Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/22/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201231 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416201231.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Eva Kmeťová v právnej veci žalobcu B.. B. F., trvale bytom E. XXX/X, XXX XX Q. U. T., B.: XX XXX XXX, právne zast. SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému H. O., trvalý pobyt Q. U. T., adresa na doručovanie Š. G. XX/X, XXX XX Q. U. T. v konaní o zaplatenie 674 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18Cb/5/2016-76 zo dňa 13. decembra 2017 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18Cb/5/2016-76 zo dňa 13. decembra 2017 v časti prvej výrokovej vety m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 545 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 645 Eur od 10.09.2015 do zaplatenia a zo sumy 545 Eur od 29.09.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamieta. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18Cb/5/2016-76 zo dňa 13. decembra 2017 v časti druhej výrokovej vety m e n í tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie 674 Eur s prísl. a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v pomere 100% trov konania. 2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 674 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 774 Eur od 10.9.2015 do 28.9.2015, s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 674 Eur od 29.9.2015 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného mu sprostredkoval školenie elektrotechnického minima, čím došlo medzi žalobcom a žalovaným k založeniu práv a povinností obidvoch zmluvných strán. Žalobca mal povinnosť sprostredkovať žalovanému ním objednané školenie a žalovaný mal povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu. Na základe toho žalobca fakturoval žalovanému sumu 774 Eur faktúrou č. 20150876 zo dňa 26.8.2015, splatnou dňa 9.9.2015. Žalobca z uvedenej sumy zaplatil žalobcovi len časť vo výške 100 Eur dňa 28.9.2015. 3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 18Cb/5/2016 zo dňa 28.4.2016. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že faktúra č.20150876 mu nebola doručená, preto sa s plnením ani nemohol dostať do omeškania. Žalobca mu nedoručil ani predžalobnú výzvu zo dňa 11.1.2016 na úhradu dlhu, preto žalobca nemá nárok ani na paušálnu náhradu nákladov. Nikdy si u žalobcu neobjednal sprostredkovanie školenia elektrotechnického minima, pričom poukázal na to, že z výpisu živnostenského oprávnenia žalobcu vyplýva, že na sprostredkovateľskú činnosť žalobca ani nemá oprávnenie. Poprel, že by na faktúru, na ktorú poukázal žalobca v žalobe, čiastočne plnil. So žalobcom neuzavrel žiadnu sprostredkovateľskú zmluvu. Žalobu žalobcu žiadal zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. 4. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca v spore tvrdil, že na základe žiadosti žalovaného mu sprostredkoval štúdium na SOU elektrotechnickej v Q. a na základe ich dohody zaplatil za neho poplatok za štúdium vo výške 774 Eur vrátene DPH a žalovaný mu mal uvedenú sumu následne zaplatiť. Žalovaný v spore nepoprel, že na základe dohody so žalobcom školu absolvoval, avšak poukázal na to, že v zmysle ich dohody mal za neho poplatok za školu platiť žalobca a žalovaný mu nemal nič vracať, za školu nemal platiť. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o tom, že sa dohodli, že za štúdium v prvom ročníku si bude platiť sám žalovaný. 5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že bolo na žalobcovi, aby svoje tvrdenia, ktoré žalovaný rozporoval, aj preukázal, pretože dôkazná povinnosť bola na žalobcovi. Žalobca v spore nepreukázal dohodu so žalovaným o tom, že žalovaný mu zaplatí za štúdium v prvom ročníku, čiže že mu dá peniaze, ktoré on žalobca zaplatil spoločnosti Elmont Plus s.r.o. pani F.. Okresný súd tvrdeniu žalovaného uveril a poukázal na to, že v prípade, pokiaľ by mal za štúdium v prvom ročníku platiť si sám žalovaný, nebol dôvod, prečo by to neuhradil priamo žalovaný, ktorý bol rovnako podnikateľským subjektom ako žalobca, tak ako to urobil aj s úhradou za druhý ročník formou daru. Z Darovacej zmluvy, ktorú predložil žalovaný a žalobca ju nerozporoval vyplynulo, že žalovaný daroval SOU elektrotechnická Žilina sumu 645 Eur na podporu výchovno -vzdelávacej činnosti a prevádzky školy. Uvedená suma zodpovedná výške poplatku, ktorý hradil žalobca za prvý ročník bez DPH. 6. Okresný súd uviedol, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol v spore vypočuť svedkyňu K. F.. Svedkyňa uviedla, že sa dohodla so žalobcom, že spolu s jej zamestnancami absolvujú dvojročné štúdiu aj zamestnanci žalobcu pričom uviedla, že nevedela v akom pomere voči žalobcovi boli. So žalobcom sa dohodla na tom, že za prvý školský rok zaplatí žalobca sumu 645 Eur, s tým, že školu absolvuje aj žalovaný a žalobca si to už s ním následne vyrieši. Ona so žalobcom už toto neriešila. Žalobca im zaplatil, pričom ona so žalovaným o týchto skutočnostiach nekomunikovala. O dohode v tejto súvislosti medzi žalobcom a žalovaným vedomosť nemala, uviedla, že prax je taká, že buď sa to odrobí, alebo zaplatí v hotovosti. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, prečo, z akého dôvodu, jej finančné prostriedky za školu platil žalobca a nie žalovaný. Svedkyňa tiež uviedla, že žalobca jej sumu 645 Eur zaplatil takým spôsobom, že si započítali faktúry a z jeho strany započítali sumu 645 Eur, bola to suma, kde sa DPH neuplatňovala, pretože takýto poplatok sa platil škole. 7. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný mu už čiastočne na úhradu dlhu plnil, keď dňa 28.9.2015 zaplatil sumu 100 Eur, čím došlo k uznaniu záväzku, okresný súd uviedol, že v spore nebolo sporné, že žalovaný dňa 28.9.2015 zaplatil žalobcovi sumu 100 Eur. Žalovaný však poprel, že sa jednalo o plnenie za štúdium, ale tvrdil, že uvedenú sumu žalobcovi zaplatil za prenájom pracovného oblečenia. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní nevedel vyjadriť ako to bolo v tomto konkrétnom prípade, pokiaľ žalovaný tvrdil že sumu 100 Eur poukázal žalobcovi za prenájom pracovného oblečenia. Uviedol, že pravdepodobne takáto dohoda bola, avšak poukázal na to, že toto nie je predmetom sporu. V spore nebolo preukázané, že by žalovaný čiastočne plnil na úhradu dlhu, ktorý je predmetom sporu. Vzhľadom na to nedošlo k uznaniu dlhu čiastočným plnením (§ 407 ods.3 Obchodného zákonníka), nakoľko žalovaný plnil na iný dlh. 8. Okresný súd uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o dohode so žalovaním, že žalovanému zaplatí za štúdium prvého ročníka, a žalovaný mu následne uvedené peniaze zaplatí. Žalobca tieto svoje tvrdenia nepreukázal ani výsluchom svedkyne K. F.. Keďže žalobca nepreukázal svoje tvrdenia uvádzané či už v žalobe alebo uvádzané v priebehu sporu, nepreukázal vznik záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, súd jeho žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 9. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ktorých vec nesprávne posúdil a vyvodil nesprávne závery. Uviedol, že napriek tomu, že žalovaný napokon na pojednávaní priznal existenciu faktúry a predžalobnej výzvy, poprel tvrdenie žalobcu o tom, že by medzi nimi niekedy došlo k ústnej dohode o zaplatení školenia žalobcom a o tom, že by bolo povinnosťou žalovaného túto zaplatenú sumu vrátiť alebo odpracovať. Žalovaný tiež poprel, že by zaplatením sumy 100 Eur uznal vzniknutý dlh, nakoľko podľa neho išlo o zaplatenie za požičanie pracovného oblečenia, čo však nevedel preukázať. Žalobca zdôraznil, že ak okresný súd považoval za potrebné preukázať vznik záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, mal to isté požadovať aj od žalovaného. Rovnako, ak žalovaný tvrdil, že sumu 100 Eur plnil za požičanie pracovného oblečenia, mal to preukázať. 10. K tomu, že okresný súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žalobca uviedol, že povinnosť tvrdenia podstatných a rozhodujúcich skutočností zaťažuje nielen toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má povinnosť popierať tvrdenia. Ak žalovaný na svoju obranu popiera tvrdenia žalobcu, jeho tvrdenia majú byť podstatné a rozhodujúce. Ak však svoje tvrdenia nedokáže podložiť relevantným dôkazom, ide o nepodstatné tvrdenia a takéto popretie je neúčinné. Okresný súd nepostupoval v zmysle prejednacieho princípu a princípu materiálneho civilného procesu a nevyzval žalovaného, aby svoje tvrdenia aj náležite podložil. Okresný súd neprihliadol na existenciu prijatia čiastočného plnenia dlhu ako skutočnosti preukazujúcej priznanie záväzku. Medzi žalobcom a žalovaným prebehla tak ústna dohoda, ako aj mailová komunikácia ktorej predmetom bola snaha o dohodnutie splátkového kalendára alebo čiastočných plnení podľa možností žalovaného. Obsah mailovej komunikácie jasne preukazuje, že sa týka absolvovaného školenia elektrotechnického minima. Ak by sa na jeho zaplatení žalovaným strany nedohodli, žalovaný by predsa nemal záujem splácať svoj dlh. Okresný súd sa nezaoberal podložením skutkových tvrdení žalovaným, pričom ich absenciu nevyhodnotil ako nedostačujúcu tak, ako to urobil pri tvrdení žalobcu, že došlo k uzatvoreniu dohody ohľadom povinnosti odpracovať alebo splatiť uhradené školenie a následného uznania dlhu jeho čiastočným plnením. Žalobca však na rozdiel od žalovaného môže preukázať svoje tvrdenia výpisom z účtu, mailovou komunikáciou z ktorej jasne vyplýva priznanie žalovaného k dohode a záväzku splatiť uhradené školné a žalobca má svedkov, ktorí vedia dosvedčiť, že došlo k dohode o povinnosti splatiť alebo odpracovať školné žalovaným. Vypočutie svedkov však žalobca považoval za nadbytočné vzhľadom na úkon faktického uznania dlhu, uhradením časti dlžnej sumy, ktorý nebol počas konania úspešne rozporovaný. 11. Žalobca poukázal na to, že neexistuje dôvod, prečo by za školenie platil niekomu kto nie je jeho zamestnancom. Pritom aj Zákonník práce predpokladá vo svojich ustanoveniach vzdelávanie zamestnancov, kedy si náklady spojené so vzdelávaním zamestnanec buď odpracuje, alebo musí náklady na vzdelávanie zaplatiť zamestnávateľovi. Žalovaný však nebol vo vzťahu k žalobcovi v pracovnoprávnom vzťahu a je bez pochýb jasné, že žalobca nezabezpečil žalovanému školenie len z dobrej vôle a bez protiplnenia, ktorým mohlo byť úhrada ceny školenia alebo vykonanie prác v primeranom rozsahu, ani jedno sa však nestalo. 12. Žalobca vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že pôvodnému návrhu v celom rozsahu vyhovie. 13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 14. Krajský súd v Banskej Bystrici výzvou zo dňa 25.05.2018 vyzval sporové strany, aby sa v zmysle § 328 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vyjadrili k možnému použitiu ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a ust. § 517 ods. 2 OZ. 15. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že trvá na pôvodnej argumentácii uvedenej v doterajšom priebehu konania, ale zároveň má za to, že konanie žalovaného je možné posúdiť aj ako bezdôvodné obohatenie. Uviedol, že žalovaný tým, že sa zúčastnil školenia elektrotechnického minima, za ktoré nezaplatil ani neposkytol inú protislužbu sa mohol zároveň voči žalobcovi dopustiť bezdôvodného obohatenia. Ak by sa akceptovala argumentácia žalovaného, že k vzájomnej dohode medzi stranami sporu nikdy nedošlo, získal by žalovaný prospech (úhradu za ním absolvované školenie bez akéhokoľvek právneho dôvodu) a teda získal bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalobca plnil v mene žalovaného - uhradil poplatok za školenie - avšak bez predchádzajúcej dohody. Rovnako ak by bolo možné považovať vzájomne uzavretú dohodu za neplatnú žalovaný sa dopustil konania napĺňajúceho všetky znaky bezdôvodného obohatenia, nakoľko absolvoval školenie bez toho aby uhradil poplatok za školenie alebo aby poskytol protislužbu v primeranej hodnote. Napriek tomu žalobca zotrval na skutočnosti, že medzi stranami došlo k uzavretiu dohody v zmysle ktorej bol žalovaný povinný pre žalobcu vykonať protislužbu alebo uhradiť výšku poplatku za školenie. Zároveň nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, žalobca uviedol že mu vzniklo právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ. 16. Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že súhlasí s aplikáciou ustanovení § 451 a nasl. OZ a § 517 ods. 2 OZ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 674 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 774 Eur od 10.09.2015 do zaplatenia a zo sumy 674 Eur od 29.09.2015 do zaplatenia a aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. 17. Žalovaný sa na výzvu súdu nevyjadril. V podaní zo dňa 21.06.2018, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 28.6.2018 z dôvodu dlhodobého pobytu v zahraničí uviedol, že súhlasí, aby sud prejednal vec v jeho neprítomnosti a aby potvrdil rozsudok okresného súdu. Uviedol, že ak bude potrebné súdu doložiť nejaké ďalšie dokumenty potvrdzujúce jeho nevinu, tieto je bezodkladne pripravený doručiť. Zotrval na výpovedi k veci, ktorú poskytol na pojednávaní pred okresným súdom a vo veci sa necítil byť vinný. 18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) na pojednávaní konanom dňa 28.06.2018. Odvolací súd vytýčil pojednávanie na zopakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu v zmysle § 384 ods. 1 CSP z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 19. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný absolvoval dvojročné štúdium na SOU elektrotechnickom v Q.. Za prvý ročník štúdia žalovaného zaplatil žalobca započítaním pohľadávok vo výške 645 Eur, čo potvrdila svedkyňa K. F. na pojednávaní konanom dňa 13.12.2017. Poplatok za druhý ročník štúdia uhradil žalovaný vo výške 645 Eur. 20. V e-mailovej správe zaslanej žalovaným žalobcovi dňa 21.09.2015 žalovaný uviedol: “ak mi to, čo si písal ty pomôže k vyhláške a už nemusím chodiť do tej Q., tak to beriem ale ak je to len nejaké preškolenie tak musím dochodiť Q. a aj si ju zaplatiť a vyplatiť nejak aj teba za ten prvý ročník...“ 21. V e-mailovej správe zaslanej žalobcom žalovanému dňa 23.09.2015 žalobca uviedol: „... čo sa týka peňazí, zajtra mi nechaj na stole 100 Eur stále sa to odkladať nedá. ...“ 22. V e-mailovej správe zaslanej žalobcom žalovanému dňa 25.09.2015 o 11:16 hod. žalobca uviedol: „Neviem ako si H. predstavuješ tie splátky mne už dochádza trpezlivosť ak peniaze nezačneš nosiť idem to riešiť s právnikom...“ 23. V e-mailovej správe zaslanej z e-mailovej adresy žalovaného žalobcovi dňa 25.09.2015 o 17:14 hod. bolo uvedené: „Dobrý podvečer, píšem Vám to H. mailu ohľadom školy za minulý rok čo ste uhrádzal. Chcela by som vedieť koľko peňazí Vám má H. dať a na aký účet ich treba poslať ak by to bolo možné. S pozdravom H. partnerka slečna K.“. Žalobca v reakcii na uvedený e-mail preposlal opätovne faktúru. 24. V e-mailovej správe zaslanej z e-mailovej adresy žalovaného žalobcovi dňa 27.09.2015 bolo uvedené: „ Dobrý večer, faktúru Vám samozrejme uhradím, ale určite nie v sume akú uvádzate vo faktúre. Mám informácie zo školy, že za minulý rok sa uhrádzala suma 645 Eur vrátane DPH. Ak sa môžeme dohodnúť tak Vám dnes pošlem na účet 150 Eur a zvyšok podľa fin. možností. S pozdravom V. K.“. 25. V e-mailovej správe zaslanej žalobcom žalovanému dňa 27.09.2015 žalobca uviedol: „... a vy si myslíte že ja Vám požičiam peniaze na rok a bezúročne ako naozaj neviem čo mám k tomu dodať... Zaplaťte do budúceho týždňa alebo to posuniem právnikovi“. 26. Žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 28.9.2015 sumu 100 Eur. 27. V e-mailovej správe zaslanej z e-mailovej adresy žalovaného žalobcovi dňa 28.09.2015 bolo uvedené: „Dobrý deň, nič Vám nebráni to posunúť právnikovi už dnes... Keby som mala alebo mal H. toľko peňazí, už je to zaplatené! Nikto nepovedal že to bola pôžička pokiaľ viem tak ste to mal zaplatiť a H. u Vás pracovať ale ste ho sám poslal preč a potom ste si to rozmyslel a zrazu to máme zaplatiť?! Ak sa nedohodneme normálne že Vám to cca do pol roka vyplatím tak bohužiaľ budeme tiež postupovať cez právnika.“ 28. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 29. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 30. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 31. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 32. V konaní nebolo sporné, že žalobca uhradil sumu 645 Eur za to, že žalovaný absolvoval prvý ročník SOUE v Q.. Okresný súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by so žalovaným uzavrel dohodu o tom, že žalovaný vráti žalobcovi školné, ktoré za neho zaplatil. Avšak poplatok za štúdium je poplatkom, ktorý bol povinný uhradiť žalovaný za to, že študoval na zvolenej škole. Žalobca nemal žiaden právny dôvod platiť poplatok za štúdium žalovaného. Žalobca v konaní správne poukázal na skutočnosť, že žalovaný nebol žalobcovým zamestnancom. Právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným ako dvoma samostatnými podnikateľmi tak mali obchodnoprávny, nie zamestnanecký charakter. Žalovaný potvrdil, že štúdium prvého ročníka SOUE v Q. ukončil a potvrdil, že za toto štúdium zaplatil žalobca. 33. Zároveň z e-mailovej komunikácie ktorú predložil žalobca jednoznačne vyplýva, že žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že za prvý ročník štúdia má žalobcovi vrátiť zaplatený poplatok a pokúšal sa dohodnúť si so žalobcom takú formu splatenia tohto poplatku, aká bola v jeho finančných možnostiach. 34. Pokiaľ žalobca preukázal, že za poskytol škole plnenie, ktoré mal vzhľadom na to, že na nej študoval žalovaný zaplatiť žalovaný, vznikol mu nárok na to, aby mu žalovaný hodnotu poplatku vrátil. Žalobca dôkazné bremeno tvrdenia, že platil za žalovaného uniesol, pretože výpoveďou svedkyne Ľahkej bolo preukázané, že formou započítania vzájomných pohľadávok uhradil sumu 645 Eur, ktorá bola poskytnutá SOUE v Q. za štúdium žalovaného. 35. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že uvedený poplatok nie je žalobcovi povinný vrátiť, pretože sa dohodli tak, že ho za neho zaplatí žalobca bez náhrady. Keďže išlo o obranu žalovaného, dôkazné bremeno preukázať dohodu v zmysle ktorej by bol žalobca povinný uhradiť školné za žalovaného bez nároku na náhradu spočívalo na žalovanom. Žalobca správne poukazoval v odvolaní na skutočnosť, že žalovaný svoje tvrdenie nepreukázal. Naopak, žalobca predložil súdu výpis z e-mailovej komunikácie, ktorú žalovaný nepoprel, a z ktorej vyplýva, že žalovaný si nielen bol vedomý že má poplatok za štúdium žalobcovi vrátiť, ale aktívne s snažil so žalobcom dohodnúť na spôsobe platby. Skutočnosť, že časť komunikácie neviedol priamo žalovaný, ale jeho partnerka je v tomto prípade irelevantná, keďže komunikácia bola vedená z e-mailovej adresy žalovaného a teda nepochybne s jeho vedomím. Navyše žalovaný uvedenú komunikáciu v konaní ani raz nespochybnil. 36. Okresný súd tak pri rozhodovaní veci nesprávne preniesol dôkazné bremeno tvrdenia o obsahu prípadnej dohody medzi žalobcom a žalovaným na žalobcu. Žalobcovi však na preukázanie nároku na vrátenie finančného plnenia stačilo preukázať, že ho poskytol. Obranu žalovaného že plnenie vrátiť nemusí, pretože sa tak so žalobcom dohodol, by musel preukázať žalovaný, nie je možné túto situáciu procesne otočiť tak, že žalobca, ktorý poskytol plnenie musí dokázať, že sa dohodli že mu žalovaný toto plnenie vráti. Nárok na vrátenie plnenia, ktoré bolo poskytnuté za tretieho vyplýva z § 454 Občianskeho zákonníka. Ten, za koho iná osoba plnila to, čo mal podľa práva plniť sám, sa v zmysle Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatí. Preto žalovaný, za ktorého žalobca zaplatil školný poplatok, ktorý mal škole za štúdium zaplatiť sám žalovaný, sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. V zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Zo vzájomnej súvislosti citovaných ustanovení vyplýva, že žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi plnenie, ktoré za neho žalobca zaplatil ako poplatok za štúdium. 37. Sumu 100 Eur, ktorú žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 28.09.2015 posúdil odvolací súd ako sumu zaplatenú na peňažný nárok uplatnený žalobcom. Žalovaný tvrdenie žalobcu, že išlo o vrátenie časti školného účinne nepoprel, keď žiadnym spôsobom nepreukázal, že by platil žalobcovi za požičanie pracovného odevu. Zároveň z časovej súvislosti medzi e-mailovou komunikáciou a poskytnutím platby 100 Eur vyplýva, že táto suma bola uhradená ako prvá splátka školného. Táto skutočnosť sa však nedá posúdiť ako uznanie záväzku vo výške celého uplatneného nároku, teda nedá sa posúdiť ako uznanie celého záväzku, keďže z e-mailu žalovaného zo dňa 27.09.2015 vyplýva, že žalovaný nesúhlasil s vrátením poplatku vo výške vyčíslenej vo faktúre v hodnote 774 Eur a správne namietol, že za školu sa uhrádzala suma 645 Eur. 38. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym dôvodom, na základe ktorého si nárok v konaní uplatnil žalobca, pretože v konaní nebolo preukázané, že by žalobca so žalovaným uzavreli sprostredkovateľskú zmluvu. Skutkové tvrdenia predložené žalobcom, z ktorých vyplývalo, že žalobca uhradil formou započítania pohľadávok tretej osobe sumu, ktorú táto tretia osoba poskytla SOUE v Q. nenasvedčovala tomu, že by medzi žalobcom a žalovaným vznikol sprostredkovateľský vzťah. Právne posúdenie je však vecou súdu a zo skutkových tvrdení žalobcu, preukázaných dôkazmi predloženými žalobcom vyplýva, že v prejednávanom prípade žalobca poskytol plnenie ktoré mal podľa práva poskytnúť žalovaný, čím žalobcovi vznikol nárok na jeho vrátenie. Uzavretie zmluvy o sprostredkovaní v konaní preukázané nebolo. 39. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 674 Eur s prísl. Z faktúry č. 20150876 vyplýva, že túto vystavil za sprostredkovateľskú činnosť vo výške 645 Eur k čomu pripočítal 129 Eur DPH a uplatnil si výslednú sumu 774 Eur s príslušenstvom. Odvolací súd nepriznal žalobcovi uplatnenú sumu v celej výške, pretože z dokazovania vyplynulo, že za žalovaného uhradil formou započítania sumu 645 Eur bez DPH, teda nevznikol mu nárok na vrátenie sumy 774 Eur ale iba 645 Eur. Z toho 100 Eur už žalovaný zaplatil, preto žalobca má nárok na zaplatenie rozdielu 545 Eur s príslušenstvom a vo zvyšku uplatneného nároku odvolací súd žalobu zamietol. 40. Výšku úrokov z omeškania určil odvolací súd v súlade s petitom uvedeným žalobcom vo Vyjadrení k výzve stranám sporu zo dňa 04.06.2018. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne, čo je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré upravuje výšku úrokov z omeškania. Žalobca si v odvolacom petite na rozdiel od žalobného návrhu uplatnil iba sumu 674 Eur s príslušenstvom vo výške 5% ročne, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur si už neuplatnil, preto odvolací súd, viazaný v zmysle § 379 CSP rozsahom odvolacieho petitu, rozhodoval iba o nároku uplatnenom v odvolacom konaní v podaní zo dňa 04.06.2018. 41. Nárok na zaplatenie školného nevznikol žalobcovi na základe faktúry č. 20150876, ale na základe toho, že poskytol za žalovaného platbu, ktorú mal žalovaný plniť sám. Napriek tomu je dátum splatnosti 09.09.2015 uvedený vo faktúre dňom, ku ktorému žalobca preukázateľne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania odo dňa 10.09.2015 zo sumy 645 Eur a po zaplatení sumy 100 Eur dňa 28.09.2015 mu vznikol nárok na úroky zo sumy 545 Eur od dňa 29.09.2015. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že nárok priznal žalobcovi vo výške 545 Eur s príslušenstvom, pretože žalobca preukázal, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a zároveň nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia vyplýva žalobcovi z Občianskeho zákonníka. 43. Odvolací súd rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v spore v merite veci úspešný, neúspech sa týkal iba DPH, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania pred okresným súdom v plnom rozsahu. 44. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 45. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).