Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/133/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216203605 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6216203605.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne 1/ H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. F. XXX, XXX XX X. a 2/ F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. F. XXX, XXX XX X., obe zastúpené Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Komenského 8, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. F. XXX/X, XXX XX X., zastúpenému Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, so sídlom Mierové námestie 452, 991 28 Vinica, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o odstránenie vývodov plynových spalín na stene rodinného domu vo vlastníctve žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/289/2016-41 zo dňa 15. 11. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/289/2016-41 zo dňa 15. 11. 2016 vo výroku III., ktorým súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania p o t v r d z u j e. II. Žalobkyniam 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na CKN parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v katastrálnom území X. vo vlastníctve žalobkýň 1/ a 2/ a zamedziť aby žalobkyne 1/ a 2/ boli nad mieru primeranú pomerom obťažované pachom z vonkajšieho dreveného WC vo vlastníctve žalovaného umiestneného na parcele CKN č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v katastrálnom území X. a to tak, že táto stavba bude preložená do vzdialenosti troch metrov od hranice pozemkov v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, zastavil (výrok I.). Vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.). Osobitným výrokom rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva (výrok III.) a tiež, že štátu právo na náhradu trov konania nepriznáva (výrok IV.). V odôvodnení k výroku o trovách konania súd prvej inštancie uviedol, že o náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 257 CSP s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto súd prvej inštancie vzhliadol v okolnostiach, že žalovaný až po podaní žaloby odstránil drevené WC z hranice pozemkov, teda si bol zrejme vedomý toho, že aj on musí vykonať opatrenia na odstránenie rušivého vzťahu. Okrem toho súd prihliadol aj na vyšší vek žalobkyne 1/, ktorá je vo veku XX rokov. K súdnemu sporu medzi stranami sporu došlo najmä z dôvodu ich zlých vzájomných vzťahov, na ktorých majú podiel všetky strany sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené je spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal svoje trovy konania. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, pričom upresnil, že odvolaním napáda len výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému. Uviedol, že pokiaľ sa týka odstránenia dreveného WC, v danom konaní nebolo preukázané, že drevené WC bolo na hranici pozemku a bolo odstránené po podaní žaloby z toho dôvodu, že by si bol (žalovaný) vedomý rušivého vzťahu. Drevené WC sa pred odstránením nenachádzalo na hranici pozemku, podobne ako chlievy, ktoré boli tiež predmetom žaloby. K odstráneniu dreveného WC z pozemku došlo z dôvodu jeho nevyužitia, nakoľko sa v rodinnom dome žalovaného nachádza toaleta. Napriek tomu, že žalobkyňa 1/ žalovaného denne atakuje a vytýka mu také nedostatky, ktoré v skutočnosti ani neexistujú, snaží sa jej v maximálnej miere vyhovieť a zabrániť tak zbytočným konfliktom. Medzi takéto tvrdenia patria aj neexistujúce plynové vývody na stene rodinného domu žalovaného, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že jej hlavným problémom je strach z výbuchu plynu, plynové otvory, ktoré sú v skutočnosti ventilačné otvory, z ktorých sa podľa žalobkyne 1/ šíri na jej pozemok pach a pleseň, ako aj ublíženie na zdraví zo strany otca žalovaného spred 20 rokov, po ktorom ju má stále bolieť hlava, a pod.. Zlé susedské vzťahy sú generované a spôsobené práve žalobkyňou 1/, čo môže vzhľadom na jej vek vyplývať i z rôznych zdravotných príčin. Avšak, tieto okolnosti by podľa názoru žalovaného nemali byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku, práve naopak, priznanie nároku na náhradu trov konania by mal plniť určitú formu sankcie, ktorá by žalobkyňu 1/ odradila od ostatných sporov, keďže je chronickým sťažovateľom a vytvára konflikty počnúc susedmi až po vedenie samosprávy, lebo jej, podľa jej názoru, každý ubližuje. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 727/200 a I. ÚS 188/08, z ktorého vyplýva, že ide o (§ 257 CSP) ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému náhradu trov konania nepriznal zmenil, a to tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu žalovaného sa dňa 20. 12. 2016 vyjadrila žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Poukázali na to, že možnosť náhrady trov konania ponecháva Civilný sporový poriadok na úvahu súdu, ktorý rozhoduje o trovách konania. Súd pri rozhodovaní môže vychádzať z rôznych okolností ako je zistený skutkový stav veci, správanie účastníkov konania a majetkové a osobné pomery účastníkov konania. Žalobkyňa 1/ popiera tvrdenie, že by bola ona sama príčinou vzniknutého sporu, rovnako popiera tvrdenie, že by bola chronickou sťažovateľkou. K podaniu žaloby došlo z dôvodu eskalovania vzájomných susedských sporov, ktoré už neboli udržateľné, a preto sa žalobkyňa obrátila na súd s cieľom zabrániť vzniku ďalších vzájomných schválností. Tento účel žaloba čiastočne splnila, nakoľko po podaní žaloby došlo k odstráneniu dreveného WC, z ktorého sa na pozemok žalobkýň šíril zápach. Žalovaný predtým nebol ochotný odstrániť drevené WC a hoci ho ako sám v odvolaní tvrdí nepotreboval, touto schválnosťou a neochotou odstrániť závadný stav, donútil žalobkyne obrátiť sa na súd s cieľom, aby im poskytol právnu ochranu. Žalovaný si až po podaní žaloby sám uvedomil, že ich vzájomné spory so žalobkyňou dosiahli už neúnosnú mieru a drevené WC odstránil. Žalobkyne považujú tiež za zavádzajúce tvrdenie, že žalobkyňa 1/ je chorobnou sťažovateľkou. Táto nemá spory s inými susedmi ako so žalovaným. Žalovaný sám v podanom odvolaní uviedol, že vzniknuté konflikty žalobkyňa 1/ nikdy neriešila podaním sťažnosti na obec, čím sám vyvracia svoje tvrdenie o tom, že žalobkyňa je chorobnou sťažovateľkou. Žalobkyňa sa pred začatím tohto konania nikdy neobrátila na políciu a ani na súd, aby riešili jej susedské spory. Žalobkyne rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému považujú za vecne správne a majú za to, že v danom konaní sú dané dôvody osobitného zreteľa a rozsudok súdu prvej inštancie v žalovaným napadnutej časti navrhli ako vecne správny potvrdiť. 4.K vyjadreniam žalobkýň 1/, 2/ sa dňa 23. 03. 2018 vyjadril žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Naďalej zotrval na tvrdení, že podanie žaloby zo strany žalobkýň 1/, 2/ bolo účelové a vyplývalo z dlhoročného nenávistného postoja žalobkyne 1/ voči rodine žalovaného. Pokiaľ by tomu tak nebolo, žalobkyňa 1/ mohla využiť svoje právo podať návrh na začatie konania v rámci zákona o sťažnostiach na Obec X., prípadne riešiť vzniknutý spor prostredníctvom Okresného úradu vo Veľkom Krtíši. Ani jeden inštitút žalobkyňa 1/ nevyužila, ale podala návrh na súd. Žalovaný i naďalej zotrval na svojom návrhu prednesenom v podanom odvolaní a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti o trovách konania zmenil alebo alternatívne, aby ho v tejto časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. K vyjadreniu žalovaného sa dňa 09. 04. 2018 vyjadrili žalobkyne 1/, 2/, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, v ktorom stručne uviedli, že zotrvávajú na svojich doterajších vyjadreniach a považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a dostatočne odôvodnené. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhli potvrdiť a uplatnili si trovy odvolacieho konania. 6. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 CSP v odvolaním napadnutej časti, t. j. výroku o trovách konania, potvrdil ako vecne správny. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodním napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Na základe podaného odvolania žalovaného, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, a konania ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. 10. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný, pričom upresnil, že odvolanie podáva proti výroku, ktorým súd rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému (výrok III. rozsudku). Žalobkyne odvolanie proti rozsudku nepodali. Odvolací súd preto konštatuje, že výrok rozhodnutia o trovách konania má povahu uznesenia, preto i odvolací súd rozhodoval o napadnutej výrokovej časti rozsudku uznesením. Rozsudok súdu prvej inštancie v ostatných svojich výrokových častiach odvolaním sporových strán napadnutý nebol, preto vo zvyšnej časti zostáva nedotknutý. 11. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému, ako procesne úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam s poukazom na § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto vzhliadol v okolnostiach vzniku sporu, pričom konštatoval vzájomné susedské problémy, ktoré medzi stranami sporu vznikli v dôsledku zlých vzťahov, na ktorých majú svoj podiel všetky strany sporu. Ďalej súd prihliadol na vek žalobkyne 1/, ktorá v čase rozhodnutia súdu bola vo veku XX rokov a rovnako prihliadol i na postoj žalovaného v priebehu konania, keď tento až po podaní žaloby odstránil z hranice pozemku drevené WC, ktoré malo rušivo pôsobiť na žalobkyne 1/, 2/. 12. Odvolací súd predovšetkým všeobecne konštatuje, že ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Aplikácia ust. § 257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Vyžaduje sa kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Súd pri rozhodovaní o trovách konania skúma, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti náhrady trov konania výnimočne prihliadnuť. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov konania podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom konania, alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii ustanovenia § 257 však dochádza aj z aspektov sociálnych. Súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhradu trov dotknutá) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. 13. V prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vzhliadol kombináciu uvedených dôvodov a okolností, spočívajúcich jednak v postoji sporových strán počas konania, ako aj v osobných, sociálnych a majetkových pomeroch strán sporu, predovšetkým žalobkyne 1/. Je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že postoj žalovaného v konaní je jedným z dôvodov k aplikácii ust. § 257 CSP. Žalobkyne sa podanou žalobou domáhali odstránenia dreveného WC (okrem iného) z hranice pozemku, nakoľko pachy šíriace sa z dreveného WC obťažovali žalobkyne 1/, 2/ v pokojnom užívaní domovej nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný drevené WC odstránil až po podaní žaloby, hoci bol na to zo strany žalobkýň vyzývaný i pred podaním žaloby na súd, svojím konaním po podaní žaloby tak nastolil stav, ktorého sa žalobkyne 1/, 2/ samotnou žalobou domáhali. Pokiaľ v odvolaní uviedol, že sa tak udialo z dôvodu, že uvedené WC viac nepotrebuje, nakoľko sa v jeho rodinnom dome nachádza toaleta, mohol tak urobiť rovnako kedykoľvek pred podaním žaloby o odstránenie dreveného WC a takým spôsobom nedať príčinu na iniciovanie súdneho konania o uloženie takejto povinnosti. V tejto časti je možné konštatovať, že žalobkyne 1/, 2/ reálne dosiahli taký skutkový stav, ktorého sa podanou žalobou domáhali. Na strane druhej, pokiaľ vo zvyšku bola žaloba žalobkýň zamietnutá, je potrebné v tejto časti konštatovať procesný neúspech žalobkýň v konaní. Neopomenuteľnou skutočnosťou je vek žalobkyne 1/, ktorá mala v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dovŕšených XX rokov, v čase rozhodovania odvolacieho súdu nedovŕšených XX rokov. Uvedený vek žalobkyne 1/ je rovnako dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý je úzko spätý i s osobným, majetkovým a zárobkovým aspektom uvedenej sporovej strany. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti : vek žalobkyne, výsledok konania a postoj žalovaného v konaní vo vzájomnom kontexte, správne viedli súd prvej inštancie k aplikácii ust. § 257 CSP a rovnako odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je spravodlivé, aby si každá sporová strana znášala trovy vzniknuté v súvislosti s uvedeným konaním sama. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd žalovanému ako (čiastočne) procesne úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania z uvedených dôvodov (pričom uvedené má povahu uznesenia ako už bolo v rozhodnutí konštatované), potvrdil ako vecne správny. 14. Z totožných dôvodov, ako bolo uvedené vyššie, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania s poukazom na ust. § 396 CSP a § 257 CSP a žalobkyniam 1/, 2/ ako procesne úspešným stranám sporu v odvolacom konaní (keďže odvolaniu žalovaného vyhovené nebolo), nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko dôvody hodné osobitného zreteľa konštatované súdom prvej inštancie, sú i naďalej dané a aplikovateľné i v konaní odvolacom. 15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).