Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/10/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417200065 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6417200065.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľky G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. nad P., právne zastúpená JUDr. Jozefom Bónom, advokátom, so sídlom A. Hlinku č. 740/11, proti odporcom : 1/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Do G. XX/XX, XXX XX V. P., 2/ G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX V. P., 3/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX J., právne zastúpenej Dudzík a Gerová, advokátske združenie, so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, 4/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. XXX/XX, XXX XX B. nad P., v konaní o určenie výživného, o odvolaní odporcov 1/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Pc/7/2017-96, zo dňa 27.10.2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi 1/ a odporkyni 3/ povinnosť platiť výživné navrhovateľke, a to každému samostatne vo výške 30,- Eur mesačne od 03.01.2017 vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci k rukám navrhovateľky vopred, a vo výroku, ktorým určil odporcovi 1/ a odporkyni 3/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke zročný príspevok od 03.01.2017 každému vo výške 300,- Eur v splátkach, a vo výroku o náhrade trov konania odporcov 1/ a 3/, z r u š u j e a v tomto rozsahu vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. II. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým odporkyniam 2/ a 4/ uložil povinnosť platiť výživné navrhovateľk, a to každej samostatne vo výške 30,- Eur mesačne počnúc dňom 03.01.2017 vždy ku 20. dňu v mesiaci k rukám navrhovateľky vopred, a ktorým uložil odporkyniam 2/ a 4/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke od 03.01.2017 zročný príspevok každej vo výške 300,- Eur v splátkach, vo výroku o náhrade trov konania odporkýň 2/ a 4/, ako aj vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky, ktorá sa voči svojim plnoletým deťom domáhala určenia vyživovacej povinnosti v zmysle § 66 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej v texte „Zákon o rodine“) a vo zvyšku návrh zamietol. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľka je biologickou matkou jej plnoletých detí 1/ až 4/ s tým, že v súčasnej dobe sa nachádza v stave odkázanosti a nie je schopná zabezpečovať si úhradu svojich životných potrieb. Mal za preukázané, že navrhovateľka má príjem zo sociálneho zabezpečenia, a to starobný dôchodok vo výške 199,90 Eur s tým, že má zlý zdravotný stav, nakoľko je diabetička a trpí žalúdočnými vredmi a inými chorobami, v dôsledku čoho má výdavky na lieky. Po smrti svojho druha musela opustiť garsónku, ktorú mal v prenájme jej druh a od tej doby je bez domova, v dôsledku čoho sa vrátila do B. nad P., kde nemá žiadne ubytovanie a prespáva na rôznych miestach po pivniciach, často aj vonku. Navrhovateľka sa ako matka o svoje deti v ich útlom veku riadne starala až do nadobudnutia ich plnoletosti, bývala s nimi v ich spoločnom byte v B. nad P., a aj po ich osamostatnení sa snažila svojim deťom pomáhať. Odporca 1/ s navrhovateľkou býval v spoločnej domácnosti po dobu asi 10 rokov a počas tejto doby mu pomáhala aj v starostlivosti o jeho deti. Taktiež sa navrhovateľka starala o dcéru H. F., keď pracovala v zahraničí. Deti navrhovateľky sú slobodné osoby. Odporca 1/ má dve deti, je nezamestnaný a t. č. bez príjmu. Odporkyňa 2/ má jedno dieťa, pracuje, je zamestnaná, dosahuje príjem vo výške okolo 626,- Eur mesačne, odporkyňa 3/ má dve deti, taktiež je zamestnaná, dosahuje príjem okolo 562,- Eur mesačne a odporkyňa 4/ má štyri deti, nepoberá žiadne dávky a je bez príjmu. 3. Okresný súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný, keďže navrhovateľka je matkou plnoletých detí - odporcov 1/ až 4/, ocitla sa v hmotnej núdzi a preukázala, že poberá len starobný dôchodok vo výške 199,90 Eur, pričom táto suma nepostačuje na pokrytie životných potrieb, je v súčasnosti bez domova a trpí zdravotnými ťažkosťami. Vzhľadom na jej dôchodkový vek a zdravotný stav, už nie je možné očakávať, že bude schopná sa zamestnať. Nakoľko odporcovia 1/ až 4/ nepreukázali ich aktuálne, osobné, majetkové a zárobkové pomery, súd vychádzal z tých dokladov, ktoré mal v súdnom spise a po ich preskúmaní dospel k záveru, že je v možnostiach odporcov, aby navrhovateľke uhrádzali primerané výživné na zabezpečenie bežných životných potrieb žalobkyne, ktorými sú naklady na bývanie, stravovanie a zhoršený zdravotný stav. Uvedené výživné určil vo výške 30,- Eur od každého z odporcov, avšak v sume nižšej ako si navrhovateľka žiadala, s prihliadnutím na ich majetkové pomery, ktoré odporcovia súdu nepreukázali, rovnako aj na schopnosť samostatne sa živiť. Súd preto vo zvyšku návrh zamietol. 4. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte „CMP“). 5. Proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podali odvolanie odporcovia 1/ a 3/. Odporca 1/ poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 28.03.2017, v zmysle ktorého má za to, že nie sú dané hmotnoprávne podmienky pre návrh podaný jeho matkou, a preto žiadal už v tom čase návrh zamietnuť. Navrhovateľka sa podľa neho účelovo snaží zlepšiť si ekonomickú situáciu na úkor iných osôb, nakoľko žije spôsobom života, ktorý je neadekvátny jej postaveniu, resp. zdravotnému stavu. Navrhovateľka podľa neho fajčí, požíva alkohol nad rámec bežnej konzumácie a z tejto situácie je potom pochopiteľné, že jej finančná situácia je nevyhovujúca, nakoľko utráca peniaze na alkohol a tabakové výrobky. Aj v súvislosti s jej bývaním poukázal na to, že podľa jeho vedomostí navrhovateľke zostal byt v B. nad P., ktorý by ona mohla využívať na bývanie, a preto tvrdenie, že nemá kde bývať nie je pravdivé. Zdôraznil, že je v súčasnej dobe nezamestnaný, zarába si len príležitostne, pričom je živiteľom dvoch maloletých detí V., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, keď obe deti žijú v spoločnej domácnosti s ním. Poukázal na svoje výdavky, ako aj výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti, ktoré sú odkázané výlučne na neho. Je preto podľa neho nemožné, aby prispieval sumou 30,- Eur v prospech navrhovateľky, a ak by takáto povinnosť mu bola uložená, dostal by sa do ešte väčších problémov. Zároveň namietal, že súd nevzal do úvahy ten fakt, že jeho zákonná vyživovacia povinnosť voči deťom má prednosť pred ostatnými povinnosťami. Navrhol, aby návrh voči nemu zamietol. 6. Odporkyňa 3/ vytkla súdu prvej inštancie nedostatočne vykonané dokazovanie, nesprávne skutkové zistenia a z toho vychádzajúce i nesprávne právne posúdenie veci. Navrhovateľka mala podľa nej uniesť dôkazné bremeno o tom, že jej táto dávka skutočne patrí, a že táto dávka nie je v rozpore s dobrými mravmi, čo bráni priznaniu výživného v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine. To, že navrhovateľka je ekonomicky slabá nie je zásluhou odporcov, ale jej vinou. Ona si matku a aj ostatné jej deti pamätajú tak, že sa o nich vôbec nestarala, že boli permanentne hladné, a že ich osud matku nikdy nezaujímal. Nikdy nemali v škole desiatu, boli chatrne oblečené a rodinnú pohodu nikdy nemali. Záujem matky začal až teraz keď zistila, že môže od nich žiadať peniaze, ktoré ona do ich výchovy nikdy neinvestovala. Zdôraznila, že ich vzájomný vzťah je negatívny, keď matka nikdy nemala záujem, a to ani v súčasnosti kontaktovať sa s deťmi, či prejaviť o ne záujem. Určené výživné súdom považuje ako trest, ktorý si nezaslúžila, a aj keď to vyznieva celkom necitlivo, stav ktorý popisuje vyvolala počas celého svojho života práve navrhovateľka. Jej informácie nie sú pravdivé, ani preukázané. Naviac v rámci dokazovania sa vyskytol i taký údaj, že navrhovateľka mala predať rodinný dom v B. nad P. a získať zaň viac ako 100 000,- Sk, ktorých osud peňazí nie je jasný, a tieto peniaze určite neboli poskytnuté ani deťom navrhovateľky. Bolo by preto podľa nej nespravodlivé, aby deti navrhovateľky, ktoré žijú čestným spôsobom a majú dosť problémov s tým, aby uživili svoje rodiny, mali teraz deliť sa so svojimi príjmami s matkou, ktorá toho nie je hodná. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že návrh zamietne. 7. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/ a 3/ uviedla, že z ich tvrdeniami nesúhlasí, najmä nesúhlasí s tým, že by priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi, a že sa do nepriaznivej životnej a sociálnej situácie dostala vlastným zavinením. Už dlhodobo sa nachádza v stave odkázanosti, nemá iný príjem len starobný dôchodok a má zlý zdravotný stav. Zdôraznila, že sa ako matka o svoje deti v ich útlom veku riadne starala, a preto je v súlade s dobrými mravmi, aby v stave vlastnej hmotnej núdze požadovala výživné od svojich plnoletých detí. Aj tvrdenia, že fajčí a nadmerne požíva alkoholické nápoje sú len účelové, nakoľko jej to nedovoľuje zdravotný stav. Naviac výživné vo výške 30,- Eur mesačne je na hranici sumy minimálneho výživného, ide teda o sumu, ktorá citeľne nezasiahne ani jedno z jej plnoletých detí. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej v texte len „CSP“), prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 3/ v zmysle ustanovení § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, teda v rozsahu, ktorým bola uložená povinnosť prispievať výživným na navrhovateľku zo strany ich plnoletých detí, a to odporcov 1/ a 3/, vrátane určenia zročného výživného a rozhodnutia o náhrade trov konania vo vzťahu k nim, zrušil a vec len v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle 391 ods. 1 CSP, a to z nasledovných dôvodov: 9. Podľa § 155 CMP konanie sa začína len na návrh. 10. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. 11. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 12. Podľa § 34 CMP ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o zázname procesných úkonov technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku sa v konaniach vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi nepoužijú. 13. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 14. Podľa § 156 CMP účastníkom konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 15. Podľa § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. 16. Prioritne odvolací súd uvádza, že v rozhodnutí aplikujúc ustanovenia § 2 ods. 2 CMP v spojení s § 156 CMP upravil označenie veci, ktorá je predmetom konania a účastníkov konania označil v súlade so zákonom ako navrhovateľka a odporcovia, ktorí sú osobami, ktoré podľa návrhu sú povinné platiť výživné. 17. Z ustanovenia § 66 Zákona o rodine možno vyvodiť základné podmienky vzniku vyživovacej povinnosti detí k rodičom, a to 1. existenciu príslušného rodinnoprávneho vzťahu, 2. schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, 3. potrebu na strane rodičov, 4. súlad s dobrými mravmi. Ak sú naplnené zákonné podmienky, dieťa je aj bez rozhodnutia súdu povinné zabezpečiť rodičom primeranú výživu a súdne rozhodnutie prichádza do úvahy v prípade vzniku disfunkcií v rodinných vzťahoch. Vyživovacej povinnosti detí voči rodičom predchádza vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi a vyživovacia povinnosť k rozvedenému manželovi. Ako podporná sa prejaví len v prípade, ak manžel, resp. rozvedený manžel nie je schopný vôbec, resp. v dostatočnej miere plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť, ktorú má rodič k dieťaťu predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú má k svojim rodičom. 18. Skutočnosť existencie potreby na strane navrhovateľa musí byť v konaní preukázaná, dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. V zmysle terajšej úpravy nemožno vyhovieť návrhu rodiča za situácie, že má zabezpečené životné potreby, ani v prípade, keď životná úroveň a možnosti na strane dieťaťa výrazne prevyšujú životnú úroveň rodičov. 19. Podstatnou je i ďalšia podmienka a to súlad s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi má normatívny následok v podobe nemožnosti priznať výživné. Je to dané charakterom vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy rodinného práva. Posúdenie závisí od konkrétnych okolností prípadu. Za súladný s týmto kritériom nemožno vo všeobecnosti považovať napríklade stav, keď rodič nie z objektívnych dôvodov sám porušoval vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, od ktorého žiada výživné, fyzické násilie voči dieťaťu, prípadne trestný čin spáchaný v minulosti voči dieťaťu, resp. vedomé konanie spôsobujúce významné a dlhodobé poškodzovanie záujmov rodiny a dieťaťa (opustením rodiny, alkoholizmom, spôsobením škôd iných finančných záväzkov, ktoré boli uhrádzané na úkor výživného pre dieťa, resp. z obmedzených prostriedkov rodiny a pod.). 20. Ak sa nárok uplatňuje voči viacerým deťom, zákonné kritériá sa u nich posudzujú osobitne. Vzájomný pomer vyživovacej povinnosti medzi viacerými deťmi je daný vzájomným pomerom ich schopností, možností a majetkových pomerov. 21. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere, že pre vznik vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči plnoletým deťom 1/ až 4/ boli splnené základné podmienky, a to existencia príslušného rodinnoprávneho vzťahu, schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, ako aj potreba na strane rodiča, teda navrhovateľky. Odvolací súd uznáva, že medzi navrhovateľkou a odporcami 1/ až 4/ existuje príslušný rodinnoprávny vzťah matka a jej plnoletých detí, schopnosť týchto plnoletých detí samostatne sa živiť, a súčasne dospel k záveru, že na strane navrhovateľky je daný stav potreby. Odporcovia 1/ a 3/ spochybnili potrebu na strane navrhovateľky tým, že mala v minulosti odpredať byt, za ktorý mala obdržať finančné prostriedky, ktoré by mala mať k dispozícii a tiež tým, že poberá sociálne dávky a za svoj zdravotný stav nesie zodpovednosť v dôsledku nezdravého spôsobu života ( užívanie alkoholu, fajčenie ). V tomto smere, napriek tomu, že stav potreby rodiča musí byť preukázaný a preukázať ho musí navrhovateľka, nebolo v tomto smere vykonané dokazovanie. Uvedené skutočnosti odporcovia namietali už vo svojich písomných podaniach. Bude preto úlohou súdu uvedené tvrdenia preskúmať v zmysle § 35 a § 36 CMP, vykonať za týmto účelom dokazovanie, a nevychádzať len z tvrdení navrhovateľky. 22. Ďalším zákonným predpokladom, a to súladom s dobrými mravmi sa okresný súd nezaoberal vôbec. Konštatoval síce v bode 7., že navrhovateľka sa o odporcov, ako deti v útlom veku riadne starala až do nadobudnutia ich plnoletosti, avšak žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s námietkami odporcov 1/ a 3/, ktoré učinili už vo vyjadrení zo dňa 28.03.2017. Odporca 1/ ako odporkyňa 3/ v tomto vyjadrení uviedli, že sa navrhovateľka o nich ako o deti nikdy poriadne nestarala, že celé detstvo v podstate hladovali a nebola schopná zabezpečiť pre nich ani len základné potreby a v čase keď sa mala o nich starať nebola schopná a ochotná ich potreby zabezpečovať. Odvolací súd uznáva, že odporcovia 1/ a 3/ sa nariadeného pojednávania nezúčastnili a tieto skutočnosti na pojednávaní nenamietali, avšak bez ohľadu na uvedené je nutné poukázať na ust. § 35 CMP, v zmysle ktorého je súd povinný zistiť skutočný stav veci, preto okolnosti toho, či je určenie vyživovacej povinnosti v súlade s dobrými mravmi malo byť zo strany okresného súdu preskúmané. Naviac všetky plnoleté deti poukázali na to, že navrhovateľka žila dosiaľ, resp. i v čase ich maloletosti nevhodným spôsobom života a sama si vyživovaciu povinnosť voči nim riadne neplnila. Úlohou okresného súdu bude preto zaoberať sa námietkami odporcov 1/ a 3/ vo vzťahu k tomu, či samotná navrhovateľka porušovala svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, od ktorých výživné žiada, prípadne išlo z jej strany o vedomé konanie spôsobujúce významné, či dlhodobé poškodzovanie záujmov rodiny a detí. 23. Len v prípade, ak bude v konaní preukázané, že na strane navrhovateľky je daný stav potreby určenia výživného a určenie vyživovacej povinnosti je v súlade s dobrými mravmi, pristúpi okresný súd zároveň i k preskúmaniu výšky vyživovacej povinnosti určenej odporcom 1/ a 3/. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že samotný pojem „primeraná výživa“ z jazykového hľadiska sa rozumie ako príhodný, vhodný, náležitý, ktorý má vhodnú mieru, ktorého obsah tejto kategórie primeranosti treba vyvodzovať z konkrétnych okolností a pomerov rodiča (zdravotný stav, vek) a z ďalších kritérií vyživovacej povinnosti uvedených v § 75 Zákona o rodine. Aj tu platí všeobecný výklad, že nejde o výživné v užšom slova zmysle, ale o ďalšie potreby rodiča (bývanie, ošatenie a pod.). 24. Potom ako súd prvej inštancie vykoná dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, bude jeho úlohou rozhodnutie i dostatočným spôsobom odôvodniť, nakoľko z neho musí vyplývať, na základe akých skutkových a právnych úvah má súd za to, že ním určené výživné v prípade, ak k jeho určeniu dôjde zodpovedá kritériám § 75 Zákona o rodine. Všeobecné konštatovanie nie je postačujúce, nakoľko súd sa musí jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnať so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. Rozhodnutie musí obsahovať myšlienkové postupy súdu prvej inštancie, hodnotenia, úvahy, ktoré účastníkom dajú právne korektnú odpoveď na otázku, že sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre určenie výživného, ako aj pre jeho výšku, ktorá by mala byť primeraná. 25. Odvolací súd v rozsahu napadnutom odvolaním zrušil rozsudok okresného súdu vo vzťahu k odporcom 1/ a 3/, pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k splneniu zákonných predpokladov pre vznik vyživovacej povinnosti nevykonal aj iné dôkazy, aj keď toto bolo potrebné na zistenie skutočného stavu veci v zmysle § 36 CMP. Doplnenie dokazovania odvolacím súdom nie je vzhľadom na rozsah tohto doplnenia účelné, ak sa dosiaľ súd prvej inštancie zákonnými predpokladmi priznania vyživovacej povinnosti dostatočne nezaoberal, a zároveň by bolo vo vzťahu k účastníkom konania doplnenie dokazovania odvolacím súdom nehospodárne, ak je nevyhnutné za týmto účelom opakovať osobný výsluch účastníkov konania, teda nielen navrhovateľky, ale i odvolateľov a taktiež odporcov 2/ a 4/, v tomto prípade už ako svedkov, keďže vo vzťahu k nim je rozhodnutie právoplatné. 26. Rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti odporkyniam 2/ a 4/ voči navrhovateľke, vrátane ich povinnosti zaplatiť zročné výživné, nebolo odvolaním napadnuté, preto zostáva vrátane závislého výroku o trovách konania voči nim, nedotknuté, teda právoplatné. 27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).