Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/148/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418011176 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6418011176.2 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 7. novembra 2018, prejednal odvolanie obžalovaného S. I., proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 08.08.2018 sp.zn. 4T/51/2018 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. I. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa bol obžalovaný S. I. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b), c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 17.2.2018 v čase o 04.00 hod. v dome č. XXX v obci I., okres L., po predchádzajúcom konflikte napadol svoju tehotnú družku O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., prechodne bytom L. J. E., K. H. a to tak, že jej dal facku do tváre, následne ju päsťami udieral do chrbta, kopol ju do pravej nohy, keď jeho útoky smerovali na jej brucho, ľahla si na stôl tak, aby ho pred údermi chránila, pri konaní voči nej jej celý čas vulgárne nadával, vykrikoval, že ju rozkope, pokým to decko nepotratí, čím v nej vzbudil obavu o svoje zdravie, pričom týmto konaním jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie. Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou s tým, že ochranné liečenie potrvá, pokým to bude vyžadovať jeho účel. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por., prípadne alternatívne, aby bol rozsudok zrušený a vec vrátená prvému inštančnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. V rozsiahlom odôvodnení treba poukázať na podstatnú časť, kde tvrdí, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a zároveň aj preto, že výsledkami vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že by sa dopustil skutku tak, ako mu je to kladené za vinu obžalobou. Zdôrazňuje, že skutok nespáchal, a preto mal byť oslobodený spod obžaloby. Závery súdu prvého stupňa sú zmätočné a nejasné z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia, podľa ktorého mal byť zo spáchania predmetného činu usvedčený. Podľa jeho názoru a presvedčenia nie je možné vo vzťahu k žiadnemu obžalovanému vysloviť vinu a následne mu uložiť trest výlučne len na základe výpovede jediného svedka, ktorý navyše rozporne vypovedal v prípravnom konaní a pred súdom, čo je aj tento prípad. Tu poškodená O. O. už v prípravnom konaní zmenila svoju pôvodnú výpoveď a uviedla, že v prvotných výpovediach neuviedla pravdu, a preto zmenila výpoveď, na ktorej zotrvala potom aj na hlavnom pojednávaní. Podľa jeho názoru teda ani jeden zo zabezpečených dôkazov nenasvedčuje jednoznačne o jeho vine, ale naopak, svedkovia, ktorí boli vypočutí pred súdom, spochybnili, že by sa mal dopustiť predmetný skutok, vrátane výpovede Z. O., ktorý pred súdom uviedol, že nepočul, že by sa poškodenej vyhrážal a že poškodená po predmetnom incidente tiež nemala žiadne zranenia. Ďalší svedok V. I. zas vypovedal, že nebol svedkom toho, že by na poškodenú zaútočil a zároveň nevie ani o žiadnom fyzickom ataku medzi ním, teda týmto svedkom a poškodenou. Má teda za to, že výpovede svedkov sú presvedčivo logické a mali viesť súd k záveru, že v pochybnostiach rozhodol v prospech obžalovaného. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce, pritom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti písomného vyhotovenia rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, a to v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. Zabezpečený dôkazný materiál bol súdom prvého stupňa vyhodnotený v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia, vychádzajúceho z dôkaznej situácie, ktorú odvolací súd pri takomto postupe hodnotenia dôkazov považuje za nespornú a bolo potom presvedčivo preukázané, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku tak, ako bol ustálený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pritom správne bol aj podradený pod príslušné zákonné ustanovenie § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b), c) Tr. zák., pretože obžalovaný sa inému vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - tehotnej žene, blízkej osobe. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa dostatočne podrobne presvedčivo a zákonným spôsobom vysporiadal s dôkaznou situáciou, vrátane okolností, ktoré namietal v odvolaní obžalovaný, odvolací súd si toto hodnotenie a odôvodnenie osvojil, stotožňuje sa s ním a v ďalšom preto naň iba poukazuje, pretože v podstate by opakoval názory vyslovené súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Rozhodne nejde z pohľadu odôvodnenia a celkovej konštrukcie rozsudku o arbitrárne rozhodnutie, ako ho hodnotí obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v dôvodoch odvolania, pretože súd prvého stupňa rozoberá dôkazy jednotlivo i v ich súhrne v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a § 168 ods. 1 Tr. por. Treba poukázať v rámci odpovede na odvolanie na presvedčivé výpovede hlavne poškodenej, ako aj jej otca Z. O., v prvých výpovediach v prípravnom konaní, kde zhodným spôsobom a presvedčivo popísali správanie sa obžalovaného a až následne pod jeho vplyvom a tlakom, zrejme aj širšieho okolia došlo k zmene výpovedí, za situácie, keď si uvedomili, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia a okrem trestu uloženého za túto trestnú činnosť bude mať toto jeho konanie následky aj z pohľadu rozhodnutia o neosvedčení sa v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia a nariadení výkonu podmienečne odloženého trestu. Tieto skutočnosti, rodinné väzby, ako aj dominantné postavenie obžalovaného v rodine, ktoré vyplýva jednoznačne z výpovedí svedkov, skôr utiahnutosti poškodenej, ktorá trpí jeho útokmi dlhodobejšie, možno vysvetliť jednoznačne zmenu výpovedí obžalovaného, svedkov v prospech obžalovaného už v prípravnom konaní. Tu treba poukázať aj na znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológie, ktorú sa snažila obžalovaná tiež pri zmene výpovedí pred políciou presvedčiť, že nevypovedá pravdu aj pri jej šetrení, ohľadom podania posudku vo vieryhodnosti výpovede tejto svedkyne na podklade pribratia do konania orgánmi činnými v prípravnom konaní. Z tohto posudku tiež vyplýva, že poškodená skôr vypovedala nepravdu v druhom pokuse o zmenu údajov pre podanie znaleckého posudku pred znalkyňou ako pri prvom, keď prvé výpovede tak pred znalkyňou, ako aj pred vyšetrovateľom považovala za vieryhodné, bez zistenia sklonu ku konfabulácii, o zrejmú nepravdu alebo klamstvo ide s veľkou pravdepodobnosťou pri jej druhých výpovediach. Vychádzajúc z týchto dôkazov a ich hodnotení, s poukazom na ostatné postupy súdu prvého stupňa z pohľadu hodnotenia dôkazov v napadnutom rozsudku, dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku a nevidí dôvod pre spochybnenie, resp. zmenu rozsudku v tejto časti. Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste, pretože súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol hlavne ku skutočnosti, že obžalovaný má sklony k páchaniu úmyselnej násilnej trestnej činnosti, zvlášť vo vzťahu k svojej družke a aj voči inému okoliu, v minulosti bol súdne potrestaný za takúto trestnú činnosť, pritom trestnej činnosti sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za obdobnú trestnú činnosť, teda hrozba trestom u odsúdeného nesplnila zákonom sledovaný účel, a preto je na mieste obžalovanému uložiť primeraný zákonu zodpovedajúci nepodmienečný trest odňatia slobody, keď tento druh trestu môže splniť z uvedených dôvodov zákonom sledovaný účel z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku v žiadnej jeho časti pochybenie, tento považuje za zákonný a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.