Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/183/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316202896 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6316202896.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XXA, XXX XX P., o zaplatenie 225,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2C/95/2016 - 159, zo dňa 15. júna 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd takto rozhodol v ďalšom konaní, ako odvolací súd na odvolanie žalobcu uznesením zo dňa 16.01.2018 č. k. 15Co/467/2016 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 2C/95/2016-127 zo dňa 09.11.2016 vydaný v danej veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec, keď na predmetnú zmluvu aplikoval zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd konštatoval, že v danom prípade medzi bankou a klientom nebol uzatvorený právny vzťah o spotrebiteľskom úvere (úverový vzťah), ale išlo výlučne o zmluvu o bežnom účte upravenú Obchodným zákonníkom, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré aplikoval okresný súd pri rozhodovaní vo veci. Zo žaloby je zrejmé, že žalobným návrhom sa žalobca domáha priznania nezaplatených poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu klienta. Doplnením dokazovania, z výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 15.06.2018, ktoré súd viedol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil, a opätovného vykonania dokazovania oboznámením sa so žalobou, obsahom listinných dôkazov preložených žalobcom, vyjadrením žalobcu zo dňa 25.01.2016, doterajšieho výsluchu žalovaného, na základe takto zisteného skutkového stavu súd žalobu opätovne zamietol. Právne vec súd posudzoval podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008, danú zmluvu súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v spojení s ust. § 708 ods. 1 (zmluva o bežnom účte v banke), § 710 a § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť ním požadovaného nároku. Žalovaná suma pozostávala iba z poplatkov a úrokov, pričom tieto nie sú uvedené a dojednané v Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 22.07.2008, ktorú uzavreli žalobca so žalovaným a na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol bežný účet. Zmluva v tomto smere odkazuje len na VOP a Sadzobník poplatkov, pričom vykonaným dokazovaním súd zistil, že zmluva bola žalovanému predložená len na podpis a že žalovaný so zmluvnými dojednaniami VOP ani so Sadzobníkom nebol oboznámený. Žalovanému účtované poplatky a úroky obsiahnuté vo VOP a Sadzobníku súd nepovažoval za platné zmluvné dojednanie. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť znenie vopred pripravených zmluvných dojednaní, a nemal ani reálnu možnosť ovplyvniť resp. meniť výšku úrokov a poplatkov, neboli medzi stranami sporu individuálne dojednané. Navyše úrok predstavuje odplatu (cenu) patriacu veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, avšak v danom prípade nebolo preukázané, že by žalobca žalovanému nejaké peňažné prostriedky poskytol, ale účet žalovaného zaťažoval len poplatkami a tieto následne úročil. 3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný, mal by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si náhradu neuplatnil, súd mu náhradu trov nepriznal. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov konania. 5. Namietal, že súd vec neprávne právne posúdil, je tu daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané (§ 31). VOP, OP, Sadzobník, Výveska úrokových sadzieb sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal (zmluva nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument - viď rozsudok súdneho dvora EÚ v prejudiciálnom konaní k smernici 2008/48/ES - vec C-42/15 z 9.11.2016). Banka tiež zverejňuje uvedenú zmluvnú dokumentáciu na web stránke (kde sú uvedené aktuálne, i historické), na každom obchodnom mieste banky (ide o požiadavku zákona o bankách, ktorá akiste nie je samoúčelná), každú zmenu banka oznamuje klientom vo výpisoch z účtu. Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie potvrdil svojím podpisom na zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Je ťažké si predstaviť ako by malo vyzerať individuálne dojednávanie jednotlivých zmluvných podmienok medzi bankou a klientom, či napr. jednotlivých položiek v sadzobníku poplatkov, keďže ich výška závisí najčastejšie od strategických (dlhodobých) zámerov dodávateľa, nákladov na jednotlivé služby a predovšetkým nastavenia trhu a konkurencie. 6. K povahe debetného zostatku na bežnom účte a jeho úročeniu žalobca uvádza, že v zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. V zmysle § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo o na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. V danom prípade išlo o nárok žalobcu voči žalovanému z titulu prekročenia podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch - strany nemali dohodnuté povolené prečerpanie na účte, žalobca umožnil žalovanému prekročenie. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaj o výške úroku, tak ako uvádza súd. Naopak, podľa § 18 ods. 1 cit. zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Aj keby žalobca prijal spochybnenie predložených obchodných podmienok, možnosť prekročenia vyplýva priamo z príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle platných VOP bodu 3.12 pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8. (ustanovenia upravujúce úročenie prostriedkov poskytnutých formou úveru) sa použijú primerane. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. Z povahy tohto úroku vyplýva, že nárok naň je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov tvoriacich prekročenie v zmysle § 18 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania, keďže by nedávala zmysel ani logiku osobitná úprava v ods. 2 písm. c) citovaného zákona, umožňujúca dohodnúť výšku tohto úroku ako zmluvného úroku, t.j. jednoznačne ide o odlišný inštitút od (zákonného) úroku z omeškania. . 7. Žalovaný sa odvolaniu nevyjadril. 8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z listín doložených v súdom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, súd prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie je vecne správne. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP. 11. Okresný súd v ďalšom konaní vychádzal pri posudzovaní veci z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho zrušujúcom rozhodnutí a tento názor plne rešpektoval, vec správne skutkovo a právne posúdil a vo veci správne rozhodol. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že „v prípade dňa 22.07.2008 uzatvorenej Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ide o zmluvu o zriadení účtu (typ účtu „rastový osobný účet“) spojenú so zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty. Predmetom zmluvy nie je poskytovanie služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“, pretože pri tomto bode formulára zmluvy je zaškrtnuté „nie“, čo jednoznačne preukazuje, že takáto služba sa majiteľovi účtu nebude poskytovať, neposkytuje - majiteľ účtu si poskytovanie takejto služby nežiada. Potom, aj keď inak možno zmluvu posúdiť podľa jej charakteru ako zmluvu spotrebiteľskú, išlo výlučne o zmluvu o bežnom účte, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku (§ 708 a nasl.), ale nevzťahujú sa na ňu ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobným návrhom žalobca uplatňuje priznanie nezaplatených poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu klienta.“ Okresný súd v ďalšom konaní jednoznačne a správne vychádzal z toho, že žalovaná suma pozostáva len z poplatkov a úrokov súvisiacich so zriadením a vedením bežného účtu klienta, najmä že žalobca žiadne finančné prostriedky žalovanému neposkytol, ale účet žalovaného zaťažoval len poplatkami a tieto následne úročil. Zdôraznil, že úrok predstavuje odplatu (cenu) patriacu veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v tomto konkrétnom prípade neprináleží žalobcovi nárok ani na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu, a to z dôvodov, ktoré podrobne uviedol okresný súd v odôvodní rozsudku. 12. Protichodne s odvolacími dôvodmi a argumentáciou žalobcu uvedenou v tomto odvolacom konaní, kedy žalobca poukazuje a odvoláva sa na ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca v doterajšom priebehu konania tvrdil a dokazoval opačne, že zákon o spotrebiteľských úveroch na daný zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného aplikovať nemožno, že žalovanému nebol poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. a tvrdil, že nešlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale o zriadenie bežného účtu na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (viď. odvolanie žalobcu zo dňa 24.11.2016 podané žalobcom v tomto konaní) - takýto názor zastáva aj súd. 13. Súčasnú argumentáciu žalobcu o potrebe aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch odvolací súd hodnotí, ako uvádzanie nových skutočností a predkladanie nových dôkazov žalobcom, ktoré ale mal možnosť uviesť na svoju obranu a predložiť súdu prvej inštancie. 14. Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania (v žalobe) a v priebehu celého konania, až do času, kým súd uznesením nevyhlási dokazovanie za skončené (§ 182 CSP). Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené zákonnou koncentráciou konania, čo sa týka možnosti strán (účastníkov) predkladať skutočnosti a dôkazy (uplatňovať prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku - CSP) na čom mienia postaviť svoj nárok, resp. poprieť nárok protistrany. Koncentrácia konania tak eliminuje negatíva rôznych procesných taktík účastníkov a umožňuje súdu, aby do určitej lehoty skompletizoval skutkový aj dôkazový materiál. Na skutočnosti a dôkazy preložené a označené neskôr súd neprihliadne, a teda sa na ne hľadí, akoby neboli uplatnené. Súd ich nemôže použiť na preukázanie alebo vyvrátenie tvrdení účastníkov. O tejto skutočnosti musia byť účastníci poučení. V posudzovanom prípade možno brať zreteľ na splnenie poučovacej povinnosti súdom podľa § 182 CSP, keď na pojednávaní konanom dňa 15.06.2018, na ktorom sa žalobca nezúčastnil, ale vopred sa ospravedlnil a zároveň súhlasil s tým, aby súd rozhodol v zmysle podaní žalobcu aj bez jeho účasti, že všetky relevantné tvrdenia a dôkazy obsahuje žaloba resp. odpoveď na výzvu súdu, bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a zároveň bol vyhlásený aj rozsudok. Poučenie je aj obsahom predvolania žalobcu na uvedené pojednávanie. 15. Podľa § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Uvedené ustanovenie platí primerane aj pre konanie na odvolacom súde - § 378 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že odvolací súd preskúmava rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska tých skutočností (vziať do úvahy môže iba skutočnosti), ktoré tu boli existovali) v čase jeho rozhodovania. Odvolací súd sa preto ani bližšie nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu o potrebe aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch na daný prípad. 16. Právo tzv. „novôt“ v odvolacom konaní je v CSP nastavené tak, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Opravný prostriedok s právom novôt (§ 366 CSP) povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy, čo znamená, že počas odvolacieho konania je odvolací súd povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prejednávanom prípade zo strany žalobcu v prípade jeho odvolacích dôvodov sa nejedná o žiadny z vyššie uvedených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. 17. Rozhodnutie vo veci samej v odvolaním napadnutej časti zostalo nezmenené, preto odvolací súd potvrdil aj závislý výrok o trovách konania z vecne správnych dôvodov. 18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto žalovanému prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) a preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017). 19. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).