Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/409/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213710 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6614213710.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným 1/ J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X.H. X, XXX XX Z., 2/ F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.R.Y. XX, XXX XX Z., 3/ J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X.H. XX/X, XXX XX Z., žalovaní 1/,3/ zastúpení Advokátskou kanceláriou Podhorský & Partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, 811 01, IČO: 46 962 00, do 30.06.2017 za účasti občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 42 362 962 (ďalej v texte aj „občianske združenie"), zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Zámocká 36, 811 01, o zaplatenie 1.858,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k.14C/147/2014-172 zo dňa 30.06.2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovaným 1/,3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. III. Žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie 1.858,92 Eur s príslušenstvom (prvý výrok), žalovaným náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných vo výške 752,90 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzajúc z ustanovení § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej v texte aj „ObZ“), § 52 ods. 2, § 511 ods.1, § 524 ods.1, § 525 ods.2, § 529 ods.1, § 546, § 548 ods.1, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj „OZ“) a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej v texte aj „z. č.483/2001 Z. z.“) konštatoval, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu sumu 1.858,92 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že zmluvou o postúpení naňho postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní 1/, 2/ uzatvorili dňa 07.02.2003 v zmysle § 497 a nasledujúcich ObZ zmluvu č. 340920380, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, na základe ktorej postupca poskytol žalovaným 1/, 2/ úver vo výške 4.979,09 Eur, ktorý sa zaviazali splácať mesačne po 66,39 Eur vždy ku 20.dňu. Za splácanie poskytnutého úveru sa zaručil dňa 07.02.2003 žalovaný 3/. Žalovaní 1,2 svoju povinnosť porušili, preto postupca odstúpil od zmluvy a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy; pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 4.141,07 Eur a pozostávala z istiny 3.753,93 Eur, riadneho úroku 357,83 Eur, úroku z omeškania 23,33 Eur a ostatného príslušenstva 5,98 Eur; v spore si žalobca uplatnil 28 splátok úveru, splatných od 20.09.2010 do 20.12.2012 v celkovej výške 1.858,92 Eur, t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb, započítaných na tieto splátky; zvyšné splátky si neuplatnil. Žiadal priznať aj zákonný úrok z omeškania od splatnosti každej splátky úveru samostatne. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol a žalobe vyhovel; na odvolanie žalovaného 1/ krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom. Po vykonaní dokazovania uzavrel, že žalovaní namietali, že zmluva nespĺňa náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky; vedľajší účastník namietol premlčania nároku ako aj aktívnu legitimáciu žalobcu s odkazom na § 92 ods. 8 z.č.483/2001 Z. z.. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 14.12.2012 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a EOS KSI Slovensko, a. s. ako postupníkom vyplýva, že predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok. V čl. VI bolo dohodnuté, že postupca postupuje postupníkovi pohľadávky za odplatu, ktorá je splatná najneskôr 5. deň odo dňa podpísania tejto zmluvy, pričom záväzok postupníka o úhrade sa považuje za splnený dňom pripísania peňažných prostriedkov na účet postupcu, špecifikovaný v bode VI. 2 tohto článku; v čl. XIII zmluvy bolo dohodnuté, že zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami a účinnosť ku dňu pripísania odplaty v celkovej výške v lehote podľa čl. V zmluvy s výnimkou niektorých ustanovení; . v čl. V. bod 5.5. zmluvy je uvedené, že celková výška pohľadávky podľa bodu 5.1 tejto zmluvy zodpovedá výške pohľadávok ku 13.12.2012. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že úver je splatný dňom 20.12.2012; z prílohy nevyplýva, že by došlo k predčasnému zosplatneniu celého úveru. Súd prvej inštancie mal za to, že ku dňu, kedy mala nadobudnúť platnosť zmluva o postúpení pohľadávok, t.j. ku 13.12.2012 a účinnosť ku dňu zaplatenia odplaty, ktorá sa stala splatnou najneskôr 18.12.2012, nebol dlh žalovaných voči žalobcovi splatný. Z predložených dôkazov nevyplýva, kedy bola odplata zaplatená a nevyplýva ani, že žalovaní boli vyzvaní na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku, čo je predpokladom ku platnosti postúpenia pohľadávky. Takéto postúpenie pohľadávky je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza; nemohlo dôjsť ku platnému postúpeniu pohľadávky, čím absentuje aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 /ďalej v texte len „O.s.p.“); úspešným žalovaným v spore trovy nevznikli, preto im ich náhradu nepriznal. Občianskemu združeniu priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 752,90 Eur za 5 úkonov po 81,33 Eur (prevzatie veci, vyjadrenie k odvolaniu a k odvolaciemu konaniu, vo veci samej, účasť na pojednávaní 27.06.2016 + 3 x režijný paušál 8,39 Eur + 2x režijný paušál 8,58 Eur, t. j. 448,98 Eur + náhrada za stratu času na pojednávaní 27.6.2016, za 13 začatých polhodín po 14,30 Eur, t.j. spolu 185,90 Eur, na cestovných náhradách 118,02 Eur cestovné Bratislava - Lučenec a späť, podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vzhľadom na § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného znenia zákonného ustanovenia nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná; z gramatického výkladu prvej aj druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy - pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Ak v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia použil pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety citovaného ustanovenia, ktoré je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku, zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nielen časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Zmluvné strany si v zmluve o úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov ich splatnosti. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Toto svoje oprávnenie nevyužil právny predchodca žalobcu, ktorý mimoriadnu splatnosť nevyhlásil, a po postúpení pohľadávok ani žalobca. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa článku V. bod 1 zmluvy o postúpení je predmetom tejto zmluvy dohoda zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými pohľadávkami a za podmienok, uvedených v tejto zmluve. Podľa bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, to je požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti; banka je oprávnená vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 OZ právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Je nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie žalobca poukázal na skutočnosť, že predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ani jej prípadnej neexistencie. Súd pochybil a vec nesprávne právne posúdil, ak napriek predloženým oznámeniam o postúpení pohľadávky skúmal platnosť zmluvy o postúpení. Žalobca zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky, uvedené v predmetnom ustanovení, podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Aj prípadné porušenie povinností, vyplývajúcich z § 92 ods. 8 zákona o bankách, nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma, obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnutia Národnou bankou Slovenska podľa §50 ods. 1 zákona o bankách. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie, vyplývajúce zo zákona o bankách. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie, vyplývajúcej zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1 zákona o bankách. Poukázal na to, že v súlade s prílohou číslo 1 k zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní viac ako 1 rok. Vzhľadom ku dikcii ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách s poukazom na to, že omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok, žalobca zastáva názor, že právny predchodca žalobcu konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca tiež nesúhlasil, aby bol zaviazaný na úhradu trov konania občianskeho združenia, ktoré vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby, návrh na priznanie trov právneho zastúpenia, v prípade, ak do konania už vstúpilo iné združenie na strane žalovaného, netrvá na vstupe do konania, resp. že ak bolo konanie ku dňu vstupu právoplatne skončené, žiada vyrozumieť o tejto skutočnosti. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, ale z označenia účastníkov konania posudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe skutočnosti, že žalovanými sú spotrebitelia, bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania nie je možné pripraviť sa na zastupovanie tej-ktorej veci a teda naplniť podstatu úkonu právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva; dochádza k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania a v danom prípade bola na mieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. resp.§ 257 C.s.p.. Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Súd priznal právnemu zástupcovi tohto subjektu odmenu za celkom tri vyjadrenia vo veci, pričom právny zástupca výrazným spôsobom nemenil svoju argumentáciu a teda písomné vyjadrenia neobsahujú tak rôznu argumentáciu, ktorá by bola nevyhnutná pre dosiahnutie úspechu v konaní. Preto priznané trovy nemožno považovať za účelne vynaložené a v danom prípade je namieste aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p.. Žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Otázku aktívnej legitimácie žalobca preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie resp. aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil a vyčíslil si trovy odvolacieho konania vo výške 218,90 Eur. Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. 3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu trovy právneho zastúpenia. Rozsudok vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho posúdenia veci. Žalobca si uplatňuje svoje nároky zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a. s.; žalobca nároky získal postúpením z danej zmluvy, preto je namieste posúdenie, či predmetná zmluva je platná a účinná, a teda či žalobca má právo uplatňovať si nároky z nej prameniace. Je potrebné sa spravovať ustanovením § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, upravujúcich túto problematiku, ako aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré upravuje postup banky pri postúpení pohľadávky inej osobe ako banke za splnenia určitých podmienok. Jednou z podmienok je okrem iného aj predchádzajúca písomná výzva banky klientovi na zaplatenie omeškanej dlžnej sumy, t. j. splnenie svojho záväzku. V prípade, že splnenie niektorej zákonnej podmienky chýba alebo nebolo vykonané, možno mať dôvodné pochybnosti o možnosti postúpenia danej pohľadávky. V zmysle § 525 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom; takéto postúpenie možno označiť za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal skutočnosť, že banka pred postúpením pohľadávky vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a skutočnosť, že žalovaný bol napriek tomu v omeškaní aspoň 90 kalendárnych dní, neboli splnené podmienky postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vyššie uvedené zakladá absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Právny názor žalobcu, že s nedoručením predmetnej písomnej výzvy môžu byť spojené len sankcie, vyplývajúce z ustanovenia § 50 zákona o bankách, je právne neudržateľný. Poukázal na rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky. 4. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu nevyjadrila. 5. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie; súd prvého stupňa vec správne posúdil, keď vyhodnotil postúpenie pohľadávky za neplatné z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia pohľadávky. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že zmluva je zmluvou s bankou; súd prvého stupňa správne vyhodnotil nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zákonná výluka § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávku voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Citované ustanovenie charakterizujú nasledovné aspekty: postupiteľnosť bankovej pohľadávky, predchádzajúca písomná výzva klientovi, omeškanie klienta viac ako 90 dní, postúpenie sa týka časti peňažného záväzku v omeškaní (splatné pohľadávky), postupiteľnosť aj tretej osobe, nevyžaduje sa súhlas klienta; ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Nebolo preukázané, že právny predchodca zaslal žalovanému výzvu pred postúpením pohľadávky. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Základnou podmienkou konania je aktívna legitimácia; žalobca nemá právo vystupovať v spore ako žalobca, ak nepreukázal platné postúpenie pohľadávky. Ak by žalobca doložil výzvu zo systému, musí preukázať, že túto výzvu aj skutočne banka zaslala žalovanému. Existuje dôvodná obava, že právny predchodca žalobcu vygeneroval zo systému výzvu, ktorú doložil v konaní, preto je potrebné zaoberať sa aj tým, kedy bola výzva žalovanému doručená a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90 dňovej lehoty po splatnosti záväzkov žalovaného, ako podmienky postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. O tom, či vôbec výzva bola žalovanému zaslaná, žalobca žiadny dôkaz nepredložil. Povinnosťou žalobcu v konaní bolo preukázať súdu svoju aktívnu vecnú legitimáciu a svoje tvrdenia ohľadom doručenia výzvy, pričom nepreukázanie tvrdenia žalobcu súdu v konečnom dôsledku vyvoláva nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje účastníka, ktorý je v dôkaznej núdzi. Žalobca súdu nepreukázal odoslanie, resp. doručenie výzvy a tým aj aktívnu legitimáciu v danom konaní. V prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone o bankách, prípadne môže zmluvu o úvere vypovedať alebo od nej odstúpiť v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „v ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky, zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky, smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripísať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napr. nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Navyše, banka nemôže postúpiť pohľadávku, ktoré nie je splatná; môže postúpiť iba nesplácanú časť peňažného záväzku, a celý záväzok až po jeho predchádzajúcom zosplatnení. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť. 6. Po doručení vyjadrení žalovaných žalobca v replike žiadal odvolaniu vyhovieť, pretože splnil všetky zákonom vyžadované povinnosti; predložil výzvu žalovanému zo dňa 25.11.2008. 7. Predmetné konanie začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil. 9. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie; z dôvodu, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. 11. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla na základe zmluvy o úvere finančné prostriedky žalovanému 1/ a 2/ ako dlžníkom a žalovaný 3/ za ich záväzok ručil. Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávky voči žalovaným, neplniacim si povinnosti, so žalobcom. Žalobca navrhol súdu uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu dlh naňho postúpený. 12. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil; hodnotenie dôkazov zodpovedá obsahu znenia § 191 ods. 1 C.s.p. a dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie taktiež zodpovedajú § 220 ods. 2 C.s.p.. S dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie sa preto krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje. 13. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že tento nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ktorou sa domáhal vyplatenia dlžnej sumy vo vzťahu k žalovaným. K takémuto záveru súd prvej inštancie dospel na základe toho, že neboli dodržané podmienky § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z., s ktorým právnym záverom sa nestotožnil žalobca, keď mal za to, že banka mohla postúpiť žalobcovi pohľadávku, ktorá nebola splatná, pričom nebola viazaná § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože toto ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, keďže toto ustanovenie je zaradené v časti bankového tajomstva a súvisí len s podmienkami oboznamovania sa s bankovým tajomstvom, ak je pohľadávka postupovaná subjektu, ktorý nie je bankou. Podľa jeho názoru pohľadávka bola postúpená žalobcovi platne, bola urobená aj výzva vo vzťahu k žalovaným o zaplatenie pohľadávky; boli teda splnené všetky podmienky pre to, aby žalobca mohol uplatniť svoju pohľadávku na súde. 14. Súd prvej inštancie sa dôvodne zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom k platnému postúpeniu pohľadávky, na základe ktorého postúpenia túto uplatňoval v rámci súdneho konania. Správne súd prvej inštancie skúmal, či pri postupovaní pohľadávky boli splnené podmienky zákona o bankách, a to práve v § 92 ods. 8. To, že tieto podmienky musia byť splnené, vedel aj postupca, pretože v zmluve o postúpení pohľadávok je uvedené, že pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. V § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách sú upravené špeciálne podmienky pre postúpenie pohľadávky, ak sa pohľadávka postupuje subjektu, ktorý nie je bankou. Podľa jeho znenia, ak aj napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých pohľadávok v omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok. Predpokladom postúpenia časti splatnej pohľadávky zo strany banky tretiemu subjektu, ktorý nie je bankou je, že sú splnené podmienky § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z., teda že banka preukáže písomnú výzvu, ktorú urobila vo vzťahu k žalovanému ako dlžníkovi na plnenie si svojich povinností a ak aj napriek tejto výzve by si dlžník svoje povinnosti neplnil a bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke, tak banka v takomto prípade mohla svoju splatnú pohľadávku postúpiť inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. K tomu, aby boli splnené podmienky platného postúpenia pohľadávky, jednoznačne musí byť preukázaná písomná výzva banky, omeškanie dlžníka dlhšie ako 90 kalendárnych dní a splatnosť omeškaného dlhu. Je teda nesporné, že postup podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona sa týka časti splatnej pohľadávky, s ktorou je dlžník vo vzťahu k banke v omeškaní. Netýka sa splatnosti celej pohľadávky. 15. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca nevedel preukázať výzvu, ktorú by urobila banka podľa § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. vo vzťahu k žalovanému tak, aby bolo možné využiť postup podľa uvedeného zákonného ustanovenia na postúpenie pohľadávky. Pokiaľ tieto podmienky neboli splnené, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. neboli splnené podmienky pre postúpenie časti splatnej pohľadávky na žalobcu. 16. Obranu žalobcu v podanom odvolaní, spočívajúcu v tom, že Slovenská sporiteľňa, a. s. mohla postúpiť aj svoju nesplatenú pohľadávku v prospech žalobcu, pretože nebola viazaná § 92 ods. 8 zákona o bankách, vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval krajský súd za dôvodnú. Túto obranu žalobcu vyvracia aj obsah zmluvy o postúpení pohľadávok, kde je uvedené, že pohľadávky spĺňajú podmienky postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Teda postupca o tejto okolnosti vedel, ale napriek tomu táto okolnosť v rámci súdneho konania preukázaná nebola. 17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní je potrebné rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu; procesnou legitimáciou je oprávnenie byť stranou v spore; vecná legitimácia je z hmotného práva vyplývajúci stav, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí; nedostatok vecnej legitimácie znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom spore. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. 18. Jediným dôvodom zamietnutia žaloby okresným súdom bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku rozporu s § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré ako lex specialis požíva prednosť pred všeobecnou právnou úpravou § 524 OZ. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal splnenie vyžadovaných zákonných podmienok - predpokladov - postúpenia pohľadávky. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon odporujúci zákonu, preto je neplatný (§ 39 OZ). 19. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť právnu argumentáciu okresného súdu; ustanovenie §92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné vykladať aj v spojení s § 525 ods. 1 OZ, podľa ktorého „Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia“. Za pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, treba považovať aj pohľadávky banky voči klientom. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá nepodlieha špecifickým požiadavkám, vrátane prísneho bankového tajomstva, určeným v § 27 a nasl. citovaného zákona na podnikanie bánk, sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - bankou a dlžníkom. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ preto bráni aj postúpeniu pohľadávok z právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na takúto zákonnú výluku § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť pohľadávku voči klientovi, ale len za splnenia tam uvedených podmienok. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a neplatné v zmysle § 39 OZ nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi navonok. V prípadoch uvedených v § 525 OZ ani prípadné oznámenie postúpenia pohľadávky postupcom v zmysle § 526 OZ nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dáva možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta tak, ako uvádza žalobca, musia však byť naplnené vyššie uvedené podmienky. Práve v nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť prelomenie bankového tajomstva, na ktoré poukazuje žalobca. Jednou z podmienok prípustnosti jeho porušenia (okrem nepretržitého omeškania klienta viac ako 90 kalendárnych dní a splatnosti pohľadávky) je písomná výzva klientovi. 20. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie písomnej výzvy banky žalovaným v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nepreukázaním tejto rozhodujúcej skutočnosti teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a ani nemohlo dôjsť k naplneniu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Dôvodom na zamietnutie žaloby bol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v konaní, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby. 21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.; odvolacia námietka o neúčelnosti trov právneho zastúpenia občianskeho združenia v tejto konkrétnej prejednávanej veci neobstojí. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania bol nárok, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. V spore došlo k zamietnutiu žaloby; právo na náhradu trov konania vzniklo úspešným žalovaným, preto vzniklo právo na náhradu trov konania aj občianskemu združeniu na strane žalovaných, ktoré bolo v spore zastúpené právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnilo si náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Zohľadňujúc skutočnosť, že žaloba bola zamietnutá aj na základe námietok proti nároku žalobcu, vznesených občianskym združením v jeho právne kvalifikovanom vyjadrení, považoval odvolací súd jeho náklady za vynaložené účelne. S argumentáciou žalobcu v odvolaní, spochybňujúcou účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia občianskeho združenia, nemožno súhlasiť, pretože aj jeho kvalifikované podanie, ktorého závery boli z časti prenesené do rozsudku okresného súdu, bolo dôvodom zamietnutia žaloby, a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. 22. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd, aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., pretože ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p., rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalovaným 1/, 3/ priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 23. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).