Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/202/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217201741 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6217201741.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: P. O., nar. XX.XX.XXXX, L. XX/XXX, XXX XX Y. F., štátny občan SR, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.020,14,- Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 3777/17, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 2Er/142/2017-31 zo dňa 16. januára 2018, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 2Er/142/2017-31 zo dňa 16. januára 2018, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na odôvodnenie uviedol, že dňa 08.03.2017 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 11031/16 zo dňa 22.08.2016. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že dňa 20.03.2008 uzatvoril právny predchodca oprávneného s povinným zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky spoločnosťou V. L., a.s. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky na oprávneného, ktorý dňa 01.07.2014 uzatvoril s povinným dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a v rovnaký deň uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu. Súd mal za nesporné, že zmluva o úvere (správne má byť „zmluva o bežnom účte“) je zmluvou spotrebiteľskou. Návrh spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovskej zmluvy a dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach boli pripravené na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisovali požadované údaje. Spotrebiteľ teda nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy a nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku. Vzhľadom na obsah ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka prijal súd prvej inštancie záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. Takouto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve sú aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul umožňujúca výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na predtlačenom formulári bez možnosti akejkoľvek zmeny, resp. odstúpenia od nej. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva podľa názoru súdu prvej inštancie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v dôsledku zmeny právneho poriadku, a to najmä s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a samostatný právny predpis, a to zákon č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, sa oprávnený podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom dokumente a je tak obsahovo a formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Spotrebiteľ ju teda mohol odmietnuť, čím by neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Poukázal aj na to, že zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky, bola uzatvorená dňa 05.02.2008, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 01.07.2014, a teda po viac ako šiestich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. Oprávnený poukázal aj na bod 3.3 rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mohol povinný od tejto odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu. Je podľa jeho názoru zrejmé, že oprávnený splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, a preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. 6. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. 7. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. 8. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 11. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 24.01.2017 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 08.03.2017 požiadal súdny exekútor súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 11031/16 zo dňa 22.08.2016. Súd ďalej zo spisu zistil, že dňa 20.03.2008 uzatvoril právny predchodca oprávneného - V. L., a.s., s povinným zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú obchodné podmienky balíkov služieb V. L., a.s. Dňa 01.07.2014 oprávnený - EOS KSI Slovensko, s.r.o., uzatvoril s povinným dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskú zmluvu. 12. Z rozhodcovskej zmluvy, konkrétne z bodu 3.1, vyplýva alternatívne riešenie sporov, a to buď pred jedným z troch rozhodcovských súdov uvedených v bode 2.1 rozhodcovskej zmluvy alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Bodom 3.3 zmluvy bola daná zmluvným stranám možnosť odstúpenia od tejto zmluvy, a to aj bez uvedenia dôvodu najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na rozhodcovský súd. Zmluvné strany boli zároveň poučené o písomnom konaní pred rozhodcovským súdom. Tak ako z dohody o uznaní dlhu, aj z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená slobodne a vážne, strany sa s jej obsahom riadne oboznámili, jej ustanoveniam porozumeli a pochopili dôsledky rozhodcovského konania. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 zákona o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa 13. Odvolací súd zároveň zastáva názor, že nie je možné generalizovať, resp. automaticky posudzovať každý rozhodcovský rozsudok za neplatný, zaväzujúci na nedovolené plnenie, prípadne odporujúci dobrým mravom len z dôvodu, že ide o rozsudok, ktorý nebol vydaný štátnym súdom. Ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna, zbavujúca ho akýchkoľvek povinností plniť si svoje záväzky, a to len z titulu, že ide o spotrebiteľa. Európsky súd pre ľudské práva spotrebiteľa definuje ako osobu v rozumnej miere dobre informovanú, vnímavú a obozretnú. Z takejto dikcie je potom možné vyvodiť, že spotrebiteľ by si mal byť vedomý svojho konania, a teda reflektujúc na prejednávanú vec, ak povinný rozhodcovskej zmluve alebo dohode o uznaní záväzku nerozumel, mohol ich odmietnuť podpísať. Podpísaním rozhodcovskej zmluvy, ktorá pritom obsahovala možnosť odstúpenia, prejavil povinný súhlas s prípadným rozhodcovským konaním, pričom uzavretie rozhodcovskej zmluvy nevylučuje ani samotný zákon. 14. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd opätovne posúdi žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v prípade, že nezistí žiadne iné dôvody na postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, vyhovie jeho žiadosti o udelenie poverenia. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).