Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/170/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314203353 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6314203353.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne N. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom T. XX, XXX XX N., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy žalobkyne a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/64/2014-233 zo dňa 19. januára 2018 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 19. januára 2018 určil, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 15.04.2011 (I. výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.646,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok) a rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok). 1.1 Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 15.04.2011 žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni sumu vo výške 400,- Eur, ktorú sa žalobkyňa (označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom OP) zaviazala vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 392,- Eur, t. j. celkove 792,- Eur v 12 mesačných splátkach po 66,-Eur počnúc dňom 25.05.2011. RPMN nebola v zmluve uvedená. Finančné prostriedky mali byť žalobkyni poskytnuté na výkon zamestnania. Žalobkyňa podpísala Dodatok k Zmluve o úvere zo dňa 15.04.2011, v ktorom vyhlásila, že finančné prostriedky použije na úhradu nákladov na školenie a rekvalifikáciu. V bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe nasledujúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začatia úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ Dňa 15.04.2011 žalobkyňa za účelom zabezpečenia úveru vystavila v prospech žalovaného zmenku č. XXXXXXXXX na sumu 1.263,01 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 09.11.2011. Toho istého dňa uzatvorila so žalovaným Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Podľa bodu I. dlžník (žalobkyňa) vystavil v Brezne dňa 15.04.2011 zmenku, v ktorej sa zaviazal na rad veriteľa (žalovaného) zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa ustanovenia § 48 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania. Podľa bodu II. dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok, a aby jeho zamestnávateľ - Harmanec Kuvert, s. r. o. zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 66,- Eur a uhrádzal ju na účet veriteľa až do riadneho uhradenia pohľadávky dlžníka uvedenej v čl. I. tejto dohody. V prípade, ak uvedené zrážky presiahnu zákonom stanovenú hranicu, zamestnávateľ postupuje v súlade s platnými právnymi predpismi týkajúcimi sa výkonu zrážok zo mzdy. Dlžník súhlasí s tým, aby mu zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy aj vyššiu čiastku ako je uvedená v čl. II tejto dohody, až do zákonom stanovenej hranice určenej pre výkon zrážok zo mzdy. Po ukončení poslednej zrážky zo mzdy zašle veriteľ zamestnávateľovi dlžníka výpočet zmenkových a zákonných úrokov, ktoré medzičasom pribudnú k istine do úplného uhradenia celej pohľadávky. Túto čiastku zamestnávateľ dlžníka odvedie na účet veriteľa. V čl. IV účastníci tejto dohody prehlásili, že bola spísaná podľa ich pravej a slobodnej vôle, na dôkaz čoho pripájajú svoje podpisy. Žalobkyňa uhradila na úver splátky v celkovej výške 2.046,- Eur. 1.2 Po citácii ustanovení § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 1 ods. 2. § 2 písm. a), b), § 11 ods. 1 písm. b) a § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvný vzťah strán sporu ako spotrebiteľskú zmluvu a súčasne zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyhotovenú na formulári vopred pripravenom žalovaným, ktorej obsah a text žalobkyňa nemala možnosť zmeniť. Označenie v zmluvnom formulári, že žalobkyni boli finančné prostriedky poskytnuté na výkon zamestnania považoval okresný súd za právne bezvýznamné, nakoľko má z úradnej činnosti vedomosť o pravidelnom poskytovaní takýchto úverov žalovaným, ktorý spotrebiteľom „odporúča“ označiť rubriku na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania s tým, aby právny vzťah vyňal spod pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Zdôraznil, že dôkazné bremeno o tom, že právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, zaťažuje veriteľa. Dodatok k zmluve o úvere obsahujúci vyhlásenie žalobkyne, že finančné prostriedky použije na úhradu nákladov na školenie a rekvalifikáciu bez ďalšej konkretizácie nemožno podľa súdu prvej inštancie automaticky vzťahovať k výkonu zamestnania - školenie či rekvalifikáciu možno vykonať aj len pre osobný záujem a osobnú potrebu. Žalovaný bez reálneho stotožnenia zamestnania spotrebiteľa a zistenia konkrétneho súvisu s uzatvorenou zmluvou nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v oblasti jeho činnosti. Podľa oznámenia zamestnávateľa žalobkyne táto od apríla 2011 absolvovala školenia týkajúce sa kontroly kvality štvrťročne a jedenkrát za dva roky školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré hradil zamestnávateľ. 1.3 Pri súdnom prieskume z hľadiska dodržania zákonnej úpravy súd prvej inštancie zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o dobe jej trvania a termíne konečnej splatnosti, úrokovú sadzbu, RPMN a ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Práve pre absenciu údaja o RPMN s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. je nutné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný má nárok len na vrátenie istiny 400,- Eur. Žalobkyňa ale žalovanému uhradila 2.046,- Eur, preto vo výške 1.646,- Eur na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie plnené bez právneho dôvodu, na vydanie ktorého ho súd prvej inštancie zaviazal. 1.4 Pri požiadavke žalobkyne na určenie, že žalovaný nemá právo na zrážky z jej mzdy vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorenej dňa 15.04.2011 okresný súd najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na tomto určení s poukazom na § 137 písm. c) C.s.p.. Konštatoval, že je daný priamo zákonom, ustanovením § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Požadovaným určením sa odstráni neisté postavenie žalobkyne a za situácie, kedy pri predložení dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ neskúma jej platnosť alebo to, že dlh zo zmluvy o úvere už bol vyplatený, resp. že veriteľ má nárok len na istinu poskytnutého úveru, sa navrhovaným určením predíde ďalším súdnym konaniam (žalovaný by si mohol napr. v budúcnosti opätovne uplatniť právo na zrážky zo mzdy v zmysle napadnutej dohody). Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola uzatvorená za účelom zabezpečenia pohľadávky vzniknutej na základe zmenky vystavenej žalobkyňou v Brezne dňa 15.04.2011, v ktorej sa zaviazala na rad veriteľa (žalovaného) zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy a v prípade omeškania zaplatiť zákonný úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania. Pohľadávka mala byť splácaná mesačne zo mzdy žalobkyne čiastkou 66,- Eur až do jej riadneho uhradenia. Na základe variabilného symbolu, pod ktorým mali byť uhrádzané zrážky okresný súd identifikoval, že išlo o zmenku č. XXXXXXXXX vystavenú žalobkyňou dňa 15.04.2011 za účelom zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. V čase jej uzatvorenia však zák. č. 129/2010 Z. z. v § 17 ods. 3 zakazoval použitie zmenky na zabezpečenie alebo splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru; zmenka teda bola vystavená v rozpore so zákonom, čo s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Napokon okresný súd uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy mala povahu vedľajšieho (zabezpečovacieho) záväzku k záväzku zo zmenky ako hlavnému (zabezpečovanému) záväzku. Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného záväzku. Nakoľko je neplatná vystavená zmenka, neplatné je aj jej zabezpečenie Dohodou o zrážkach zo mzdy a žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy vyplývajúce z neplatnej dohody. V prípade dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné aj dohodu o zrážkach zo mzdy predstavujúcu legitímny prostriedok zabezpečenia dlhu podrobiť súdnej kontrole z pohľadu dodržania právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské vzťahy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, lebo jej uzavretím je žalovaný oprávnený rozhodnúť o výške dlhu, teda o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, pričom právo na výplatu zrážok mu vzniká okamihom predloženia dohody platiteľovi mzdy. Dohoda tak umožňuje žalovanému siahnuť na majetkové práva žalobkyne aj za predpokladu, že si svoje nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl. Pre uvedené je možné vyhodnotiť Dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. 1.5 O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že vo veci plne úspešná žalobkyňa má voči žalovanému nárok náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C.s.p.) v nadväznosti na ich vyčíslenie žalobkyňou. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p. s procesným návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov celého, teda aj odvolacieho konania. 2.1 Odvolateľ tvrdil, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nie je presvedčivé, stručne, jasne a výstižne nevysvetľuje, ktoré skutočnosti okresný súd považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení riadil, ako vec právne posúdil. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva strany sporu na spravodlivé súdne konanie a odňatím možnosti náležite skutkovo aj právne argumentovať proti súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. 2.2 Namietol spotrebiteľský charakter posudzovaného úverového vzťahu, pretože žalobkyňa svojím podpisom potvrdila účel použitia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania, čím je vylúčené jej postavenie spotrebiteľky. Žalovaný disponuje aj žalobkyňou vlastnoručne podpísaným prehlásením, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účel zamestnania. Žalobkyňa nesúca dôkazné bremeno relevantnými dôkazmi nevyvrátila tvrdenie žalovaného; poukázal na § 149, § 150 a § 151 ods. 1 C.s.p. aj jeho článok 5 a článok 8. Odmietol účelové obchádzanie ustanovení chrániacich spotrebiteľov využívaniu formálneho účelu zmluvy. Dôležitý je účel poskytnutia úveru, nie účel jeho použitia. Uzatvorenie zmluvy iniciovala žalobkyňa, ktorá dobrovoľne vyznačila ako účel použitia finančných prostriedkov výkon povolania. Právny vzťah žalobkyne a žalovaného sa preto spravuje Obchodným zákonníkom. Je potrebné akceptovať aj dobrú vieru, s ktorou žalovaný vstupoval do právneho vzťahu so žalobkyňou. Podľa rozhodnutia ESD C-464/01 vo veci Gruber ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Poukázal aj na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn. P/0355/01/2012, ktorým bolo zastavené konanie z dôvodu, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku neuviedol jediné tvrdenie, z akého dôvodu posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú. 2.3 Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka platne, zrážky neboli dohodnuté vo výške odporujúcej tejto právnej úprave. Ide o samostatný dokument predstavujúci jeden zo zabezpečovacích inštitútov, čo je v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobkyne voči žalovanému vyšší, ako keby sa pravidelne zrážky zo mzdy vykonávali. Zrážky zo mzdy nesmú byť vyššie ako ustanovuje § 866 Občianskeho zákonníka. 2.4 Namietol aplikáciu § 137 písm. c) C.s.p. s odkazom na rozhodnutie sp. zn. 17Csp/52/2016 Okresného súdu Žilina zo 07.06.2017 (týkajúce sa § 137 písm. d/ C.s.p., pozn. odvolacieho súdu) a rozhodnutie NS SR sp. zn. Cdo 251/2015 zo 16.03.2016, v zmysle ktorého určenie neplatnosti úverovej zmluvy by neodstránilo stav právnej neistoty a nemohlo by zabrániť veriteľovi domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.04.2011 má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy a ustanovenia všeobecných podmienkach poskytnutia úveru sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá nebola individuálne dojednaná. Úverová zmluva bola vopred predformulovaná, bez možnosti pripomienkovania predložená na podpis žalobkyni, ktorá jej znenie nemohla ovplyvniť. Postavenie zmluvných strán je potrebné posudzovať objektívne. Žalobkyňa ustanoveniam zmluve o úvere, bez príslušného vzdelania, poprípade skúsenosti nemohla rozumieť a vyčítať z nich všetky pre ňu plynúce následky. Písomná dohoda o aplikácii Obchodného zákonníka medzi stranami sporu uzatvorená nebola, použitie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka je možné pri zmluve o úvere len medzi podnikateľmi. Za podstatné označila ustanovenie § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, najmä jeho tretej vety, čo zdôraznil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 21.04.2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014. 3.1 Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa žalobkyne spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a veriteľom, preto ide o neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskom vzťahu. Poukázala na jej neurčitosť - nie je zrejmé, akú pohľadávku zabezpečuje, ako sa prípadne určí v budúcnosti zabezpečovaný dlh, ako žalovaný vyčíslil sumu uplatnenú vo výzve adresovanej zamestnávateľovi na výkon zrážky zo mzdy žalobkyne. Citoval z rôznych súdnych rozhodnutí, napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31.05.2016 sp. zn. 14Co/65/2015 alebo Krajského súdu v Nitre z 11.02.2015 sp.zn. 20CoPr/5/2014, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/353/2012. Zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. 3.2 K námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení uviedla, že len vyhovujúci rozsudok súdu ju môže ochrániť pred nezákonným vykonávaním zrážok zo mzdy zamestnávateľom na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú nemá oprávnenie podľa jej obsahu vypovedať, odstúpiť od nej, ani ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Výkonom zrážok zo mzdy žalobkyne môže dôjsť k závažným zásahom do jej práv a k znemožňovaniu zabezpečenia základných potrieb celej jej rodiny napriek tomu, že zrážkami zo mzdy sa žalovaný domáha aj plnenia, na ktoré nemá nárok. Poukázala na § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa a tvrdila, že z procesu uzatvorenia zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva nemožnosť žalobkyne ako spotrebiteľky odmietnuť podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby došlo k reálnemu uzatvoreniu zmluvy o úvere. 3.3 Poukázala na to, že formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje niekoľko obligatórnych náležitostí vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa žalobkyne riadne zdôvodnené. Navrhla jeho potvrdenie a podala návrh na prisúdenie náhrady trov odvolacieho konania. 4. Žalovaný v replike zdôraznil nespotrebiteľský charakter uzatvorenej úverovej zmluvy, aj to, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza na samostatnom liste papiera. Žalobkyňa, ktorá nebola k jej podpisu donútená, potvrdila, že pred uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy bola osobitne poučená o dôsledkoch jej uzatvorenia. O nedostatku vážnosti jej vôle pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy nemožno hovoriť. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná, nejde preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. 5. Duplika podaná nebola (§ 374 ods. 2 C.s.p.). 6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v medziach odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 C.s.p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 7. Odvolateľ rozhodnutiu súdu prvej inštancie v prvom rade vytkol nedostatok riadneho odôvodnenia. K jeho námietke treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 C. s. p., preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj ich všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia okresného súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalovaný v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. 8. K námietke, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.04.2011 nie je spotrebiteľským právnym vzťahom ani zmluvou o spotrebiteľskom úvere odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že aj keď je v zmluve o úvere uvedené prehlásenie dlžníčky o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon zamestnania a v dodatku v zmluve z 15.04.2011 žalobkyňa vyhlásila, že poskytnuté finančné prostriedky použije na školenie a rekvalifikáciu, ide o vyhlásenia nachádzajúce a na vopred predtlačených formulároch zhotovených žalovaným. Nesporné bolo, že žalobkyňa pracuje 25 rokov v spoločnosti Harmanec - Kuvert, s. r. o., so sídlom Harmanec, v prevádzke v Bujakove. Tento zamestnávateľ potvrdil, že žalobkyni hradil všetky školenia súvisiace s výkonom práce (týkajúce sa kontroly kvality a BOZP). Z predložených listinných dôkazov (zmluva o úvere, dodatok k nej, vyhlásenie zamestnávateľa) nevyplýva skutočná vôľa zmluvných strán úver poskytnúť a prijať na výkon zamestnania. Z toho vyplýva, že ide o úver spotrebiteľský, podliehajúci režimu zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jeho vzniku, preto súd prvej inštancie správne preskúmal jeho náležitosti zistiac, že je spotrebiteľský úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov minimálne z dôvodu neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov. Záver o existencii bezdôvodného obohatenia súdu prvej inštancie je preto správny. 8.1 Predpokladom rozhodovania o tom, či žalovaný má alebo nemá právo na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej stranami sporu 15.04.2011 je existencia naliehavého právneho záujmy v zmysle § 137 písm. c) C.s.p., ktorý nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, ale ak naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu, žalobca nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenie, že naliehavý právny záujem je daný. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Spotrebiteľovi je dané právo domáhať sa na súde ochrany proti porušovaniu práv a povinností ustanovených zákonom v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem a odkazuje na odôvodnenie jeho rozsudku (ods. 29). 8.2 Správny je aj skutkový záver súdu prvej inštancie, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená za účelom zabezpečenia pohľadávky vzniknutej na základe zmenky vystavenej žalobkyňou v Brezne 15.04.2011, v ktorej sa zaviazala na rad veriteľa (žalovaného) zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a v prípade omeškania zákonný úrok 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania. Táto zmenka bola vystavená za účelom zabezpečenia pohľadávky zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Ustanovenie § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. zakazovalo použitie zmenky na zabezpečenie alebo splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru. Vystavenie zmenky v rozpore so zákonom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, preto nemôže byť platné jej zabezpečenie dohodou o zrážkach zo mzdy a žalovaný na ne nemá právo. Tento záver súdu prvej inštancie odvolateľ v odvolaní nepoprel, takže dôvody jeho odvolania týkajúce sa dohody o zrážkach zo mzdy (odsek 2.3 zdôvodnenia tohto rozsudku) sú irelevantné. 9. Odvolateľ podal odvolanie formálne voči celému rozsudku, výrok o trovách konania nespochybnil. Výrok o trovách konania je výrokom závislým (§ 379 písm. a) C.s.p.), preto ho odvolací súd po zistení jeho vecnej správnosti potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej proti neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej odvolací súd priznal v plnom rozsahu. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).