Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/49/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218200218 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6218200218.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa U. V. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo S. G., za účasti Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, dieťa rodičov - matky U. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX S. G., právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Mihály, s.r.o., so sídlom Jókaiho 121/16, 984 01 Lučenec, IČO: 47 241 331, a otca O. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom, O. X/XX, XXX XX R., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom, so sídlom Mierova 1, 990 01 Veľký Krtíš, v konaní o návrhu matky o udelenie súhlasu na vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7P/17/2018-153 zo dňa 27. 06. 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Veľký Krtíš ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie" event. „prvoinštančný súd") rozsudkom zo dňa 27. 06. 2018 dal súhlas za otca maloletého dieťaťa na vysťahovanie mal. U. V. M., nar. XX. XX. XXXX do T. F. (prvý výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že matka maloletého dieťaťa (ďalej aj „matka") sa podaným návrhom domáhala, aby súd udelil súhlas za otca maloletého dieťaťa (ďalej aj „otec") na vysťahovanie mal. U. V. M., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloletá") do T. F.. Návrh odôvodnila tým, že dňa 15.11.2017 uzavrela na dobu neurčitú pracovnú zmluvu so spoločnosťou C. L. s.r.o., so sídlom V A. XXXX/XX, A. na pozíciu L. V. s miestom výkonu práce v N., pričom tejto pozícii predchádzalo niekoľkomesačné hľadanie zamestnania vo S. G. a blízkom či vzdialenejšom okolí. Následne uzavrela nájomnú zmluvu, na základe ktorej si prenajala dvojizbový byt v blízkosti N. a zároveň v mesiaci december 2017 vyhľadala zariadenie predškolskej výchovy v N., do ktorého maloletú U. prihlásila. Ďalej uviedla, že v T. F. bude maloletú U. V. môcť živiť z dosiahnutých príjmov podľa predloženej pracovnej zmluvy, ako aj z úspor a zároveň pokiaľ sa týka jazykovej bariéry, tak táto neexistuje a pre ňu je potrebné, aby sa čím skôr začlenila do detského kolektívu a osvojila si T., ktorej už teraz dobre rozumie. Otec dlhodobo neprejavuje žiadny záujem o maloletú a podľa jej informácií žije niekde vo S. N., pričom presné miesto jej nie je známe a tiež jej nie je známy ani jeho zamestnávateľ. Čo sa týka jeho vyživovacej povinnosti, má nedoplatok na výživnom, má zameškané výživné ku dňu podania návrhu na súd 626,50 Eur. V návrhu matka ďalej uviedla, že podľa vyjadrenia otca má tento robiť právne a iné kroky, ktoré budú smerovať k tomu, aby maloletá i ona nikdy nemali kľud a podľa jeho slov sa postará o to, aby mala problémy, keďže ich ona v minulosti narobila jemu. Okrem toho uviedla, že otca upovedomila telefonicky o jej úmysle vysťahovať sa aj s maloletou do cudziny - do T. F. a to začiatkom roku 2018, pričom otec výslovne s týmto nesúhlasil a povedal jej, že si toto odskáče a že ešte uvidí, že tento krát pôjde do basy ona a nie on. Uviedla tiež, že otec sa o maloletú dlhodobo nezaujíma, vyživovaciu povinnosť si neplní riadne a včas a ani sa s maloletou nestretáva. Poukázala i na záujem maloletej, pričom v tejto súvislosti uviedla, že pri porovnaní S. G. s N. je v meste N. v T. F. rad múzeí, divadiel a ďalších kultúrnych inštitúcií, usporadúvajú sa tam festivaly najrôznejšieho charakteru, kultúrne podujatia, okrem toho je v N. zriadená hvezdáreň, planetárium, tri botanické záhrady, ZOO. Zároveň je tu možnosť kultúrneho vyžitia iným spôsobom, nachádza sa tu 155 materských škôl, zhruba 5 súkromných vysokých škôl a 6 štátnych vysokých škôl. 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia účastníkov konania a na vykonané dokazovanie, na základe ktorého konštatoval: „Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/93/2016-165 zo dňa 10. 07. 2017 bola schválená dohoda rodičov o výživnom na maloletú na základe ktorej sa otec maloletej zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100,- Eur mesačne a nedoplatok výživného za čas od 12. 05. 2016 do 10. 07. 2017 v čiastke 864,50 Eur sa otec maloletej zaviazal splácať po 20,- Eur splatných súčasne s bežným výživným. Predmetné rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňom 02. 08. 2017. Zároveň rozsudkom zo dňa 26. 10. 2016 č. k. 7P/93/2016-87, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29. 11. 2016 bol upravený styk otca s maloletou a to tak, že tento je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že otec dieťa prevezme pred bytom matky a matke ho taktiež pred jej bytom odovzdá. Zároveň rozsudkom zo dňa 03. 08. 2017 č. k. 16Cop 35/2017-130 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 22. 02. 2017 č. k. 7P/183/2016-93, ktorým krajský súd zmenil tento rozsudok o úprave styku starej matky maloletého dieťaťa M. Z. s maloletou a to tak, že táto je podľa predmetného rozhodnutia oprávnená stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu od 08.00 hod. do 10.00 hod. s tým, že maloleté dieťa prevezme pred bytom matky a matke dieťa pred jej bytom taktiež odovzdá otcovi za účelom realizácie styku otca s maloletou. V prípade ak sa styk otca s maloletou realizovať nebude, dieťa odovzdá pred bytom matky matke. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež preukázané, že vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú narušené, pričom bolo zistené, že otec maloletého dieťaťa sa zdržiava dlhodobo vo S. N., kde pracuje od mesiaca apríl 2017, kedy podľa jeho vyjadrenia v súčasnej dobe dosahuje priemerný zárobok v čiastke cca 1 500,- Eur, pričom domov na Slovensko do miesta trvalého bydliska chodí len sporadicky a to v dôsledku nedostatku finančných zdrojov. Zároveň mal súd preukázané, že styk starej matky s maloletým dieťaťom sa realizuje podľa rozhodnutia súdu, pričom podľa vyjadrenia matky, matka dieťaťa v čase keď má povinnosť maloleté dieťa odovzdať na styk starej matke sa nachádza v mieste trvalého bydliska vo S. G. za účelom splnenia povinnosti uloženej súdom. Zároveň z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec s dieťaťom sa prostredníctvom matky nekontaktuje, nekontaktuje sa s matkou a u matky sa o maloleté dieťa nezaujíma žiadnym spôsobom. Výživné na dieťa neplatí riadne a včas podľa vyjadrenia matky. Súd mal zároveň z vykonaného dokazovania preukázané, že matka maloletého dieťaťa má uzatvorený pracovný pomer so svojim terajším zamestnávateľom so sídlom výkonu práce v N., pričom pracovný pomer u tohto zamestnávateľa má na dobu neurčitú a podľa potvrdenia o jej zárobku táto u uvedeného označeného zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 34 014,- ČK. Zároveň mal súd preukázané, že matka na základe nájomnej zmluvy má uzatvorenú túto s prenajímateľom bytu v N. na dobu neurčitú, pričom sa jedná o byt 2+kk. Z potvrdenia o dochádzke do zariadenia predškolskej výchovy mal súd preukázané, že maloletá U. V. bola prihlásená matkou v decembri 2017 ku každodennej dochádzke do zariadenia predškolskej výchovy C. A. N.. Zároveň z potvrdenia, ktoré matka predložila na pojednávaní dňa 27. 06. 2018 mal súd preukázané, že v školskom roku 2017/2018 bola maloletá prihlásená do každodennej dochádzky do zariadenia detskej skupiny, pričom maloletá dochádzala za doprovodu matky denne mimo víkendov a sviatkov a adaptácia na kolektív v detskej skupine prebehla bez problémov. Maloletá je ďalej prihlásená k dochádzke na školský rok 2018/2019. Zároveň z psychologického vyšetrenia maloletého dieťaťa, ktoré vykonala A.. R. G., psychologička Psychologickej ambulancie so sídlom v N. N., súd zistil, že matka a dieťa boli vyšetrené u menovanej s požiadavkou súdu vyjadriť sa k vhodnosti odchodu dieťaťa s matkou do N. na trvalý pobyt z dôvodu matkinho nového zamestnania, pričom z uvedeného súd zistil, že pri vyšetrení bola komunikácia bezproblémová, dieťa bolo euforické, hravé, verbálne komunikatívne na svoj vek, spolupracovalo, samo sa hralo, odpovedalo. Zároveň medzi tým maloletá chodila k matke, objať ju, pritúliť sa a potom sa znovu spontánne sama hrala. Pozornosť dieťaťa bola nadlho zaujatá plyšovou hračkou zvieracieho mláďaťa spojeného s matkou, opakovane ich hladkala, túlila k sebe, bozkávala, pričom tento neverbálny prejav jasne hovoril o dôležitosti a potrebe vzájomného kontaktu dieťaťa s jeho matkou. Zároveň psychologička uviedla, že v projektívnych technikách dieťa prejavovalo spokojnosť v kontakte s matkou, s otcom, starou matkou aj babkou. Maloleté dieťa je viac zvyknuté na prostredie S. G., kde od mala vyrastala, stále ale preferuje spoločnosť s matkou, kdekoľvek to je. Dieťa prejavovalo neurotické prejavy a v situácii, kedy pri rozhovore s matkou v prítomnosti dieťaťa o súdnych sporoch matky s otcom, s jeho matkou, dieťa dobiehalo k matke a začalo si cmúľať palec. Ďalším neurotickým prejavom bol prejav v čase odchodu z ambulancie, kde dieťa dostávalo strach, že by matka mohla odísť bez nej. Psychologička v uvedenom vyjadrení uviedla, že tieto prejavy sú reakciou dieťaťa na prežité konflikty. Práve z tohto dôvodu je tohto času najdôležitejšie prehĺbiť u dieťaťa pocit bezpečia so svojou matkou. V predmetnom vyjadrení v jeho závere psychologička na základe psychologického vyšetrenia doporučila, aby maloleté dieťa bolo so svojou matkou a pokiaľ sa týka otázky vhodnosti presťahovania sa do T. F., psychologička s uvedeným súhlasila a to z dôvodu, že tam bude so svojou matkou a je v záujme dieťaťa v súlade s potrebou bezpečia, aby boli spolu. Doporučila odchod dieťaťa do N. spolu s matkou. Zároveň uviedla, že je paradoxné, že práve otec proti uvedenému rozhodnutiu matky odsťahovať sa do T. F. má výhrady a to napriek faktu, že on sám roky žije mimo Slovenska t.č. v V.. Uviedla tiež, že kontakt starej matky a dieťaťa, ako aj kontakt s otcom bude naďalej vhodný, ale už v mieste jej bydliska teda v N.. Uviedla, že pre dieťa je tohto času najdôležitejší pocit bezpečia, spoločné prostredie s matkou a potreba zakoreniť na jednom mieste s pocitom domova. Zároveň je dôležité na jednom mieste budovať priateľstvá a sociálny okruh, preto aj povinné neustále sa presúvanie sa medzi N. a S. G. nepodporuje pre dieťa pocit domova a bezpečia. Pokiaľ sa týka ďalších dôkazov súd mal preukázané, že v čase keď sa maloleté dieťa nachádza s matkou vo S. G. navštevuje aj predškolské zariadenie a to Materskú školu v A., kedy zo správy predmetne materskej školy zo dňa 23. 03. 2018 mal súd preukázané, že dieťa bolo prijaté do predmetného predškolského zariadenia 04. 09. 2017 na štyri hodiny. Dieťa vždy bolo starostlivo matkou pripravené na vstup do materskej školy a adaptácia u nej prebehla bez akýchkoľvek afektívnych prejavov. Po oboznámení sa s prostredím aktívne nadväzovala kontakt s ostanými deťmi. Začlenila sa do kolektívu bez zjavnej separácie a pokiaľ sa týka matky, táto sa na dieťa pravidelne informovala, spolupracovala s predškolským zariadením, pričom z uvedenej správy vyplynulo, že matka informovala toto zariadenie, že dieťa bude navštevovať materskú školu u nich 2 týždne, kedy ju bude preberať a odovzdávať ona a 2 týždne bude odovzdávaná a preberaná starou matkou, pričom matka aj v čase, keď bola v práci o dieťa sa neustále zaujímala, kontaktovala sa s predškolským zariadením telefonicky. Z uvedenej správy vyplynulo, že matka veľmi citlivo a starostlivo pristupuje k výchove svojej dcéry. Pokiaľ sa týka otca, tento žiadnym spôsobom neprejavil záujem o maloletú, nekontaktoval materskú školu ani ju tam nenavštívil. Dieťa otca nikdy v škôlke nespomínalo. Úrad práce, sociálnych vecí prešetril zároveň pomery v rodine matky, kedy zo správy úradu práce vyplynulo, že matka má k dispozícii trojizbový byt vo vlastníctve Stavebného bytového družstva S. G.. Bolo zistené, že od novembra pracuje v s.r.o. C. N. a v čase, keď je dieťa na Slovensku navštevuje Materskú školu v A. a keď sa nachádzajú v T. F. navštevuje predškolské zariadenie v N.. Ošetrujúcou lekárkou je O.. W. G., dieťa je zdravé, pričom však u dieťaťa sa vyskytlo bližšie nešpecifikované G. ochorenie s intoleranciou na niektoré druhy potravín. Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, referátu poradensko-psychologických služieb súd zistil, že maloleté dieťa sa zúčastnilo konzultácie na Referáte poradensko-psychologických služieb vo S. G., pričom napriek svojmu nízkemu veku X roky, nemalo žiadny problém prispôsobiť sa cudziemu prostrediu, ostať v ňom bez matky, osamote s cudzími dospelými, spolupracovalo primerane svojmu veku, správalo sa spontánne, reagovalo samostatne a komunikovalo priamočiaro. V kontexte tématickej hry sa vyjadrovalo pozitívne o obidvoch rodičoch, o oboch starých mamách aj o prostrediach, v ktorých sa aktuálne vyskytuje. V uvedenej správe referát však ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že dieťa evidentne disponuje vysokým intelektovým aj osobnostným potenciálom, v aktuálne dosiahnutom veku nie je ešte schopné dostatočne abstraktne uvažovať, aby sa samé rozhodovalo alebo inak verbálne vyjadrovalo, či chce ísť do T. F., alebo nie. Zo záveru tejto konzultácie vyplynulo, že dieťa má potenciál aktuálne spracovať rozhodnutie rodičov a prispôsobiť sa ich priebežným aj dlhodobým dohodám, pokiaľ budú robené citlivo a ústretovo z obidvoch strán. Problém môže nastať vtedy, ak nedôjde k žiadnej dohode rodičov a každý z nich bude tvrdošijne trvať na svojom a budú vyhrocovať ich vzájomné konflikty, ktoré môžu negatívne ovplyvniť celkovú atmosféru v užšej aj širšej rodine, pričom v nepriaznivej atmosfére, môže dieťa nadobudnúť pocit, že sa jedného či druhého rodiča musí vzdať, aby sa pridalo na stranu toho druhého." 1. 4. Následne prvoinštančný súd poukázal na zákonné znenie ustanovenia § 35 Zákona o rodine a priamo v súvislosti s odôvodnením rozhodnutia uviedol: „Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, musí rozhodnúť o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. I v danej veci došlo nesporne medzi rodičmi k nezhode a to v otázke povolenia vysťahovania maloletého dieťaťa do cudziny. Podľa čĺ. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého vyplýva aj z ustanovení zákona o rodine, pričom sa sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd preto potom zohľadnil prioritne záujem maloletého dieťaťa, pričom prihliadol najmä citové väzby maloletého dieťaťa k obidvom rodičom, na jeho vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo zachovania vzťahu k obidvom rodičom. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že v súčasnej dobe zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa výlučne matka, pričom otec o maloleté dieťa podľa názoru súdu neprejavuje záujem takým spôsobom, akým by prejavovať záujem otec mal. Otec maloletej sa nachádza dlhodobo vo S. N., kde pracuje a domov dochádza len sporadicky, pričom s maloletým dieťaťom sa aj stretáva len sporadicky a sporadicky s ním udržiava kontakt. S matkou dieťaťa otec vôbec nekomunikuje. O maloleté dieťa sa u nej nezaujíma, nezaujíma sa ani o výsledky, ktoré dieťa dosahuje v zariadení predškolskej výchovy a nezaujíma sa u matky ani o zdravotný stav maloletého dieťaťa. Podľa názoru súdu vycestovanie do T. F. nie je spôsobilé narušiť vzťah medzi otcom a maloletým dieťaťom, ale ani jeho zdravý psychický vývin keďže dieťa aj v súčasnej dobe a to už dlhodobo s otcom udržiava len sporadický kontakt, pričom tak, ako už bolo vyššie uvedené otec sa dlhodobo zdržiava vo S. N. a už aj z dôvodu vzdialenosti medzi Slovenskom a S. N. nie je možné udržiavať potrebný kontakt, ktorý mal mať s dieťaťom ako otec. Súd v tejto súvislosti uvádza, že základným zmyslom starostlivosti rodičov musí byť záujem dieťaťa, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, pričom matka má jednoznačne vytvorený k maloletému dieťaťu kladný citový vzťah, výchovu maloletej riadne zabezpečuje, zabezpečuje jej zdravý fyzický aj psychický vývin, pričom otec dieťaťa svoj vzťah k dieťaťu len verbalizuje. Aj napriek tomu, že otec maloletej počas celého konania zotrval na svojom postoji a to, že nesúhlasí s tým, aby maloletá sa vysťahovala a žila v T. F., jeho postoj sa súdu javí, ako postoj, ktorý je namierený najmä proti matke s prihliadnutím na ich vzájomné veľmi vyhrotené vzťahy. Pokiaľ sa týka vzťahu maloletého dieťaťa k otcovi je nesporné, že tento vzťah je do značnej miery ovplyvnený skutočnosťou, že otec maloletej sa už dlhšiu dobu zdržiava v zahraničí. S dieťaťom sa stretáva len sporadicky a s prihliadnutím na túto skutočnosť preto aj charakter týchto vzájomných vzťahov má kvalitatívne odlišný charakter v porovnaní s matkou. Je nesporné a takto to bolo vyjadrené aj v odbornom stanovisku psychologičky, že maloletá U. V. je na svoju matku silno citovo naviazaná, má s ňou veľmi dobrý vzťah založený na emocionálnej blízkosti a jej neprítomnosťou stráda a preto aj odlúčenie dieťaťa od matky, keďže táto je pracovne aktívna v T. F. v N., predstavuje podľa názoru súdu možnú stratu pocitu bezpečia, pričom aj tak, ako to vychádza so záveru odborného vyjadrenia psychologičky, je v záujme dieťaťa v súlade s potrebou bezpečia dieťaťa, aby žili a boli spolu. V tejto súvislosti súd poukazuje tak, ako to uviedla psychologička vo svojom stanovisku, že u maloletého dieťaťa sa v dôsledku vyhrotených vzťahov medzi otcom a matkou začínajú prejavovať neurotické prejavy. Jedným z týchto prejavov je Y. A. a ďalším neurotickým prejavom je strach, že by mohlo dieťa ostať bez matky a že by táto mohla odísť bez nej, pričom uvedené prejavy sú reakciou dieťaťa na prežité konflikty a práve preto je tohto času najdôležitejšie prehĺbiť u dieťaťa pocit bezpečia so svojou matkou. Je zrejmé aj to, že dieťa nevníma svoj prípadný odchod do zahraničia ako niečo negatívne, nakoľko je silne citovo naviazané práve na svoju matku v ktorej starostlivosti bude aj naďalej vyrastať a preto podľa názoru súdu dieťa je práve v takom veku, kedy takáto zmena je pre ňu vhodná. Maloletá bude mať dostatočný čas a priestor na postupnú adaptáciu na zmenu prostredia, ľudí, kamarátov a jazykovú bariéru a v čase nástupu do školského zariadenia by mala mať už zvládnuté možné adaptačné problémy a byť pripravená zvládať učivo v cudzom jazyku. Je pravdou, že dieťa má vybudované vzťahy k obom svojim rodičom, pričom však prioritná je ale emočná väzba na matku, v dôsledku kontinuálnej starostlivosti o ňu, ktorej dôveruje a v jej blízkosti pociťuje istotu a bezpečie. Matka má pre prípad vysťahovania sa zabezpečené riadne podmienky pre výchovu maloletej v zahraničí. Námietka právneho zástupcu otca, že dieťa má v mieste terajšieho bydliska vybudované väzby je nesporná,. avšak súd má zato, že tieto nie sú také silné aby nemohlo byť vysťahovanie dieťaťa v jeho záujme. Je potrebné podčiarknuť, že napriek tomu, že otec dieťaťa má v mieste bydliska dieťaťa resp. v okrese S. G. trvalé bydlisko, tento sa však dlhodobo v mieste bydliska nezdržiava, pracuje vo S. N. a s dieťaťom sa stretáva sporadicky, čím sa vzájomné väzby medzi ním a dieťaťom oslabujú a skutočnosť, že stará matka dieťaťa nebude mať už takú možnosť stretávať sa s dieťaťom vzhľadom na vzdialenosť, nemožno považovať za takú, ktorá by mala brániť vysťahovaniu dieťaťa. Je na matke dieťaťa a starých rodičoch dieťaťa, aby aj napriek zmene bydliska budovali a prehlbovali vzájomné rodinné väzby. Preto potom návrhu vyhovel." 1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancii aplikáciu ustanovenia § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP"). 2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil (pravdepodobne myslené - zmenil - poznámka odvolacieho súdu) a návrh matky zamietol. 2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že napriek tomu, že matka podala predmetný návrh dňa 30. 01. 2018, s maloletou žije v N. v T. F. už od 15. 11. 2017, teda mesiac a pol pred podaním návrhu. Ďalej uviedol, že matka maloletej nemá žiadnu rodinu, resp. bližších priateľov v mieste, kde sa rozhodla odsťahovať. Všetku rodinu má vo S. G.. Taktiež maloletá má všetku svoju rodinu z jeho strany vo S. G. a blízkom okolí. V prípade, ak by maloletá alebo jej matka ochoreli, nemal by sa v T. F. kto i nich postarať. Jeho matka M. Z. má s maloletou vybudovaný nesmierne úprimný vzťah a na základe súdneho rozhodnutia je oprávnená stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v mesiaci, v sobotu od 08.00 do 10.00 hod. Je zrejmé, že po vysťahovaní matky s maloletou do N. nebude môcť byť takýto styk realizovaný, vzhľadom na veľkú vzdialenosť bydlísk účastníkov. Maloletá tým bude trpieť, nakoľko od malička je zvyknutá na pravidelné návštevy starej matky a otca. Okrem toho otec v odvolaní namietal, že vo veci bolo vykonané psychologické vyšetrenie A.. R. G. z psychologickej ambulancie v N. N., pričom samotná menovaná konštatovala, že nie je súdnou znalkyňou a jej uzávery majú len odporúčací charakter, a taktiež konštatovala, že maloletá je viac zvyknutá na prostredie S. G., kde od mala vyrastala. On poukazoval na to, že trvalé vycestovanie maloletej do zahraničia nie je v jej záujme, dokonca takáto zmena prostredia môže u nej prispieť k jej vývinovej stagnácii i vzhľadom na jej zdravotný stav, keďže maloletá má chronické G. ochorenie, s ktorým pravidelne chodí na kontroly a jej liečba sa upravuje u odborného lekára v N.. V závere odôvodnenia odvolania otec odporučil, aby bol v konaní vypracovaný znalecký posudok z oblasti špeciálno-pedagogického poradenstva, ktorý by jednoznačne stanovil, či pre maloletú vysťahovanie do cudziny je alebo nie je vhodné. 3. 1. Matka (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. 3. 2. Uviedla, že nakoľko odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu považuje za rozhodnutie správne, zákonné, spravodlivé a logické, ktoré najmä zohľadňuje potreby, rozvoj a záujmy maloletej, bude jej vyjadrenie stručné. Odvolaním napadnutý rozsudok teda považuje za správny a spravodlivý. Podľa jej názoru bolo vykonané dostatočné dokazovanie a výrok napadnutého rozsudku i jeho odôvodnenie vychádza z náležite zisteného skutkového ale aj právneho stavu, po zohľadnení všetkých kladov a záporov takéhoto vážneho rozhodnutia, akým nepochybne nahradenie prejavu vôle druhého rodičia a vyslovenie súhlasu s vysťahovaním maloletého dieťaťa do zahraničia je. 3. 3. Matka poukázala na fakt, že otec žije a pracuje dlhodobo vo veľkej N.. V súvislosti s jeho argumentáciou ohľadom možných komplikácií v prípade ochorenia maloletej alebo jej ochorenia uviedla, že aj v T. F. existuje možnosť tzv. „ošetrenia člena rodiny" a aj možnosť vykonávania práce z domu. Argumentáciu otca uvedenú v odvolaní, že v dôsledku predmetného vysťahovania sa maloletej, sa sťaží súdom upravený styk jeho matky s maloletou, považuje za účelovú a scestnú, pretože ak má byť prvoradým hľadiskom akékoľvek činnosti týkajúcej sa detí záujem dieťaťa, mal otec ako aj jeho ostatná rodina s týmto vysťahovaním súhlasiť, pretože sám žije v zahraničí. Právo starej matky musí ustúpiť potrebám a oprávneným záujmom maloletej. Stará matka by sa mala prispôsobiť potrebám svojej múčky a nie naopak. V súvislosti s argumentáciou otca týkajúcou sa správy z psychologického vyšetrenia maloletej uviedla, že je potrebné oboznámiť sa s celou správou a v argumentácii nepoužívať len z kontextu vytrhnuté state, ktoré sa mu hodia. V súvislosti s návrhom otca uvedeným v odvolaní, v ktorom odporučil vypracovanie znaleckého posudku matka uviedla, že takéto znalecké dokazovanie považuje za nešťastné riešenie, nakoľko je to zbytočne stresujúce pre maloletú, a určite nie v záujme jej a ani maloletej podstúpiť túto tortúru, a zároveň je aj finančne náročné a otec by mal radšej pravidelne platiť výživné, ako míňať peniaze na advokáta alebo nezmyselné posudky, len aby urobil to čo sľúbil, teda sťažil jej život. 4. Kolízny opatrovník maloletej a orgán prokuratúry sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 5. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP"), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 6. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Odvolací súd teda konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. 8. Odvolací súd konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí nezaoberal a v odôvodnení rozhodnutia náležite nevysporiadal. 9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty otca uvedené v odvolaní. 10. V súvislosti s argumentáciou otca uvedenou v odvolaní, že matka sa s maloletou odsťahovala do N. mesiac a pol pred podaním predmetného návrhu odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť je z hľadiska rozhodnutia úplne irelevantná. Rovnako irelevantná je i jeho argumentácia, že v prípade, ak by maloletá alebo jej matka ochoreli, nemal by sa kto o nich postarať, pretože všetku svoju rodinu majú vo S. G. a blízkom okolí. Ako správne poukázala matka vo vyjadrení k odvolaniu, v prípade ochorenia maloletej má možnosť využiť inštitút ošetrovania člena rodiny a v prípade svojho onemocnenia môže využiť napríklad možnosť výkonu práce z domáceho prostredia (tzv. home office), alebo požiadať o pomoc svojich príbuzných a známych, hoci aj z S. G. alebo okolia. 11. Je zrejme, že po odsťahovaní sa matky s maloletou do N. sa objektívne sťaží súdom upravený styk matky otca s maloletou, avšak vzhľadom na skutočnosť, že ide o odsťahovanie do „blízkej cudziny", neexistuje žiadny zásadnejšia prekážka (napr. neprimerane veľká vzdialenosť alebo jazyková bariéra a pod.), ktorá by objektívne bránila jeho matke (starej matke maloletej) realizácii styku s maloletou. V konečnom dôsledku je potrebné si uvedomiť, že nespochybniteľné právo starej matky na styk s maloletou nie je a ani nemôže byť nadriadené nad záujem maloletého dieťaťa. V tomto prípade prvoinštančný súd pri rozhodnutí vychádzal práve z princípu priority záujmu maloletej a správne konštatoval, že je v jej záujme, aby bola s matkou na ktorú je veľmi citovo naviazaná v mieste, kde si matka vybudovala vhodné sociálne a pracovné zázemie. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. 12. Odporúčanie otca uvedené v odvolaní, aby bol v konaní vypracovaný znalecký posudok z oblasti špeciálno-pedagogického poradenstva považuje odvolací súd za neopodstatnené a účelové, pretože na správne rozhodnutie vo veci bolo absolútne postačujúce odborné vyjadrenie A.. R. G. z psychologickej ambulancie v N. N., ktoré bolo podané na základe vykonaného psychologického vyšetrenia, osobou erudovanou v patričnom odbore. 13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).