Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 11Co/108/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217201611 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6217201611.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom I. F. 73X/XX, XXX XX V. A., o zaplatenie 179,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2Csp/72/2017-47 zo dňa 23.01.2018 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 23.01.2018 zamietol žalobu o zaplatenie sumy 179,28 eur, poplatku za upomienky 32,- eur, ako aj úroku vo výške 32 % ročne zo sumy 350,- eur od 21.03.2013 do 18.04.2013 v sume 8,59 eur, z 292,- eur od 19.04.2013 do 21.05.2013 v sume 8,19 eur, zo sumy 234,- eur od 22.05.2013 do 21.06.2013 v sume 6,15 eur, zo 176,- eur od 22.06.2013 do 24.07.2013 v sume 4,94 eur, zo sumy 118,- eur od 25.07.2013 do 19.08.2013 v sume 2,59 eur, zo sumy 60,- eur od 20.08.2013 do 18.10.2013 v sume 3,1 eur, z 2,- eur od 19.10.2013 do 19.11.2013 v sume 0,05 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 179,28 eur od 25.02.2014 do zaplatenia (I. výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (II. výrok). 1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo plnenie zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 21.03.2013, na ktorej základe žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 350,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť s poplatkom 346,- eur v 12 mesačných splátkach po 58,- eur, splatných počnúc dňom 20.04.2013. Žalobca uviedol, že úverová zmluva bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa so žalovaným dohodli, že tretina poplatkov predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy poplatok za zasielanie upomienok celkom vo výške 32,- eur. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 406,- eur. 1.1.2. Žalovaný sa vyjadril, že nie je ochotný žalobcovi zaplatiť nijakú sumu. Potvrdil, že na úvere mohol zaplatiť 406,- eur. Pred podpísaním zmluvy mu nebolo vysvetlené, aké budú úroky a podobne. 1.2. Okresný súd mal preukázané, že dňa 21.03.2013 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 350,- eur. Žalovaný sa ako dlžník zaviazal zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 346,- eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 696,- eur. V zmluve sa uvádza, že celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, ktorý predstavuje 137,03 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 208,97 eur. Dlžník sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 696,- eur, ak nie je dohodnuté inak, do 20.03.2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, alebo v hotovosti mandatárovi s tým, že dlžník berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala v zmysle zákona vo výške 98,86 %. Medzi stranami sporu došlo k dohode o splácaní úveru v splátkach po 58,- eur mesačne, čo vyplýva aj z výpovede žalovaného. 1.3. Vychádzajúc z ustanovenia § 39 a § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy a z § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzavretia zmluvy okresný súd uvedený záväzkovo-právny vzťah strán sporu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a podrobil ju súdnej kontrole. Zistil, že neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jeho termín konečnej splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z.) ani určenie RPMN v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z., pretože jej dojednanie vo výške 98,86% odporuje dobrým mravom. Spotrebiteľský úver je potom potrebné s poukazom na § 11 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tiež poplatok dohodnutý sumou 346,- eur predstavuje viac ako 90 % ročne. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne poplatky ide; táto zmluvná podmienka je neurčitá. Pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, pri ktorých spotrebiteľovi nie je poskytnuté reálne protiplnenie, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie o neprimeranom poplatku je pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. S prihliadnutím, že úver bol spotrebiteľovi poskytnutý vo výške 350 eur a žalovaný žalobcovi zaplatil 406,- eur, okresný súd žalobu zamietol. 1.4. O náhrade trov konania strán sporu okresný súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, na základe zásady úspechu. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu okresný súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.1. S poukazom na dohodu zmluvných strán v odseku 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru o tom, že sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom (§ 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka) tvrdil, že na zmluvný vzťah strán sporu nie je možné aplikovať zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. 2.2. Strany sporu uzatvorili aj dohodu o plnení dlhu v 12 pravidelných mesačných splátkach, každá vo výške 58,- eur, splatných vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 20.04.2013. Splátky teda boli splatné v dňoch 20.04.2013, 20.05.2013, 20.06.2013, 20.07.2013, 20.08.2013, 20.09.2013, 20.10.2013, 20.11.2013, 20.12.2013, 20.01.2014, 20.02.12014 a 20.03.2014. Uvedené náležitosti boli zachované aj v úverovej zmluve, kde bolo dojednané plnenie v jednej splátke vo výške 1.572,- eur s termínom splatnosti k 08.04.2015, ktorý sa zhoduje s konečným termínom splatnosti. 2.3. Ročná percentuálna miera nákladov vo výške 314,02 % je v zmluve o spotrebiteľskom úvere stanovená a uvedená správne. Výška priemernej RPMN je v zmluve o spotrebiteľskom úvere 36,73 %, čo spotrebiteľ zobral na vedomie. Zákon v čase uzavretia zmluvy nestanovoval maximálnu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, preto sa riadi podľa právnych predpisov účinných do 31.05.2014, teda ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Na peňažnom trhu v čase poskytnutia úveru pôsobili stovky iných subjektov, žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojím podpisom. Za meradlo výšky odplaty je potrebné považovať odplatu obvykle považovanú na finančnom trhu nielen bankami, ale aj inými jeho účastníkmi. Súd prvej inštancie sa nemal opierať o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ale o úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Vychádzal z rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005. 2.4. Poplatok v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže voči jeho výške nenamietal. Bolo na jeho dobrovoľnom rozhodnutí, či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Dojednaný úrok predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Ide o podmienku, ktorá sa nepochybne týka predmetu plnenia či primeranosti ceny, vzhľadom na čo ju nemožno považovať za neprijateľnú. Úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov; nie je vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po ich poskytnutí. Výška poplatku za poskytnutie úveru nie je neprimerane vysoká vzhľadom na riziko podnikania a podnikateľské náklady žalobcu ako nebankového subjektu. Výška poplatku je v úverovej zmluve uvedená dostatočne jasne, výrazne napísaná hneď pri sume poskytnutého úveru tak, že dlžník mal okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť o jeho cene. Nevyužil právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa jej uzatvorenia. Odvolateľ v závere odvolania poukázal na odôvodnenie rozsudku ESD vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a. s. c/a Klára Bíróová. Zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu súdu prvej inštancie, je podľa odvolateľa celkom jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 4 ods. 2 smernice rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. 3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril (§ 373 ods. 3 C. s. p.). 4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s .p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) dospel k záveru, že nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C. s. p.) aj so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s .p.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Argumentácia okresného súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, argumenty podporujú záver o premlčaní uplatneného nároku. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalobca v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 5. Odvolacie tvrdenie o nemožnosti aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na právny vzťah strán sporu je správne, ale bez právneho významu. V čase vzniku právneho vzťahu žalobcu a žalovaného 21.03.2013 bol totiž účinný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., čo vylučuje aplikáciu zákona č. 258/2001 Z. z.. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu strán sporu odvolateľ nepoprel. Prípadná platná dohoda zmluvných strán o tom, že sa ich právny vzťah spravuje Obchodným zákonníkom nevylučuje aplikáciu tých ustanovení spotrebiteľského práva, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 21.03.2013). 5.1. Odvolacie tvrdenie o nepochybnom určení termínu splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve je rozporné. Odvolateľ na jednej strane uvádza, že posledná splátka úveru bola splatná 20.03.2014, na druhej strane tvrdí, že v úverovej zmluve bolo dojednané plnenie v jednej splátke vo výške 1.572,- eur s termínom splatnosti k 08.04.2015, ktorý sa zhoduje s konečným termínom splatnosti. 5.2. Odvolací súd nezistil existenciu žiadneho zo žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou aj predpismi komunitárneho práva správne z úradnej povinnosti podrobil uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere prieskumu nielen z hľadiska spotrebiteľského práva, ale skúmal aj jej neplatnosť pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatnosťou absolútnou, na ktorú je bez ohľadu na druh posudzovaného právneho vzťahu každý súd povinný prihliadať ex offo. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že ročná percentuálna miera nákladov dojednaná vo výške 98,86 % (odvolateľ uvádza dokonca 314,02 %) aj poplatok dohodnutý sumou 346,- eur pri istine úveru 350,- eur odporujú dobrým mravom a predstavujú z tohto dôvodu neplatné zmluvné dojednanie (§ 39 Občianskeho zákonníka). Dôsledkom tohto záveru je aplikácia zákonnej fikcie, podľa ktorej sa úver pre to, že neobsahuje údaj o RPMN, považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k 21.03.2013). Vzhľadom na to aj na skutočnosť, že zmluva bola v časti dohody o poplatku neplatným právnym úkonom mal žalovaný povinnosť žalobcovi vrátiť len poskytnutú istinu úveru, čo splnil. 6. Odvolateľ podal odvolanie formálne voči celému rozsudku, ale správnosť výroku o trovách konania uvedením odvolacích dôvodov nespochybnil. Od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku však závisí aj výrok o trovách konania (§ 379 písm. a) C. s. p.), preto ho odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu a následne ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.) 9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., z ktorého vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. . V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešná žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. 10. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).