Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/43/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208200726 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6208200726.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. č. XXX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Denisou Veselou, advokátkou, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 4.107,72 Sk (136,35 eur) istiny s príslušenstvom, odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3Rob/55/2008-72 zo dňa 2.novembra 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3Rob/55/2008-72 zo dňa 2.novembra 2017 potvrdzuje. II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozsudkom návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Žalobu zamietol a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pôvodného ako i obnoveného konania. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.2.2008 sa právny predchodca žalobcu domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.107,72 Sk pozostávajúcej z istiny 3.423,10 Sk, zmluvnej pokuty 684,62 Sk, zmluvného úroku vo výške 1,89 % mesačne z jednotlivých dlžných súm, náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril dňa 25.7.2003 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu úverový rámec vo výške 18.000,--Sk. Peňažné prostriedky boli poskytnuté na základe žiadosti žalovanej na kúpu tovaru a služieb. Zmluvné strany si v zmysle bodu 1.1 Obchodných podmienok dohodli, že vzťahy výslovne neupravené obchodnými podmienkami sa riadia ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Obchodným zákonníkom. Súd ďalej uviedol, že žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila právnemu predchodcovi žalobcu v mesačných splátkach sumu 18.929,--Sk. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 3Rob/55/2008-20 zo dňa 20.2.2008, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu dlžnú sumu 4.107,72 Sk spolu so zmluvou pokutou a príslušenstvom v zmysle podanej žaloby ako aj s trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11.3.2008. 3. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č. k. 7Cb/1/2011-237 zo dňa 31.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.9.2017 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/259/2015-441 zo dňa 15.8.2017 povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3Rob/55/2008. Vzhľadom na uvedené súd vec opätovne prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 2.11.2017. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 18. 8.2003 právny predchodca žalobcu spoločnosť GE capital multiservis, k. s. Bratislava uzavrel so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaná ako zákazník navrhovala výšku úverového rámca 18.000,--Sk (597,49 eur) s navrhovanou výškou mesačnej splátky 900,--Sk (29,87 Eur), pričom jej bola povolená výška úverového rámca 18.000,--Sk a výška mesačnej splátky 900,--Sk, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 12,2 % , dátum prvej splátky bol do 15.8.2003. dátum každej ďalšej splátky bol vždy k 15-tému dňu v mesiaci. Ku dňu podania žaloby žalovaná zaplatila žalobcovi v mesačných splátkach sumu vo výške 18.929,--Sk. 4. Z výpisu z obchodného registra vyplynulo, že došlo k zmene obchodného mena žalobcu z GE Capital Multiservices k. s. na GE Money Multiservis, k. s. Zmluvou o predaji podniku zo dňa 29.3.2006 došlo k predaju podniku kupujúcemu GE Money. Zmluvou o predaji podniku zo dňa 29.3.2006 došlo k predaju podniku kupujúcemu GE Money, a. s. Bratislava. Spoločnosť GE Money, a. s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.9.2009 postúpila pohľadávku voči žalovanej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o. Bratislava. Súd uznesením č. k. 7Cb/1/2011-175 zo dňa 1.8.2012 pripustil zmenu účastníkov konania na strane vtedy žalovaného tak, že z konania vystúpil žalovaný GE Money, a. s. Bratislava a na jeho miesto vstúpil žalovaný EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava. 5. Súd ďalej uviedol, že zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že žalobca plánuje vo veci 7Cb/1/2011 podať dovolanie. Súd mal preukázané, že dovolanie doposiaľ nebolo podané, a preto neboli splnené podmienky na obligatórne (§ 162 ods. 1 písm. a/ CSP), resp. fakultatívne (§ 164 CSP) prerušenie konania. Súd v súlade s ust. § 217 ods. 1 CSP vychádzal zo skutkového stavu v čase vyhlásenia uznesenia. 6. Podľa názoru súdu zmluva o revolvingovom úvere má znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Predmetná zmluva je uzatvorená medzi podnikateľom a spotrebiteľom a má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. 7. Právny predchodca žalobcu v závere obchodných podmienok umiestnil výňatok zo Sadzobníka poplatkov spoločnosti GE Capital Multiservis, k. s., v zmysle ktorého spotrebiteľom účtoval sankciu 0,1 % za každý deň omeškania, čo je 36,5 % ročne. Úroky z omeškania dohodnuté v zmluve 36,5 % ročne sú bez ohľadu na okamih vzniku omeškania nevýhodnejšie ako úroky z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Od roku 2003 sa ich výška vyvíjala v závislosti od základnej úverovej sadzby (ZÚS) Centrálnej banky (dvojnásobok ZÚS). Súd ďalej poukázal na to, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol pred vstupom Slovenska do Európskej únie (1.5.2004). Práve v súvislosti so skôr uzavretými zmluvami zákonodarca umožnil dodávateľom dať zmluvy do súladu s požiadavkami a cieľmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. To platí aj čo do povinnosti odstrániť zo spotrebiteľských zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia nevýhodnejšie oproti ustanoveniam Občianskeho zákonníka (§ 54 ods. 1, § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka). Za tým účelom zákonodarca stanovil trojmesačnú lehotu na nápravu a jej márne uplynutie spojil s následkom neplatnosti problémového ustanovenia. 8. Podľa názoru súdu právny predchodca žalobcu ako dodávateľ spotrebiteľského úveru nedal ustanovenie o neprimeranej sankcii do súladu s ochrannými ustanoveniami, a preto po 30.júni 2004 došlo zo zákona k zneplatneniu dojednania o úrokoch z omeškania. Žalobcovi súd nemohol priznať zákonné úroky z omeškania tak, ako to požadoval právny zástupca žalobcu, pretože nedošlo zo strany žalobcu k podaniu návrhu na zmenu žaloby, čím by súd porušil rovnosť strán sporu. 9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ak uvedené úroky, úroky z omeškania, poplatky neboli výslovne uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ale len v obchodných podmienkach, nevznikol žalobcovi nárok ich požadovať od žalovanej (ods. 27 rozsudku). K zmluvnej pokute vyslovil stanovisko v odseku 28 rozsudku s tým, že ak zmluvné podmienky odkazujú na sadzbu zmluvnej pokuty za porušenie povinností vo výňatku zo Sadzobníka poplatkov, nemožno konštatovať, že došlo k platnému písomnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože odkaz na Všeobecné obchodné podmienky s ďalším odkazom na výňatok zo Sadzobníka poplatkov nie je uzavretím osobitnej písomnej zmluvy o povinnosti platiť zmluvnú pokutu. V odseku 29 rozsudku sa súd vysporiadal s ročnou percentuálnou mierou nákladov, keď uviedol, že vzhľadom na dôvody v nej uvedené tieto podmienky riadne splnené neboli, a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a s tým, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaje o ročnej úrokovej sadzbe. V obchodných podmienkach je uvedený takmer nečitateľným drobným písmom len mesačný údaj o úrokovej sadzbe, z tohto pohľadu potom konanie právneho predchodcu možno charakterizovať ako nekalé, v rozpore s dobrými mravmi. V odseku 30 rozsudku sa súd zaoberá bodom 6.8 Obchodných podmienok. Predmetnú zmluvu súd posudzoval ako spotrebiteľskú, preto poukázal na ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Z článku 5.2 Obchodných podmienok vyplýva, že sa predlžuje premlčacia doba na 10 rokov. Uvedené konanie právneho predchodcu žalobcu možno podľa názoru súdu charakterizovať ako nekalé a v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a uvedené vady v danom prípade sa týkajú jej podstatných obsahových náležitostí, a preto zakladajú jej absolútnu neplatnosť ako celku s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal súd na rozsudok Súdneho dvora z 15.3.2012 vo veci C453/10 NC, DC; proti SOS Finance, spol. s r. o., z ktorého vyplýva, že zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok je neplatná ako celok, pokiaľ sa ukazuje, že to zaistí lepšiu ochranu spotrebiteľa. S prihliadnutím na uvedené súd vyhodnotil uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere ako neplatnú, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Z toho dôvodu sa bližšie nezaoberal ani vznesenou námietkou premlčania príslušenstva pohľadávky zo strany právnej zástupkyne žalovanej. 10. Súd poznamenal, že pokiaľ by zmluvu o revolvingovom úvere nevyhodnotil v celku ako neplatnú vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, musel by ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov a keďže v čase podania žaloby žalovaná uhradila žalobcovi v splátkach sumu vo výške 18.929,--Sk, pričom úver jej bol poskytnutý vo výške 18.000,--Sk, musel by žalobu tiež zamietnuť. 11. O trovách konania súd rozhodol tiež v prospech žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná podľa § 262 ods. 1, 255 ods. 1 CSP a priznal jej nárok na náhradu trov konania pôvodného i obnoveného konania s tým, že o výške náhrady rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP. 12. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva voči rozsudku ako i voči rozhodnutiu (uzneseniu), ktorým súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Uviedol, že vo veci bol vydaný dňa 20.2.2008 platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.3.2008. Na podklade predmetného platobného rozkazu bolo vedené exekučné konanie, v rámci ktorého došlo k vymoženiu uplatnenej pohľadávky. Žalovaný sa žalobou zo dňa 17.12.2010 domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3Rob/55/2008. Okresný súd Veľký Krtíš návrhu vyhovel a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 41Cob/259/2015 z 15.8.2017 uznesenie okresného súdu potvrdil. Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.8.2017 podal žalobca (v konaní o povolení obnovy konania v postavení žalovaného) dovolanie, nakoľko sa s rozhodnutím krajského súdu nestotožňuje. Na uvedené skutočnosti a ďalšie procesnoprávne kroky žalobcu poukazoval právny zástupca žalobcu aj na pojednávaní dňa 2.11.2017 a žiadal o prerušenie konania s poukazom na ustanovenie § 164 CSP. Súd návrh na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že ku dňu rozhodnutia žalobca dovolanie nepodal. Žalobca považuje rozhodnutie súdu vo veci samej za predčasné a uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania za nesprávne. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.8.2017 považuje žalobca za nesprávne a má za to, že je tu vysoká pravdepodobnosť, že dovolaniu žalobcu bude vyhovené. V prípade, ak by v konečnom dôsledku obnova konania povolená nebola, došlo by k situácii, kedy v jednej a tej istej právnej veci súčasne existoval právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz, na podklade ktorého bolo vedené exekučné konanie, avšak zároveň v tej istej veci existuje aj právoplatný rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol. Žalobca má za to, že okresný súd svojim rozhodnutím, ktorým žalobu zamietol doviedol vec/konanie ad absurdum a zároveň spôsobil zmätočnosť celého konania. Žalobca upozornil súd prvej inštancie na to, že mu ešte neuplynula lehota na podanie dovolania, ktorej posledným dňom bol 26.11.2017, t. j. pár dní po vyhlásení rozsudku. Žalobca má za to, že ak aj súd neprerušil súdne konanie, mohol za účelom uskutočnenia ďalších procesných krokov žalobcu konanie odročiť, čím by dal zadosť aj právnej istote v rámci konania. Má za to, že jediným správnym postupom okresného súdu malo byť prerušenie konania do skončenia konania o povolenie obnovy konania, keďže definitívne rozhodnutie v tomto konaní má rozhodný význam nielen pre rozhodnutie v konaní sp. 3 Rob 55/2008, ale predovšetkým pre posúdenie, či konanie pod sp. zn. 3Rob/55/2008 vôbec môže prebiehať. Ďalej poukázal na skutočnosť, že nakoľko v exekučnom konaní bola vymožená celá suma, mohol pristúpiť k späťvzatiu žaloby z dôvodu úhrad na strane žalovaného, čím by došlo k zastaveniu konania. K uvedeným krokom doteraz nepristúpil práve z dôvodu, že nesúhlasí s tým, aby sa pokračovalo v konaní sp. zn. 3Rob/53/2008 a zároveň by týmto svojim procesným podaním (späťvzatím žaloby) ešte viac prispel k zmätočnosti celého prípadu. 13. Ďalej uviedol, že nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu vo veci samej. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 18.2.2003. Ustanovenia v nej obsiahnuté sa viazali na právnu úpravu účinnú v čase uzavretia. V čase uzavretia zmluvy neboli platné a účinné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva sa riadila ustanoveniami Obchodného zákonníka, čo súd vôbec nezobral do úvahy. V období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku, v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom tak ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Ak by sa súd nestotožnil s uvedeným tvrdením žalobcu, je potrebné na daný prípad aplikovať ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť úkonu, je neplatná len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu, obsahu alebo jej okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Dohodnutie úrokov z omeškania nie je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy, ktorej absencia by spôsobila jej neplatnosť. Preto v prípade, ak súd považoval dohodu zmluvných strán o úrokoch za neprijateľnú a v rozpore s dobrými mravmi, mohol za neplatnú označiť len túto časť zmluvy, čo však nemá za následok neplatnosť celej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že pokiaľ má súd za to, že dohoda o úrokoch je neprimeraná, nemusel na predmetné zmluvné ustanovenie prihliadať a predmetný úrok mohol posúdiť ako bezúročný. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo svojom rozhodnutí z 9.11.2016 vo veci C-42/15 judikoval, že porušenie povinností veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankciované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak táto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, t. j. napr. neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, počtu a frekvencie splátok, ako aj neuvedenie prípadnej existencie notárskych poplatkov, požadovaných záruk a poistenia. Podľa súdu za primerané by sa však nemalo považovať ak pre neuvedenie niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo bude vyvolávať voči veriteľovi závažné následky. Z uvedených dôvodov je nesprávne právne posúdenie, pokiaľ súd zmluvu o úvere posúdil ako neplatnú. Súd tiež uviedol, že ku dňu vyhlásenia rozhodnutia je suma poskytnutého úveru preplatená, preto ak posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, je potrebné tento považovať za uhradený v plnej výške. V tomto smere žalobca opäť poukázal na svoju argumentáciu v texte odvolania, že z uvedených dôvodov mohol zobrať žalobu späť, avšak uvedený postup by spôsobil ešte väčšiu zmätočnosť celej veci, nakoľko späťvzatím žaloby by sa aj konanie o povolenie obnovy konania stalo irelevantným. Z tohto pohľadu je podľa názoru žalobcu rozhodnutie súdu nespravodlivé a nesprávne a len dokazuje, že jediným a správnym rozhodnutím bolo prerušenie konania. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že vyhovie nároku žalobcu na prerušenie konania, resp. v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP rozhodnutie zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní si zároveň žalobca vyčíslil trovy odvolacieho konania. 14. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že má za to, že rozhodnutie súdu je správne a zákonné a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Súd vykonal potrebné dokazovanie s tým, že sa s predmetnou vecou vysporiadal skutkovo ako aj právne s presvedčivým odôvodnením. K zamietnutiu návrhu žalobcu na prerušenie konania žalovaná uviedla, že pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania súd vychádzal zo skutkového stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia. V konaní v danom čase neboli splnené podmienky na prerušenie konania, preto súd postupoval správne, keď takýto návrh žalobcu zamietol. Aj v prípade, ak by v čase vyhlásenia rozsudku žalobca podal dovolanie vo veci o obnovu konania, ani táto skutočnosť by nebola smerodajnou v súvislosti s vyhovením návrhu na prerušenie konania. Daná vec je právoplatne skončená a dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je fakultatívnou podmienkou na prerušenie konania. V tejto súvislosti žalovaná poukázala aj na samotné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/26/2014 zo dňa 30.6.2015, ktoré len bolo rešpektované súdom nižšej inštancie a tento súd bol názorom Najvyššieho súdu SR viazaný a obnovu konania povolil. 15. K zamietnutiu žaloby žalovaná uviedla, že zmluva o úvere bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde tento zmluvný vzťah je potrebné subsumovať pod predmetné ustanovenia citovaného zákona ako aj Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Súd jednoznačne uviedol, akými právnymi úvahami sa riadil pri rozhodovaní ohľadne danej veci, kde citoval jednotlivé zákonné ustanovenia, obchodné podmienky zmluvy, ktoré posúdil ako nekalé a vyhodnotil, že zmluva je absolútne neplatná. Rovnako tak v prípade, ak by aj súd posúdil zmluvu o úvere ako neplatnú len čiastočne, nemôže byť opomenutý fakt, že žalovaná uhradila žalobcovi vyššiu istinu, a preto dlh zanikol splnením. Pri splnení dlhu čo i len čiastočne bol žalobca povinný o túto čiastku zobrať žalobu späť, čo však neurobil. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanej trovy odvolacieho konania. 16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 20. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody. 21. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania pôvodného ako i obnoveného voči žalobcovi. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je tvrdenie, že súd mal konanie do právoplatného skončenia dovolacieho konania prerušiť, nakoľko je vysoká pravdepodobnosť, že dovolaniu žalobcu bude vyhovené a tvrdenie, že v čase uzavretia zmluvy o úvere neboli platné a účinné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, teda právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. 22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 18.2.2008 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.107,72 Sk s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že uzatvoril so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 18.000,--Sk. V priebehu konania došlo k zmene žalobcu a Okresný súd Veľký Krtíš do konania pripustil žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o. Bratislava. V priebehu konania bolo nesporne zistené, že žalovaná ku dňu podania žaloby právnemu predchodcovi žalobcu v mesačných splátkach po 900,--Sk uhradila sumu 18.929,--Sk (presná špecifikácia jednotlivých splátok je uvedená v odseku 3 rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš). Vo veci bol dňa 20.2.2008 pod č. k. 3Rob/55/2008-20 vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.3.2008. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č. k. 7Cb/1/2011-237 zo dňa 31.10.2012, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/259/2015-441 zo dňa 15.8.2007 povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3Rob/55/2008. Na základe povolenej obnovy konania Okresný súd Veľký Krtíš vec opätovne prejednal a rozhodol. Na pojednávaní konanom dňa 2.11.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že spoločnosť EOS KSI s. r. o. Slovensko, zvažuje podať dovolanie vo veci vedenej pod sp. zn. 7Cb/1/2011, kde súd povolil obnovu konania vedeného pod sp. zn. 3Rob/55/2008 s tým, že dvojmesačná lehota na podanie dovolania v tejto veci uplynie dňa 26.11.2017. Navrhol, aby súd pojednávanie odročil, vo veci nepokračoval, až pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o podanom dovolaní. Uviedol, že týmto podáva žalobca aj návrh na prerušenie konania, nielen návrh na odročenie pojednávania. 23. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania na pojednávaní zamietol, keď uviedol, že na prerušenie konania nie sú splnené podmienky v zmysle § 162 ods. 1 psím. a/ CSP ani podľa ustanovenia § 164 CSP, keď pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia uznesenia a doposiaľ vo veci vedenej pod sp. zn. 7Cb/1/2011 dovolanie podané nebolo. 24. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobca k odvolaniu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš pripojil aj dovolanie datované dňa 21.11.2017 k sp. zn. 41Cob/259/2015. 25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 41Cob/43/2018-131 zo dňa 24.mája 2018 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil alebo opravil vady podania doručeného súdu prvej inštancie dňa 14.decembra 2017 tak, že uvedie pod akou spisovou značkou sa vedie konanie o dovolaní na Najvyššom súde SR a zároveň dokedy žiada prerušiť konanie. Súd ho zároveň poučil, že ak v súlade s § 128 ods. 3 CSP v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, prípadne sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, nebude súd na takéto konanie prihliadať. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 1.6.2018, v stanovenej lehote 10 dní žalobca svoje podanie v intenciách uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici nedoplnil, preto dňa 21.6.2018 v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, a to v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Rozsudok bol vo veci vyhlásený dňa 27.júna 2018. 26. Dňa 22.júna 2018 bolo súdu doručené elektronické podanie žalobcu doručené súdu dňa 21.6.2018 o 18.24 h, teda po oznámení miesta a času verejného vyhlásenia rozhodnutia, v ktorom podaní žalobca doplnil svoje podanie o spisovú značku dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde SR. 27. Podľa ust. § 128 ods. 1 CSP ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania. 28. Podľa ust. § 128 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, prípadne sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, na také podanie súd neprihliada. 29. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 30. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. 31. Podľa názoru odvolacieho súdu Okresný súd Veľký Krtíš správne na pojednávaní návrh na prerušenie konania zamietol s poukazom na skutočnosť, že v čase rozhodovania okresného súdu nebolo dovolanie zo strany žalobcu ani podané, preto nebol dôvod konanie kým nebude právoplatne rozhodnuté o podanom dovolaní prerušiť. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 164 CSP konanie môže prerušiť ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie takéto konanie neprebiehalo, konanie, ktorým bola povolená obnova konania bolo právoplatne skončené a z tohto dôvodu súd prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol správne. 32. K podanému odvolaniu už žalobca priložil dovolanie, ktoré podal proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/259/2015-441 zo dňa 15.8.2017. V podanom odvolaní však opätovne neuviedol pod akým číslom konania sa vedie dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky a dokedy žiada konanie prerušiť, iba navrhol, aby bolo vyhovené návrhu na prerušenie konania. Z tohto dôvodu Krajský súd v Banskej Bystrici vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní doplnil vady podania tak, že uvedie pod akou spisovou značkou sa vedie konanie na Najvyššom súde SR a dokedy žiada konanie prerušiť. Žalobca uvedenej lehote svoje podanie nedoplnil. Stanovená lehota žalobcovi uplynula dňa 11.6.2018. Až potom, ako odvolací súd, v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia, žalobca svoje podanie doplnil, ale učinil tak až dňa 21.6.2018 (teda 10 dní po márnom uplynutí stanovenej lehoty). S poukazom na ustanovenie § 128 ods. 1, 3 CSP v prípade, že v stanovenej lehote nebude podanie, ktoré nemalo náležitosti doplnené alebo opravené, súd na takéto podanie neprihliadne, dokiaľ nebude opravené alebo doplnené. Márne uplynutie stanovenej lehoty síce nespôsobuje nemožnosť vytknuté vady podania odstrániť neskôr, dokiaľ súd z ich neodstránenia nevyvodí zákonom predvídané následky, čomu tak bolo aj v tomto prípade, teda keď žalobca v stanovenej lehote na výzvu odvolacieho súdu nereagoval, po márnom uplynutí lehoty odvolací súd postupoval v súlade s § 219 ods. 3 CSP a z uvedeného dôvodu už na dodatočne splnenú výzvu zo strany žalobcu nebolo možné prihliadnuť. 33. Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu ohľadne tvrdenia, že právne vzťahy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov a že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8.časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Obč. zákonníka, odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, ktorá má znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (18.8.2003). Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, ktorá na základe vykonaného dokazovania bola posúdená ako neplatná s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. 34. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého možno predmetnú zmluvu posúdiť ako typovú zmluvu, ktorou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, ako aj na odsek 2 písm. b/ predmetného ustanovenia, podľa ktorého typová zmluva nesmie obsahovať podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej poukazuje na § 6 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona, podľa ktorého konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 35. Samotný žalobca v odvolaní poukazuje na to, že dohodnutie úrokov nie je nevyhnutou náležitosťou zmluvy, ktorej absencia by spôsobila jej neplatnosť a v prípade, ak súd považoval dohodu o úrokoch za neprimeranú, nemuselo sa na predmetné ustanovenie prihliadať a predmetný nárok mohol posúdiť ako bezúročný. Súd úver, ako bezúročný posúdil, správne ho posúdil aj ako úver bez poplatkov, a to z dôvodov v rozsudku riadne vyšpecifikovaných a zdôvodnených. Ak potom súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov a mal v konaní preukázané, že žalovaná uhradila sumu 18.929,-- Sk a úver bol poskytnutý v sume 18.000,--Sk, potom žalovaná uhradila žalobcovi celú poskytnutú úverovú sumu. K tomu aj samotný žalobca v odvolaní uvádza, že aj keď žalovaná uhradila sumu 18.929,--Sk, nevzal žalobu späť preto, že by spôsobil uvedeným postupom ešte väčšiu zmätočnosť celej veci, nakoľko späťvzatím žaloby by sa konanie o povolenie obnovy konania stalo irelevantným. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že samotný žalobca ak mal záujem o prerušenie konania do rozhodnutia dovolacieho súdu, mal potom ako podal dovolanie svoj návrh na prerušenie konania riadne vyšpecifikovať, a to o uvedenie čísla konania a doby, do kedy žiada konanie prerušiť, čo žalobca neurobil, a preto odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné logické a presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené. 36. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).