Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/474/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413209865 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6413209865.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti žalovaným 1/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, H. nad N., 2/ Q. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX/XX, S. S., o zaplatenie 7 127,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 4Cb/6/2014 - 145 zo dňa 03. októbra 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd takto rozhodol v ďalšom konaní, potom, čo na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením č. k. 15Co/51/2015-121 zo dňa 26.04.2016 zrušil v danej veci vydané rozhodnutie - rozsudok okresného súdu zo dňa 15.10.2014, č. k. 4Cb/6/2014 - 96 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom zamietnutia návrhu v ďalšom konaní bola skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách na platné postúpenie pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s ) a žalobcom. Žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. 3. Žalobca sa totiž domáhal zaplatenia sumy 7 127,12 eur s príslušenstvom, voči žalovaným 1/, 2/ z titulu zaplatenia úveru poskytnutého žalovanému 1/ ako priamemu dlžníkovi na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.05.2005 uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou a.s. (bankou), ako veriteľom, žalovaná 2/ podpísala ručiteľský záväzok. Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že platne nadobudol pohľadávku od Slovenskej sporiteľne a. s. voči žalovaným z uvedeného úveru. Teda, že banka písomne vyzývala žalovaných (dlžníka) na zaplatenie dlžnej sumy potom, čo by mal byť dlžník nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Nedokázal, že pohľadávka alebo jej časť je splatná (dospelá pohľadávka). 4. Žalovaní 1/ a 2/ mali vo veci úspech, preto im súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu, alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Namietal voči záveru súdu o neplatnosti postúpenia pohľadávky, ktorú žaluje žalobca v tomto konaní. Predpokladom postúpenia pohľadávky nebolo zosplatnenie celého úveru. A oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávok bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Žalobca v konaní predložil súdu oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie týchto písomností žalovaným. Z oznámenia je potrebné vychádzať a s ohľadom na uvedené nie je potrebné prejudiciálne skúmať existenciu a platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok. 7. Zo znenia ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Uvedené ustanovenie nehovorí o tom, že by banka nemohla postúpiť pohľadávku na nebanku z neukončeného „živého“ úveru. Mylne sa súd domnieval, že predpokladom postúpenia pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. je zosplatnenie celého úveru. 8. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ide o právo veriteľa ktoré môže ale nemusí využiť. Tak tomu bolo aj v danom prípade, kedy právny predchodca žalobcu toto právo nevyužil. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca a to podaním zo dňa 05.02.2013 označeným ako „ Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo k 24.02.2013 (dodržaním lehoty podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Postúpením pohľadávky sa stal žalobca veriteľom pohľadávky so všetkými právami. 9. Žalobca zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Dodáva, že ust. § 92 ods. 8 nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1 (administratívna zodpovednosť postihnuteľná NBS). Odhliadnuc od uvedeného boli dlžníci v čase postúpenia v omeškaní po dobu 2264 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením, čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol 1 rok. Potom právny predchodca žalobcu neporušil bankové tajomstvo, ak písomnú výzvu žalovaným nezasielal. A v zmysle bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok: „Klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah , z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.“ V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok KS v Prešove sp. zn. 11 Co/11/2015 zo dňa 25.08.2016, ktorý súd k vyššie uvedenému uviedol, že takáto dohoda medzi bankou a žalovaným je možná a v súlade so zákonom (§ 89 ods. 1 zákona o bankách). 10. Žalobca má zato, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania odo dňa jednotlivých splátok až do zaplatenia. Aktívnu legitimáciu žalobca preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane príslušnej časti prílohy k zmluve. 11. Žalovaní 1/ a 2/ vyjadrenie k odvolaniu nepodali. 12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že žalobca nie je aktívne legitimovaným účastníkom konania, pretože súdu nepreukázal, že by na neho právne relevantným spôsobom prešiel žalobným návrhom uplatňovaný nárok. V odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách - postúpeniu musí predchádzať doručenie písomnej výzvy banky adresovanej dlžníkovi (klientovi) na splnenie omeškaného peňažného záväzku, a napriek tejto výzve je dlžník (klient) banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku). Postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho splatného peňažného záväzku voči banke a klient napriek tomu zostal v omeškaní so zaplatením svojho záväzku nepretržite aspoň 90 kalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Doručenie vyššie uvedenej písomnej výzvy banky dlžníkovi je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. 15. Povinnosťou banky (právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením pohľadávky bolo písomne vyzvať dlžníka (žalovaných) na splatenie peňažného záväzku a preukázať doručenie takejto výzvy žalovaným, ako zákonného predpokladu pre spôsobilé postúpenie pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Rovnako to platí a na splnení povinnosti písomnej výzvy bankou v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia treba trvať bez zreteľa na žalobcom tvrdenú skutočnosť, že v zmysle prílohy č. 1 k Zmluve o pohľadávok ku dňu postúpenia boli žalovaní v omeškaní so splácaním po dobu dlhšiu než 1 rok, čiže súčet všetkých omeškaní so splnením, čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahlo 1 rok. Žalobca sa mylne domnieva a nesprávne vykladá ust. § 92 ods. 8 veta druhá, text za bodkočiarkou, že v takomto prípade písomnú výzvu dlžníkovi banka nemá povinnosť (nemusí) zasielať a doručiť. (Uvedený text za bodkočiarkou sa vzťahuje iba k právu banky - aj bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku na tretí subjekt, kedy za situácie, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, nemá banka toto oprávnenie pohľadávku postúpiť na tretí subjekt aj bez súhlasu klientka, avšak za situácie, kedy súčet všetkých omeškaní klienta voči banke so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku presiahol jeden rok, potom banka napriek tomu, že klient „dorovnal“ omeškané splátky, má právo takúto pohľadávku postúpiť na tretí subjekt aj bez súhlasu klienta.) 16. Pokiaľ žalobca poukazuje na jeho výzvu zo dňa 05.02.2012 označenú ako „Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“, ide o výzvu žalobcu (nie banky - veriteľa) na predčasné splatenie úveru (týka sa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru). Nejedná o výzvu predpokladanú ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách na zaplatenie omeškaného plnenia peňažného záväzku dlžníka (klienta) voči banke v dodatočnej lehote určenej bankou, teda počas ktorej má možnosť klient (dlžník) splatiť svoj splatný peňažný záväzok voči banke. Dôkaz o výzve žalovaných bankou na zaplatenie dlhu pred postúpením pohľadávky v konaní nebol predložený. To bolo rozhodujúce pre výsledok rozhodnutia. 17. Vyššie uvedené nie je možné ustáť, ani s poukazom na bod 19.16. VOP banky, na ktoré poukázal žalobca. Odvolací súd poznamenáva, že VOP nie sú účastníkmi zmluvy (veriteľom a dlžníkmi) podpísané, a ustanovenia VOP, vrátane predmetného ustanovenia bodu 16. jednoznačne nie sú ani individuálne dojednané. A aj keď sa v zmluve o úvere pred podpismi účastníkov v čl. V bod 2. uvádza, že „dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať“, VOP nie sú v zmluve nijakým spôsobom bližšie označené, špecifikované a tak ani nie je zrejmé o ktorý konkrétny dokument „VOP“ by malo ísť. Podľa názoru odvolacieho súdu, uvedené je postačujúce pre záver súdu, že na odvolateľom citované ustanovenie VOP nemožno brať akýkoľvek zreteľ už iba aj z uvedených dôvodov (bez bližšieho skúmania právnej relevancie obsahu daného ustanovenia). 18. Žalobca v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozhodnutia súdov na ktoré poukazuje v odvolaní s danou vecou nesúvisia. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní 1/ a 2/, preto žalovaným prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovaným 1/ a 2/ preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) a preto odvolací súd rozhodol, že žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017). 20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).