Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/23/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314209533 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6314209533.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu MSM Martin, s. r. o., so sídlom Štúrova 925/27, 018 41 Dubnica nad Váhom (do 02. 08. 2016 so sídlom Duklianska 60, 972 71 Nováky), IČO: 36 422 991, právneho zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s. r. o., so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, proti žalovanému R. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XX, XXX XX A. W. Q., o zaplatenie 15.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/119/2015 - 118 zo dňa 16. 09. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Brezno p o t v r d z u j e . II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 16. 09. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.000 Eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 18. 04. 2014 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II. výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 15.000 Eur s 5,25% úrokom z omeškania od 18. 04. 2014 do zaplatenia a to z titulu pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 02. 2014, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky do dvoch mesiacov od podpisu zmluvy, pričom ich osobne prevzal pri podpise zmluvy a napriek výzve dlžnú sumu nevrátil. 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd konštatoval, že strany sporu uzavreli dňa 17. 02. 2014 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 15.000 Eur v hotovosti a z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 17. 02. 2014 vyplýva, že žalovanému bola vyplatená suma 15.000 Eur, ako účel je uvedená pôžička, pričom doklad vyhotovila A. a je na ňom uvedený podpis príjemcu (žalovaného). Žalobca predložil zmluvu o pôžičke, z ktorej vyplýva, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 15.000 Eur na dobu určitú bez uvedenia účelu. Nevyplývajú z nej skutočnosti tvrdené žalovaným o použití finančných prostriedkov a žalovaný ním tvrdenú zmluvu, kde mali byť podľa neho tieto skutočnosti uvedené súdu nepredložil. Žalovaný tiež potvrdil, že finančné prostriedky prevzal a zmluvu o pôžičke podpísal. V samotnej zmluve nebol uvedený účel pôžičky a bola uvedená aj lehota na vrátenie finančných prostriedkov. Keďže žalovaný finančné prostriedky nevrátil v lehote uvedenej v zmluve, dostal sa do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 15.000 Eur odo dňa 18. 04. 2014 (deň nasledujúci po dni, kedy mala byť požičaná suma vrátená), ktorý mu súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom pána V., ktoré navrhol žalovaný, vzhľadom na to, že zmluva o pôžičke, ako aj zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá so žalobcom, za ktorého zmluvu podpisoval konateľ K.. Y. J. a nie s pánom V.. Taktiež aj plná moc udelená dňa 25. 02. 2014 bola za žalobcu udelená konateľom K.. Y. J.. Z predložených dokladov nevyplýva, že za žalobcu konal pán V. (s ktorým mal žalovaný podľa jeho nepreukázaného tvrdenia uzavrieť nejakú zmluvu), preto súd považoval vykonanie tohto výsluchu za nadbytočné. Žalovaný potvrdil, že finančné prostriedky prevzal a nepreukázal, že ich žalobcovi vrátil. 1. 4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady úspechu a žalobcovi priznal voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II. výrok). 2. 1. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, nakoľko nevypočutím podstatných účastníkov sporu súd nesprávnym procesným postupom v súvislosti s nepredloženými dôkazmi a nesprávnym skutkovým zisteniam vydal rozsudok. 2. 2. V odôvodnení odvolania poukázal na skutočnosť, že so žalobcom uzatvoril sprostredkovateľskú zmluvu v konečnej verzii dňa 10. 02. 2014, pričom za žalobcu pri jednaniach konal výrobno-technický riaditeľ splnomocnený žalobcom a to K.. V. Y., od ktorého obdržal aj podklady k špecifikácii predmetu sprostredkovania, doklady a prílohy k sprostredkovateľskej zmluve. Poskytnutie finančných prostriedkov bolo dokladmi, ktoré taktiež obdržal od K.. V. Y. s návrhom titulu zmluvy o pôžičke. 3. Žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného „zamietol“ a zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Uviedol, že prvoinštančný súd rozhodol vo veci správne a zákonne, z obsahu jeho odôvodnenia vyplýva, že prvoinštančný súd správne posúdil, riadne vyhodnotil a náležite odôvodnil tvrdenia strán, označené dôkazy a všetky skutkové okolnosti, pričom skutočnosti uvádzané žalovaným ohľadne zmluvy o pôžičke sú podrobne opísané a preukázané v rozsudku v bode 7 na strane 3. 4. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 5. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 5. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok je vecne správny a z uvedených dôvodov ho preto podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 7. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, je zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektami, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 8. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní. 9. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 10. Odvolací súd poukazuje na ust. § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (uznesenie NS SR 4 Cdo 403/2014). 11. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania zo strany prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. 12. Z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom je jednoznačne preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 17. 02. 2014 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 15.000 Eur na dobu určitú, bez uvedenia účelu, pričom žalovaný finančné prostriedky nevrátil v lehote uvedenej v zmluve. Odvolací súd poukazuje aj na výdavkový pokladničný doklad zo dňa 17. 02. 2014, z ktorého vyplýva vyplatenie sumy 15.000 Eur žalovanému, za účelom pôžičky. Žalovaný potvrdil prevzatie finančných prostriedkov, ako aj podpis zmluvy o pôžičke. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia žalovaného ohľadne zmluvného vzťahu medzi stranami sporu v súvislosti so zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 10. 02. 2014, na základe ktorej mal žalovaný ako sprostredkovateľ vyvíjať pre žalobcu (ako záujemcu) činnosť smerujúcu k príležitosti uzavrieť zmluvu s treťou osobou na nákup munície z G. a záujemca sa zaviazal zaplatiť mu províziu dojednanú v zmluve, pričom provízia mala byť splatná v deň zaevidovania tovaru colnou správou a medzinárodnou poisťovacou agentúrou podľa uzavretej zmluvy medzi záujemcom a treťou stranou, ako aj udelenie plnej moci na rokovanie s obchodným partnerom splnomocniteľa zo dňa 25. 02. 2014, ktorú za žalobcu udelil konateľ žalobcu, odvolací súd ich považuje za irelevantné a nemajúce súvis so zmluvou o pôžičke. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd postupoval správne, keď nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom V. Y., pretože zmluvný vzťah medzi stranami sporu bol nepochybne preukázaný písomnou zmluvou o pôžičke, ako aj výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 17. 02. 2014, v ktorom je uvedená suma 15.000 Eur za účelom pôžičky, pričom žalovaný nespochybnil platnosť zmluvy o pôžičke ani prevzatie finančných prostriedkov. Ku dňu rozhodnutia súdom prvej inštancie žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a až v rámci odvolacieho konania predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 17. 02. 2014, z ktorého nie je zrejmý podpis príjemcu ani titul prijatia sumy 15.000 Eur a to napriek tomu, že tento doklad je opatrený pečiatkou žalobcu. V súvislosti s týmto listinným dôkazom odvolací súd zároveň uvádza, že je v rozpore nielen s čl. III. - splatenie pôžičky zmluvy o pôžičke, kde je uvedená lehota dvoch mesiacov, ale aj s čl. 8 a 9 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Odvolací súd poukazuje na jednu zo zásad, na ktorej je budovaný civilný spor podľa Civilného sporového poriadku, účinného od 01. 07. 2016, ktorého ustanovenia sa uplatnia aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1CSP), a to zásadu kontradiktórnosti, priorizujúcu procesnú aktivitu sporových strán, pričom žalovaný predložil príjmový doklad zo dňa 17. 02. 2014 až v rámci odvolacieho konania. 13. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd správne posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, vykonal náležité dokazovanie, z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 132 O.s.p., aktuálne § 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť. 14. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o nároku plne úspešného žalobcu na náhradu trov konania správne, v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, ktoré vychádza zo zásady úspechu. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Žalovaný popieral dôvodnosť žaloby počas konania a preto súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania. 15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 16. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).