Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/36/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318201501 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6318201501.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Šablu a JUDr. Jany Haluškovej ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloleté deti X. I., nar. XX. XX. XXXX a F. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. E. XX, t. č. V. č. XX, XXX XX X., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti rodičov nebohej matky J. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX a otca F. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, XXX XX Z., v konaní o návrhu starej matky maloletých detí F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. E. č. XX, t. č. V. č. XX, XXX XX X., na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 8P/127/2018-21 zo 06. 07. 2018, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a IV. potvrdzuje. II. Uznesenie súdu prvej inštancie v III. výroku mení tak, že otec maloletých detí F. I. je povinný platiť na výživu maloletého X. I., nar. XX. XX. XXXX počnúc dňom 06. 07. 2018 výživné vo výške 28,08 € mesačne a na výživu maloletého F. I., nar. XX. XX. XXXX počnúc dňom 06. 07. 2018 výživné vo výške 28,08 € mesačne a poukazovať ho Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno. III. Súd určuje nad výchovou maloletých detí X. I., nar. XX. XX. XXXX a F. I., nar. XX. XX. XXXX dohľad. IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu starej matky maloletých detí F. B. (ďalej aj „navrhovateľka“), aby jej maloleté deti X. I., nar. XX. XX. XXXX a F. I., nar. XX. XX. XXXX boli dočasne zverené do osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že matka maloletých detí J. B., nar. XX. XX. XXXX zomrela XX. XX. XXXX. Otec maloletých detí F. I. po smrti matky maloletých detí, ktorá spáchala samovraždu, sa sám pokúsil o samovraždu a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol hospitalizovaný v Nemocnici s poliklinikou v Brezne. Táto skutočnosť bránila otcovi ako jedinému žijúcemu rodičovi postarať sa o maloleté deti. Súd prvej inštancie porovnal pomery, v akých žili po smrti matky maloleté deti u starých rodičov zo strany otca v rodine I. v Z. a v akých by žili v prípade vyhovenia návrhu starej matky F. B. v jej domácnosti a dospel k názoru, že u starých rodičov zo strany otca nebola zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté deti a ich záujem vyžaduje, aby boli zverené do osobnej starostlivosti starej matky F. B.. Stará matka F. B. býva s partnerom a ich spoločným maloletým dieťaťom v dvojizbovom byte, ale v domácnosti otca okrem neho bývajú v jednoizbovom rodinnom dome ďalší štyria dospelí a dvaja maloletí súrodenci otca F. I. a spolu s maloletým X. a F. by bývali v jednoizbovom dome deviati. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že maloleté deti od narodenia až do začiatku roku 2018 bývali spolu s matkou v jednej domácnosti so starou matkou F. B.. Prvoinštančný súd zdôraznil, že ide len o dočasné opatrenie a v konaní vo veci samej začatom na návrh starej matky F. B. a otca maloletých detí bude podrobne skúmať, či sa otec detí dokáže o ne postarať alebo je odôvodnená náhradná osobná starostlivosť o maloleté deti. 1.1 Návrh navrhovateľky F. B. o určenie vyživovacej povinnosti otcovi súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením, že ak je otec v nemocnici, nie je schopný prispievať na výživu maloletých detí, hlavne keď pred hospitalizáciou nebol zamestnaný a pravdepodobne žil len z rodičovského príspevku vyplácaného nebohej matke a z prídavkov na maloleté deti. 1.2 Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ustanoveniami zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) § 324 až 325, ustanoveniami zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „C. m. p.“) § 328, 329 a 367, ako aj článkom 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, základnými článkami zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a ustanoveniami Dohovoru o právach dieťaťa vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb.. Rozhodnutie o trovách konania vychádza z ustanovenia § 52 C. m. p.. 2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním len otec maloletých detí F. I.. Tvrdil, že sám je schopný postarať sa o obe maloleté deti za pomoci svojich rodičov v Z. v prostredí, na ktoré sú deti zvyknuté. Navrhovateľka F. B. nie je podľa jeho názoru schopná vychovávať maloleté deti z dôvodu, že bola viackrát liečená na psychiatrii a užíva antidepresíva. V odvolaní popísal otec detí priebeh spolužitia s matkou v domácnosti starej matky F. B. aj v domácnosti jeho rodičov v Z.. Tvrdil, že navrhovateľka F. B. sa k nemu nechovala ako k zaťovi, nemali spolu dobrý vzťah. Dcéra J. B. sa svojej matky bála, v ničom jej neodporovala. Určitý čas nežil s matkou detí v spoločnej domácnosti práve z dôvodu nezhôd s navrhovateľkou neodkladného opatrenia. Navrhovateľka nesúhlasila ani s tým, aby matka J. B. spolu s maloletými deťmi bývali spolu s otcom v Z., nútila dcéru J., aby odišla s maloletými deťmi do azylového domu. Práve navrhovateľka F. B. svojím prístupom k rodičom maloletých detí dohnala svoju dcéru J. na psychiatriu. Matka detí si siahla na život už v minulosti a po návrate domov k navrhovateľke matka dcéru zbila, preto J. X. Navrhovateľkaodišla bývať s deťmi do Z.. Svoj pokus o samovraždu ospravedlňoval šokom zo zistenia, že matka maloletých detí spáchala samovraždu. Svoj čin ľutuje. 3. Navrhovateľka F. B. označila dôvody odvolania otca za klamstvá. Potvrdila, že zo vzťahu svojej dcéry J. s otcom detí mala obavy z dôvodu, že otec detí nikde nepracoval, ani nemal snahu sa zamestnať. Z tohto dôvodu ani nesúhlasila so svadbou rodičov maloletých detí. Po narodení maloletého X. ona so svojím partnerom pomáhala dcére pri výchove maloletého syna, pretože otec dieťaťa o dieťa záujem neprejavoval. Vedela o predchádzajúcom pokuse dcéry o samovraždu. Dôvodom malo byť nešťastie vyvolané spolužitím s otcom dieťaťa, ktorý si mal nájsť inú známosť. Matka detí sa opakovane liečila na psychiatrii z dôvodu straty chuti žiť a myšlienok na samovraždu. Keď sa dcéra J. navrhovateľke dva dni neozvala a nedvíhala telefón, aj navrhovateľka musela vyhľadať lekársku pomoc. Otec detí fyzicky napadol nielen matku, ale aj ju v jej vlastnej domácnosti pred jej synom. Matka detí nebola spokojná v rodine otca v Z., hľadala si jednoizbový byt alebo azylový dom. Túto situáciu už nedoriešili z dôvodu, že dcéra spáchala samovraždu. Otec detí a jeho rodina žiadajú zveriť deti do otcovej starostlivosti len z finančných dôvodov, pretože otec detí nikde nepracuje. Matka detí často nemala peniaze, pretože jej ich vzal otec detí, ktorý užíva omamné látky. Žiadala, aby deti neboli zverené do osobnej starostlivosti otca, pretože sa u neho nebudú mať dobre a nedostane sa im to, čo im môže poskytnúť ona. 4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa po rozhodnutí súdu prvej inštancie uskutočnilo sociálne zisťovanie v domácnosti otca dňa 23. 07. 2018, kedy bol vykonaný aj pohovor s otcom detí. Pri tomto úkone zistili, že otec maloletých detí sa lieči na psychiatrickej ambulancii v Brezne, pravidelne užíva lieky Mirzaten - silné antidepresívum, Gerodorm - hypnotikum a Lagosa na ochranu pečene pri intoxikácii toxínmi, liekmi, jedmi, alkoholom a podobne. Stav v domácnosti sa od poslednej návštevy nezmenil. V jednej izbe, ktorú mal k dispozícii otec s maloletými deťmi X. a F. spávali aj maloletá sestra otca a jeho maloletý brat. Ošatenie maloletých detí sa nachádzalo neuložené v skrinke. V čase sociálneho zisťovania bol otec maloletých detí veľmi nepokojný, nálada sa u neho striedala. Starostlivosť o maloleté deti si predstavuje v poberaní rodičovského príspevku a pomoci svojich rodičov. Život s matkou maloletých detí hodnotil otec ako bežný, hádali sa a bili ako v každej inej rodine. Otec maloletých detí aj jeho rodičia sa na adresu matky maloletých detí vyjadrovali negatívne, pomenovali ju psychopatkou a nezodpovednou. Otec pred kolíznym opatrovníkom vzniesol námietky proti zvereniu detí do starostlivosti starej matky F. B., ale žiaden argument, prečo by mali byť zverené deti jemu, neuviedol. 4.1 Sociálne zisťovanie vykonal kolízny opatrovník aj v domácnosti navrhovateľky, ktorá uviedla, že maloletého X. jej rodina I. odovzdala 11. 07. 2018 bez oblečenia, postieľky a kočíka napriek tomu, že všetko kúpila ona za svoje finančné prostriedky. S maloletým X. musela navštíviť detskú lekárku, ktorá mu naordinovala antibiotiká. Maloletého F. v tento deň starí rodičia I. neodovzdali z dôvodu, že bol hospitalizovaný na detskom oddelení. V deň sociálneho zisťovania sa už v domácnosti starej matky B. nachádzal aj maloletý F., obe deti spali, v domácnosti bolo čisto. Kolízny opatrovník vyhodnotil domácnosť navrhovateľky ako vhodnú pre zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin maloletých detí, ktoré majú v domácnosti starej matky priestor na hru, spánok i odpočinok. Stará matka ukončila zamestnanie a poskytuje deťom riadnu celodennú starostlivosť. Zo svojich úspor zakúpila pre deti všetky potrebné veci. 5. V podaní zo 14. augusta 2018 otec oznámil súdu, že „depresívne a veškeré tabletky“ vysadil a je pripravený starať sa o maloleté deti. Sám požiadal o zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti. 6. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní otca podľa § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že podmienky pre jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. splnené neboli a uznesenie súdu prvej inštancie čiastočne podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil, čiastočne podľa § 388 C. s. p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti otca zamietol a podľa § 362 Civilného mimosporového poriadku sám rozhodol o nariadení dohľadu nad výchovou maloletých detí. 7. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti podala navrhovateľka F. B. pred začatím konania o veci samej. Vyplýva to z kópie návrhu na začatie konania žurnalizovaného na č. l. 62 spisu, z ktorého odvolací súd zistil, že pod sp. zn. 8P/143/2018 sa vedie konanie o návrhu F. B. na zverenie maloletých detí X. a F. I. do jej osobnej starostlivosti. Pod sp. zn. 8P/144/2018 sa na Okresnom súde Brezno vedie konanie ohľadne maloletých detí X. a F. na základe návrhu ich otca na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti. Z lustrácie vykonanej súdom prvej inštancie je zistiteľné, že v minulosti rozhodoval súd o výkone rodičovských práv a povinností len vo vzťahu k maloletému X., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/96/2017-50 zverený do osobnej starostlivosti matky, t. č. nebohej J. B. a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého X. minimálnym výživným vo výške 27,13 € mesačne. Rodičia maloletých detí neboli zosobášení. Otcovstvo k maloletému F. uznal otec F. I. pred matrikou. Podľa úradného záznamu v spise Okresného súdu Brezno sp. zn. 8Po/28/2017 vo februári 2018 žil otec F. I. v spoločnej domácnosti s matkou maloletých detí a dvomi deťmi. Obnovením spolužitia medzi matkou a otcom maloletých detí a úmrtím matky stratilo rozhodnutie Okresného súdu Brezno č. k. 8P/96/2017-50 účinnosť. V odpovedi na lustráciu v Registri obyvateľov z 25. apríla 2018 založeného v spise Okresného súdu Brezno sp. zn. 8Po/28/2017 je už F. I. označený za otca maloletých detí X. I. a F. I.. 8. Dôvodom na začatie konania podľa odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola smrť matky maloletých detí 22. 06. 2018 a pokus o samovraždu otca a jeho následná hospitalizácia, ako aj pobyt detí v domácnosti starých rodičov zo strany otca maloletých detí, ktoré prostredie navrhovateľka neodkladného opatrenia nepovažovala za vyhovujúce pre zdravý vývin maloletých detí. Súd prvej inštancie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžiadal od kolízneho opatrovníka správu o prešetrení pomerov v rodine navrhovateľky F. B. aj v rodine I. dňa 02. 07. 2018 a zistil, že stará matka maloletých detí F. I. bola v práci, starý otec M. I. bol na vyšetrení u lekára a o maloletého X. sa starala neplnoletá sestra otca maloletých detí T. I., nar. 8. januára XXXX, ktorá súčasne dozerala aj na svojho brata V., nar. XX. mája XXXX. V čase šetrenia bol maloletý F. u brata otca maloletých detí F. I., nar. XX. XX. XXXX a jeho partnerky, u ktorých maloletý F. aj prespával. Bytové podmienky v rodine I. vyhodnotil kolízny opatrovník ako stiesnené a za vhodnejšie označil podmienky zistené u navrhovateľky F. B., medzi ktorou a maloletými deťmi sú vytvorené silné citové väzby. Na základe týchto zistení dospel súd prvej inštancie k názoru, že rodič otec detí nie je schopný zabezpečiť výchovu a výživu maloletých a uložil otcovi, starým rodičom I. a každému, kto má maloleté deti aktuálne u seba, aby deti odovzdali navrhovateľke. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka z 26. 07. 2018 odvolací súd zistil, že maloletý X. bol odovzdaný navrhovateľke 11. 07. 2018, dátum prevzatia maloletého F. nie je uvedený, ale z obsahu tohto vyjadrenia je možné vyvodiť, že sa maloletý F. u starej matky F. B. nachádzal už 22. 07. 2018. 9. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C. m. p.), ktoré môže podľa § 23 ods. 2 C. m. p. začať aj bez návrhu. Podľa § 360 ods. 1 C. m. p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§ 65 C. m. p.), čo v prejednávanej veci znamená, že aj keď otec maloletých detí osobitne v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie nenamietal proti III. výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľky na určenie výživného na maloleté deti, bol odvolací súd oprávnený preskúmať správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v tomto výroku. Súd prvej inštancie v 10. bode odôvodnenia cituje ustanovenie § 329 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd je toho názoru, že ustanovenie § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloletých neplatí z dôvodu, že v mimosporových konaniach postupuje súd v súlade s vyšetrovacím princípom a rozhoduje na základe skutočného stavu veci, ktorý zisťuje aj odvolací súd ku dňu svojho rozhodnutia, keďže nové skutkové tvrdenia a nové dôkazy možno podľa § 63 C. m. p. predkladať aj v odvolacom konaní. 10. Otec maloletých detí neoznačil odvolací dôvod, pre ktorý podáva odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Podľa obsahu odvolania otca odvolací súd vyvodil, že otec maloletých detí namieta nesprávne alebo neúplné zistenie skutočného stavu veci (odvolací dôvod podľa § 62 ods. 1 C. m. p.) v otázke, či je sám ako rodič schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti a či sú splnené podmienky na zverenie maloletých detí do starostlivosti inej osoby. Ak otec detí nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, zároveň namieta nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.. 11. Skutočný stav veci oproti tomu, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie dňa 06. 07. 2018 sa zmenil iba v tom, že otec detí bol prepustený z ústavného liečenia na chirurgickom oddelení Nemocnice s poliklinikou v Brezne do domáceho liečenia a že sa otec sám rozhodol vysadiť psychiatrom naordinované lieky a tvrdí o sebe, že je pripravený vychovávať svoje maloleté deti. Prostredie, ktoré vyhodnotil kolízny opatrovník ako nevyhovujúce z dôvodu, že sa v jednoizbovom dome tiesni 9 ľudí, nezmenil. Podľa správy Sociálnej poisťovne z 27. 06. 2018 otec detí nemal trvalý pracovný pomer. V období od 04. 04. 2017 do 31. 12. 2017 pracoval len na základe dohody o vykonaní práce u spoločnosti KERAS-SK, s. r. o., so sídlom vo Zvolene s vymeriavacím základom v 6/2017 vo výške 20,- €, v 7 až 8/2017 vymeriavací základ 0,- €, v období 9 až 12/2017 s vymeriavacím základom 7,50 €. V období od 17. 10. 2017 do 31. 10. 2017 pracoval na základe dohody o vykonaní práce otec aj pre spoločnosť HYPOSS spol. s r. o., so sídlom v Tŕní s vymeriavacím základom 125,- € a potom sa od 18. 04. 2018 zamestnal u spoločnosti Lion Security s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, kde má vykázaný vymeriavací základ za apríl 2018 vo výške 24,84 €. Lustráciou v sociálnej poisťovni odvolací súd zistil, že pracovný pomer otca v spoločnosti Lion Security s. r. o. Banská Bystrica trval iba do 21. 06. 2018. Z čoho teraz otec žije, zistené nebolo. Z týchto správ odvolací súd vyvodil, že otec maloletých detí nemá vytvorené ani bytové ani finančné podmienky na to, aby zabezpečil riadnu výchovu a starostlivosť o dve maloleté deti. 12. Výrokom rozhodnutia o povinnosti otca, starých rodičov a kohokoľvek, kto má maloleté deti u seba súd prvej inštancie vlastne rozhodol o tom, že osobnú starostlivosť o maloleté deti X. a F. bude vykonávať stará matka F. B.. Odovzdanie dieťaťa do starostlivosti inej osoby sa svojím obsahom blíži inštitútu náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 45 Zákona o rodine, pretože osoba, ktorej je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa osobne v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia, čím ale rodičovské práva a povinnosti, vrátane vyživovacej povinnosti nezanikajú. Odovzdaním maloletých detí do osobnej starostlivosti starej matky F. B. vznikla starej matke povinnosť zabezpečiť výchovu a výživu maloletých detí v rovnakom rozsahu, ako by jej boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 45 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie odôvodnil výrok o zamietnutí návrhu navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti otcovi len aktuálnymi majetkovými pomermi otca, ktorý bol hospitalizovaný, opomenul však aplikovať ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z. z.. 13. Neodkladným opatrením môže súd podľa § 367 ods. 1 C. m. p. nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvom výroku o povinnosti toho, kto má maloletého pri sebe odovzdať maloleté deti do starostlivosti starej matky Brusznyiczkej je v súlade s § 367 ods. 1 C. m. p.. Osobné aj bytové podmienky na strane navrhovateľky boli na základe správ kolízneho opatrovníka vyhodnotené ako vyhovujúce. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvom výroku za vecne správne z dôvodu, že v jednoizbovom dome s piatimi dospelými osobami a štyrmi maloletými deťmi nie sú vhodné podmienky na výchovu maloletých detí vo veku jeden a dva roky, čo potvrdila aj tá skutočnosť, že starí rodičia I. posúvali starostlivosť o maloletého F. na svojho plnoletého syna F., u ktorých dieťa prakticky bývalo. Odvolací súd v tejto časti potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p.. Žiaden z otcom uplatnených odvolacích dôvodov nebol dôvodný. 15. Výpočet neodkladných opatrení, ktoré môže súd nariadiť podľa C. m. p. je len príkladný a súd môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenie, než sú uvedené v § 365 - 368 C. m. p.. Z dôvodu otcom detí vyslovených pochybností o zdravotnom stave starej matky F. B. a potvrdenia informácie o liečbe u psychiatra navrhovateľkou nariadil odvolací súd podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine v spojení s § 362 C. m. p. dohľad nad výchovou maloletých detí z dôvodu, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na zákonné lehoty na rozhodnutie súdu nemal súd prvej inštancie ani odvolací súd priestor na podrobné skúmanie, či liečba starej matky F. B. u psychiatra má alebo nemá podstatný vplyv na výkon starostlivosti o maloleté deti X. a F.. 16. O povinnosti otca platiť výživné na maloleté deti rozhodol odvolací súd podľa § 62 ods. 1, 3 Zákona o rodine a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu oboch maloletých detí minimálne výživné v rozsahu 28,08 €. Za platobné miesto výživného určil odvolací súd Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno vychádzajúc z názoru, že odovzdanie dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky je formou náhradnej osobnej starostlivosti, pri ktorej Zákon o rodine v § 45 ods. 8 ukladá poukazovať výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Aplikácia ustanovenia § 45 ods. 8 Zákona o rodine pre účely určenia platobného miesta výživného je odôvodnená ustanovením § 1 ods. 2 písm. d) zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, podľa ktorého náhradná starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je tiež zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ak súd koná o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto fyzickej osobe podľa písm. a) alebo b), čo je konanie o zverení maloletého dieťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča podľa § 45 Zákona o rodine alebo zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Okresný súd Brezno koná o zverení maloletých detí Zacharových do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky podľa § 45 Zákona o rodine vo veci vedenej pod sp. zn. 8P/143/2018. Boli teda splnené zákonné podmienky, aby výživné otec poukazoval na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, ktorý s týmto výživným naloží podľa podmienok zákona č. 627/2005 Z. z.. Počiatok vyživovacej povinnosti otca určil odvolací súd na deň vykonateľnosti neodkladného opatrenia o povinnosti otca odovzdať maloleté deti do starostlivosti starej matky F. B.. K zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie v III. výroku podľa § 388 C. s. p. pristúpil odvolací súd z dôvodu, že v tejto časti neboli splnené podmienky na potvrdenie rozhodnutia prvoinštančného súdu ani na jeho zrušenie. 17. Podľa § 52 C. m. p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania je v súlade s ustanovením § 52 C. m. p., ktoré neustanovuje, že v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých alebo o nariadení neodkladného opatrenia by ktorýkoľvek z účastníkov mal nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania taktiež podľa § 52 C. m. p.. 18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.). Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).