Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/251/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216203603 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6216203603.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, XXX XX P. W., zastúpený: Mgr. Andrea Legényová, advokátka so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš, proti žalovanému: Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, XXX XX P. W., zastúpený: Nosko & Partners, s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 114.925,- Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 18. augusta 2017, č. k.: 12C/287/2016-186, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30. 6. 2016 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 114.952 EUR s príslušenstvom z dôvodu, že právny predchodca žalobcu spoločnosť MK-DS servis, s. r. o., so sídlom Nám. A. H. Škultétyho, Veľký Krtíš a žalovaný uzavreli nájomnú zmluvu na prenájom nebytových priestorov v katastrálnom území P. W. na LV č. XXXX, vchod č. X v suteréne, priestor č. X - 1. V tomto priestore v minulosti bola zariadená čistiareň. L. si vyžadoval rozsiahlu rekonštrukciu, nakoľko mala byť v tomto priestore zriadená predajňa O2. Zlý stav nehnuteľnosti žalovaný nedovolil zapísať do prílohy zmluvy. Keďže nájomcu súrila rekonštrukcia z dôvodu spolupráce z O2, ústne sa dohodli na rekonštrukcii za prítomnosti svedkov a tiež sa dohodli, že dôjde následne k odpredaju priestorov nájomcovi hneď po rekonštrukcii, pričom sa zohľadní výška investícií nájomcom. V mesiacoch november až december 2007 bol zhodnotený majetok žalovaného vo výške 107.507,40 Eur. V priebehu prenájmu došlo k ďalšej investícii, kde bolo vybudované vlastné kúrenie a elektrická prípojka v hodnote 7.444,60 Eur. V roku 2014 žalovaný odmietol nájomcovi odpredať prenajaté priestory. Zo strany nájomcu MK-DS servis, s. r. o. došlo k zaslaniu faktúr žalovanému, ktoré však z jeho strany boli vrátené nájomcovi späť. Spoločnosť MK-DS servis, s. r. o. svoju pohľadávku v celkovej výške 107.507,40 Eur postúpila žalobcovi ako postupníkovi v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok. 3. Žalovaný potvrdil, že s právnym predchodcom žalobcu, so spoločnosťou MK-DS servis, s. r. o., bola uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 23. 03. 2007 a Zmluva o nájme nebytových priestoroch zo dňa 01. 04. 2012. Žalovaný ako prenajímateľ dňa 08. 02. 2016 písomne vypovedal zmluvy o nájme nebytových priestorov z dôvodu nezaplatenia nájomného počnúc 01. 12. 2013, pričom výška dlhu na nájomnom predstavuje ku dňu 06. 12. 2016 sumu 9.899,72 Eur. Uviedol, že nájomný vzťah zanikne uplynutím výpovednej doby 28. 02. 2017. Ďalej poukázal na znenie čl. V Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 23. 03. 2007, z ktorého vyplýva, že prenajímateľ odovzdal nájomcovi nebytové priestory v stave likvidovanej strojovne, čistiarne, ktoré nájomca upraví po dohode s prenajímateľom v rozsahu 240.000,- Slovenských korún (t. j. 7.966,54 Eur), a to najmä úpravu podláh, omietok, vybudovanie WC a elektrickej inštalácie v nevyhnutnom rozsahu. Stavebné úpravy nie je nájomca oprávnený vykonávať bez písomného súhlasu prenajímateľa príslušného stavebného úradu. Nájomca je povinný preukázať, že uskutočnil zmeny na predmete nájmu na základe písomného súhlasu prenajímateľa. Namietol, že faktúry č. 160001 a faktúra č. 160002, na podklade ktorých žalobca vyčísluje výšku svojho nároku, sú nepreskúmateľné, nakoľko neobsahujú údaje, z ktorých by bolo možné zistiť ich správnosť a opodstatnenosť vo vzťahu k uplatňovanému nároku. Zdôraznil, že v danom prípade súd nemôže postupovať v zmysle ustanovení o vydaní bezdôvodného obohatenia, lebo na daný vzťah je potrebné aplikovať ust. § 667 OZ. Tiež vzniesol námietku premlčania, keď žalobca si prvýkrát mohol svoje nároky uplatniť 01. 04. 2012. Nájomcovi nebol daný sľub predať nehnuteľnosti po skončení nájmu. V zmluve bolo dohodnuté len predkupné právo pre prípad, že by sa prenajímateľ rozhodol nehnuteľnosť v budúcnosti predať. V druhej nájomnej zmluve z roku 2012 bola výška nájmu stanovená po odrátaní nákladov na ďalšiu rekonštrukciu vo výške 6 971,50 Eur, spolu tak za obdobie prenájmu nehnuteľnosti žalovaný zohľadnil v cene nájmu právnemu predchodcovi žalobcu, sumu 11 722,64 Eur. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 4. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná v celom rozsahu. V prvom rade poukázal na to, že žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, pričom okresný súd zastáva názor, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, keď konštatoval, keď žalobca prevzal pohľadávku postupcu, ale neuplatňuje si nároky na základe prevzatých splatných faktúr, u ktorých môže byť sporná iba výška, ale uplatňuje si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Takéto právo nemožno postúpiť a možno postúpiť iba pohľadávku, ktorá vznikla napr. oprávnenou fakturáciou, pričom jej výška môže byť sporná. Poukázal tiež na to, že postúpením nezaplatených dvoch faktúr nedošlo k zmene obsahu záväzku, nakoľko tieto splatné faktúry boli vystavené titulom nesplatenia nárokov vzniknutých z nájomných zmlúv uzavretých medzi postupcom žalovaným. Zmenou v osobe veriteľa nestráca dlžník do budúcna voči novému veriteľovi tie námietky, ktoré vznikli ešte pred cesiou a vo vzťahu, ku ktorým by eventuálne mohol postupník argumentovať tým, že sa týkajú iba pôvodného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a postupcom. Dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné vychádzať z ustanovenia § 667 ods. 1, 2 OZ, keď medzi stranami sporu nebolo sporné, že boli uzavreté zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 23. marca 2007 a zo dňa 1. apríla 2012. Z týchto zmlúv vyplynulo, že sa dohodli, že v rokoch 2007 až 2012, bude nehnuteľnosť prenajímateľa zhodnotená o 7.966,54 EUR a v rokoch 2012 až 2017 o sumu 6.971,50 EUR bez DPH, teda sa dohodli, že stavebné úpravy na nehnuteľnosti prenajímateľa budú vykonané v celkovej výške 11.772,64 EUR. Výška nájomného v obidvoch zmluvách bola upravená tak, že táto zohľadňuje hodnotu výšky investícií do nehnuteľností prenajímateľa. V obidvoch zmluvách bolo taktiež dohodnuté, že stavebné úpravy nie je nájomca oprávnený vykonávať bez písomného súhlasu prenajímateľa a príslušného stavebného úradu. 5. Súd následne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by disponoval písomným súhlasom prenajímateľa, na základe ktorého by mohol vykonať rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti nad rámce toho, čo bolo dohodnuté v nájomných zmluvách, teda nad rámec sumy 11.772,64 Eur. Súd preto nemohol prihliadnuť na tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol upovedomený o rekonštrukčných prácach aj zo strany stavebného úradu a že bol prítomný na všetkých jednaniach a nič nenamietal. Pokiaľ teda nájomca vykonal zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, Občiansky zákonník v zmysle § 667 ods. 2 ukladá nájomcovi povinnosť uviesť veci na svoje náklady do pôvodného stavu, a to bez ohľadu na to, či došlo v dôsledku vykonaných zmien k zhodnoteniu veci alebo či sa nimi vec znehodnotila. Ak nie je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, neznamená to, že nájomca sa môže voči prenajímateľovi domáhať vydania bezdôvodného obohatenia tvoreného zhodnotením predmetu nájmu. Takýto výklad zákona by úplne zotrel rozdiel medzi zmenami urobenými so súhlasom a bez súhlasu prenajímateľa (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II § 451 - 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, strana 2328). Právo na náhradu vynaložených nákladov sa nepovažuje za právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale za právo na plnenie povinnosti vzniknutej z nájomného vzťahu. Ide o samostatný občiansko-právny nárok, ktorého uplatnenie podlieha všeobecnej premlčacej dobe. Nie je možné ho posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. 6. Následne súd uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že v novembri až decembri 2007 bol majetok žalovaného zhodnotený o sumu 107.507,40 Eur, tak v zmysle ustanovenia § 667 ods. 1 bol právny predchodca žalobcu oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu (nájomná zmluva neupravovala inú lehotu). Nájomný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a prenajímateľom skončil prvýkrát dňa 01. 04. 2012. Dňom nasledujúcim po tomto dátume začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie tohto práva na súde zo strany právneho predchodcu žalobcu. Ide o trojročnú premlčaciu dobu v zmysle ustanovenia § 101 OZ. Táto uplynula 02. 04. 2015. Žaloba bola podaná na súde dňa 30. 06. 2016. Pokiaľ si žalobca v žalobe uplatňuje aj právo na úhradu nákladov vynaložených po uzavretí zmluvy zo dňa 01.04.2012, tak v tejto časti súd považoval žalobu za podanú predčasne, keďže nájomná zmluva na základe výpovede zo strany prenajímateľa, žalovaného zanikla dňom 28.02.2017. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, preto potom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 7. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. V úvode uviedol, že sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo dobromyseľným zhodnotení majetku žalovaného. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne nesprávny a preto dávam odvolanie voči celej výrokovej časti rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. 8. Namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, keď rozhodnutie prvostupňového súdu neobsahuje jednoznačné a logické odôvodnenie, preto z neho nemožno určiť dôvody, prečo súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Z odôvodnenia vyplýva, že súd sa pri vydaní rozhodnutia nevysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi, ako aj dôkazmi predloženými žalobcom. Súd sa nezaoberal dohodou medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, na základe ktorej mala byť po ukončení nájmu ponúknutá nehnuteľnosť na predaj. Súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom, a to výsluch žalovaného a vyžiadanie správ zo stavebného úradu, ktoré mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci. 9. K námietke ohľadom zisteného skutkového stavu veci a nevykonaniu navrhnutých dôkazov doplnil, že súd sa stotožnil výlučne s tvrdeniami žalovaného uvedenými v písomnom vyjadrení žalovaného bez toho, aby vo veci vykonal dôkladnejšie dokazovanie, ktorým by mohol potvrdiť viaceré argumenty svedčiace v prospech žalobcu. 10. Namietal nesprávne právne posúdenie, keď súd konštatoval, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, s ktorým záverom sa nestotožnil, pretože preukázal postúpenie pohľadávok, ktorý žalovaný nepoprel. Preto je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. 11. Súd postupoval nesprávne, keď vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným posudzoval podľa ustanovení o nájomnej zmluve, nakoľko nájomný vzťah zanikol výpoveďou nájomnej zmluvy zo strany žalovaného. "Faktúry, ktoré boli vystavené právnym predchodcom žalobcu, mali byť prvostupňovým súdom aj s ohľadom na znenie § 135b ods. 2 OZ, v ktorom je uvedené …“ Pretože medzi právnym predchodcom žalovaného a žalovaným nedošlo k dohode, vlastník veci považoval za primeranú náhradu sumu, ktorú mu vyfakturoval a následne postúpil na vymáhanie žalobcovi. Žalobca v tomto konaní uplatňuje pohľadávku vzniknutú na základe vlastníckeho hmotnoprávneho nároku odvodeného od svojho právneho predchodcu, ktorý je podľa § 100 ods. 2 OZ nepremlčateľným. Žalovaný v dobrej viere uskutočnil značnú rekonštrukciu (zrejme žalobca, poznámka odvolacieho súdu). 12. Súd taktiež nesprávne konštatuje predčasnosť podanej žaloby vzhľadom k tomu, že ku skončeniu výpovednej lehoty nájomnej zmluvy došlo 28. 2. 2017. S týmto názorom sa nestotožňuje, pretože pre posúdenie dôvodnosti nároku je rozhodujúci skutkový stav v čase vydania rozsudku a nie čas podania žaloby. Výpoveď nájomnej zmluvy bola podaná už 8. 2. 2016, teda pred podaním žaloby na súd. 13. Taktiež namietal proti rozhodnutiu o trovách konania, nakoľko je evidentné, že spor nevyvolal žalobca, ale žalovaný svojím konaním. Ak by mal žalobca žalovanému uhradiť trovy konania, bolo by to nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 14. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť. Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého nie je žalobca v konaní aktívne legitimovaný, nakoľko si neuplatňuje nároky na základe faktúr vystavených postupcom, ale uplatňuje si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo postupcovi vzniknúť voči žalovanému. Je nepochybné, že ide o právo sporné, ktoré postúpiť nemožno. Zdôraznil, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom a žalobcom nemohlo dôjsť k zmene obsahu záväzku, nakoľko faktúry boli postupcom vystavené z titulu nesplnenia nárokov vzniknutých z nájomných zmluvou. V konaní bolo potrebné vychádzať z § 667 ods. 1, 2 OZ, teda žalobcom uplatnený nárok z titulu vynaložených prostriedkov do prenajatej nehnuteľnosti nemožno považovať za právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale sa právo na plnenie povinnosti vzniknutej z nájomného vzťahu, ktoré sa premlčuje v lehote podľa § 101OZ. V časti žalovanej sumy za investície v novembri až december 2007 je nepochybné, že právny nárok je premlčaný a správne je aj konštatovanie súdu, že pokiaľ uplatňoval nárok na úhradu nákladov vynaložených po uzavretí zmluvy zo dňa 1. 4. 2012, v tejto časti s poukazom na § 667 ods. 1 OZ žaloba je podaná predčasne, pretože k zániku zmluvy došlo ku dňu uplynutia výpovednej lehoty, t. j. 28. 2. 2017. 15. Žalobca v replike uviedol, že sa nestotožňuje s právnymi názormi žalovaného, ktoré uviedol vo vyjadrení a považuje ich za nesprávne, pričom zotrváva na svojom odvolaní. 16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, keď tento vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodujúce skutkové zistenia, pričom na riadne zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne normy, ktoré aj správne vyložil. Rozhodnutie je zrozumiteľné, presvedčivé, až na, podľa odvolacieho súdu, nesprávny záver ohľadom premlčania nároku za náklady vynaložené po uzavretí zmluvy dňa 1. 4. 2012, čo bude uvedené nižšie. Táto skutočnosť však z hľadiska povahy veci a odôvodnenia súdu prvej inštancie v bode 12 nič nemení na skutočnosti, že tento nárok nie je daný. Okresný súd vo svojom rozhodnutí posudzoval zistený stav v troch rovinách, predovšetkým z hľadiska aktívnej legitimácie, keď z hľadiska kontextu celého odôvodnenia vyplýva správny záver o skutočnosti, že v danom prípade je potrebné aplikovať § 667 OZ, taktiež po tomto správnom posúdení vo vzťahu k tomuto ustanoveniu súd dospel k správnemu záveru, že nárok je premlčaný vo vzťahu k sume 107.507,40 EUR, čo zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil. 19. Námietky žalobcu nemožno považovať za dôvodné, pretože vôbec neargumentujú voči aplikácii ustanovenia § 667 ods. 2 OZ ani voči ustanoveniu § 101 OZ vo vzťahu k premlčaniu sumy 107.507,40 EUR. Žalobca v úvode odvolania sám potvrdzuje, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Ide však o rozdielny nárok, ako ten, ktorý mu bol postúpený, pretože správne okresný súd zohľadnil, že zmenou v osobe veriteľa nestráca dlžník do budúcna napr. námietku premlčania. Námietka premlčania je rozdielna vo vzťahu k uplatňovanému nároku o bezdôvodnom obohatení ako nárokov, ktoré by vyplývali z ustanovenia § 667 ods. 1, 2 OZ, ktoré ustanovenie súd správne aplikoval a považoval ho za rozhodujúce ustanovenie vo veci. Až na základe takéhoto správneho posúdenia mohol potom pristúpiť k posúdeniu, či takto uplatňovaný nárok je premlčaný alebo nie. 20. Z hľadiska odôvodnenia okresného súdu uvedeného v bode 12 sa však odvolací súd nestotožnil s úsudkom, že ide o sporné právo, ktoré nemožno postúpiť. Tento názor je v rozpore s platnou právnou úpravou ako aj s rozhodovacou praxou súdov, pričom však okresný súd následne správne argumentuje, že došlo k postúpeniu pohľadávok na základe dvoch nezaplatených faktúr, pričom je rozhodujúce, že nedošlo k zmene obsahu záväzku a tieto faktúry boli vystavené z titulu nesplnenia nárokov vzniknutých z nájomných zmlúv. Odvolací súd dodáva, že aj pohľadávky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia možno platne v zmysle ustanovení § 524 a nasl. OZ postúpiť (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2001, sp. zn. 1 Cdo 73/2000). Aj keď v odvolaní žalobca zotrval v právnom posúdení, že ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, toto nespôsobuje to, že na konanie nie je aktívne legitimovaný, pretože aktívna legitimácia je odôvodnená postúpenou pohľadávkou, ktorou na neho prešli všetky práva. Iba v prípade, že by došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá nie je postupiteľná, bol by správny záver súdu o nedostatku aktívnej legitimácie. 21. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa citovaného ustanovenia predmetom postúpenia môže byť akákoľvek pohľadávka v zmysle práva na plnenie voči dlžníkovi, pokiaľ jej postúpenie nevylučuje. Spôsobilým predmetom postúpenia môže byť vo všeobecnosti pohľadávka splatná alebo nesplatná, premlčaná, podmienená, prípadne relatívne neplatná. Pre platnosť postúpenia pohľadávky je irelevantný právny dôvod jej vzniku, pokiaľ tento nevylučuje postupiteľnosť pohľadávky vo všeobecnosti. Postúpiť možno pohľadávky zo zmlúv, iných obligácií, pohľadávky z bezdôvodného obohatenia. Postúpeniu pohľadávky nebráni jej prípadná spornosť, ani popieranie existencie, výšky alebo iných vlastností záväzku dlžníkom (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 29 Cdo 1782/2011 (C 13433), Sp. zn. 20 Cdo 1852/2007, 20 Cdo 2529/2007). Ust. § 525 OZ upravuje, ktoré pohľadávky sú vylúčené z postúpenia, medzi iným je to taká pohľadávka, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. V danom prípade nedošlo k postúpeniu takej pohľadávky, ktorú by nebolo možné postúpiť. 22. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že právny predchodca žalobcu vykonal stavebné úpravy na nehnuteľnosti nad rámec dohodnutej investície, ktorá presiahla sumu 11.772,64 EUR. Bolo taktiež preukázané, že stavebné úpravy boli vykonané bez písomného súhlasu prenajímateľa ako aj stavebného úradu. Správny je záver súdu, že žalobca nepreukázal písomný súhlas prenajímateľa, z ktorého by bolo možné odvodiť záver, že práce na nehnuteľnosti, okrem dohodnutých prác, boli vykonané s jeho súhlasom. Okresný súd správne vyvodil, že právo na náhradu vynaložených nákladov sa nepovažuje za právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale za právo na plnenie povinnosti vzniknutej z nájomného vzťahu, pričom ide o samostatný občianskoprávny nárok, ktorého uplatnenie podlieha všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. 23. Z ust. § 667 ods. 1 OZ jednoznačne vyplýva, že zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať iba so súhlasom prenajímateľa a úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať iba v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. V danom prípade žalobca sa mohol domáhať iba nákladov, ktoré prenajímateľ odsúhlasil a tieto boli aj zohľadnené. Podľa citovaného ustanovenia platí, že ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu. Vysporiadanie nákladov spojených so zhodnotením veci, prípadne úpravou tak prichádza do úvahy až po ukončení nájmu, teda nie v čase trvania nájomného vzťahu (rozsudok NS SR 13. 1. 2011, sp. zn. 29 Cdo 2455/2009, rozsudok NS SR 23. 11. 2010, sp. zn. 26 Cdo 2455/2010). Právo nájomcu podľa § 667 ods. 1 OZ je viazané na splnenie dvoch predpokladov, a to je zmena na veci vykonaná so súhlasom prenajímateľa a skončenie nájmu ako takého. Vznik tohto je viazaný na zánik nájmu (NS ČR 26 Cdo 3951/2010). Neobstojí námietka žalovaného, že nemožno vychádzať z citovaného ustanovenia z dôvodu jeho výpovede z nájmu. V rozhodovanom prípade nenastala ani situácia, že by prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov. 24. V danom prípade nastala situácia, akú predpokladá ods. 2 citovaného ustanovenia, kedy nájomca vykonal zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, preto by mal byť povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Je nepochybné, že rozhodujúcim kritériom je súhlas prenajímateľa s vykonávaním zmien. Zásady upravené v ods. 1 neplatia, ak nájomca vykonal zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, v takomto prípade nájomca musí vec uviesť do pôvodného stavu na vlastné náklady, pričom táto povinnosť postihuje nájomcu za to, že k zmene na veci si nevyžiadal súhlas prenajímateľa alebo zmenu vykonal napriek nesúhlasu prenajímateľa s ňou. Existenciu súhlasu prenajímateľa musí preukázať nájomca. Citované ustanovenie sa uplatňuje aj pri nájme nebytových priestorov (Rč 14/2003). Odvolací súd podotýka, že povinnosť uviesť vec do pôvodného stavu nemá nájomca iba vtedy, ak v tejto otázke dôjde k dohode prenajímateľa a nájomcu. Aj vtedy, ak dôjde k dohode v tom, že prenajímateľ nemá povinnosť uviesť vec do pôvodného stavu, neznamená to bez ďalšieho, že prenajímateľ má povinnosť uhradiť náklady nájomcu na vec. Právnym následkom zmien uskutočnených bez súhlasu prenajímateľa je nielen absencia úhrady nákladov nájomcu, resp. náhrady zvýšenia hodnoty veci, ale aj povinnosť nájomcu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Tieto skutočnosti majú za následok, že hoci došlo k vyfakturovaniu pohľadávky, nejde o dôvodnú pohľadávku, pretože ju žalovaný dôvodne poprel. 25. Okrem toho, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu, ním uplatnený nárok je okrem toho aj premlčaný, pokiaľ ide o sumu 107.507,40 EUR, čo náležite súd prvej inštancie odôvodnil. 26. Pokiaľ v časti 7.444,60 EUR súd považoval žalobu za podanú predčasne, jeho záver nebol správny, pretože súd mal prihliadnuť na skutočnosť, že nájom zanikol dňom 28. 2. 2017 a vo veci rozhodoval 18. augusta 2017, teda v čase rozhodovania bola splnená podmienka skončenia nájmu. I napriek tieto skutočnosti však platí, čo bolo uvedené v bodoch 22-24 tohto rozsudku, keď v zhode s týmto odôvodnením žalobcovi nevznikol nárok na náhradu vynaložených nákladov. 27. V odvolaní žalobca namietal, že súd sa nezaoberal Dohodou, že po ukončení nájmu bude ponúknutá nehnuteľnosť na predaj. Pre rozhodnutie vo veci daná otázka nebola podstatná, pretože z tejto dohody nebol uplatnený žiadny nárok. Odvolací súd však konštatuje, že v tomto rozsahu ide o nepostupiteľnú pohľadávku v zmysle ustanovenia § 604 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu. Táto právna úprava obmedzuje prevoditeľnosť predkupného práva, a to bez zreteľa na to, či bolo dojednané ako záväzkový vzťah alebo ako vecné právo. Toto ustanovenie sa analogicky aplikuje aj vtedy, ak ide o právnickú osobu. Právna úprava nadväzuje na ustanovenie § 525 ods. 1 OZ, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou. Z toho vyplýva nemožnosť postúpenia uvedeného predkupného práva aj vo vzťahu právnickej osobe. Citované ustanovenie možno analogicky použiť na právnickej osoby, o to skôr, ak úmysel zákonodarcu zjavne smeroval k ustanoveniu nemožnosti prevodu a prechodu predkupného práva na inú osobu. 28. Napokon žalobca v odvolaní argumentuje, že súd mal aplikovať § 135b ods. 2 OZ. Žalobca počas celého konania tvrdil, že sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, čo potvrdzuje aj v úvode svojho odvolania. Ani na pojednávaní túto argumentáciu neuviedol. Vzhľadom na jeho námietku odvolací súd poukazuje na citované ustanovenie, keď v zmysle ods. 1 platí, že ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel je na nej väčší. V tejto súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že ani v tomto smere argumentácia nie je dôvodná v nadväznosti na ods. 2. Podľa § 135b ods. 2 OZ platí, že ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode. Odvolací súd v súlade s judikatúrou dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o spracovanie cudzej veci. Okrem toho medzi vlastníkom a nájomcom bolo dohodnuté, že môže vykonať stavebné úpravy za dohodnutých podmienok a do dohodnutej výšky. Nikdy nemôže dôjsť k spracovaniu veci (t.j. nebytového priestoru) nájomcom a z toho titulu ani k nadobudnutiu (zmene) vlastníctva nebytového priestoru, pokiaľ sa prenajímateľ s nájomcom dohodli na započítaní nákladov na rekonštrukciu s nájmom (s jeho časťou). Nemožno prijať tvrdenie žalobcu, že v dobrej viere uskutočnil značnú rekonštrukciu, pričom neobstojí ani argument, že uplatňuje pohľadávku vzniknutú na základe vlastníckeho hmotnoprávneho nároku, ktorý je nepremlčateľný. Ako bolo vyššie zdôvodnené, nárok sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. 29. Záverom odvolací súd dodáva, že nemožno akceptovať námietku ohľadom nevykonania dôkazov, pretože tieto vzhľadom na vyššie uvedené závery by neprispeli k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, ktorý bol zistený súdom prvej inštancie v potrebnom rozsahu, predovšetkým vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ako aj právnu úpravou vyplývajúcu z ustanovenia § 667 OZ. 30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 31. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).