Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3Tos/127/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218010126 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6218010126.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja v trestnej veci obž. J. E., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. a iné na neverejnom zasadnutí dňa 05. septembra 2018 prejednal sťažnosť okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 30.07.2018 sp. zn. 10T/41/2018, a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 30.07.2018 sp.zn. 10T/41/2018 bol podľa § 72 ods. 1 písm. b) Tr.por. obž. J. E. prepustený z väzby na slobodu. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť okresný prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje a zdôraznil, že má za to, že v danom prípade sú u obžalovaného naďalej dané dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr.por., lebo v súčasnej dobe nedošlo k zmene okolností, za akých bol obžalovaný vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. Otp/37/2018 zo 07.03.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5Tpo/20/2018 z 15.03.2018. Poznamenal, že na obžalovaného bola podaná obžaloba na Okresný súd Veľký Krtíš dňa 01.06.2018 pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. a iné, pričom okresný súd rozsudkom sp.zn. 10T/41/2018 z 30.07.2018 obžalovaného uznal za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a) Tr.zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr.zák., za čo mu bol uložený podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1, 2 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov s probačným dohľadom a povinnosťou spočívajúcou v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie a obmedzením spočívajúcom v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe. Okresný súd podľa § 73 ods. 1, 2 Tr.zák. obžalovanému uložil ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, nakoľko je toho názoru, že došlo k pochybeniam zo strany okresného súdu pri hodnotení dôkazov, právnej kvalifikácii skutkov a pri ukladaní ochranného liečenia protitoxikomanického ambulantnou formou. Ďalej dodal, že súd mal ponechať obžalovaného vo väzbe, pretože je predpoklad, že v prípade prepustenia z väzby bude pokračovať v trestnej činnosti. Z vyšetrovacieho spisu, najmä vzhľadom na výpoveď poškodenej M. S. v prípravnom konaní, výsledky toxikomanického vyšetrenia a znaleckého posudku F.. I. vyplýva, že obžalovaný spáchal skutok vymedzený v bode 2) obžaloby pod vplyvom omamných a psychotropných látok, pričom znalec F.. I. u obžalovaného skonštatoval prejavy rozvinutej závislosti od viacerých psychoaktívnych látok, jeho potenciálnu nebezpečnosť pre spoločnosť pre riziko pokračovania analogickej trestnej činnosti, a ako formu ochranného liečenia odporučil ústavnú formu. Pri výsluchu na verejnom zasadnutí pred súdom dňa 18.06.2018 obžalovaný uviedol, že užíva marihuanu a pervitín, že má neukončené stredoškolské vzdelanie, vystriedal viacero zamestnaní, no prácu nemá. Okrem toho zo spisu vyplýva, že vlastné bývanie nemá, opakovane sa dopustil protiprávnych konaní, či už v intenzite trestného činu alebo priestupku. Pokiaľ súd uviedol, že zo správania poškodenej a jej zákonnej zástupkyne nevypozoroval, že by mali z obžalovaného strach, netreba opomenúť fakt, že poškodená M. S. na hlavnom pojednávaní dňa 30.07.2018 nechcela vypovedať v prítomnosti obžalovaného E., aj keď uvedené rozhodnutie bližšie nezdôvodnila. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúc vo veci sám, zrušil napadnuté uznesenie a ponechal obžalovaného naďalej vo väzbe. Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Týmto postupom zistil, že sťažnosť okresného prokurátora je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou (§ 185 ods. 1, 2, § 186 ods. 1 Tr.por.) aj v zákonnej lehote (§ 187 ods. 1 Tr.por.). Na základe tohto postupu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď obžalovaného podľa § 72 ods. 1 písm. b) Tr.por. prepustil z väzby na slobodu. Zo spisového materiálu vyplýva, že okresný súd rozsudkom sp.zn. 10T/41/2018 zo dňa 30.07.2018 obžalovaného uznal za vinného zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, za čo mu uložil podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1, 2 podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov s probačným dohľadom a súčasne mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe, resp. uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie a obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe. Okrem toho mu uložil aj ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou. Súd prvého stupňa, ktorý prepustil obžalovaného z väzby na slobodu zdôraznil, že u obžalovaného nezistil také správanie, resp. indície, ktoré by nasvedčovali, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, či už násilného alebo mravnostného charakteru, pričom zo správania poškodenej aj zákonnej zástupkyne súd nevypozoroval, že by mali z obžalovaného strach. Okrem toho, doterajší pobyt vo väzbe považuje obžalovaný za ponaučenie a do budúcna sa chce vyvarovať protiprávneho konania. Taktiež súd nemal preukázané podozrenie z hrozby pokračovania trestnej činnosti, a preto nevidel dôvod na ponechanie obžalovaného vo väzbe, keďže už bolo vo veci, aj keď neprávoplatne rozhodnuté. S týmto postupom prvostupňového súdu sa odvolací súd stotožnil. Podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru, každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanovením ods. 1 písm. c tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú osobu, splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že dotknutá osoba sa ustanoví na pojednávanie. Podľa článku 17 ods. 5 Ústavy, do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Podľa článku 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Podľa § 71 ods. 1 Tr. por., obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Podľa § 76 ods. 1 Tr. por., väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas. Podľa § 79 ods. 2 Tr. por., policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne bez meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie túto okolnosť v zápisnici; takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom konaní uplynula lehota väzby podľa § 76 ods. 6. Podľa § 79 ods. 3 Tr. por., obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 80 ods. 1 Tr. por., ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju, b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu. Podľa § 81 ods. 1 Tr. por., ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 3 písm. a) až c) alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa § 80 ods. 3, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Ak je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom obvineného môže peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboznámená s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby. Na dôvody, pre ktoré peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá peňažnú záruku zložila, vopred upozorniť. Odvolací súd tak, ako súd prvostupňový, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade je možné obžalovaného prepustiť z väzby na slobodu z tých istých dôvodov, ako to urobil súd prvého stupňa. Je síce pravdou, že rozhodnutie prvostupňového súdu v danej trestnej veci doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, nakoľko okresný prokurátor proti jeho výroku o vine ako aj o treste podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, na druhej strane je nutné zdôrazniť, že obžalovaný sa v podstate k protiprávnemu konaniu priznal, skutky oľutoval a voči rozhodnutiu prvostupňového súdu z jeho strany odvolanie podané nebolo. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o väzbu, treba dbať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti, pričom väzba ako taká, je výlučne len procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody. Väzba, teda, nemá sankčnú povahu, ani výchovné poslanie a orgány činné v trestnom konaní, a najmä súd, musia vždy v každom štádiu trestného konania zvažovať, či trvanie väzby, toho ktorého obvineného, je zákonné a nevyhnutné. Odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaný sa k protiprávnemu konaniu v podstate priznal a vyjadril ľútosť nad ním, ako aj prísľub, že v budúcnosti sa obdobného konania nedopustí. Treba tiež zdôrazniť, že väzba môže trvať len nevyhnutný čas a dĺžka väzby nesmie byť neprimeraná. Ak okresný prokurátor v sťažnosti poukázal na závery znaleckého dokazovania, odvolací súd poznamenáva, že tieto závery boli známe už v prípravnom konaní, pričom z nich nevyplýva nutne uložiť obžalovanému ochranné liečenie ústavnou formou, čo súd prvého stupňa vzal v úvahu. Na základe týchto skutočností, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na prejavy maloletej ako aj jej zákonného zástupcu v tom smere, že tieto nevyjadrili strach z možného konania obžalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že väzba, ako taká, v danom prípade splnila svoj účel a držanie obžalovaného J. E. vo väzbe by bolo v rozpore s článkom 5 ods. 3 Dohovoru, ako aj s článkom 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže sťažnosť okresného prokurátora v danom prípade dôvodná nebola, odvolací súd rozhodol tak, že sťažnosť okresného prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. zamietol a obžalovaného J. E. prepustil z väzby na slobodu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.