Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311209737 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6311209737.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti žalovaným 1/ X. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. O., t. č. bytom D. X, XXX XX O., 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. O., t. č. bytom D. X, O., obaja právne zastúpení JUDr. Marianom Holým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom B. Němcovej 1/A, 977 01 Brezno, o zaplatenie 1.304,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/51/2012-127 zo dňa 12. 12. 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 5C/51/2012-223 zo dňa 27. 09. 2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/51/2012-127 zo dňa 12. 12. 2012, do výroku, ktorým uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 770,95 Eur spolu s presne špecifikovaným príslušenstvom (I. výrok) o d m i e t a. II. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 5C/51/2012-127 zo dňa 12. 12. 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 5C/51/2012-223 zo dňa 27. 09. 2016, vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (výrok dopĺňacieho rozsudku), z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Brezno ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 12. 12. 2012 uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 770,95 Eur spolu s poplatkom z omeškania 0,5 promile denne počítaným od 05. 05. 2010 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok). Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (II. výrok). Po vrátení veci odvolacím súdom bez rozhodnutia o odvolaní z dôvodu, že súd prvej inštancie nerozhodol o celom uplatňovanom nároku, súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom č. k. 5C/51/2012-223 zo dňa 27. 09. 2016 v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť mu sumu 1.304,32 Eur spolu s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania vo výške 0,5 promile od 05. 05. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia prvoinštančný súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalovaní 1/, 2/ na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01. 02. 2008 uzavretej na dobu neurčitú, boli nájomcami bytu č. X na P. poschodí, poschodového domu na Ul. P. X. č. XXX/ U. o celkovej výmere 80 m2, pozostávajúceho z troch izieb a príslušenstva. Na základe tejto nájomnej zmluvy boli povinní platiť prenajímateľovi - žalobcovi mesačne nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 96,19 Eur (2 898,- Sk). Na základe Kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXX o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov zo dňa 20. 10. 2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 25. 08. 2009, zavkladovanej Správou katastra Brezno dňa 28. 09. 2009 pod č. V XXXX/XXXX, nadobudli žalovaní 1/, 2/ k predmetnému bytu vlastníctvo v podiele 1/1 v režime BSM, ako aj spoluvlastnícke podiely k nebytovým priestorom a pozemkom. V zmysle nájomnej zmluvy žalobca poskytoval žalovaným 1/, 2/ služby spojené s užívaním bytu, a to najmä dodávku vody, tepla a teplej vody. Na základe vyúčtovania zo dňa 29. 03. 2010 vyúčtoval žalobca náklady za služby spojené s užívaním bytu za rok 2009, a to v znení opravy zo dňa 29. 03. 2010 v sume 1.304,32 Eur. V predmetnom vyúčtovaní si vyúčtoval za rok 2009 dodávku vody vo výške 57,96 Eur, dodávku elektrickej energie v spoločných priestoroch vo výške 9,99 Eur, dodávku tepla v sume 1.388,39 Eur, poplatok - kolky pri predaji bytu 66,- Eur, CAK - technické služby 3,44 Eur, čo spolu predstavovalo 1. 525,78 Eur. Od uvedeného odpočítal došlé platby za rok 2009 - zálohy zaplatené vo výške 398,34 Eur a pripočítal nedoplatok na nájomnom vo výške 176,88 Eur. Dlh za rok 2009 potom mal predstavovať 1.304,32 Eur, ktorý boli žalovaní 1/, 2/ povinní zaplatiť do 04. 05. 2010. Voči tomuto vyúčtovaniu podali žalovaní 1/, 2/ odvolanie - reklamáciu listom zo dňa 07. 06. 2010 a požiadali o predĺženie lehoty na plnenie do 15. 07. 2010 z dôvodu nesúhlasu s výškou vypočítanej platby za kúrenie a prešetrenia tejto výšky. Keďže uvedený nedoplatok žalovaní 1/, 2/ až nezaplatili, žalobca sa domáhal svojho nároku súdnou cestou. 1. 4. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a následnom ustálení skutkového stavu dospel k záveru, že: ,,V predmetnom konaní žalovaní 1/, 2/ užívali na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01. 02. 2008 byt vo vlastníctve prenajímateľa až do doby, kým sa stali jeho vlastníkmi na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytovým priestorom, ktorej vklad na správe katastra nadobudol účinky dňom 28. 09. 2008. Zmluva samotná síce bola podpísaná už v októbri 2008, avšak pre jej právne nedostatky bol vyhotovený dodatok č. 1 dňa 25. 08. 2009 a preto mohla byť zavkladovaná až dňa 28. 09. 2009. Vyúčtovanie nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu žalobca vyhotovil ku dňu 29. 03. 2010. Toto vyúčtovanie bolo logicky vyhotovené za obdobie roku 2009 a jednotlivé položky sú uvedené v tomto vyúčtovaní (viď. čl. 6 spisu). Keďže samotní žalovaní 1/, 2/ nijakým spôsobom nepreukázali, že by zaplatili vyúčtovanie nájmu a nákladov za služby spojené s užívaním bytu za rok 2009, naopak, sami vo svojich písomných vyjadreniach tvrdili, že nepopierajú základ, len výšku nároku, súd mal za to, že nárok žalobcu je do základu daný. Obrana žalovaných 1/, 2/ v tom, že v zmluve o prevode vlastníctva bytu je prehlásenie predávajúceho žalobcu o tom, že na predmetnom byte neviaznu žiadne nedoplatky, v danom prípade súd považoval za nedôvodné z dôvodu, že pokiaľ zmluva bola podpísaná v mesiaci október 2008 a dodatok v mesiaci august 2009, a následne vklad do katastra mohol prebehnúť až v mesiaci september 2009, prehlásenie žalobcu o neexistencii nedoplatkov na predmetnom byte sa mohlo vzťahovať len na obdobie roku 2008. Žalovaní 1/, 2/ v samotnej zmluve prehlásili, že doplatia nedoplatky vzniknuté v období, ktoré nemohlo byť pokryté v kúpnopredajnej zmluve. Súd mal preto za to, že sú povinní zaplatiť žalobcovi nedoplatok na nájomnom a úhradách za služby spojené s užívaním bytu vyčíslené vo vyúčtovaní. Po preskúmaní samotného vyúčtovania súd však zistil, že niektoré položky, pokiaľ boli konkretizované, nie sú vyúčtované oprávnene. Žalobca predkladal ku každej položke listinné doklady a preukázal tak spotrebu vody za rok 2009, ktorú žalovaným 1/, 2/ vyúčtoval v sume 57,96 Eur - túto položku súd považoval za oprávnenú. Elektrickú energiu v spoločných priestoroch vyúčtoval v sume 9,99 Eur. Dodávku tepla v sume 1.388,39 Eur. Pokiaľ si účtoval žalobca správny poplatok - kolky pri predaji bytu vo výške 66,- Eur, nekonal v rozpore s ustanovením § 5 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. veta posledná, pretože síce v zmysle citovaného zákonného ustanovenia návrh na zápis a dokumentáciu na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je povinný predložiť predávajúci, teda žalobca, ale nasledujúce ustanovenia zákona oprávňujú predávajúceho vyúčtovať si od nadobúdateľa preukázateľne zaplatené správne poplatky (§5 ods.8 cit. zák.). Ďalšia položka uvedená ako došlé platby na rok 2009 - zálohy je vyúčtovaná vo výške 398,34 Eur. V súvislosti s týmto je uvedený i nedoplatok na nájomnom vo výške 176,88 Eur. K tomuto súd uvádza: v zmysle nájomnej zmluvy z 01. 02. 2008 žalovaní 1/, 2/ boli povinní platiť nájomné a za služby spojené s užívaním bytu mesačne vo výške 96,19 Eur. Ako vyplýva zo samotnej kúpnej zmluvy, iné nedoplatky žalovaní 1/, 2/ voči žalobcovi zjavne nemali. To znamená, že pri zaplatení nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu za 9 mesiacov po 96,19 Eur žalovaní v rade 1/, 2/ by zaplatili 865,71 Eur na nájomnom a na službách. Po pripočítaní nedoplatku na nájomnom vo výške 176,88 Eur potom dlh žalovaných 1/,2/ predstavuje sumu 770,95 Eur (57,96 Eur + 9,99 Eur + 1.388,39 Eur +3,44 Eur, spolu 1. 459,78 Eur - zaplatené zálohy za rok 2009 vo výške 865,71 Eur = 594,07 Eur + 176,88 Eur = 770,95 Eur), čo predstavuje celkový nedoplatok na úhradách za služby spojené s užívaním bytu. Túto sumu súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalšie žalovanými 1/, 2/ namietané skutočnosti, že teplo ako aj ďalšie služby im mali byť dodávané Spoločenstvom vlastníkov bytov Javor na základe zmluvy so žalobcom, v konaní vôbec neboli preukázané. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný 1/ nemohol byť predsedom Spoločenstva vlastníkov bytov Javor a aj samotné Spoločenstvo vlastníkov bytov Javor bolo od 01. 02. 2009 vzniknuté nezákonne, tieto skutočnosti súd vyhodnotil ako právne nedôvodné, pretože sa musel stotožniť s vyjadrením právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/, že pokiaľ samotné spoločenstvo bolo zaregistrované v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. v registri spoločenstiev, vedenom obvodným úradom v sídle kraja, príslušným podľa sídla spoločenstva, túto skutočnosť už súd nemôže preskúmavať. Keďže žalobca ako vlastník bytu naďalej bol povinný zabezpečovať služby spojené s užívaním bytu svojim nájomcom, a to až do právoplatného odpredania do výlučného vlastníctva žalovaným 1/, 2/, čo sa v danom prípade stalo až dňa 28. 09. 2009, súd mal za to, že žaloba žalobcu bola dôvodná ako takej jej v časti vyhovel“. 1. 5. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 5C/51/2012 - 223 zo dňa 27. 09. 2016 súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že proti rozsudku bolo podané odvolanie, pričom v rozsudku č. k. 5C/51/2012-127 nebolo rozhodnuté o celom uplatňovanom nároku o zaplatenie 1.304,32 Eur s príslušenstvom, ale len o jeho časti o zaplatenie 770,95 Eur s príslušenstvom. 1. 6. V ďalšej časti odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku prvoinštančný súd konštatoval: ,,V rozsudku č.k. 5C/51/2012-127 zo dňa 12. 12. 2012 súd uviedol, ako dospel k výpočtu dlžnej sumy, ktorú priznal vo výroku I. V odôvodnení rozsudku uviedol, že "žalovaní v rade 1/ a 2/ v samotnej zmluve prehlásili, že doplatia nedoplatky vzniknuté v období, ktoré nemohlo byť pokryté v kúpnopredajnej zmluve. Súd mal preto za to, že sú povinní zaplatiť žalobcovi nedoplatok na nájomnom a úhradách za služby spojené s užívaním bytu vyčíslené vo vyúčtovaní. Po preskúmaní samotného vyúčtovania súd však zistil, že niektoré položky, pokiaľ boli konkretizované, nie sú vyúčtované oprávnene. Žalobca predkladal ku každej položke listinné doklady a preukázal tak spotrebu vody za rok 2009, ktorú žalovaným v rade 1/ a 2/ vyúčtoval v sume 57,96 Eur - túto položku súd považoval za oprávnenú. Elektrickú energiu v spoločných priestoroch vyúčtoval v sume 9,99 Eur. Dodávku tepla v sume 1.388,39 Eur. Pokiaľ si účtoval žalobca správny poplatok - kolky pri predaji bytu vo výške 66,- Eur, nekonal v rozpore s ustanovením § 5 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. veta posledná, pretože síce v zmysle citovaného zákonného ustanovenia návrh na zápis a dokumentáciu na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je povinný predložiť predávajúci, teda žalobca, ale nasledujúce ustanovenia zákona oprávňujú predávajúceho vyúčtovať si od nadobúdateľa preukázateľne zaplatené správne poplatky (§5 ods.8 cit. zák.). Ďalšia položka uvedená ako došlé platby na rok 2009 - zálohy je vyúčtovaná vo výške 398,34 Eur. V súvislosti s týmto je uvedený i nedoplatok na nájomnom vo výške 176,88 Eur. K tomuto súd uvádza, že v zmysle nájomnej zmluvy z 01. 02. 2008 žalovaní v rade 1/ a 2/ boli povinní platiť nájomné a za služby spojené s užívaním bytu mesačne vo výške 96,19 Eur. Ako vyplýva zo samotnej kúpnej zmluvy, iné nedoplatky žalovaní v rade 1/ a 2/ voči žalobcovi zjavne nemali. To znamená, že pri zaplatení nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu za 9 mesiacov po 96,19 Eur žalovaní v rade 1/ a 2/ by zaplatili 865,71 Eur na nájomnom a na službách. Po pripočítaní nedoplatku na nájomnom vo výške 176,88 Eur potom dlh žalovaných 1/ a 2/ predstavuje sumu 770,95 Eur (57,96 Eur + 9,99 Eur + 1.388,39 Eur + 3,44 Eur, spolu 1.459,78 Eur - zaplatené zálohy za rok 2009 vo výške 865,71 Eur = 594,07 Eur + 176,88 Eur = 770,95 Eur), čo predstavuje celkový nedoplatok na úhradách za služby spojené s užívaním bytu. Túto sumu súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalšie žalovanými 1/ a 2/ namietané skutočnosti, že teplo ako aj ďalšie služby im mali byť dodávané Spoločenstvom vlastníkov bytov Javor na základe zmluvy so žalobcom v konaní vôbec neboli preukázané. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe iba v časti sumy 770,95 Eur. Z týchto dôvodov súd v tomto dopĺňacom rozsudku zamietol predmetnú žalobu v časti prevyšujúcej sumu 770,95 Eur a poplatku z omeškania z tejto prevyšujúcej sumy“. 1. 7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) , tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania. 2. 2. V odôvodnení odvolania namietal neúplne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, ktorý nevykonal všetky navrhované dôkazy, na základe predložených dôkazov dospel k nesprávnym záverom, nakoľko z obsahu účtovných listín a z vyúčtovania, súd prvej inštancie nesprávne zistil nájomné za rok 2009 do augusta 2009, výšku nákladov nutných na úhradu služieb spojených s nájmom žalovaných 1/, 2/ a výšku nimi uhradených platieb (záloh) za dotknuté obdobie, čo je zrejmé zo samotného vyúčtovania zo dňa 29. 03. 2010, pretože k 29. 07. 2009 žalovaní 1/, 2/ dlhovali za rok 2008 na vyúčtovaní sumu 2.009,73 Eur, pričom nájomné za obdobie od januára do júna 2009 vo výške 577,20 Eur (6 x 96,20 Eur) nebolo vyčíslené vo vyúčtovaní, pretože bolo vysporiadané. Dňa 29. 07. 2009 boli na účet pripísané sumy 2.009,73 Eur, 577,20 Eur a 398,34 Eur, ktorá je vo vyúčtovaní v zálohách uvedená. Ďalej uviedol, že bol oprávnený požadovať nájom až do podania návrhu na vklad pri predaji bytov, t. j. do 26. 08. 2009, a preto bolo nájomné za rok 2009 doúčtované vo výške 176,88 Eur, ktoré pozostáva z nájomného za mesiac júl 2009 vo výške 96,20 Eur a za august 2009 vo výške 80,68 Eur, spolu v sume 176,88 Eur. Poukázal na skutočnosť, že žalovaní 1/,2/ spochybňovali iba vyúčtované náklady za dodávku tepla (nie nájomné) a vyčíslený nedoplatok vo výške 1.304,32 Eur pozostával zo sumy 1.304,32 Eur a nie ako súd prvej inštancie uvádzal sumu 865,71 Eur, pričom k tomuto vyčísleniu dospel tak, že na službách za rok 2009 boli povinní zaplatiť sumu 1.525,78 Eur, na nájomnom sumu 176,88 Eur, spolu 1.702,66 Eur mínus zaplatené zálohy vo výške 398,34 Eur, teda zostatok k úhrade predstavuje sumu 1.304,32 Eur. 2. 3. Žalobca podal odvolanie i proti dopĺňajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie, pričom opätovne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania. 2. 4. V odôvodnení tohto odvolania namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal všetky navrhované dôkazy a vychádzal aj z nesprávnych právnych záverov, pretože nesprávne zistil dlh na nájomnom do augusta 2009 a výšku nákladov nutných na úhradu služieb spojených s nájmom ako aj výšku nimi uhradených platieb. Ďalej uviedol, že napriek priloženým listinám a špecifikácii platieb a dlhu, súd prvej inštancie uvádza skutočnosti bez hodnotenia predmetných dôkazov a údajov, nebral do úvahy opačné zistenie súdu prvej inštancie v rozsudku zo dňa 12. 12. 2012, že zmluva o prevode vlastníctva bytu s nepravdivým textom o údajnej neexistencii nedoplatkov bola s týmto textom vyhotovená a podpísaná v októbri 2008, teda v čase, keď rok 2009 nemohol byť v zmluve hodnotený. Ďalej uviedol, že zmluva v znení dodatku č. 1. zo dňa 25. 08. 2009 nemohla a neobsahovala záväzky žalovaných za rok 2009 (01-08/2009), lebo ešte neboli vyúčtované, nakoľko za rok 2009 bolo vyúčtovanie až ku dňu 29. 03. 2010, preto súd prvej inštancie pochybil a nesprávne hodnotil záväzky žalovaných 1/, 2/ za rok 2009. Uviedol, že ku dňu 29. 07. 2009 dlhovali žalovaní za rok 2008 sumu 2.009,73 Eur, na nájomnom za obdobie 1-6/2009 sumu 577,20 Eur, ktorá bola vysporiadaná a nie je vo vyúčtovaní, na účet boli dňa 29. 07. 2009 pripísané sumy 2.009,73 Eur, 577,20 Eur a suma 398,34 Eur. Dlh na nájomné za mesiace júl až august 2009 bol vo výške 176,88 Eur (96,20 Eur + 80,68 Eur), za služby roka 2009 boli žalovaní 1/, 2/ povinní zaplatiť sumu 1.525,78 Eur (vrátane poplatku v sume 66,- Eur). Preto nedoplatok predstavoval celkove sumu 1.304,32 Eur ( za služby 1.525,78 Eur + 176,88 Eur za nájom, - 398,34 Eur zaplatené zálohy). 3. Žalovaní 1/ a 2/ (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 28. 01. 2013 uviedli, že neboli stotožnení s rozsudkom súdu prvej inštancie, nakoľko v žalobe žalobca uvádza, že k nákladom za služby spojené s užívaním bytu bol zaúčtovaný tiež nedoplatok na nájomnom vo výške 176,88 Eur, pričom v odvolaní uvádza, že nemali dlh na nájomnom, a preto nie je obsiahnuté vo vyúčtovaní nájomného a služieb za rok 2009, pričom ak v položke mesačných platieb sú zahrnuté aj preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu, táto položka musí byť osobitne uvedená vo vyúčtovaní, čo žalobca neurobil a zaplatené preddavky na služby pri ich vyúčtovaní neodrátal a ani súd prvej inštancie sa s týmito nedostatkami vyúčtovania nevysporiadal, naopak, pri výpočte uznanej pohľadávky túto položku uviedol ako nespornú. Ďalej uviedli, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ich obranou o množstve dodaného tepla, a to napriek navrhovanému dokazovaniu strán sporu. Taktiež uviedli, že odvolanie žalobcu trpí rovnakými vadami ako vyúčtovanie služieb za rok 2009, pretože nevykonáva odpočet zaplatených preddavkov na služby spojené s užívaním bytu v plnej výške a položky mesačných platieb uvádza ako nájomné, pričom nezohľadňuje, že obsahovali aj preddavky na dodávané plnenia. Namietali tiež, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s ich obranou o tom, že žalobca mal vedomosť o výške nákladov na plnenia už v júli 2009, ktorú skutočnosť preukázali a v zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 26. 08. 2009 žalobca vyhlásil, že nemajú žiadne nedoplatky za byt, čo je v rozpore s tvrdením žalobcu. 4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ uviedol, že bytové spoločenstvo nemohlo byť založené v súlade s podmienkami zákona, preto nezískal hmotnoprávnu, ani procesnoprávnu spôsobilosť, mohlo právne vzniknúť až registráciou dňom 01. 02. 2009 a dátum prevzatia listín je 05. 02. 2009, po ktorom mohol predseda spoločenstva začať konať a podpisovať zmluvy za tzv. spoločenstvo. Ďalej poukázal na to, že aj keď doklad o vzniku spoločenstva bol doručený žalovaným 1/, 2/ až 05. 02. 2009, pričom zabezpečoval výrobu a dodávku tepla od októbra 2009, žalovaní 1/, 2/ nepravdivo tvrdia, že spoločenstvo spravovalo dom od roku 2009, teda v čase, kedy do 01. 02. 2009 spoločenstvo neexistovalo. Poukázal na to, že spoločenstvo nikdy kotolňu ako výrobňu tepla nikdy neprevádzkovalo a prevzalo ju až v apríli 2009, pričom vyúčtovanie dodávok tepla za mesiace január až marec 2009 nemohlo vykonávať. Okrem toho poukázal na to, že nedoplatky za rok 2009 mohol účtovať až po ukončení účtovného obdobia v roku 2009, čo aj urobil. Poukázal na jasne špecifikované platby od žalovaných, ako aj ich dlh. Uviedol, že nakoľko žalovaní 1/, 2/ mali nedoplatky aj za predchádzajúce vykurovacie obdobie, dostali výpoveď z nájmu bytu dňa 03. 07. 2009, ktorú žalobca neskôr zrušil a žalobu v konaní vedenom na Okresnom súde Brezno v konaní vedenom pod č. k. 6C/2004/2009 o nedoplatok vo výške 3.190,77 Eur zobral späť, pričom žalovaní 1/, 2/ nedoplatok za rok 2008 uhradili dňa 27. 07. 2009. 5. Žalovaní 1/, 2/ (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení zo dňa 15. 11. 2016 k odvolaniu žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku uviedli, že odvolanie žalobcu je zmätočné, žalobca sa vyjadruje k odôvodneniu napadnutého rozsudku, v ktorom je citovaný právny predpis dopĺňacieho rozsudku, ktorý v ods. 6. na str. 2, len cituje pôvodné odôvodnenie napadnutého rozsudku č. k. 5C/51/2012-127 zo dňa 12.12.2012, v ktorom uvádza, že v pôvodnom rozsudku súd nerozhodol o celom uplatňovanom nároku a žalobcovi priznal iba sumu 770,85 Eur. Ďalej poukázali na to, že v celom uplatňovanom návrhu bolo následne rozhodnuté dopĺňacím rozsudkom, a preto nie je dôvodné, aby sa žalobca opakovane vyjadroval k výške nedoplatkov žalovaných. Poukázali na nesúladné skutkové tvrdenia žalobcu so skutkovým stavom, pričom vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2009 žalobca nevypracoval v súlade so zákonom, nakoľko nie je zrejmé, ktoré plnenia mali byť vyúčtované, v akom rozsahu pre celý bytový dom a ako dospel k pomeru nákladov na jednotlivé byty a tiež na byt žalovaných. Zároveň bol žalobca povinný nájomcom vydokladovať výšku nákladov na plnenia priložením relevantných dokladov, čo neurobil. Namietal, že súd prvej inštancie sa v pôvodnom rozsudku nevysporiadal s námietkou, že od 01. 02. 2009 vykonávalo správu domu Spoločenstvo vlastníkov bytov „JAVOR“ a bolo povinnosťou tejto právnickej osoby zabezpečovať dodávanie plnení jednotlivým vlastníkom bytov, teda aj žalobcovi, ktorý až na základe vyúčtovania spoločenstva mohol vlastníkovi bytu vypracovať vyúčtovanie pre nájomcov bytov. Žalobca však doposiaľ nepredložil vyúčtovanie nákladov na plnenia podľa vyúčtovania bytového spoločenstva. Uviedol, že vyúčtovanie žalobcu nemôže byť dostatočným podkladom a základom pre uplatňovanie akýchkoľvek nárokov. Ďalej poukázali na skutočnosť, že ak zmluva o prevode vlastníctva bytu bola spracovaná ešte v roku 2008 a údaj o neexistencii nedoplatkov sa mal vzťahovať za obdobie októbra 2008, ak by tento údaj nebol pravdivý pre obdobie augusta 2009 pri podpise dodatku č. 1 k predmetnej zmluve, nebol dôvod na to, aby sa už v dodatku č. 1 k zmluve o prevode vlastníctva bytu, podpísaného dňa 25. 08. 2009, tento údaj neopravil, preto vyhlásenie o neexistencii nedoplatkov na byte bolo platné aj v čase podpísania dodatku ku dňu 25. 08. 2009. 6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že dokazovaním boli tvrdenia žalovaných 1/, 2/ vyvrátené, bola preukázaná nevieryhodnosť a nepravdivosť ich účelových tvrdení. Poukázal na obsah odvolania, ktoré sa týka nesprávnosti bodu č. 6. na str. 2. napadnutého dopĺňacieho rozsudku, pričom uvedenie dôvodov a dôkazov v odvolaní nepovažuje za opakovanie, vzhľadom na obsah odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku. Konštatoval, že ostatné tvrdenia žalovaných 1/, 2/ sú niekoľkokrát opakované a už súdom prvej inštancie posudzované. 7. Žalovaní 1/ a 2/ (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že meniť obsah odvolania a dopĺňať jeho dôvody mohol žalobca iba v lehote na podanie odvolania, pričom obsah v odseku 6. na 2 strane dopĺňacieho rozsudku je citáciou pôvodného rozsudku, preto nebol dôvod, aby žalobca opakovane napádal uvedenú časť. Poukázal na vyúčtovanie dodaných služieb žalobcom, ktoré je v nesúlade s právnymi predpismi a nie je mu zrejmé, ktoré tvrdenia žalobca vyvrátil. Uviedli, že v predchádzajúcich konaniach bolo preukázané neoprávnené účtovanie nákladov na vykurovanie žalobcom, z posudkov a vyjadrení odborníkov bolo preukázané, že kotolňa, v ktorej žalobca vyrábal teplo pre nájomcov bytov má účinnosť na úrovni 50% a preto bol žalobca oprávnený účtovať iba 50% nákladov na výrobu tepla, čo však pri vyúčtovaní dodaných služieb nezohľadnil. Taktiež namietali, že žalobca nepreukázal, že nákup paliva, sa v celom rozsahu týkal kotolne, z ktorej vyrábal teplo pre žalovaných 1/, 2/ a ostatných nájomcov, či vlastníkov bytov v dome. 8. Odvolanie žalobcu zo dňa 27. 12. 2012 bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“ 9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a odvolanie žalobcu proti rozsudku prvoinštančného súdu č. k. 5C/51/2012-127 zo dňa 12. 12. 2012, do výroku, ktorým uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 770,95 Eur spolu s presne špecifikovaným príslušenstvom (I. výrok) podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP odmietol, a rozsudok prvoinštančného súdu č. k. 5C/51/2012-127 zo dňa 12. 12. 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 5C/51/2012-223 zo dňa 27. 09. 2016, vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (výrok dopĺňacieho rozsudku), podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 11. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že podal odvolanie voči celému rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. i voči výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol v jeho prospech (I. výrok). 12. Právo na podanie odvolania sa v zmysle Civilného sporového poriadku priznáva strane, a to žalobcovi ako aj žalovanému. Civilný sporový poriadok výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie, pretože v zmysle ustanovenia § 359 ,,odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté“. Z logického výkladu ustanovenia § 359 CSP za použitia argumentu a contrario vyplýva, že strana v prospech ktorej bolo vydané rozhodnutie, nemôže podať účinné odvolanie. 13. Pretože žalobca podal odvolanie i do výroku rozsudku prvoinštančného súdu č. k. 5C/51/2012-127 zo dňa 12. 12. 2012, ktorým uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť mu (žalobcovi) sumu 770,95 Eur spolu s presne špecifikovaným príslušenstvom (I. výrok ), t. j. ktorým bolo rozhodnuté v jeho prospech, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako odvolanie žalobcu voči tomuto výroku podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP odmietnuť, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou. 14. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky patrí (okrem iných) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo strany súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 15. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (,( NS SR 3 Cdo 78/2017, IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 16. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že suma ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v spore je nárokom na zaplatenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu žalovanými 1/, 2/, ktorí boli nájomcami bytu č. X, na X. poschodí poschodového domu na ul. V. X.. XXX/U., o celkovej výmere 80 m2, pozostávajúceho z troch izieb a príslušenstva, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01. 02. 2008. Žalobca vyúčtoval žalovaným 1/, 2/ nedoplatok na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu a nájomnom v zmysle špecifikácie, ktorá bola prvoinštančnému súdu predložená. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok v rozsahu sumy 770,95 Eur s príslušenstvom, pričom za dôvodný považoval nárok žalobcu ohľadne nákladov za vodu roka 2009 vo výške 57,96 Eur, za elektrickú energiu v spoločných priestoroch vo výške 9,99 Eur, za dodávku tepla vo výške 1.388,39 Eur, poplatok za kolky pri predaji bytu vo výške 66 Eur, CAK - technické služby vo výške 3,44 Eur, spolu v sume 1.525,78 Eur + nedoplatok na nájomnom vo výške 176,88 Eur, čo celkove predstavuje sumu 1.459,78 Eur. Odpočítal zaplatené zálohy žalovanými 1/, 2/ vo výške 865,71 Eur, ktorá bola platbou za 9 mesiacov v roku 2009 na nájomnom na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu po 96,19 Eur mesačne. Po odpočítaní sumy 865,71 Eur dospel k sume 594,07 Eur, ku ktorej pripočítal nedoplatok na nájomnom za mesiace júl a august 2009 v sume 176,88 Eur. Celkový nedoplatok na úhradách za služby spojené s užívaním bytu podľa prvoinštančného súdu predstavoval sumu 770,95 Eur. Z listinných dôkazov predložených žalobcom však vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ celkove zaplatili žalobcovi sumu 975,54 Eur podľa výpisu z účtu, ktorá pozostávala z platieb vo výške 577,20 Eur a 398,34 Eur. Okrem nájomného boli žalovaní 1/, 2/ povinní platiť aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, ktoré žalobca vyúčtoval spolu v sume 1.525,78 Eur. Súd prvej inštancie sa dôsledne nevysporiadal s tým, akú sumu v zmysle celkového vyúčtovania žalobcom boli povinní zaplatiť žalovaní 1/, 2/ na nájomnom a úhradách za služby spojené s užívaním bytu, pretože platby vo výške 96,19 Eur mesačne v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 01. 02. 2008 boli len zálohovými platbami. Súd prvej inštancie však zmätočne a nesprávne uvádza, že za 9 mesiacov v roku 2009 by žalovaní 1/, 2/ zaplatili sumu 865,71 Eur, ktoré platby boli iba preddavkovými platbami na nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu, pričom žalobca platby žalovaných odpočítal v zmysle vyúčtovania. Ďalej súd prvej inštancie dospel k chybnému výpočtu nedoplatku žalovaných 1/, 2/, keď v predmetnom rozhodnutí považuje za dôvodný nárok žalobcu na správny poplatok vo výške 66 Eur, ktorý však pri celkovom výpočte nezohľadnil. Z uvedených dôvodov je rozsudok súdu prvej inštancie nejasný, nepreskúmateľný a jeho výpočty sú nesprávne. 17. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 5C/51/2012-127 zo dňa 12. 12. 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 5C/51/2012-223 zo dňa 27. 09. 2016, vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (výrok dopĺňacieho rozsudku), podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP). 18. Úlohou prvoinštančného súdu bude náležite zistiť dôvodnosť zvyšku uplatňovaného nároku žalobcu v zmysle jeho vyúčtovania, vyhodnotiť správnosť vyúčtovania, posúdiť aké úhrady na nájomné a služby spojené s užívaním bytu boli povinní žalovaní 1/, 2/ zaplatiť, aké sumy celkove zaplatili a v akom rozsahu je vo zvyšku nárok žalobcu dôvodný. 19. Svoje rozhodnutie náležite zdôvodní tak, aby bolo konkrétne, jednoznačné a zrozumiteľné, teda preskúmateľné, čiže aby spĺňalo zákonné kritéria uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. 20. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). 21. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa § 396 ods. 3 CSP. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).