Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/277/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215200211 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6215200211.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: C.. arch. L. Y., nar. XX. XX.XXXX, bytom Dr. X. XX, XXX XX G., proti žalovanej: L. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, XXX XX X. M., o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/16/2015-118, zo dňa 29.03.2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že návrh zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca s vymedzeným predmetom určenia v konaní, nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. Medzi žalobcom a žalovanou nie je hmotnoprávny vzťah. Základom takéhoto vzťahu je konkrétna právna skutočnosť. Znalecký posudok z právno-teoretického pohľadu súdu nemá znaky právneho úkonu a nejde o subjektívnu právnu skutočnosť. Existencia znaleckých posudkov č. 3/2009, 4/2009 a 5/2009 vypracovaných žalovanou pre účel trestného konania vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/16/2013, preto nezakladá vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Absentuje tu pojmový znak právneho úkonu spočívajúci v zameraní prejavu vôle žalovanej ako subjektu právneho úkonu (znalca) na dosiahnutie právneho následku, t. j. vznik, zmena, zánik práv a povinnosti vo vzťahu k žalobcovi. V prípade, ak by znalkyňa teoreticky postupovala pri vypracovaní znaleckých posudkov nesprávne, resp. v rozpore so zákonom, potom takéto porušenie zakladá zodpovednosť znalca za porušenie právnych predpisov upravujúcich postup znalca alebo jeho zodpovednosť za škodu, resp. trestno-právnu zodpovednosť (§ 347 Trestného zákona). Žalobca však nepreukázal naliehavý právny záujem na navrhovanom určení ako podmienku určovacej žaloby, preto sa súd z vecnej stránky návrhom nezaoberal (uznesenie NS SR, sp. zn. 4Cdo/111/2008, zo dňa 30.06. 2009). Súd mal povinnosť zistiť, či žalobcom vymedzený určovací petit je procesne prípustným prostriedkom ochrany jeho práv. Určovací výrok, ktorého sa žalobca dovoláva v predmetnej veci neovplyvní právne postavenie žalobcu v trestnom konaní sp. zn. 2T/16/2013 vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota. Výhrady, ktoré žalobca predostrel k znaleckým posudkom vypracovaných žalovanou, mal možnosť uvádzať už v trestnom konaní, pretože znalecké posudky mu boli doručené a mal vedomosť, čo bolo podkladom pre záver znalkyne. V trestnej veci sp. zn. 2T/16/2013 súd nenadobudol pochybnosť o správnosti znaleckých posudkov a nepostupoval v zmysle § 146 Trestného poriadku. Uvedený postoj nie je možné nahradiť v predmetnom súdnom konaní rozhodnutím o určovacej žalobe žalobcu. Nejde o procesne prípustný nástroj ochrany práva, na ktorom by žalobca mal naliehavý právny záujem. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a absenciu vecnej legitimácie zamietol. Na záver okresný súd konštatoval, že naviac žalobca neuniesol dôkazné bremeno v predmetnom konaní, keď okrem vlastných tvrdení okresnému súdu neponúkol žiaden dôkaz. Žalobu oprel o ust. § 39 Občianskeho zákonníka a § 80 ods. 1 písm. c) O. s. p. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysle zásady úspechu v súdnom konaní. Nakoľko žalovaná ako úspešná účastníčka konania si náhradu trov konania nenárokovala, preto okresný súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil. Namietal, že rozsudok okresného súdu je plný nepresností a nepravdivých informácií. Sudca nevyhovel žalobcovmu ospravedlneniu a pojednával bez jeho účasti. Poukázal na to, že si zabezpečil dôkazy, ktoré úplne jednoznačne uvádzajú opak, ako je to uvedené v predmetnom rozsudku. Vyvrátenie znenia samotného rozsudku rozdelil do 5 bodov. Neplatnosť dôkazu, ktorým je znalecký posudok pani U., doložil jej výsluchom, ktorý uviedla v konaní na Okresnom súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/16/2013 ako aj rozporovaním jej tvrdenia, ktoré cituje v rozsudku súdu, pretože súd nesprávne konštatuje, ak uvádza, že predmetné účtovníctvo mala k dispozícii od OR PZ Lučenec, pretože predmetné účtovníctvo na OR PZ Lučenec nikdy nebolo. Poukázal aj na to, že do tretice účtovníctvo nemohla mať k dispozícii žalovaná ani od SKP. Vedúca účtovného úseku pani U. V. opakovane so žalobcom, t. j. niekoľkokrát tvrdila, že bez jej a žalobcovho vedomia nemohla žalovaná obdržať účtovníctvo, a preto účtovníctvo nikdy nemala k dispozícii. Považuje za úplný nezmysel, konštatovanie okresného súdu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, pretože iba na základe tohto napadnutého dôkazu, ktorým je znalecký posudok, žalobca ako osoba bol obžalovaný v konaní 1Pv/694/09-238, a to dňa 16.07.2012 a zároveň čelil obžalobe na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod sp. zn. 2T/16/2013, na ktoré skutočnosti sa v žalobe odvolával. 4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku dňa 05. 01. 2016, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovaného, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP. 8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z listín doložených v súdnom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie okresného súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP. 9. Žalobca v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. 10. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné a naviac nie sú z hľadiska podstaty veci rozhodujúce. Okresný súd správne dospel k záveru, že žalobca s vymedzeným predmetom určenia v konaní, nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, pretože znalecký posudok nemá znaky právneho úkonu a nejde o subjektívnu právnu skutočnosť. Naviac žalobca nepreukázal v konaní naliehavý právny záujem, a preto sa okresný súd z vecnej stránky žalobou nezaoberal. Žalobcom vymedzený určovací petit je procesne neprípustným prostriedkom ochrany jeho práv. S týmto úsudkom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 11. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu ohľadom toho, že okresný súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a nevyhovel žalobcovmu ospravedlneniu, ani táto námietka nie je dôvodná. Žalobca mal doručenie predvolania na pojednávanie konané dňa 29.03.2016 riadne a včas vykázané, a to dňom 14.03.2016. 12. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení jednoznačne zdôvodnil, prečo pojednával v neprítomnosti žalobcu. Ospravedlnenie žalobcu zo dňa 23.03.2016 spojené so žiadosťou o odročenie pojednávania, okresný súd nepovažoval za dostatočné v zmysle § 119 ods. 1, 2 O. s. p. Poukázal na to, že odročenie pojednávania neobsahuje zákonné náležitosti, pretože žalobca neuviedol kedy sa dozvedel o dôvode odročenia a dôvod pre nevykonanie pojednávania, ani jeho vážnosť nepreukázal. K žiadosti o odročenie pojednávania nepripojil žiadny doklad preukazujúci existenciu takéhoto dôvodu. 13. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania § 101 ods. 2 O. s. p. platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) treba posudzovať vždy vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom účastníka konania, a to v každom štádiu procesného postupu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon však bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka. 14. V ustanovení § 101 ods. 2 O. s. p., ktoré bolo platné a účinné v čase rozhodovania okresného súdu bol dôsledne vyjadrený princíp arbitrárneho poriadku a princíp oficiality. Sporové konanie je ovplyvňované princípom dispozičným, ktorý predvída aktivitu účastníkov konania. Aj v prípade procesnej pasivity účastníkov konania je súd povinný uskutočniť konanie a rozhodnúť. V prípade, ak účastník konania však požiadal o odročenie pojednávania, súd zváži dôležitosť dôvodov, pričom zároveň posúdi, či nejde zo strany účastníka konania o obštrukčnú žiadosť o odročenie pojednávania, ktoré by zbytočne predlžovalo prebiehajúce konanie. 15. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník uvedie také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné) ako z hľadísk objektívnych, tak i subjektívnych (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/122/2010). 16. Na pojednávaní konanom dňa 29. 03. 2016 však neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu, pretože žalobca bol riadne predvolaný na pojednávanie, na ktoré sa však nedostavil, a aj keď ospravedlnil svoju neúčasť na predmetnom pojednávaní so žiadosťou o odročenie pojednávania, uvedené ospravedlnenie, resp. žiadosť, neobsahovala zákonné náležitosti v zmysle § 119 ods. 1, 2 O. s. p., pretože žalobca neuviedol kedy sa dozvedel o dôvode odročenia a ani nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz preukazujúci jeho plánovanú služobnú cestu do USA v termíne pojednávania. Preto okresný súd správne procesne postupoval, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, pričom prihliadol na obsah spisu a na dosiaľ vykonané dôkazy. 17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto žalovanej prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%). Nakoľko však žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná a preukázateľne jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), a preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6Cdo/5/2017). 18. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).