Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/257/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216201616 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6216201616.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej,, v spore žalobkyne A.. Y. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým bytom J. č. XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpenej JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 12C/132/2016 - 86 zo dňa 13. 04. 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) žalobu žalobkyne zamietol (prvý výrok). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (druhý výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia uznesenia o schválení súdneho zmieru zo dňa 10. 08. 2015, ktoré bolo vydané Okresným súdom Veľký Krtíš pod č. k. 2C/128/2015 - 126 z dôvodu rozporu predmetného uznesenia s hmotným právom, nakoľko vo výroku rozhodnutia má byť povinnosť plniť dlh vyjadrená takým spôsobom, aby to plne zodpovedalo vzťahu ručiteľa a dlžníka, ako aj vzťahom týchto dvoch zaviazaných voči veriteľovi podľa § 546 Občianskeho zákonníka a § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nejde o záväzok solidárneho charakteru a nemožno súdnym rozhodnutím vysloviť povinnosť oboch žalovaných zaplatiť dlh a spoločne a nerozdielne. V doplnení žaloby, ktoré bolo súdu doručené dňa 05. 05. 2016 žalobkyňa ďalej uviedla, že spoločnosť EOS KSI Slovensko v predchádzajúcom konaní ako žalobca nemal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na začatie konania z toho dôvodu, že neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V zmysle tohto ustanovenia postúpenie živého predčasného nezosplatneného úveru nie je možné. Je možné postúpenie iba úverovej pohľadávky, ktorá sa stala už splatnou. 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd konštatoval, že „žaloba žalobkyne nie je dôvodná v celom rozsahu. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č. k. 2C/128/2015 - 142 zo dňa 12. 04. 2016 opravil uznesenie Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 10. 08. 2015 č. k. 2C/128/2015 - 126 tak, že odporcovia 1/ a 2/ sa zaväzujú zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 224,45 Eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 20.10.2011 do 20.09.2012 vo výške 49,51 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 224,25 Eur od 21.09.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 587,51 Eur a to všetko v mesačných splátkach po 150 Eur splatných k rukám navrhovateľa vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru pod stratou výhody splátok s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. Týmto uznesením okresný súd zosúladil vzťah dlžníka a ručiteľa v súlade s hmotným právom v zmysle § 246 a § 548 Občianskeho zákonníka, keď z uznesenia vypustil formuláciu, že odporcovia 1/ a 2/ sa zaväzujú zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spoločne a nerozdielne. Z uvedeného dôvodu bol súd potom toho názoru, že zmier schválený uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/128/2015 - 126 zo dňa 10. 08. 2015 je preto v tejto časti v súlade s hmotným právom. Vzhľadom na uvedené sa jedná o samostatné procesné spoločenstvo podľa § 91 ods. 1 O. s. p., keďže žalobkyňa v pôvodnom právnom vzťahu vystupovala v postavení ručiteľa ako zaviazanej osoby má v tomto konaní postavenie samostatného procesného spoločníka, preto bola aj samostatne oprávnená na podanie tejto žaloby. Účasť pôvodnej odporkyne 1/ P. J. v tomto konaní podľa názoru súdu nie je s prihliadnutím na uvedenú právnu argumentáciu potrebná. Pokiaľ žalobkyňa ďalej namietala, že zo strany právneho predchodcu žalovaného R. R., a. s., neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, tak súd s týmto názorom žalobkyne nesúhlasí. Súd poukazuje na Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 10. 2005, v zmysle ktorej bola konečná splatnosť úveru dohodnutá dňa 20. 09. 2012, pričom k postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu žalovaného na žalovaného došlo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013, čiže v čase postúpenia pohľadávky na žalovaného bola už celá pohľadávka z titulu zmluvy o splátkovom úvere splatná, keďže dňa 20. 09. 2012 mala byť zaplatená posledná splátka z titulu poskytnutého úveru, takže týmto dňom došlo ku skončeniu platnosti zmluvy, teda aj k zosplatneniu celého dlhu. Ďalšie zosplatnenie dlhu už nebolo potrebné. Súd ďalej poukazuje na to, že samotná žalobkyňa ku svojmu odporu voči platnému rozkazu č. k. 2Ro/94/2014 - 28 zo dňa 20. 03. 2014 priložila listinný doklad od právneho predchodcu žalovaného R. R., a.s., označený ako „Posledné upozornenie (tretia)“, v ktorom ju právny predchodca žalovaného listom zo dňa 21. 02. 2012 vyzval na uhradenie záväzku vo výške 311,86 Eur. Súd je teda toho názoru, že aj ďalšia podmienka v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách bola splnená a to predchádzajúca výzva právneho predchodcu žalovaného na zaplatenie dlžnej pohľadávky, pričom je tiež nesporné, že žalobkyňa po tejto výzve bola v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy dlhšie ako 90 dní (posledná úhrada bola vykonaná dňa 14. 03. 2012 vo výške 105,38 Eur) a až potom právny predchodca žalovaného 27. 06. 2013 postúpil zostatok pohľadávky na žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobu podala iba žalobkyňa v predchádzajúcom konaní odporkyňa 2/, súd sa teda obmedzil iba na skúmanie, či boli splnené hmotno-právne podmienky na schválenie súdneho zmieru iba vo vzťahu k žalobkyni, nie vo vzťahu k pôvodnej odporkyni 1/ P. J.. Súd je tiež toho názoru, že pohľadávka žalovaného nebola v čase schválenia súdneho zmieru premlčaná a to s poukazom na to, že samotné konanie sa začalo 13. 03. 2014 podaním návrhu na začatie konania a žalovaný, v tom čase navrhovateľ EOS KSI Slovensko si v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/128/2015 uplatnil 12 nepremlčaných a neuhradených splátok odo dňa 20. 10. 2011 až do 20. 09. 2012 (kedy bola splatná posledná splátka) v celkovej výške 1.224,45 Eur ( 11 x 102,40 Eur a 1 x 98,05 Eur). V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Pokiaľ teda splátka vo výške 102,40 Eur bola splatná dňa 20. 10. 2011, premlčacia lehota začala plynúť dňa 21. 10. 2011 a uplynula by až dňa 21. 10. 2014 (uplynutím trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného teda vyplýva, že ani nasledujúce splátky v čase podania pôvodného návrhu na začatie konania neboli premlčané. Z uvedených dôvodov bol súd toho názoru, že zmier, ktorý bol schválený v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2C/128/2015 je v celom rozsahu v súlade s hmotným právom, preto potom súd žalobu žalobkyne zamietol.“ 1. 4. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 148, § 471 ods. 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP s tým, že žalovanému, ktorá mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadne trovy neuplatnil 2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, jej žalobe vyhovel, a priznal jej náhradu trov celého konania. 2. 2. V odôvodnení odvolania poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie v konaní o zrušenie súdneho zmieru, nesprávne vyhodnotil podmienky pre uzavretie súdneho zmieru, ktorý mal odmietnuť ex offo pre rozpor s hmotným právom. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej náležitosti bol povinný skúmať a následne by zistil že predložená zmluva neobsahuje zákonné náležitosti. Ďalej poukázala na to, že právny predchodca žalovaného zmluvou postúpil na žalovaného viac práv ako mu vyplývalo, pričom príloha č. 1 k zmluve nie je verifikovaná postupcom. Uviedla, že poskytnutý úver je bezúročný, bez poplatkov a z počtu uhradených splátok bolo možné vyvodiť záver, že dlžná suma bola preplatená. Poukázala i na to, že žalovaný, si v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2C 128/2015 ako žalobca uplatňoval nárok, ktorý ku dňu schválenia súdneho zmieru zanikol, čo zakladá rozpor s hmotným právom. Ďalej namietala, že na zmluvou o postúpení pohľadávok je potrebné nazerať ako na nulitný právny akt, nakoľko pôvodný veriteľ je bankou a na žalovaného nemohol previesť pohľadávku. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemal vecnú aktívnu legitimáciu na vymáhanie nárokov. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. S obsahu spisu, ktorého súčasťou je aj pripojený spis Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2 C 128/2015 bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/128/2015 - 126 zo dňa 10. 08. 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 2C/128/2015 - 142 zo dňa 12. 04. 2016 bol schválený súdny zmier medzi žalobcom EOS KSI Slovensko s r.o. a žalovanými 1/P. J., 2/ A.. Y. F., ktorým sa žalované 1/ a 2/ zaviazali zaplatiť žalobcovi sumu 1 224,45 Eur, s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 20. 10. 2011 do 20. 09. 2012 vo výške 49,51 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 224,25 Eur od 21. 09. 2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 587,51 Eur a to všetko v mesačných splátkach po 150 Eur splatných k rukám žalobcu vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru pod stratou výhody splátok s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. K uzavretiu súdneho zmieru nedošlo na pojednávaní za prítomnosti strán sporu (v čase predchádzajúcej právnej úpravy vyplývajúcej z O.s.p. - účastníkov konania), nakoľko na pojednávaní dňa 26. 05. 2014 nebol prítomný právny zástupca žalobcu, ani žalobca, zúčastnili sa ho len žalované 1/ a 2/ a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vyčíslenia trov konania zo strany právneho zástupcu žalobcu a schválenia súdneho zmieru, ktorého návrh bude súdu doručený. 6. Súdny zmier bol uzavretý za účinnosti predchádzajúceho procesného kódexu - Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Súdnym zmierom podľa § 99 O.s.p. sa stával zmier v prípade, ak súd dohodu účastníkov uznesením schválil. Súd v zásade dohodu účastníkov schválil, ak to povaha veci pripúšťala a ak dohoda účastníkov nebola v rozpore s hmotným právom. Súdny zmier predpokladal dva dispozitívne úkony účastníkov konania - návrh na uzavretie zmieru a jeho prijatie druhým účastníkom a úkon súdu - schválenie. Zmier bola dohoda účastníkov urobená v priebehu konania a ak súd túto dohodu schválil, stal sa súdnym zmierom. Z hľadiska procesných dôsledkov má zmier účinky rozsudku. Preto sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Zmier musí byť pojatý do súdnej zápisnice, ktorú podpisujú všetci účastníci konania, tak účastník, ktorý uzavretie zmieru navrhol, ako aj účastník, ktorý návrh zmieru prijal. Kým nebol uzavretý zmier, ku ktorému došlo tým, že jeho obsah bol zapísaný do súdnej zápisnice a jeho účastníkmi podpísaný, súd k nemu neprihliada a nemôže teda ani rozhodovať o tom, či ho schváli alebo neschváli (Uznesenie Najvyššieho súdu 5 Cdo 293/2009). Podľa aktuálneho ustanovenia § 148 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku žalobca a žalovaní môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Oproti doterajšej právnej úprave sa upúšťa od pomenovania ,,súdny zmier “, inštitút sa nazýva v novej úprave len jednoducho ,,zmier“. Oproti pôvodnej právnej úprave už nie je predpokladom schválenia zmieru skutočnosť, že to povaha veci pripúšťa. Uzavretie zmieru podľa Civilného sporového poriadku je teda prípustné bez ohľadu na povahu sporu. Jediným predpokladom pre schválenie zmieru je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úlohou súdu je vykonať dokazovanie len v takom rozsahu, aby mal preukázané, že navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, alebo ich neobchádza. Civilní sporový poriadok ako redundantný prvok odstránil žalobu o neplatnosť zmieru a ponechal schvaľovanie zmieru s kritériom súladu s hmotným právom. Zmyslom zmieru je však vylúčiť pochybnosti o jeho platnosti, pretože absolútna neplatnosť pôsobí zo zákona a bez špecifických časových obmedzení. Napriek skutočnosti, že nová právna úprava neobsahuje normovanie lehoty obdobnej v ustanovení § 99 ods. 3 O.s.p. (trojročná lehota na uplatnenie žaloby o neplatnosť zmieru), možno uzavrieť, že akékoľvek napádanie zmieru treba posudzovať ústavnokonformne, so zohľadnením právnej istoty subjektov právnych vzťahov a princípu legitímnych očakávaní, najmä vo vzťahu k tretím subjektom konajúcim v dobrej viere v platnosť súdom schváleného hmotnoprávneho úkonu, zmieru. 7. Podľa § 40 ods. 2 O.s.p. (teda podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia predmetného zmieru), zápisnicu podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník a zapisovateľ, ktorý zápisnicu spísal; ak predseda senátu nemôže zápisnicu podpísať, podpíše ju za neho iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu aj prítomní účastníci. Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ. 8. Podľa § 99 ods. 1 Os.p., ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov. 9. Podľa § 99 ods. 2 Os.p., súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. 10. Podľa § 99 ods. 4 OSP, schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. 11. Podľa § 148 ods. 1 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. 12. Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol nesprávne, nakoľko dôsledne neskúmal platnosť uzavretia súdneho zmieru medzi žalobkyňou a žalovaným, teda, či predmetný súdny zmier bol uzatvorený v súlade s ustanoveniami predchádzajúcej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku. K uzavretiu súdneho zmieru v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2 C 128/2015 nedošlo v súlade s ustanoveniami O.s.p. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou odvolací súd konštatuje, že zo strany prvoinštančného súdu došlo k nesprávnemu právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby žalobkyne. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať dôvodnosťou nároku žalobkyne a otázkou platnosti uzavretia súdneho zmieru. 14. Z uvedených dôvodov preto neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť, ako odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Súd prvej inštancie je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a v ďalšom konaní posúdi dôvodnosť žaloby a ustáli opodstatnenosť uplatňovaného nároku žalobkyne. Svoje rozhodnutie náležite zdôvodní tak, aby bolo konkrétne, jednoznačné a zrozumiteľné, teda preskúmateľné, čiže aby spĺňalo zákonné kritériá uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).