Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/49/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417201809 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6417201809.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky: E.. C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/X, H. X, v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Adránou Šebestovou, so sídlom SNP 600/96, 965 01 Žiar nad Hronom, proti manželovi: O.. J. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. cesta XXX, XXX XX F. T., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 22P/10/2017-169 zo dňa 14. 06. 2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolanie Ing. J. E. proti rozsudku okresného súdu vo výrokoch I. a II. o d m i e t a . II. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva E. E. zveril do osobnej starostlivosti otca na čas po rozvode, matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého E. E. výživným vo výške 250,- Eur mesačne do rúk otca a vo výške 50,- Eur mesačne na tvorbu úspor, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Príčiny rozvratu manželstva videl v rozdielnosti pováh manželov. Maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca za súhlasu matky dieťaťa. Pri určení výživného vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov maloletého dieťaťa, s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby. Vec právne posúdil v intenciách ustanovení zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, a to konkrétne svedeckú výpoveď navrhovateľky, ktorú sama navrhla, a to z dôvodu, že psychický stav navrhovateľky pravdepodobne nie je v stave, kedy dokáže pochopiť právne následky svojho konania. Odvolateľ tiež uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam pri výpočte mesačných nákladov navrhovateľky, nesprávne započítal ročný príspevok do lekárskej komory a pri výpočte životných nákladov maloletého dieťaťa opomenul náklady na bývanie, kúrenie, vodu a údržbu domu. Podľa názoru odvolateľa zistený skutkový stav neobstojí, keďže navrhovateľka súdu zatajila, že už od mája 2017 si neplní vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére P.. Rovnako poukázal na to, že okresným súdom nebol úplne zistený skutkový stav a nesprávne aplikované právne predpisy z dôvodu, že súd prvej inštancie nezohľadnil starostlivosť otca o maloletého E. a jeho nižší príjem. Z tohto dôvodu navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť v celom rozsahu. 3. Navrhovateľka vo vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne a právne správny. 4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení sa k odvolaniu otca nemal námietky voči rozhodnutiu prvostupňového súdu. Určenú výšku vyživovacej povinnosti považoval za primeranú veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča. 5. Otec maloletého dieťaťa v podaní k vyjadreniu matky opätovne poukázal na to, že v rozsudku nebolo vzaté do úvahy pravidlo podieľania sa na životnej úrovni rodičov maloletým dieťaťom, trval na výživnom, ako bolo uvedené v pôvodnom návrhu, pri určovaní výživného žiadal zohľadniť to, že manželka začala rozpredávať spoločný majetok. 6. Z vyjadrenia navrhovateľky k podanému vyjadreniu druhého manžela vyplýva, že tvrdené skutočnosti zo strany otca maloletého dieťaťa sú okolnosťami, ktoré nemajú príčinnú súvislosť s predmetom veci samej, preto ani nie sú vo vzťahu k podanému odvolaniu právne relevantné. Opätovne navrhla potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu v plnom rozsahu ako vecne a právne správny. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok). 8. Konanie o rozvod manželstva je upravené v zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v ust. § 92 až § 100. 9. Podľa § 93 CMP konanie sa začína len na návrh jedného z manželov. 10. Pri prejednaní odvolania proti rozsudku okresného súdu vo výroku o rozvode manželstva, je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§380 CSP). 11. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 12. Odvolací súd pri prejednaní odvolania v rozsahu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, nie je odvolacími dôvodmi viazaný v súlade s § 66 CMP. 13. Účastník konania, manžel navrhovateľky a otec maloletého dieťaťa podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, teda aj v časti, ktorým bolo manželstvo rozvedené a maloleté dieťa bolo zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, pričom tento účastník s rozvodom manželstva súhlasil, ako aj so zverením maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti. 14. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Manžel navrhovateľky a otec maloletého dieťaťa s rozvodom manželstva súhlasil, ako aj so zverením maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti na čas po rozvode manželstva, preto v tejto časti rozsudok okresného súdu (výroky I.,II.) nie je vydaný v jeho neprospech. Takéto odvolanie je preto potrebné posúdiť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. 15. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 16. Vzhľadom na skutočnosti, že rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. nebol vydaný v neprospech manžela navrhovateľky a otca maloletého dieťaťa, jeho odvolanie v tejto časti odvolací súd musel odmietnuť. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o uložení povinnosti matke na čas po rozvode prispievať na výživu maloletého E. E. výživným vo výške 250,- Eur mesačne a vo výške 50,- Eur mesačne na tvorbu úspor za vecne správny, v tomto rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalších dôvodov. 20. Okresný súd v rámci svojho rozhodnutia aplikoval správne právne predpisy, poukázal na ustanovenia Zákona o rodine týkajúce sa plnenia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ako ich zákonnej povinnosti, ako aj ustanovenia zákona týkajúce sa určenia výživného (§ 62 ods. 1, 4 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Okresný súd pri určení výživného správne vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ale aj schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, v tomto prípade matky maloletého dieťaťa. Celkové výživné vo výške 300,- Eur mesačne (z toho 50,- Eur mesačne na tvorbu úspor pre maloleté dieťa) považuje za dostačujúce vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré je študentom gymnázia s bežnými výdavkami na štúdium, stravu, spoločenské, kultúrne a športové vyžitie, cestovné a bežné každodenné výdavky. Pri maloletom dieťati neboli zistené osobitné zvýšené výdavky, ktoré by súviseli napr. so zdravým dieťaťa, či aktivitami vyžadujúcimi zvýšené financie. Pri výške výživného okresný súd správne prihliadol aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky maloletého dieťaťa ako povinnej osoby platiť výživné. Odvolateľ okrem spochybnenia skutkových záverov (nesprávne započítanie ročného príspevku navrhovateľky do lekárskej komory, pri výpočte životných nákladov maloletého dieťaťa opomenutie nákladov na bývanie, kúrenie, vodu a údržbu domu) neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie samotného výživného a určenie jeho výšky. Rovnako odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že zistený skutkový stav neobstojí vzhľadom na neplnenie si vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči plnoletej dcére P.. Vyživovacia povinnosť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pokiaľ vyživovacia povinnosť existuje a povinná osoba si ju neplní, výživné si môže oprávnená osoba vymáhať exekučné. Pokiaľ vyživovacia povinnosť voči jednej oprávnenej osobe aj by bola zanikla, neznamená to automaticky nárok na vyššie výživné u druhej oprávnenej osoby. 21. Odvolateľ v odvolaní tiež poukazoval na to, že navrhovateľka nebola v konaní vypočutá. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok v § 178 ods. 1 predpokladá, že ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie (navrhovateľka zastúpená advokátom), súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, len ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 14. 06. 2017 jasne vyplýva, že na otázku sudkyne prítomní účastníci uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Pred súdom prvej inštancie teda otec maloletého dieťaťa nemal už ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a to ani na dokazovanie formou výsluchu samotnej navrhovateľky. Procesný postup súdu prvej inštancie je preto potrebné považovať za správny. Ani z odvolania otca maloletého dieťaťa nevyplýva, čo konkrétne by malo byť predmetom vypočutia navrhovateľky, aké nové skutkové okolnosti by sa jej výsluchom mali ozrejmiť, prípadne aké nové skutkové okolnosti by mali z výsluchu vyplynúť, ktoré doteraz zistené neboli. Z tohto hľadiska ani túto odvolaciu námietku odvolací súd nemohol považovať za relevantnú. 22. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje rozsudok okresného súdu vo výroku III. o povinnosti matky prispievať na výživu maloletého E. E. F.as po rozvode určeným výživným za vecne správny, a preto ho potvrdil, spolu so vzťahujúcim sa výrokom o náhrade trov konania (výrok IV.). 23. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh. 24. V odvolacom konaní návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol žiadnym z účastníkov konania podaný, preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval. 25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).