Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/220/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205197 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416205197.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa na doručovanie: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. Y. XXX/XX, XXX XX K. O. B., o zaplatenie 2.616,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24C/31/2016 - 52 zo dňa 15. 12. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24C/31/2016 - 52 zo dňa 15. 12. 2016 p o t v r d z u j e . II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") žalobu žalobcu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 09. 06. 2016 domáhal zaplatenia sumy 2.616,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. V žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 06. 07. 2009 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.400,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 1.216,- Eur, t. j. spolu 2.616,- Eur v 12-tich mesačných splátkach po 218,- Eur, počnúc dňom 10. 08. 2009. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom sp. zn. 3T 202/2010 zo dňa 20. 01. 2011 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a žalobcu odkázal ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Uvedený rozsudok sp. zn. 3T 202/2010 zo dňa 20. 01. 2011 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 20. 01. 2011. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval taký stav, aký bol uvádzaný žalobcom v žalobe, poukázal na ustanovenie § 290 CSP, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ a na ustanovenie § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z. z. Konštatoval, že mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 06. 07. 2009 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, z obsahu ktorej vyplýva, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (podľa statusu zmluvných strán). Uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 420 OZ, ustanovenie § 106 ods. 1, 2 OZ a ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa súd prednostne zaoberal otázkou premlčania žalobou uplatneného nároku. Ustanovenie § 5b zák. č. 258/2001 o ochrane spotrebiteľa upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a ukladá súdu povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky sporovej strany, ktorá je spotrebiteľom. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna (2-ročná) a dlhšia objektívna (3-ročná alebo 10-ročná). Právo na náhradu škody sa premlčí v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V danom prípade žalobca najneskôr dňom právoplatnosti k rozsudku tamojšieho súdu sp. zn. 3T 202/2010 mal vedomosť nielen o škode, ktorú si uplatnil už v trestnom konaní (v adhéznom konaní, počas ktorého premlčacia doba neplynula, nakoľko v ňom žalovaný ako poškodený riadne pokračoval), ale aj o zodpovednostnom subjekte, t. j. o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Trestné konanie bolo v danom prípade právoplatne skončené dňa 20. 01. 2011. Žalobca podal žalobu dňa 09. 06. 2016, t. j. až po uplynutí 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby, a teda je zrejmé, že nárok na náhradu škody je premlčaný. Pretože súd ex offo prihliadol na premlčanie žalobou uplatneného nároku na náhradu škody, vo výroku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie dôvodil poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a uviedol, že postavenie povinného (žalovaného) ako spotrebiteľa razantne odmieta, nakoľko žalobca dňa 06. 07. 2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere (č. XXXXXXXXX), na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka a bolo dohodnuté, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, a preto uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný navyše v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky využije na účel zamestnania. Zmluvu o úvere preto nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Ďalej uviedol, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31. 05. 2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. K otázke premlčania žalobca uviedol, že podľa jeho názoru uplatnený nárok premlčaný nie je z toho dôvodu, že Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo dňa 20. 01. 2011 odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie a uvedený rozsudok 3T/202/2010 zo dňa 20. 01. 2011 nadobudol právoplatnosť dňa 20. 01. 2011. Z vyššie uvedeného vyplýva, že uplatnený nárok nie je premlčaný, nakoľko podľa § 106 ods. 2 OZ sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Z právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu vyplýva, že k udalosti došlo dňa 06. 07. 2009, a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 CSP zrušil a podľa § 391 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu žalobcu sa dňa 21. 03. 2017 (podaním zo dňa 17. 03. 2017) vyjadrila žalovaná. Uviedla, že na pohľadávku, ktorá je predmetom konania, vykonával exekútor zrážky zo mzdy, keď ešte pracovala. Bolo to okolo 4.000,- Eur. Má za to, že exekútor má k dispozícii „zrazené" peniaze a žalovaná je presvedčená, že úver je už splatený, možno aj „preplatený", a preto by ich spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. mala žiadať od súdneho exekútora, ktorý ich „zadržiava". 4. Na vyjadrenie žalovanej sa podaním zo dňa 18. 04. 2017 vyjadril žalobca. Uviedol, že žalobca so žalovanou komunikoval a žalovaná bola pred podaním žaloby oboznámená s tým, že pohľadávka žalobcu nebola zrážkami zo mzdy uskutočňovanými súdnym exekútorom uhradená v plnom rozsahu. Zrážky zo mzdy uskutočňované v prospech žalobcu zo mzdy žalovanej boli v žalobe zo dňa 09. 06. 2016 zohľadnené, t.j. žalobcom uplatnený nárok predstavuje zvyšok pohľadávky po odpočte zrážok zo mzdy. Tvrdenia týkajúce sa exekučnej činnosti povereného súdneho exekútora považuje žalobca za bezpredmetné. Žalovaná doposiaľ neuhradila svoj dlh voči žalobcovi a tvrdeniami uvedenými v podaní zo dňa 17. 03. 2017 sa snaží len vyhnúť plneniu svojich záväzkov voči žalobcovi. 5. K vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním doručeným súdom prvej inštancie dňa 06. 06. 2017 vyjadrila žalovaná, ktorá opätovne uviedla, že podľa jej názoru má dlh voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. už splatený, pôžička bola pôvodne 1.400,- Eur, súdny exekútor vykonal zrážky zo mzdy v celkovej sume okolo 4.000,- Eur. Istina je teda splatená. Keďže spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. považuje ešte ďalších 2.616,- Eur, znamenalo by to, že za 1.400,- Eur by spoločnosť chcela až 6.600,- Eur, čo je nehorázne. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP"), v dôsledku odvolania podaného žalobcom vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na obsah napadnutého rozhodnutia, rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobcu preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu premlčania v rámci tzv. subjektívnej premlčacej doby uplatneného nároku na náhradu škody. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby z dôvodu premlčania nároku po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby za vecne správny, a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 2 CSP, odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Za správny považuje odvolací súd aj právny názor o spotrebiteľskom charaktere uzavretej zmluvy o úvere, úverovú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu je potrebné považovať za spotrebiteľský úver, nakoľko žalovaná je v zmluve označená ako fyzická osoba svojimi osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko). V predmetnej zmluve o úvere nie je žalovanou vyplnená tá (predtlačená) časť zmluvy, ktorá by žiadajúci subjekt označovala ako subjekt podnikateľský, konajúci na základe napríklad živnostenského oprávnenia. Odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že uvedenú zmluvu uzatvárala žalovaná ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ. Údaje charakterizujúce dlžníka ako fyzickú osobu - nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých dlžníkom, napríklad z občianskeho preukazu. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že verejná listina (občiansky preukaz) bola pri uzatváraní zmluvy použitá a údaje z nej boli priamo do obsahu zmluvy zahrnuté. Z uvedeného vyplýva, že na strane dlžníka stála žalovaná ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, a preto i odvolací súd mal za to, že dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť namietaná žalobcom v odvolaní, že finančné prostriedky žalovaná použila na výkon zamestnania. Jednoduché označenie (krížikom) možnosti účelu použitia finančných prostriedkov na výkon zamestnania (pričom ostatné možnosti boli na účel: „povolania", „podnikania" či „iný účel") neznamená bez ďalšie negáciu záveru o postavení dlžníka, fyzickej osoby ako spotrebiteľa, nakoľko nie je ani spoľahlivo preukázané, ktorý zo subjektov zmluvného vzťahu uvedené označenie možnosti učinil. Zmluva o úvere je vyhotovená na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami. V prípade pochybností o tom, či ide o nespotrebiteľskú zmluvu (nespotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ - žalobca), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 247/07. 9. Pokiaľ ďalšou odvolacou námietkou žalobca argumentuje k maximálnej možnej prípustnej výške odplaty a namieta, že pokiaľ záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014, na uvedené odvolací súd uvádza, že predmetná odvolacia námietka vôbec nekorešponduje s odôvodnením rozsudku napadnutého odvolaním, nakoľko súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu premlčania v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe a prejednávanú vec z vecného hľadiska neposudzoval. Preto sa súd prvej inštancie v žiadnom bode odôvodnenia rozsudku ani okrajovo nezaoberal primeranou, resp. neprimeranou výškou odplaty. Nakoľko sa odvolacia námietka prednesená žalobcom v podanom odvolaní celkom zjavne netýka prejednávanej veci a odvolaním napadnutého rozsudku, odvolací súd sa ňou po konštatovaní vyššie uvedeného ďalej nezaberal. 10. Žalobca ďalej v podanom odvolaní k otázke premlčania namietal, že právo sa v zmysle § 106 ods. 2 OZ premlčuje najneskôr za 10 rokov (odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla). Pre úplnosť uviedol, že z právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu (správne má byť uvedené rozsudku) Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/202/2010 právoplatného a vykonateľného dňa 20. 01. 2011 jasne vyplýva, že k udalosti došlo dňa 06. 07. 2009, a teda nárok na náhradu škody bol uplatnený v premlčacej dobe. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na detailné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúce sa premlčania, pričom súd prvej inštancie na strane 4 napadnutého rozsudku v odôvodnení všeobecne uviedol, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna (2-ročná) a dlhšia objektívna (3-ročná alebo 10-ročná). Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v predmetnej veci žalobu zamietol z dôvodu uplynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá všeobecne začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V prejednávanej veci sa žalobca najneskôr dňom právoplatnosti trestného rozsudku sp. zn. 3T/202/2010 dozvedel nielen o škode, ale aj o tom, kto za ňu zodpovedá. Uvedený trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20. 01. 2011 a týmto dňom sa žalobca dozvedel o škode a o subjekte, ktorý za ňu zodpovedá. Od uvedeného momentu začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba a táto uplynula dňa 20. 01. 2013. V prejednávanej veci bola žaloba o náhradu škody podaná na súde dňa 09. 06. 2016, t. j. výrazne (viac ako 3 roky) po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na to, čo už bolo konštatované vyššie, pokiaľ sa skončí plynutie jeden z premlčacích dôb, právo sa premlčí aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá (objektívna) premlčacia doba. Odvolací súd preto odvolaciu námietku žalobcu ohľadom plynutia objektívnej premlčacej doby vyhodnotil ako nedôvodnú a zjavne neopodstatnenú, nakoľko k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby, pričom tento záver súdu prvej inštancie žalobca v podanom odvolaní nenapadol, s otázkou plynutia a uplynutia subjektívnej premlčacej doby obsiahnutou v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca v podanom odvolaní vôbec nezaoberal. Z uvedených dôvodov odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. 11. Odvolací súd preskúmal i výrok II. o trovách prvostupňového konania, nakoľko sa jedná o výrok závislý na rozhodnutí (výroku) vo veci samej a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj v časti o trovách konania, nakoľko správne konštatoval, že žalovaná mala v konaní úspech v celom rozsahu, a preto v zmysle zásady úspechu obsiahnutej v § 255 ods. 1 CSP jej prináleží nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola síce v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by jej prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže však odvolací súd z obsahu spisu mal nepochybne preukázané, že žalovanej žiadne trovy konania v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, žalovanej nevznikol ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).