Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/28/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316208575 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6316208575.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého E. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., dieťaťa rodičov - matky D. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX/ XX, XXX XX R., a otca S. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o návrhu otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno 8P/261/2016-269 zo dňa 15. 02. 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Brezno p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov konania n e m á teda nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Brezno ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie" event. „prvoinštančný súd") rozsudkom zo dňa 28. 02. 2017 (v poradí druhým) návrh otca maloletého na zníženie výživného zamietol (I. výrok). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že návrhom doručeným súdu dňa 21. 12. 2016 sa otec maloletého (ďalej aj „otec") domáhal zníženia výživného na maloletého na sumu 100,- až 150,- Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Svoj návrhu odôvodnil tým, že naposledy bolo výživné na maloletého určené pri rozvode jeho manželstva s matkou maloletého v marci 2012, kedy bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 300,- Eur mesačne. Súd pri určení tohto výživného vychádzal z jeho príjmu ako pracovníka Y. Z., s.r.o. P., ktorý predstavoval 1.750,- Eur mesačne a tiež aj z toho, že inú vyživovaciu povinnosť nemal. Od uvedenej úpravy výživného sa pomery na jeho strane zmenili. Dňa XX. XX. XXXX uzatvoril manželstvo s R. Y., rodenou O. a dňa XX. XX. XXXX sa mu narodil druhý syn S. Y.. V dôsledku reštrukturalizačných opatrení mu zamestnávateľ Y. Z. s.r.o. P. k 01. 01. 2017 ukončil pracovný pomer výpoveďou. Jeho manželka mala totožného zamestnávateľa a aj s ňou zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z organizačných dôvodov s účinnosťou od 01. 12. 2016. Dňa 27. 11. 2016 jeho druhý syn S. Y. dovŕšil vek X rokov a im zanikol nárok na rodičovský príspevok. Od 21. 11. 2016 jeho manželka začala pracovať pre spoločnosť I. s.r.o., zatiaľ bez akéhokoľvek príjmu. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že od mája 2016 má záväzok voči Z., a.s. formou hypotekárneho úveru vo výške 161.000,- Eur, ktorý si vzal za účelom nevyhnutnej rekonštrukcie domu, ktorý je aktuálne neobývateľný, kvôli čomu spolu s rodinou býva u rodičov manželky v ich rodinnom dome, kde majú dočasne zariadenú jednu izbu. Svoj záväzok voči maloletému E. si pravidelne bez jediného omeškania plnil vo výške 300,- Eur a pravidelne mu prispieval aj na jeho ďalšie potreby formou mimoriadnych investícií a darov. 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia účastníkov konania a na vykonané dokazovanie, z ktorého zistil nasledujúci skutkový stav: „Maloletý pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 2P/2/2012-32 zo dňa 13. 03. 2012, právoplatným 11. 04. 2012 rozvedené, na čas po rozvode maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, jeho otec bol zaviazaný prispievať na neho výživným 300,- Eur mesačne a súd styk otca s maloletým neupravil, ponechal ho na dohodu účastníkov. V tom čase mal maloletý X rokov, jeho rodičia boli zamestnaní a to matka v spoločnosti P., s.r.o. s priemerným čistým mesačným zárobkom 406,40 Eur a otec v spoločnosti Y. Z. s.r.o. s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.704,79 Eur; ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemal. V súčasnosti má maloletý XX rokov, o X mesiace bude mať XX rokov. Navštevuje X. ročník Základnej školy v Y. Y.. Mal problémy s Q., v súčasnosti pominuli. Z dôvodu E. navštevuje Y. v P. P., kde mu matka ročne platí sponzorské 10,- Eur. Túto Y. navštevoval raz za 2 mesiace, v tomto školskom roku bol u nej v septembri 2017 a má ísť pred «R.» a po ňom. Maloletý do školy denne cestuje, mesačne precestuje 12,- Eur. Stravuje sa v školskej jedálni, v súčasnosti nepravidelne, za čo mu matka mesačne platí 15,- až 20,- Eur. Na začiatku školského roka matka maloletému zaplatila na ZRPŠ 20,- Eur, za školské pomôcky a potreby mu dala 30,- Eur a za hygienické potreby v škole 5,- Eur. Koncom školského roka sa zúčastní L., na ktorý sa každý školský rok skladal po 10,- Eur; čo za X ročníkov predstavuje spolu 90,- eur, ešte bude musieť doplatiť do 200,- Eur - v tej celej sume je poplatok za B., výzdoba, kytice pre učiteľov a pohostenie. Ešte mu treba kúpiť oblek, ktorý stojí cca 70,- Eur a topánky za cca 20,- Eur. ( Podľa matky maloletého v základnej škole, ktorú maloletý navštevuje rodičia bez výnimky umožňujú deťom zúčastniť sa pri ukončení X-teho ročníka L. najmä preto, že deti pred ním absolvujú B..) Maloletý užíva mobil, za ktorý mu matka mesačne platí 7,- Eur, niekedy 14,- Eur. Za internet mu matka platí mesačne 15,- Eur. Matka maloletému sporila po 15,- Eur mesačne, od leta 2017 - od jeho narodenín mu sporí po 30,- Eur. V lete 2017 mu mnatka kúpila notebook, za ktorý mu spolu s príslušenstvom zaplatila cez 660,- Eur. V minulom školskom roku absolvoval K. výcvik, na ktorý mu matka zaplatila poplatok 150,- Eur a v tomto školskom roku bol na exkurzii, za ktorú mu matka zaplatila 12,- Eur. V septembri XXXX mu zubárka zistila 9 kazov. Vzhľadom k tomu, že zubár ku ktorému patril odišiel, nemal u koho absolvovať preventívnu prehliadku, a preto nová zubárka za ošetrenie žiada zaplatiť, dohodli sa, že 9 kazov ošetrí za cca 200,- Eur. V januári 2018 matka zaplatila za plombovanie 3 zubov maloletého spolu cca 54,- Eur. Maloletý bol chorý v septembri 2017 1x, v decembri 2017 3x - pri každom ochorení mu matka zaplatila za lieky 5,- až 10,- Eur. Maloletý sa rekreačne venuje športu. V zime 2017 mu matka kúpila korčule za 37,- Eur a hokejku za 18,- Eur a začiatkom roka 2018 snowboard «spod ruky» za 100,- Eur a topánky za 80,- Eur. V januári 2018 bol, maloletý lyžovať s matkou 3x, na jeden deň regionálny lôístok pre neho stojí 12,- Eur. Matka maloletého je rozvedená. Od rozvodu nenadobudla žiaden majetok. Zmenila zamestnanie, v súčasnosti pracuje v O. Y., a.s.. Za 12 mesiacov roku 2016 dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok 674,94 Eur, za 12 mesiacov roku 2017 750,01 Eur. Poberá prídavky na maloletého. Žije s maloletým spolu so svojimi rodičmi v rodinnom dome, ktorý predtým s otcom maloletého za trvania manželstva rekonštruovali. V tomto dome sú dve samostatné bývania. Je zdravá. Medzi jej mesačné výdavky patrí príspevok rodičom na inkaso 40,- Eur, cestovné do práce 80,- Eur, strava v práci 20,- Eur, mobil 20,- Eur. Na rekonštrukciu rodičovského domu mala s otcom maloletého úver, ktorý teraz ona spláca mesačne po 280,- Eur. Tento dom rodičia nemôžu na ňu prepísať, lebo domom ručia za úver jej sestry. Ročne dá za vodu 45,- Eur, za odvoz odpadu 25,- Eur, za daň z nehnuteľnosti 20,- Eur, za drevo 300,- Eur a za poistenie auta 120,- Eur. Aj keď s rodičmi bývajú v samostatných bytoch, vedú spoločnú domácnosť. Sama nemá účet, jej peniaze idú na účet jej otca; s prostriedkami na tomto účte hospodári ona, ako spoludisponent. Jej matka nemala žiaden príjem, od decembra 2017 jej bol priznaný starobný dôchodok. Má známosť s iným mužom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Otec maloletého sa 01. 06. 2013 oženil, jeho manželka R., nar. XX. XX. XXXX skončila rodičovskú dovolenku so synom S., ktorý sa narodil XX. XX. XXXX. Jeho manželka v čase vyhlásenia prvého rozhodnutia (február 2017) bola živnostníčkou, práce vykonávala pre I., neskôr si sama založila spoločnosť R. s.r.o. Táto spoločnosť za rok 2017 dosiahla nulový základ dane, súčet výnosov 1000,- Eur, súčet nákladov 1021,39 Eur. Manželka otca maloletého ako živnostníčka podľa priznania k dani z príjmu za rok 2017 dosiahla príjmy 6100,80 Eur, výdavky 6776,31 Eur, daňovú stratu - 675,51 Eur. V čase začatia konania otec vlastnil automobil. V decembri 2016 previedol tento automobil na svoju manželku. V čase konania býval so synom a manželkou v spoločnej domácnosti so svokrovcami, ktorým na spoločnú domácnosť prispieval 50% nákladov na bývanie, a to sumou 156,55 Eur. Od septembra 2017 sa presťahovali do domu manželky, ktorý rekonštruujú. V lete XXXX mal úraz Q., kvôli čomu podstúpil 2 operácie, ešte jedna ho čaká. XX rokov nosí E. N.. Mesačne platí poistku sebe a maloletému S. po 39,34 Eur. Do septembra 2017 za dom v rekonštrukcii mesačne platl za elektriku 12,- Eur, za plyn 11,- Eur. Po presťahovaní do domu platí za elektriku 30,- Eur, za vodu 20,- až 30,- Eur, za plyn 100,- Eur. Za mobil si mesačne platí 40,- Eur. Y. Z. s.r.o. P. mu v septembri 2016, keď v rámci kariérneho rastu dostal sa na post R. L.Y. s hrubým príjmom 2.100,- Eur mesačne, dal výpoveď, iné pracovné miesto mu neponúkli, pretože zamestnávateľ zo Slovenska odišiel. Pred skončením pracovného pomeru za obdobie január až november 2016 dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok 1.749,00 Eur. V decembri 2016 mu bola vyplatená mzda a odstupné, spolu v čistom 16.222,08 Eur - túto sumu investoval do domu manželky. Dňa 11.03.2016 spolu s manželkou uzatvorili s Z. N. P., a.s. P. zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 161.000,- Eur, objektom úveru je rodinný dom I. súp.č. XXX s dojednanými splátkami 606,09 Eur, s dátumom konečnej splatnosti úveru 18. 09. 2046 a celkovými nákladmi spojenými s úverom 210.917,49 Eur. Dňa 20.06.2016 otec maloletého si z Y. P. zobral bezúčelový úver vo výške 15.000,- Eur s celkovou čiastkou, ktorú zaplatí 21.273,13 Eur s mesačnými splátkami 203,61 Eur, s počtom mesačných splátok 96 a s poistením schopnosti splácať úver 18,- Eur mesačne. Splátky hypotekárneho úveru a bezúčelového úveru spláca pravidelne, so splátkami nemešká. Od Sociálnej poisťovne v B. poberal podporu v nezamestnanosti, a to v januári 2017 vo výške 900,- Eur, vo februári 812,90 Eur, v marci 900,- Eur, v apríli 871,- Eur. V uvedenom období okrem týchto dávok iný príjem nemal. V máji 2017 sa stal zamestnancom E. Q. D. Y. s.r.o., P., zarobil v čistom v máji 761,68 Eur, v júni 759,93 Eur, v júli 757,79 Eur, v auguste 1056,85 Eur, v septembri 1077,12 Eur, v októbri 1101,66 Eur, v novembri bol práceneschopný, v decembri 1113,05 Eur a v januári 2018 1001,87 Eur. Od zamestnávateľa má k dispozícii služobné auto, ktoré používa aj na cestu do a z práce - náklady na túto cestu platí z vlastného, čo ho vyjde 5,- až 6,- Eur denne. Za stravné lístky od zamestnávateľa zaplatí mesačne zaplatí 20,- Eur až 25,- Eur." 1. 4. Následne prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia účastníkov konania na pojednávaní dňa 20. 02. 2017, a po uvedení zákonných ustanovení § 121 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP"), § 26, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine") a čl. 5 základných zásad Zákona o rodine konštatoval: „Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného na maloletého pri rozvode manželstva jeho rodičov rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 2P/2/2012-32 zo dňa 13. 03. 2012, právoplatného 11.04.2012 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov. Maloletý je o X rokov starší, končí O.Q., nosí E. N., navštevuje Y., je vo veku rýchleho rastu - s týmto všetkým podstatne vzrástli výdavky na jeho výživu, výchovu, vzdelanie, všestranný rozvoj a starostlivosť o jeho zdravie. Matka maloletého v čase rozvodu pracovala s priemerným čistým mesačným zárobkom 406,40 Eur. V roku 20116 dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 674,94 Eur a v roku 2017 750,01 Eur. Počet vyživovacích povinností sa u nej nezmenil. Otec maloletého sa XX. XX. XXXX znovu oženil, jeho manželka mala živnosť, v súčasnosti založila spoločnosť R. s.r.o.. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k synovi S. Y., nar. XX. XX. XXXX. V čase rozvodu pracoval pre spoločnosť Y. Z. s.r.o. s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.704,79 Eur. Z objektívnych dôvodov pre organizačné zmeny tento zamestnávateľ s ním k 31. 12. 2016 skončil pracovný pomer. U tohto zamestnávateľa za obdobie od január do november 2016 dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok 1.749,00 Eur a v decembri mu spolu s odstupným bola vyplatená suma 16.222,08 Eur. Poberal dávky v hmotnej núdzi - v januári 2017 900,- Eur, vo februári 871,- Eur, v marci 900,- Eur a v apríli 871,- Eur. Od mája je zamestnaný so zárobkom v máji 761,68 Eur, v júni 759,93 Eur, v júli 757,79 Eur, v auguste 1056,85 Eur, v septembri 1077,12 Eur, v októbri 1101,66 Eur, v decembri 1113,05 Eur a v januári 2018 1001,87 Eur. V novembri 2017 bol práceneschopný. Jeho manželka je vlastníčkou rodinného domu v I. súp.č. XXX, na ktorý si spoločne s otcom maloletého zobrali úver na bývanie vo výške 161.000,- Eur, ktorý otec maloletého mesačne spláca po 606,09 Eur a otec maloletého si v Y. P. zobral bezúčelový úver vo výške 15.000,- Eur, ktorý mesačne spláca po 203,61 Eur + poistenie schopnosti splácať tento úver 18,- Eur mesačne. Splátky hypotéky aj úveru spláca pravidelne." 1. 5. Následne prvoinštančný súd priamo vo vzťahu k rozhodnutiu konštatoval: „Skončenie pracovného pomeru otcom maloletého z organizačných dôvodov by súd mohol posúdiť ako dôvod na to, aby vyhovel jeho návrhu na zníženie výživného na maloletého, pokiaľ by na jeho strane neboli zistené ďalšie skutočnosti, a to, že mesačne spláca úvery vo výške 606,09 Eur + 221,61 Eur, čo je spolu 827,70 Eur. Tieto splátky splácal pravidelne aj v priebehu konania, nemá zameškanú ani jednu splátku. Keď je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť tieto úvery, ktoré sa dokonca použili na nehnuteľnosť, ktorej on nie je vlastníkom, tak v prvom rade musí byť v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné na maloletého v pôvodnej výške. V priebehu konania dokonca výživné v pôvodnej výške 300,- Eur platil s výnimkou obdobia január - apríl 2017, kedy platil len po 150,- Eur mesačne, zvyšok do sumy 300,- Eur kompenzoval požiadavkou na vrátenie príspevku na dovolenku maloletého a na jeho bicykel. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri rozhodovaní súd neprihliadol k tomu, že otcovi maloletého pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k manželke a synovi Ivanovi, nakoľko založenie novej rodiny nemôže byť na úkor maloletého pochádzajúceho z prvého manželstva jeho otca. Druhoinštančný súd vytkol, že sa prvoinštančný súd v zrušenom rozhodnutí nevysporiadal s dôvodom a účelom úverového zaťaženia otca maloletého. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec maloletého si založil novú rodinu s manželkou, ktorej jej rodičia darovali rodinný dom. Jeho bytová situácia bola teda vyriešená tým, že popri manželke mu vzniklo právo bývať v dome manželky. Otec maloletého nepreukázal súdu v akom stave bol dom jeho manželky pred tým, ako ho začali rekonštruovať. Na rekonštrukciu tohto domu otcovi maloletého s manželkou bol poskytnutý úver vo výške 161.000,- Eur. Podľa názoru súdu je výška poskytnutého úveru nadštandardná na rekonštrukciu už existujúceho domu. Súd z ponuky realitných kancelárií zistil že za sumu dokonca nižšiu ako je poskytnutý úver na rekonštrukciu je možné v okrese P. V. P. kúpiť novostavbu - dvojpodlažný X-izbový dom s pozemkom za 147.000,- Eur (obec X. V.), novostavbu - X-izbový bungalov s pozemkom za 119.000,- Eur (obec L. A.). Otec má dvoch synov - E. z prvého manželstva a S. z terajšieho manželstva. V prípade úmrtia otca maloletého maloletý E. by po ňom nič nezdedil, nakoľko otec je nemajetný, hoci v súčasnosti na úvery mesačne platí spolu 827,70 Eur. Odôvodňujúc týmito úvermi otec sa domáha zníženia výživného na maloletého E.. Keby súd jeho návrhu vyhovel, nastala by situácia, kedy by na úkor maloletého E. došlo k majetkovému prospechu terajšej manželky otca a ďalšieho jeho syna S.. Prvoinštančný súd je toho názoru, že rozhodnutím vo veci nedochádza iba k jednostrannému zohľadneniu záujmu maloletého E., ako mu vytkol druhoinštančný súd. Maloletý E. by zo strany otca mal požívať rovnakú životnú úroveň ako jeho druhý syn S.. A z tohto pohľadu treba vziať do úvahy, že maloletý S. žije v kvalitatívne inom dome ako maloletý E., pretože ten dom sa rekonštruuje s poskytnutím nadštandardného úveru. Druhoinštančný súd vytkol, že v zrušenom rozhodnutí prvoinštančný súd neustálil výšku potrieb maloletého. Tak na pojednávaní dňa 28. 02. Z 2017 ako aj na pojednávaní dňa 15. 02. 2018 súd zistil potreby maloletého E., ktoré sú uvedené v bode 6. Matka maloletého súdu predložila aj doklady o niektorých výdavkoch na maloletého napr. na kúpu notebooku, lyžiarskych topánok, hygienu, oblečenie, lieky. K predloženým dokladom otec maloletého, jeho právny zástupca a ani kolízny opatrovník nemali žiadne pripomienky. Okrem vyčíslených výdavkov v bode 6 súd vzal do úvahy aj to, že maloletý je vo veku rapídneho rastu, kedy sú vyššie výdavky na stravu a tiež na oblečenie a obuv, ktoré je teba kvôli rastu častejšie kupovať. Matka maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť, jej priemerný čistý mesačný zárobok sa oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom na maloletého zvýšil zo sumy 406,40 Eur v roku 2016 na sumu 674,94 Eur a v roku 2017 750,01 Eur. Zo svojho príjmu musí matka prispieť na výživu maloletého tiež podstatnou časťou, aby bolo zabezpečené všetky jeho potreby a tiež mu, vzhľadom k jeho veku, poskytuje aj osobnú starostlivosť. Na strane matky maloletého súd neprihliadol na to, že spláca hypotekárny úver, ktorý bol poskytnuté jej a otcovi maloletého za trvania ich manželstva, a to preto lebo tento úver bol použitý na dom, ktorý nie je v jej vlastníctve. Otec priznal, že pri skončení pracovného pomeru v decembri 2016 dostal mzdu a odstupné vo výške 16.222,08 Eur, a túto sumu dal do rekonštrukcie manželkinho domu. Táto suma by otcovi maloletého stačila na platenie výživného na maloletého v pôvodnej výške 300,- Eur na 4,5 roka dopredu. Na základe uvedených skutočností súd považuje návrh otca na zníženie výživného za nedôvodný, a preto ho súd zamietol." 1. 6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia § 52 CMP. 2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že je povinný platiť na maloletého výživné vo výške 100 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. 2. 2. V odôvodnení odvolania namietal, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 2. 3. V súvislosti s odvolacou námietkou, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že od času ostatnej úpravy pomeru došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, ako aj na strane matky maloletého, ktorá odôvodňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že priemerné mesačné výdavky na maloletého ako strava, cestovné, oblečenie, obuv, drogéria, lieky, mobil, internet a sporenie aj spolu so zohľadnením ojedinelých a nepravidelných výdavkov deklarovaných matkou na pojednávaní dňa 15. 02. 2018 (ako lyžiarsky výcvik, snowboard, korčule, hokejka, tanečné topánky, oblek, laptop, ZRPŠ, sponzorské, venček, zubné ošetrenia) predstavujú spolu sumu 200 Eur mesačne. Pri zohľadnení skutočnosti, že matka poskytuje maloletému bývanie a osobnú starostlivosť, jemu určená vyživovacia povinnosť vo výške 300 Eur mesačne, v čase keď celkové mesačné výdavky na maloletého predstavujú sumu 200 Eur, je neadekvátna. Okrem toho, matka má rovnako ako on povinnosť adekvátne prispievať na výživu maloletého, aj pri zohľadnení skutočnosti, že maloletému poskytuje bývanie a osobnú starostlivosť. Jej príjmy oproti obdobiu predchádzajúceho rozhodovania o výživnom podstatne vzrástli, a naopak, jeho príjmy klesli a pribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Poukázal i na to, že pôvodné výživné bolo určené dohodou rodičov, nakoľko jeho pomery v tej dobe umožňovali platiť takéto výživné. Ďalej namietal, že v zmysle Zákona o rodine jedným zo základných faktorov pre určenie pomerov na strane rodiča je aj počet iných vyživovacích povinností. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí i napriek právnemu názoru odvolacieho súdu opäť neprihliadol na skutočnosť, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k manželke a maloletému synovi S.. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia namietal argumentáciu prvoinštančného súdu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že ak je v jeho možnostiach a schopnostiach splácať úvery, musí byť v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v sume 300 Eur mesačne. Taktiež namietal argumentáciu, týkajúcu sa nadštandardnej rekonštrukcie domu. 2. 3. Okrem toho otec v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd neprihliadol na možnosť uzavretia rodičovskej dohody a to i napriek tomu, že on i matka maloletého prejavili záujem o riešenie veci rodičovskou dohodou, pričom matka maloletého sa vyjadrila, že by súhlasila so znížením výživného na sumu 200 Eur mesačne. 3. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s jeho odvolaním nesúhlasí a súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie. Odvolanie otca žiadala „zamietnuť", teda de facto žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. 4. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu, ktoré je v záujme maloletého. Konštatoval, že otec si vyživovaciu povinnosť plní pravidelne vo výške 300 Eur mesačne a so žiadnou splátkou na výživnom nemešká. Dokonca nemeškal ani so splátkami svojich úverov. Má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého v pôvodne určenom rozsahu. Preto žiadal rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť. 5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu uviedol, že naďalej zotrváva na podanom odvolaní a skutočnostiach v ňom uvedených. 6. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. 8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty poukazujúce na správnosť odvolaním napadnutého rozsudku. 9. Jedným zo zásadných dôvodov zrušenia predchádzajúceho rozsudku prvoinštančného súdu vydaného v tomto konaní bolo konštatovanie odvolacieho súdu, že z rozhodnutia nevyplývala úvaha, z akých finančných prostriedkov by mal otec platiť pôvodne určené výživné a preto toto rozhodnutie bolo de facto nepreskúmateľné. V odvolaním napadnutom (v poradí druhom) rozsudku však prvoinštančný súd jasne konštatoval, že hoci u otca došlo k poklesu jeho pravidelného príjmu oproti obdobiu, keď bolo pôvodne určované výživné na maloletého, avšak pri skončení pracovného pomeru v decembri 2016 dostal mzdu a odstupné vo výške 16.222,08 Eur a túto sumu dal do rekonštrukcie manželkinho domu a to i napriek tomu, že si bol, resp. mal byť vedomý existencie svojej základnej zákonnej povinnosti - vyživovacej povinnosti voči maloletému. Ako explicitne konštatoval prvoinštančný súd, uvedená suma by stačila na platenie výživného na maloletého v pôvodne určenej výške 300 Eur mesačne na 4,5 roka dopredu. Za tohto stavu je preto neprijateľné, aby došlo k zníženiu pôvodne určenej vyživovacej povinnosti otca voči maloletému. Okrem toho, prvoinštančný súd správne poukázal na to, že otec pristúpil k svojmu vysokému úverovému zaťaženiu, pričom úver použil na zhodnotenie nehnuteľností, ku ktorej nemá žiadny vlastnícky vzťah. Samozrejme, od otca nemožno spravodlivo požadovať, aby neposkytol finančné prostriedky (získané napr. i úverom) na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá síce nie je v jeho vlastníctve alebo v spoluvlastníctve, ale v nej býva, avšak toto nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému (resp. i voči svojmu ďalšiemu maloletému synovi. 10. V súvislosti s argumentáciou otca týkajúcou sa mesačných výdavkov na maloletého odvolací súd uvádza, že výživné na maloletého vo výške 300 Eur mesačne bolo určené ešte v roku 2012 na základe vzájomnej dohody rodičov, teda i na základe súhlasu otca. Ak v tom období nenamieta, že uvedené výživné je nad rámec odôvodnených potrieb maloletého, jeho aktuálna argumentácia je tendenčná a účelová, pretože je len logické, že náklady na maloletého od uvedeného obdobia vzrástli a to jednak vzhľadom na celkový nárast životných nákladov a samozrejme i vzhľadom na objektívne zvýšenie nákladov na maloletého spojených s jeho vyšším vekom. 11. Odvolací súd nemohol akceptovať ani námietku otca uvedenú v odvolaní, že prvoinštančný súd neprihliadal na skutočnosť, že rodičia maloletého v rámci konania prejavili záujem o riešenie veci rodičovskou dohodou, na základe ktorej by došlo k zníženiu výživného na sumu 200 Eur mesačne. Súd je totiž pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom povinný chráni záujem maloletého dieťaťa a ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu i z vyššie uvedeného odôvodnenia, na zníženie vyživovacej povinnosti otca neexistujú skutkové ani právne dôvody a ak by za tohto stavu došlo k zníženiu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, bolo by to v rozpore so záujmom maloletého. 12. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 13. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).