Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/127/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315207432 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6315207432.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľa G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX E., proti osobe oprávnenej na výživné C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpená advokátkou JUDr. Vierou Žembovou, so sídlom Československej armády 5, 977 01 Brezno, v konaní o zníženie výživného o odvolaní navrhovateľa a C. T. proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/354/2015-308 zo 7. februára 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom opätovne zamietol návrh navrhovateľa (otca) na zníženie výživného na C. T. (dcéru) určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Brezno z 13. 06. 2013 sp. zn. 8P/405/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. augusta 2013 sp. zn. 15Co/51/2013 majúc za to, že od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného zo sumy 100,- € na 70,- € mesačne s účinnosťou od podania návrhu, ako to požadoval navrhovateľ. Dcéra navrhovateľa je študentkou vysokej školy so sídlom v L., do školy z miesta bydliska v J. dochádza autobusom na študentské zľavy. Bezplatnú vlakovú dopravu C. T. nemôže využívať z dôvodu, že cesta vlakom je neprimerane dlhá. Dcéra navrhovateľa preukázala zvýšené výdavky so starostlivosťou o svoje zdravie. Výživné určené navrhovateľovi sumou 100,- € mesačne nestačí na pokrytie nákladov plnoletej dcéry. Súd uznal, že navrhovateľ skončil svoj pracovný pomer u zamestnávateľa T., a. s., so sídlom v J. J. síce dohodou o skončení pracovného pomeru, ktorá však bola viazaná na zdravotný stav navrhovateľa, ktorý mu nedovoľoval vykonávať prácu potrebnú pre tohto zamestnávateľa. I keď zmenou zamestnania došlo k zníženiu priemernej čistej mesačnej mzdy navrhovateľa zo sumy 658,25 € na 563,63 € a k podstatnej zmene na strane navrhovateľa došlo aj v tom, že mu súdnym rozhodnutím bol zverený maloletý G. (syn) do jeho osobnej starostlivosti, ktorý tiež má zdravotné problémy a študuje na strednej škole, nebolo možné návrhu navrhovateľa na zníženie výživného na dcéru vyhovieť z dôvodu, že matka maloletého G. si plní vyživovaciu povinnosť voči synovi sumou 70,- € mesačne a odôvodnené potreby C. T. vyžadujú príjem vyšší než je výživné určené navrhovateľovi a C. T. objektívne z dôvodu štúdia na vysokej škole nie je schopná obstarať si finančné prostriedky na živobytie vlastným pričinením. Vyšším výživným na dcéru nemôže prispievať ani jej matka, ktorá bola v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie s dávkami v hmotnej núdzi. Dcére navrhovateľa podľa zistenia súdu prvej inštancie namiesto rodičov vypomáha partner matky. Dôvodnosť návrhu na zníženie výživného posúdil súd prvej inštancie podľa § 78 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“) a ďalších ustanovení Zákona o rodine o výživnom (§ 62, § 75, § 76 a § 77 Zákona o rodine). 1.1 C. T. požadovala, aby bol navrhovateľ zaviazaný na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli tým, že ju v konaní zastupoval advokát. Súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 52 ods. 1 a § 55 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal s odôvodnením, že C. T. bol zástupca ustanovený Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Aj v prípade, ak súd navrhovateľovi neuloží povinnosť nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia, advokát poškodený nebude z dôvodu, že jemu odmenu vyplatí Centrum právnej pomoci. Za spravodlivé s ohľadom na zistené príjmy navrhovateľa a skutočnosť, že advokát bol odporkyni ustanovený Centrom právnej pomoci súd prvej inštancie považoval, aby navrhovateľovi nebola uložená povinnosť nahradiť trovy tohto konania odporkyni, keďže sám má v osobnej starostlivosti syna Petra a vyplatením náhrady trov konania právnemu zástupcovi by bola ohrozená vyživovacia povinnosť otca voči maloletému X. Navrhovateľ 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie navrhovateľ aj C. T.. 3. Navrhovateľ označil rozhodnutie súdu prvej inštancie za nezákonné z dôvodu, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení a opätovne vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, čím dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Zotrval na tvrdení, že sa pomery na jeho strane od posledného rozhodnutia o výživnom v prospech C. T. výrazne zmenili hlavne tým, že v dôsledku zanedbávania syna G. jeho bývalou manželkou bol nútený požiadať o zmenu výchovného prostredia a po zverení maloletého G. do jeho osobnej starostlivosti sa mu zvýšili výdavky v súvislosti so stravovaním maloletého G., jeho oblečením, zariadením samostatnej izby pre syna, ale hlavne a predovšetkým so zanedbanou zdravotnou starostlivosťou o maloletého G.. Súd prvej inštancie mal podľa názoru odvolateľa prihliadnuť aj na skutočnosť, že matka maloletého G. na jeho výživu prispieva nepravidelne, sporadicky, s omeškaním a iba v symbolickej sume, preto je nútený vymáhať výživné na syna G. exekučne. Tvrdil, že C. T. a jej právny zástupca počas celého konania zámerne a účelovo uvádzali nepresné a zavádzajúce informácie o skutočnej výške nevyhnutných nákladov na úhradu všetkých potrieb dcéry. Súd sa pri vyhodnotení skutočného stavu priklonil na stranu C. T., zjavne v neprospech navrhovateľa. Navrhol, aby odvolací súd aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové rozhodnutie alebo aby rozsudok okresného súdu zmenil a návrhu vyhovel s uložením povinnosti C. T. nahradiť trovy konania. 4. Odvolanie C. T. smerovalo len proti druhému výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania priznaný nebol. Priznanie náhrady trov konania by bolo v súlade s kritériom spravodlivosti, ktorého naplnenie požaduje z hľadiska možnosti priznania náhrady trov ustanovenie § 55 C. m. p. Priznanie náhrady trov konania považuje C. T. za spravodlivé z dôvodu, že navrhovateľovi od počiatku išlo len o snahu vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti voči nej ako dcére, hoci súčasná výška výživného 100,- € mesačne ani zďaleka nepokrýva jej odôvodnené potreby, pritom navrhovateľ by bol objektívne spôsobilý platiť jej aj vyššie výživné, než 100,- € mesačne. Výživné musí od otca vymáhať exekučne. Životná úroveň navrhovateľa je vyššia ako jej životná úroveň. Správanie sa navrhovateľa ju v minulosti viackrát dostalo do veľmi ťaživej finančnej situácie. Ona nevlastní motorové vozidlo, navrhovateľ áno a jeho údržbu a chod financuje z príjmov mimopracovného pomeru (pečenie trubičiek a podobne), hoci výdavky na auto nemožno považovať za také, ktoré je nevyhnutne potrebné vynaložiť. Zo strany navrhovateľa sa od počiatku jednalo o zrejmú bezúspešnosť sporu. Cestovanie na súdne pojednávania ju stálo množstvo času, ktorý mohla venovať štúdiu a spôsobilo jej výdavky na cestovnom. Poukázala tiež na to, že navrhovateľ zadržuje finančné prostriedky uložené na stavebnom sporení len z dôvodu jeho osobnej pomsty. Navrhla zmeniť rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti a uložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania vo výške 1 526,97 € a aby nebolo zaplatenie náhrady trov konania vo vzťahu k navrhovateľovi likvidačné, je ochotný jej právny zástupca po priznaní náhrady trov konania uzavrieť s navrhovateľom dohodu o plnení v splátkach. 5. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila O.T. v písomných podaniach z 12. marca 2018 a 18. apríla 2018. Opakovala, že návrhom na zníženie výživného sleduje navrhovateľ len cieľ vyhnúť sa vyživovacej povinnosti voči dcére a jeho osobné a majetkové pomery dovoľujú platiť výživné 100,- €, ktoré absolútne nepokryje náklady na živobytie vysokoškoláčky. 6. Navrhovateľ v stanovisku k odvolaniu C. T. a jej vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol len to, že zotrváva na doterajšej argumentácii a žiada, aby výživné bolo znížená vzhľadom aj na to, že už skončil pracovný pomer u posledného zamestnávateľa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania považuje za vecne správne. 7. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v § 154 a nasledujúce Civilného mimosporového poriadku. Podľa § 155 C. m. p. môže takéto konanie (nielen na určenie, ale aj na zrušenie výživného alebo jeho zníženie) začať len na návrh, z tohto dôvodu je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (podľa § 65 C. m. p. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania iba vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu). Ustanovenie § 66 C. m. p., podľa ktorého odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný, platí aj na konania, ktoré možno začať iba na návrh, preto odvolací súd skúmal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie zo všetkých hľadísk, nielen z dôvodov vytýkaných odvolateľmi, najmä, či súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, ako mu to prikazuje ustanovenie § 35 C. m. p. a či vec správne právne posúdil. Navrhovateľ využil právo vyplývajúce z § 63 C. m. p. uvádzať v odvolacom konaní nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Napriek tomu odvolací súd nenariadil vo veci odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ktoré sa subsidiárne podľa § 2 ods. 1 C. m. p. použije aj na konania podľa Civilného mimosporového poriadku, pretože pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného na plnoletú dcéru v odvolacom konaní predkladaný dôkaz navrhovateľom nemá žiadnu relevanciu. I bez neho bolo možné dospieť k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť. 8. Navrhovateľ odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku nepomenoval. Ak navrhovateľ tvrdí v odvolaní, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri rozhodovaní všetky relevantné skutočnosti z hľadiska odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 C. s. p. namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a odvolací dôvod podľa § 62 ods. 1 C. m. p.) a keď jeho návrhu na zníženie výživného nevyhovel, je navrhovateľ toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil podľa ustanovenia § 78 Zákona o rodine, ktoré pripúšťa zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom pri podstatnej zmene pomerov (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.). 9. Ani odvolanie C. T., i keď bolo spísané advokátom neodkazuje na konkrétny dôvod, ktorým možno odvolanie podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odôvodniť. Pokiaľ C. J.v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie mal namiesto ustanovenia § 52 ods. 1 C. m. p. aplikovať na rozhodnutie o trovách konania ustanovenie § 55 C. m. p., uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. o nesprávnom právnom posúdení veci. 10. Krajský súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní účastníkov podľa § 34 C. s. p. zo spisu zistil, že navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného na plnoletú dcéru C. T. dňa 21. septembra 2015 a dôvodom zmeny rozhodnutia Okresného súdu Brezno č. k. 8P/405/2012-81 z 13. júna 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/51/2013-102 zo 14. augusta 2013 mala byť skutočnosť, že u zamestnávateľa T., a. s. J. J. ukončil pracovný pomer dohodou zo zdravotných dôvodov a bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie s dávkou v nezamestnanosti priznanou na obdobie pol roka. V dôsledku straty zamestnania tvrdil navrhovateľ zníženie svojho príjmu a neschopnosť platiť výživné v súdnym rozhodnutím určenej výške. K návrhu priložil navrhovateľ dohodu o skončení pracovného pomeru uzavretú podľa § 60 Zákonníka práce so zamestnávateľom T., a. s., so sídlom D. XX, J. J., avšak z textu tejto dohody nevyplývali navrhovateľom tvrdené skutočnosti, čo bolo skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru, keď podľa bodu X.X dohody o skončení pracovného pomeru sa pracovný pomer skončil na základe vzájomnej dohody zamestnávateľa a zamestnanca dňom 14. mája 2015. Zaradenie navrhovateľa do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica dňom 15. mája 2015 bolo preukázané potvrdením tohto úradu a priznanie dávky v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 27,7879 € od 15. 05. 2015 na obdobie 6 mesiacov rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica z 8. júla 2015. V čase začatia tohto konania o zníženie výživného už bol maloletý G. T., nar. XX. XX. XXXX (t. č. už plnoletý) rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/189/2014-46 z 10. februára 2015 zverený do osobnej starostlivosti otca a matke bola určená vyživovacia povinnosť v minimálnej zákonnej výške 27,13 € mesačne. Navrhovateľ v priebehu konania viackrát menil návrh v závislosti od toho, či sa sám zamestnal a aký bol priebeh ďalších súdnych konaní týkajúcich sa spoločných detí s C. X. a podľa poslednej zmeny návrhu pripustenej uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 4C/354/2015-294 z 18. 12. 2017 opraveného uznesením č. k. 4C/354/2015-299 z 8. januára 2018 žiadal znížiť výživné na C. T. odo dňa podania návrhu 21. 09. 2015 na 70,- € mesačne. Povinnosťou súdu prvej inštancie aj v zmysle pokynu odvolacieho súdu vyjadreného v uznesení sp. zn. 17Co/157/2017 bolo skúmať, či za obdobie od 21. 09. 2015 až do jeho rozhodnutia rozsudkom zo 7. februára 2018 nastala taká podstatná zmena na strane navrhovateľa, ako osoby povinnej platiť výživné a na strane C. T., ako osoby oprávnenej na výživné, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 Zákona o rodine. Navrhovateľ v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie nerešpektoval názor odvolacieho súdu z uznesenia sp. zn. 17Co/157/2017, ale konkrétne neuvádza, v čom vidí rozpor rozhodnutia súdu prvej inštancie s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, preto je táto jeho námietka nejasná. Sám odvolací súd takýto rozpore nezistil. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/157/2017 mal prvoinštančný súd skúmať skutočný dôvod skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u spoločnosti T., a. s. J. J., aj správou lekára o zdravotnom stave navrhovateľa, zistiť, aké výdavky v súvislosti so starostlivosťou o syna G. navrhovateľa zaťažujú, preukázať výdavky na zdravotnú starostlivosť C. X, porovnať výdavky dcéry navrhovateľa na školu s výdavkami, ktoré vznikali v čase posledného rozhodnutia, kedy C. T. študovala na strednej škole a zistené skutočnosti vyhodnotiť. Okresnému súdu bolo uložené zisťovať, či si C. T. vie zabezpečiť čiastočnú úhradu nákladov na živobytie vlastnou brigádnickou činnosťou s tým, že iba po takto doplnenom dokazovaní môže súd prvej inštancie dospieť k správnemu záveru o schopnostiach navrhovateľa platiť výživné v pôvodne určenej výške. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu doplnil dokazovanie v dostatočnom rozsahu. I keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie celkom nezodpovedá ustanoveniu § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď namiesto jasného a výstižného vysvetlenia, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, súd prvej inštancie popísal všetky vyjadrenia účastníkov a svedkov, aj (zbytočne rozvláčne) opísal svoj postup v konaní, pri veľkej snahe a pozornom čítaní je možné z rozsudku vyabstrahovať dôvody podľa § 220 ods. 2 C. s. p. Podstatné skutkové zistenia súdu prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci možno zhrnúť takto: - podľa rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/405/2012-81 z 13. júna 2013 boli už rodičia C. T. a G. T. rozvedení, žili v oddelených domácnostiach. Obidve deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti matky C. X.. C. T. mala v čase rozhodovania o zvýšení výživného 17 rokov, bola študentkou Strednej školy záhradníckej v G., bývala na internáte, za ktorý sa platilo mesačne 17,- € + 60,- € strana na internáte. Cestovné do školy z miesta bydliska bolo vypočítané na 38,- € alebo viac v závislosti od toho, či mohla zostať Q.na internáte alebo musela cestovať domov, liečila sa na ortopedickej ambulancii v J. J. na skoliózu chrbtice, nosila korzet. Matka C. T. mala v čase posledného rozhodnutia už ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej M. X. a po skončení rodičovskej dovolenky bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 96,52 € mesačne. C. T. aj matka C. X. bývali v rodinnom dome v J. a spoločne s ďalšou spoluvlastníčkou C. X. uhrádzali náklady na bývanie v tomto dome. U navrhovateľa súd zistil, že býval v jednoizbovom byte spolu so svojou priateľkou W. C. a jej dcérou C., pracoval v spoločnosti T., a. s. J. J. s priemerným mesačným zárobkom 658,25 €, vlastnil motorové vozidlo Volkswagen, rok výroby 2006. Proti zvýšeniu výživného sa otec bránil aj tým, že deťom prispieva nad rámec výživného, sporí im na stavebné sporenie a spláca hypotekárny úver, - C. T. v rámci obrany v tomto konaní predložila rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica z 24. novembra 2015 o tom, že spĺňa zákonom stanovenú podmienku stavu materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti žiadateľa a potvrdenie o štúdiu na vysokej škole Slovenská poľnohospodárska univerzita v L., Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, so sídlom v L. so študijným programom záhradníctvo od 2. septembra 2015. Svoje výdavky v tomto období dokladovala potvrdeniami o zaplatení ubytovania na internáte v sume 61,- € mesačne, výdavky na stravu ohraničila sumou 40,- € mesačne, cestovné z miesta bydliska do L. a v rámci L. miestnou dopravou 80,- € mesačne, za telefón a internet zaplatila mesačne 8 + 14,70 € a pre účely plnenia si školských povinností si zakúpila notebook za 399,- €, - neschopnosť trvalejšie zaťažovať v práci dolné končatiny preukázal otec lekárskymi správami z júla a októbra 2015 vystavenými ortopédom, - pravdivosť tvrdenia navrhovateľa o vysokých výdavkoch v súvislosti s ošetrovaním syna G. na čelustnej ortopédii je preukázaná kópiami príjmových pokladničných dokladov o platbách v tejto ambulancii z obdobia február až december 2015, kópie lekárskych správ o ošetrení syna navrhovateľa v ortopedickej ambulancii a liečeniu v špecializovanom liečebnom ústave C., š. p., T. - kúpele preukazujú výdavky navrhovateľa so zdravotným stavom syna XX.- podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno zo 16. 06. 2016 bola pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná matke C. X. a členom jej domácnosti C. T. a M. X.. Dávka v hmotnej núdzi sa poskytovala od 1. februára 2014 a v evidencii uchádzačov o zamestnanie bola matka C. X. už od 25. 06. 2012, - na základe pracovnej zmluvy z 25. 11. 2015 sa navrhovateľ zamestnal u spoločnosti A. spol. s r. o., so sídlom D. G. 2, J. ako krupier s dňom nástupu do práce 30. 11. 2015 s dohodnutou základnou mzdou 456,- € mesačne. Táto spoločnosť sa zrušila ku dňu 31. 12. 2015 a práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prešli na Q., spol. s r. o., so sídlom D. G. 2, J.. Podľa potvrdenia o mzde navrhovateľa zo spoločností A. spol. s r. o. a Q., spol. s r. o. za obdobie november až december 2015 dosiahol navrhovateľ u tohto zamestnávateľa čistý priemerný mesačný príjem 304,78 € a za obdobie od januára 2016 do júna 2017 čistý mesačný príjem 582,66 €. Na pojednávaní dňa 18. 12. 2017 navrhovateľ vypovedal, že stále pracuje u spoločnosti O. spol. s r. o. J. a vzhľadom na odpracované nadčasové hodiny dosiahne mesačný príjem v rozpätí od 450,- do 520,- €. Pracovnú zmluvu má uzavretú na dobu neurčitú. V priebehu odvolacieho konania doložil navrhovateľ krajskému súdu kópiu dohody o rozviazaní pracovného pomeru so spoločnosť Q., spol. s r. o. J. na žiadosť zamestnanca ku dňu 20. marca 2018, - Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici vydal dňa 28. marca 2017 navrhovateľovi osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie prác pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov na dobu neurčitú, - podľa potvrdenia o štúdiu z 25. 09. 2017 C. T. pokračovala v štúdiu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v L. na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva v treťom ročníku bakalárskeho štúdia. Platba na internát dokladovaná výpisom z účtu z augusta 2017 zostala v nezmenenej výške 61,- € mesačne. - Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica potvrdila 1. augusta 2017 na žiadosť Okresného súdu Brezno, že C. T. pracuje formou dohody o brigádnickej práci študenta, aktívna registrácia v Sociálnej poisťovni bola vykázaná za obdobia 15. 07. 2014 až 28. 08. 2014, 17. 08. 2015 až 04. 09. 2015, 08. 09. 2015 až 31. 10. 2015, 01. 11. 2015 až 26. 03. 2016, 01. 04. 2016 až 22. 01. 2017 a od 19. 07. 2017 u zamestnávateľa O. kvety s. r. o. so sídlom v J.. 11. Lustráciou vo verejných registroch Sociálnej poisťovne odvolací súd zistil, že sa po skončení pracovného pomeru u spoločnosti Q., spol. s r. o. J. navrhovateľ v období od 25. 06. 2018 do 26. 06. 2018 zamestnal u zamestnávateľa W. odborného vzdelávania, s. r. o, so sídlom v G. a od 01. 10. 2018 na Ministerstve obrany Slovenskej republiky, S. správy majetku. 11.1 Z rovnakého zdroja registra Sociálnej poisťovne odvolací súd zistil, že XX. PodľaT. pracovala v období 6/2018 až 08/2018 u zamestnávateľa Q. D., s. r. o. a C. X sa v období od januára 2018 zamestnala u spoločnosti SK Q. s. r. o., so sídlom v G.. 12. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 13. Vyživovacia povinnosť rodičov ku svojim deťom trvá podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine pokiaľ deti nie sú schopné živiť sa samostatne. Vyživovacia povinnosť môže byť poskytovaná rôznou formou. Finančným príspevkom, osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení napríklad nákupom stravy, ošatenia, vecí slúžiacich osobnej potrebe a podobne. Správne určenie vyživovacej povinnosti rodiča predpokladá vyhodnotenie nákladov potrebných na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi základné potreby dieťaťa patrí zabezpečenie výživy, ošatenia, bývania, hygienických potrieb, zdravotnej starostlivosti, úhrady školských potrieb a nákladov súvisiacich so štúdiom, ale aj záujmovej činnosti. Potreby dieťaťa uspokojujú jeho rodičia podľa svojich schopností a možností. Plynutím času od určenia vyživovacej povinnosti rodiča môžu nastať také okolnosti, ktoré je v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine potrebné posúdiť ako podstatnú zmenu pomerov majúcu vplyv na rozhodnutie o výške výživného. Navrhovateľ sa svojím návrhom z 21. 09. 2015 domáhal práve takejto zmeny rozhodnutia za obdobie od podania návrhu z dôvodu zníženia jeho príjmu po zmene zamestnania zo zdravotných dôvodov a zvýšenia svojich výdavkov v dôsledku zverenia syna G. do jeho osobnej starostlivosti. Žiaden z týchto dôvodov po preskúmaní nákladov na živobytie a štúdium C. T. z hľadiska ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine neobstojí. 14. Príjem otca v rozsudku Okresného súdu Brezno z 13. 06. 2013 sp. zn. 8P/405/2012 ustálený na 658,25 € mesačne v čistom poklesol len o 75,59 €, keď podľa správy zamestnávateľa Q., spol. s. r. o., so sídlom v J. dosiahol navrhovateľ u tohto zamestnávateľa za obdobie od januára 2016 do júna 2017 čistý mesačný príjem 582,66 €. Okrem tohto príjmu priznáva navrhovateľ ďalší príjem v nevyčíslenej výške (ani nezistiteľnej) z výkonu činnosti podľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti na vykonávanie prác pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov (v reále ide o pečenie oblátok). 14.1 Za dôvod neschopnosti navrhovateľa platiť výživné určené na C. T. nie je možné považovať ani zverenie syna G. do jeho osobnej starostlivosti, keď v dôsledku takéhoto rozhodnutia súdu o zmene výchovného prostredia u syna G. odpadla navrhovateľovi vyživovacia povinnosť na syna G. určená rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 8P/405/2012 z 13. júna 2013 vo výške 70,- € mesačne a naopak, matka G. C. X. bola rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/56/2017-100 z 10. mája 2017 zaviazaná prispievať na výživu syna G. k rukám jeho otca výživným vo výške 70,- € mesačne. Z prejavu navrhovateľa a ním navrhovaných zmien počas konania sa skutočne javí, že cieľom navrhovateľa pri podaní návrhu na zníženie výživného na C. T. bolo dosiahnuť, aby neplatil vyššie výživné na plnoletú dcéru než matka platí výživné jemu na syna G., keď aj odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie odôvodňuje navrhovateľ prevažne tým, že si matka vyživovaciu povinnosť voči synovi G. neplní riadne a včas. Na vymoženie povinnosti uloženej matke vo vzťahu k synovi G. však slúžia iné zákonné prostriedky, ktoré podľa vyjadrenia otca aj využíva a výživné od matky vymáha exekučne. 15. Súd prvej inštancie nemohol vyhovieť návrhu na zníženie výživného na C. T. aj z dôvodu, že od posledného rozhodnutia o výživnom z júna 2013 došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane C. T. a na túto zmenu podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine musel súd prvej inštancie prihliadnuť. C. T. sa stala študentkou vysokej školy. Náklady na internát sa zvýšili u nej zo sumy 17,- €, ktoré platila na strednej škole na 61,- € mesačne. Náklady na stravu na stredoškolskom internáte boli vykazované sumou 60,- € mesačne a na vysokoškolskom internáte sumou 40,- € mesačne, k tomu je však potrebné pripočítať aj stravu, ktorú si kupuje C. T. mimo tej, ktorá je dostupná na vysokoškolskom internáte. Cestovné sa C. T. zvýšilo z 38,- € pri dochádzke na strednú školu na 80,- € mesačne na vysokú školu. V súčasnosti má C. T. výdavky aj na telefón a internet v sume 22,70 € mesačne. Za minimálne životné náklady C. T. je teda možné považovať sumu 61 + 40 + 80 + 22,70 € = 203,70, v čom nie sú započítané náklady na úhradu školských pomôcok, záujmovú činnosť a zdravotnú starostlivosť. Výpisom z registra Sociálnej poisťovne je preukázané, že C. T. nečaká len na výživné od rodičov, ale sa snaží sama vlastnou prácou čiastočne pokryť svoje náklady, avšak štúdium na vysokej škole jej to v plnom rozsahu nedovoľuje. Konečný záver odvolacieho súdu vo vzťahu k návrhu navrhovateľa je rovnaký ako vyslovil súd prvej inštancie, že zdravotný stav navrhovateľa ani opakovaná zmena zamestnania, či starostlivosť o syna G. nebráni navrhovateľovi, aby platil výživné na C. T. vo výške určenej rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 8P/405/2012 a návrh na zníženie výživného nebol dôvodný. 16. Z rozsudku súdu prvej inštancie nie je zistiteľné, z akého dôvodu preskúmaval výšku uplatnených trov vyčíslených právnym zástupcom C. T., keď nárok na náhradu trov konania podľa § 52 C. m. p. žiadnemu z účastníkovi súd prvej inštancie nepriznal. Názor súdu prvej inštancie, že by sa výška odmeny advokáta určeného na zastupovanie C. T. Centrom právnej pomoci mala vypočítať podľa § 9 a § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, nie je správny. Zrejme práve skutočnosť, že v prípade odmeny vyplácanej Centrom právnej pomoci za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi sa ustanovenému advokátovi vypláca odmena podľa § 14a a § 14b vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v paušálnej výške viedla C. T. (jej zástupcu) k tomu, aby podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorej rozhodol o trovách konania. Súd prvej inštancie správne v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že C. T. nebude zaťažená povinnosťou zaplatiť advokátovi JUDr. Jurajovi Žembovi ani JUDr. Viere Žembovej odmenu za poskytnuté právne služby z dôvodu, že podľa rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 30 z 24. novembra 2015 aj 28. mája 2018 o zmene určeného advokáta sa vzhľadom na majetkovú situáciu C. T. jej poskytla právna pomoc bez finančnej účasti. 17. Ustanovenie § 55 C. m. p., podľa ktorého môže súd náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, nemá slúžiť „na potrestanie“ navrhovateľa za nedôvodne podaný návrh, ale odstránenie tvrdosti zákona, ktorý vo všeobecnosti ustanovuje, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania prejednávaného podľa Civilného mimosporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 52). Keďže C. T. nebude mať s obranou v spore proti navrhovateľovi žiadne výdavky, keďže si svoje osobné trovy v konaní neuplatňuje, žiada podľa vyčíslenia trov na č. l. 306 spisu aj odvolania z č. l. 342 uhradiť len náklady za právne zastupovanie advokátom JUDr. Jurajom Žembom je akceptovateľný názor súdu prvej inštancie, ktorý zdieľa aj odvolací súd, že zaviazanie navrhovateľa na náhradu trov konania právnemu zástupcovi C. T. vo výške 1 526,97 € podľa vyčíslenia advokáta by mohlo ohroziť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči jeho dvom deťom, preto nie je daný zákonný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 55 Civilného mimosporového poriadku. Uložením povinnosti nahradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi sa žiadna spravodlivosť medzi účastníkmi konania nedosiahne. 18. Odvolací súd z uvedených dôvodov potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. 19. Z rovnakého dôvodu ako v bode 17 odôvodnenia ako aj z dôvodu, že žiaden z účastníkov v odvolacom konaní v celom rozsahu neuspel rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku výrokom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.). Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).