Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/248/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616208604 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616208604.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu, ako členov senátu, v spore žalobcu V., s. r. o., so sídlom O., V. XX, H.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Malinove, Slnečná 765/3, IČO: 42 174 902, adresa na doručovanie: Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. O. XXX, O. Štiavnica, o zaplatenie sumy 902,22 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/7/2016-107 zo dňa 30.05.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (prvý výrok) a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzajúc z ustanovení § 420 ods. 1, 3, § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z., účinného k 23.12.2006 konštatoval, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 663,88 €, ktoré finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 238,33 €, t.j. spolu 902,21 € za podmienok, dohodnutých v zmluve v troch mesačných splátkach po 35,19 €, počnúc dňom 18.11.2006. Žalovaný porušil podmienky zmluvy, žalobca dlh zosplatnil ku 23.12.2006. Žalobca podal trestné oznámenie a Okresný súd Lučenec trestným rozkazom č.k. 22T/43/2009-250 zo dňa 09.03.2009 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.03.2009. Okresný súd vyhodnotil úverovú zmluvu ako vzťah spotrebiteľský v zmysle § 52 ods. 1, 2, 3 OZ. Navyše žalobca do súdneho spisu predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovarské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 2031/07, kde žalovanému bola uložená povinnosť rozsudkom rozhodcovského súdu vo výške 27.420,-- Sk s 0,25 % úrokom z omeškania denne od 23.12.2006 do zaplatenia, a to z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere zo dňa 18.10.2006. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 21Er/476/2007-18, zo dňa 17.02.2012 vyhlásil exekúciu, vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 1796/07 za neprípustnú a zastavil ju. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému ako nárok na náhradu škody, avšak nepochybne s prihliadnutím na povahu zmluvných strán a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, preto bolo potrebné aplikovať na právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom ustanovenia spotrebiteľského práva. Vzhľadom na túto skutočnosť v prvom rade okresný súd posudzoval, či nárok žalobcu nie je premlčaný v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s prihliadnutím na § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade uplatnenej škody je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej osobe. Ide o subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu, plynúcu v rámci 10-ročnej objektívnej lehoty v prípade škody spôsobenej úmyselne. Keďže žalovaný porušil svoje povinnosti splácať riadne a včas poskytnutý úver, žalobca dňa 23.12.2006 ho zosplatnil. Dňom 24.12.2006 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota. K tomuto dátumu sa žalobca ako poškodený preukázateľne dozvedel, že ku škode došlo a kto za ňu zodpovedá. Subjektívna dvojročná premlčacia doba žalobcovi uplynula 24.12.2008. Keby si žalobca bol aj riadne uplatnil svoje právo na náhradu škody v rámci trestného konania, kedy by premlčacia doba spočívala, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (09.03.2009), aj tak by jeho právo bolo premlčané, keďže žalobu vo veci náhrady škody podal na súd až dňa 06.07.2016. Žalobca si v konaní neuplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému s tým, že škoda mu už bola priznaná rozhodcovským rozsudkom, a v tomto konaní poukazuje na uplatnený nárok na náhradu škody práve v trestnom konaní. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) s tým, že žalovanému, v konaní v plnom rozsahu úspešnému, vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, preto súd vyslovil, že žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu; v odôvodnení však dodal, že žalovanému v danom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto o ich výške už súd nebude rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Nesúhlasil s posúdením postavenia žalovaného ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a bola uzatvorená ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd nebol oprávnený prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva ex offo, pretože týmto konaním okresný súd porušil žalobcove právo na spravodlivý proces a zásadu rovnosti zbraní. Uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný, pretože okresný súd v trestnom konaní žalobcu ako poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie trestným rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.03.2009. Ani s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 2 a § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na právoplatnosť a vykonateľnosť trestného rozkazu právo žalobcu premlčané nie je. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadal priznať náhradu trov konania ako aj trov odvolacieho konania. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 6. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 7. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovanému žalobca poskytol finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal tento v dohodnutej lehote v dohodnutých splátkach vrátiť. Žalovaný porušil podmienky zmluvy. Žalobca podal trestné oznámenie, v dôsledku ktorého okresný súd uznal žalovaného vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Uvedený prečin bol spáchaný v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorú uzavrel so žalobcom ako veriteľom žalovaný ako dlžník. Skutočnosti, rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo-právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne významné, pretože v danom prípade súd koná o nároku žalobcu na náhradu škody a nie o nároku zo zmluvy o úvere ako takej. Náhrada škody je zodpovednostný vzťah, nie vzťah zmluvný. 8. Odvolanie žalobcu vo vzťahu k námietke premlčania je dôvodné. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd pochybil, keď v danom prípade aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 01.05.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Prihliadol teda na ustanovenie, ktoré upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky strany sporu. 9. V danom prípade jednoznačne absentuje vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka). Okresný súd nebol oprávnený premlčaním nároku sa vôbec zaoberať. Ak tak urobil, jeho procesný postup nebol a nie je správny a v konaní aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje. Vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho skutkovo vec neúplne zistil. 10. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd dodáva, že skutkové a právne závery okresného súdu, keď právne posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným tak, že ide o spotrebiteľský právny vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, sú inak správne. Predmetná zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy a obsah zmluvy zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania, typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné podmienky potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. 11. Vzhľadom na ďalšie odvolacie námietky krajský súd považuje za potrebné dodať, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver nie je spotrebiteľským úverom, zaťažuje toho, kto tak tvrdí, t.j. žalobcu. Otázka právneho režimu absolútnych obchodov, kam nesporne patrí i zmluva o úvere, uzatváraných dodávateľom so spotrebiteľom, bola v minulosti riešená súdmi nejednotne. Postupne sa názory súdov v takýchto prípadoch prikláňali k postupu, aký zvolil v prejednávanej veci okresný súd, t.j. k aplikácii Občianskeho zákonníka. Zásadný vplyv k odstráneniu tejto nejednotnosti malo prijatie zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru, alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku, alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, ktorým s účinnosťou od 01.05.2014 došlo i k zmene ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže uvedený právny predpis nemá prechodné ustanovenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 21.04.2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014 vyslovil právny názor, že toto ustanovenie sa od svojej účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy, založené pred týmto dňom. 12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 C.s.p.) ani na jeho zmenu (§ 388 C.s.p.). Keďže zrušil rozhodnutie súdu vo veci samej, zároveň zrušil aj závislý výrok o trovách konania. 13. Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody po preskúmaní základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ, a to existencie porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, vzniku škody, príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody. 14. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).