Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/47/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412210010 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6412210010.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu H. J. J., a. s. so sídlom T. XX, T. XX, XXX XX T., O. XX XXX XXX, proti žalovanému 1/ A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX T. R., žalovanému 2/ E.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. T. XXX, XXX XX Q. T., korešpondenčná adresa E. XX, XXX XX T. R. a žalovanému 3/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX T. R., všetci žalovaní zastúpení JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, so sídlom Sládkovičova ul. 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie sumy 2.683,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10Cb/7/2013-148 zo dňa 7.novembra 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10Cb/7/2013-148 zo dňa 7.novembra 2017 potvrdzuje. II. Žalovaným priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 2.683,63 eur s príslušenstvom a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 31.8.2012 si žalobca uplatnil voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na zaplatenie 2.683,63 eur s príslušenstvom titulom splnenia záväzku v zmysle Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 31.03.2005. Súd uviedol a mal za preukázané, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej 1/ spoludlžníkmi I. P., nar. XX.X.XXXX a E. P., nar. XX.X.XXXX a žalovanými 2/ a 3/ ako ručiteľmi bola dňa 31.3.2005 platne uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Dlžník, spoludlžníci a ručitelia uzavreli zmluvu ako fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Okresný súd ďalej konštatoval, že podľa obsahu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy, a tak podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Po preskúmaní obsahu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy súd dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a je nevyhnutné ho posudzovať nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, podľa Zmluvy o úvere, ale aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy. Špeciálna právna úprava spotrebiteľských vzťahov obsiahnutá v Občianskom zákonníku má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je v danom prípade Obchodný zákonník. Uvedená zmluva sa spravuje ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda aj ustanovením § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmluve ktorého sa práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Prednostná aplikácia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva vyplýva aj zo znenia poslednej vety ust. § 52 ods. 2 Obč. zákonníka v platnom znení, ktorého účinnosť sa vzťahuje na právne vzťahy založené pred 1.5.2014 (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 McdO 12/2014 a 3 McdO 14/2014. 2. Okresný súd ďalej uviedol, že posúdil vznesenú námietku premlčania uplatnenú žalovanými a dospel k záveru, že je nedôvodná, pretože keď zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zanikla až 18.5.2012 a žaloba bola uplatnená na súde dňa 3.8.2012 je nepochybné, že bola uplatnená v lehote. 3. Čo sa týka posúdenia, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah okresný súd uviedol, že následkom odstúpenia od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.4.2012 zo strany žalobcu došlo k zrušeniu tejto zmluvy od počiatku (ex tunc). Podľa článku VII. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere odstúpením od tejto zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Nezaniká ale záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splácať pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátanie platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Takéto zmluvné ustanovenie znamenajúce povinnosť dlžníka (spotrebiteľa) vrátiť nielen to, čo podľa zmluvy dostal, ale aj ďalšie nároky (najmä úroky) je neplatné podľa § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, pretože sa odchyľuje od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom nejde o individuálne dojednanú podmienku, keďže je súčasťou celého textu zmluvy, ktorú spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Zo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Odstúpením od zmluvy sa Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere od začiatku zrušila a v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka bola žalovaná 1/ a spoludlžníci povinní vrátiť žalobcovi to, čo podľa zmluvy dostali, teda celkovo vyčerpanú istinu vo výške 6.638,78 eur bez úrokov, poplatkov a zmluvných pokút. Vzhľadom k tomu, že spoludlžníci dňa 25.6.2012 uhradili časť medziúveru vo výške 4.330,--eur dlh žalovanej 1/ vyplývajúci zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere činí 2.308,78 eur. Pokiaľ právny zástupca žalovaných namietal vadnosť žaloby z dôvodu absencie spoludlžníkov ako ďalších pasívne legitimovaných subjektov, súd poukázal na skutočnosť, že v zmysle Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa spoludlžníci zaviazali splatiť dlh spoločne a nerozdielne s dlžníkom. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, t. j. od jedného, niekoľkých alebo od všetkých a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie. Žalobca ako veriteľ teda môže, ale nemusí uplatniť svoj nárok voči všetkým solidárnym dlžníkom. 4. Okresný súd ďalej konštatoval, že žalovaná 1/ v období od 14.5.2007 do 24.2.2012 v prospech účtu poskytnutého medziúveru vykonala vklady v celkovej výške 2.500,50 eur, pričom uvedené vklady boli v zmysle predmetnej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere splátkami úroku a teda ako dlžníkom platená cena za získanie peňazí veriteľa príjmom žalobcu. Uvedené vyplýva aj zo žalobcom predloženého výpisu z účtu odstúpeného úveru, v zmysle ktorého po každom vklade žalovanej nasledoval záporný obrat spočívajúci v inkasovaní úrokov za úver v posledný deň v mesiaci zo strany žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalobca dňa 24.4.2012 odstúpil od zmluvy, čím sa zmluva od počiatku zrušila s účinnosťou odstúpenia od zmluvy 18.5.2012, žalovanej 1/ vznikla voči žalobcovi pohľadávka v súlade s ust. § 457 Obč. zákonníka na vrátenie toho, čo podľa zmluvy dostala, t. j. zaplatených úrokov. Keďže táto pohľadávka žalovanej vznikla až po zániku zmluvy v máji 2012, nemohla byť v apríli 2012 postihnutá exekúciou Ex - 0110/11 vedenej na majetok žalovanej 1/, ktorá postihovala peňažné prostriedky nasporené na účte stavebného sporenia. Žalovanej 1/ v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobcom vznikla voči žalobcovi pohľadávka vo výške 2.500,50 eur a žalobcovi pohľadávka na vrátenie istiny poskytnutého medziúveru, ktorá po čiastočnej úhrade spoludlžníkmi činí 2.308,78 eur. Ďalej súd konštatoval, že zo zúčtovania uvedených vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaných vyplýva, že pohľadávka žalobcu zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola v plnom rozsahu uspokojená, a preto súd žalobu zamietol, vzhľadom k tomu, že zanikol hlavný záväzok, ktorý bol ručením žalovaných 2/ a 3/ zabezpečený, zanikol aj ich ručiteľský záväzok ako záväzok vedľajší. Úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania vo výške 100%. 5. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca. V odvolaní namietal, že nepopiera, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, avšak zmluva o úvere ako zmluvný typ je upravená iba v ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca postupoval podľa zákonných ustanovení Obchodného zákonníka prikazujúcich uplatňovať tieto ustanovenia v prípade tzv. absolútneho obchodu, nakoľko vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom je vzťahom lex generalis a lex specialis aj potom, čo úprava Občianskeho zákonníka bola rozšírená o ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľskej zmluvy. Súd nespochybnil uzavretie Zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Nesúhlasil s tým, že súd vyložil ust. § 54 ods. 1, 2 Obč. zákonníka tak, že sa na spotrebiteľské právny vzťahy nepoužije obchodné právo, ktoré by postavenie spotrebiteľa oproti občiansko-právnej úprave zhoršilo. S týmto právnym posúdením súdu žalobca nesúhlasil, pričom poukázal na znenie ust. § 2, § 9,§ 12 zák. č. 310/1992 Zb. o stavenom sporení. Z uvedených ustanovení vyplýva, že neopomenuteľným predpokladom pre získanie stavebného úveru bolo nasporenie 40% cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Nakoľko išlo o základnú podmienku vyplývajúcu zo zákona, žalobca ako veriteľ bol povinný zabezpečiť právne ošetrenie porušenia tejto zákonnej podmienky aj v samotnej zmluve o úvere, nakoľko v prípade jej nesplnenia by nikdy nedošlo k získaniu stavebného úveru a naplneniu účelu určeného zákonom o stavebnom sporení. Podľa názoru žalobcu možno kvalifikovať odúčtovanie nasporenej sumy v r. 2011 a následné nevkladanie ďalších vkladov zo strany žalovanej 1/ ako omeškanie so splátkami v zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalobcu je odstúpenie od zmluvy zo dňa 24.4.2012 má účinky ex nunc a nie ex tunc, ako sa uvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalej podľa názoru žalobcu ide o dôvod a odlišné účinky odstúpenia ustanovené zákonom, teda neodporujú ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru uplatnenie ust. § 457 Obč. zákonníka o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je na mieste. Taktiež započítanie úhrad žalovanej v 1/ rade vykonaných od odstúpenia od zmluvy je nesprávne vzhľadom na zánik zmluvy až ku dňu odstúpenia od zmluvy. Poukázal na znenie ust. § 506 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva aj povinnosť vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi o odstúpení od zmluvy, ktorá vyplýva zo samotnej podstaty úverového vzťahu založeného na ust. § 497 a § 502 Obchodného zákonníka. Ďalej v súvislosti s právnou teóriou v oblasti ochrany spotrebiteľa poukázal na judikatúru, napr. na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/412/2015 zo dňa 13.10.2016. Ďalej uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/239/2015 zo dňa 28.1.2015, 41Cob/403/2015. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, aby zaviazal žalovaných 1/ až 3/ na zaplatenie sumy 2.683,63 s príslušenstvom a k náhrade trov konania. 6. Žalovaná v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Konkrétne k samotnému dôvodu odvolania keď žalobca nesúhlasil s aplikáciou ust. § 457 Obč. zákonníka o vydanie bezdôvodného obohatenia uviedla, že žalobca ničím nepreukázal, ani vykonaným dôkazom, ktorý by svedčil o jeho správnosti. Nedôvodné je i poukazovanie na existujúce rozsudky iných súdov, ktoré nespĺňajú možnosť čo i len analogického použitia, pričom poukázala na skutočnosť, že nie sú použiteľné na konkrétne meritum veci. Ďalej žalovaná poukázala na to, že sa na nich ako spotrebiteľa vzťahuje zvýšená právna ochrana i vplyv judikatúry ESĽP s cieľom využitia jej slabšieho postavenia žalobcom judikatúra EÚ v tomto smere kladie vysoký dôraz na ochranu spotrebiteľa. 7. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že podľa jeho názoru nedošlo k žiadnemu porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa, nakoľko bolo v súlade s ust. § 48 Obč. zákonníka. Zotrval na svojom návrhu, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a priznal mu zaplatenie sumy 3.683,63 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 9. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 12. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 2.683,63 eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania. 13. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil zaplatenie sumy 2.683,63 eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá s dlžníkom E. J.. Okresný súd posúdil uzavretý právny vzťah za spotrebiteľský, ktorý je treba posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Následnom odstúpenia od zmluvy o mimoriadnom medzi úvere žalobcom zo dňa 24.4.2012 došlo podľa názoru okresného súdu v zrušeniu zmluvy od počiatku ex tunc. Okresný súd po prepočítaní zostatku nesplateného úveru a zaplatených čiastok dospel k záveru, že žalovaní v plnom rozsahu uspokojili pohľadávku žalobcu, preto žalobu zamietol a zároveň uviedol, že zanikol hlavný záväzok, ktorý bol ručením žalovaného 2/ a 3/ zabezpečený a zanikol aj ich ručiteľský záväzok ako záväzok vedľajší. 14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 15. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu, ktorý v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere sa spravuje ustanoveniami § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého za práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne uzavrel, že odstúpením od zmluvy sa Zmluva o mimoriadnom medzi úvere a stavebnom úvere od začiatku zrušila (ex tunc) a v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka bola žalovaná 1/ a spoludlžníci povinní vrátiť žalobcovi to, čo podľa zmluvy dostali, teda celkovo vyčerpanú istinu v sume 6.638,78 eur bez úroku, poplatku a zmluvných pokút. Po prepočítaní zostatku, a to zistenia, že dňa 25.6.2012 žalovaní uhradili časť medziúveru vo výške 4.330,--eur, dlh žalovanej 1/ vyplývajúci zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zostal vo výške 2.308,78 eur. Keďže žalovaná 1/ v období od 14.5.2007 do 24.2.2012 v prospech účtu poskytnutého v medziúvere vykonala vklady v celkovej výške 2.500,50 eur, ktoré boli podľa zmluvy splátkami úroku. Po každom vklade žalovanej nasledoval záporný obrat spočívajúci v inkasovaní úrokov za úver v posledný deň v mesiaci zo strany žalobcu. Keďže žalobca dňa 24.4.2012 odstúpil od zmluvy, čím sa zmluva od počiatku zrušila s účinnosťou odstúpenia od zmluvy 18.5.2012, žalovanej 1/ vznikla voči žalobcovi pohľadávka v súlade s § 457 Obč. zákonníka na vrátenie toho, čo podľa zmluvy dostala, t. j. zaplatených úrokov. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka žalovanej vznikla až po zániku zmluvy v máji 2012, nemohla byť v apríli 2012 postihnutá exekúciou tak, ako tvrdil žalobca. Žalovanej 1/ v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobcom vznikla voči žalobcovi pohľadávka vo výške 2.500,50 eur a žalobcovi pohľadávka na vrátenie istiny poskytnutého medziúveru, ktorá po čiastočnej úhrade spoludlžníkmi činí 2.308,78 eur. Keďže bola uspokojená v plnom rozsahu, okresný súd správne postupoval, keď žalobu zamietol, s ktorým záverom okresného súdu sa odvolací súd stotožnil v plnom rozsahu. 16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v Civilnom sporovom poriadku. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 18. Odvolací súd o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na ust. §262 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, a ktorým vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi priznal v plnom rozsahu. 19. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. §262 ods. 2 CSP. 20. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).