Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/43/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617211897 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617211897.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, F., proti povinnému z vyživovacej povinnosti D. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX W., právne zastúpenému T.. Bc. D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, XXX XX W. nad W., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa, a o odvolaní povinného z vyživovacej povinnosti proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 3Pc/13/2017-63 zo dňa 17. 04. 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil vyživovaciu povinnosť povinného z vyživovacej povinnosti - otca navrhovateľa D. Q. na navrhovateľa - plnoletého syna L. Q. vo výške 100,- € mesačne, ktoré je povinný zasielať k rukám navrhovateľa odo dňa podania návrhu. Zároveň rozhodol o zročnom výživnom za obdobie odo dňa podania návrhu, t. j. za obdobie od 03. 11. 2017 do 17. 04. 2018, ktorý deň okresný súd vo veci rozhodol tak, že zameškané výživné vo výške 600,- € je otec navrhovateľa povinný zaplatiť navrhovateľovi v mesačných splátkach po 60,- € až do zaplatenie spolu s bežným výživným, a to do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že povinnému z vyživovacej povinnosti - otcovi navrhovateľa dosiaľ vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu nebola. Vyživovaciu povinnosť si otec navrhovateľa plnil dobrovoľne naposledy vo výške 100,- € v mesiaci jún 2017. Bolo preukázané, že navrhovateľ je študentom P. technickej univerzity v Q., N. chemickej a potravinárskej technológie, navštevuje 4. ročník inžinierskeho štúdia, a to študijný program chemické inžinierstvo. Z uvedeného vyplynulo, že navrhovateľ sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a nenadobudol schopnosť samostatne sa živiť, preto jeho nárok je daný. Konštatoval, že z výpisu výsledkov štúdia navrhovateľa vyplýva, že v súčasnosti si riadne plní školskú dochádzku a za zimný semester akademického roka získal plný počet kreditov. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľa, mal za preukázané, že počas štúdia v Q. navrhovateľ býva na priváte a jeho náklady boli vyčíslené za ubytovanie vo výške 140,- €, cestovné vo výške 25,- €, strava vo výške 200,- €, hygiena 30,- €, kultúra 20,- €, učebné pomôcky 30,- €, návšteva lekára 100,- € ročne, ošatenie, obuv 500,- € ročne. Počas konania navrhovateľ však menil svoje výdavky, ktoré v návrhu uviedol v nižšej výške, ako na poslednom pojednávaní, kde predložil zoznam výdavkov. Jediným podľa okresného súdu preukázaným výdavkom zo strany navrhovateľa boli výdavky na bývanie, a to predložením čestného prehlásenia S. D., keď ostatné vyčíslené výdavky navrhovateľ listinnými dôkazmi súdu nepreukázal. Z vyjadrenia navrhovateľa, ako aj jeho matky vyplynulo, že jeho matka mu mesačne prispieva výživným vo výške 100,- € mesačne, platí mu paušálne mobilný telefón, zasiela mu rodinné prídavky a občas mu dáva ďalšie vreckové. 3. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti rodičov navrhovateľa, okresný súd mal preukázané, že matka navrhovateľa pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka a podľa jej vyjadrenia si plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Povinný z vyživovacej povinnosti - otec navrhovateľa je aktuálne zamestnaný v spoločnosti KRUK - Česká a Slovenská republika s. r. o. s čistým mesačným príjmom za obdobie január 2017 až október 2017 vo výške 492,- € mesačne a súčasne poberá výsluhový dôchodok vo výške 805,91 €. Obaja rodičia navrhovateľa mali ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorá im tohto času netrvá, nakoľko ich ďalšia dcéra - sestra navrhovateľa je už t. č. plnoletá a schopná sama sa živiť. 4. Povinný z vyživovacej povinnosti - otec navrhovateľa počas celého konania poukazoval na to, že konanie navrhovateľa je proti dobrým mravom a z tohto dôvodu nie je jeho nárok daný. K uvedenej námietke otca navrhovateľa však okresný súd uzavrel, a to po preskúmaní všetkých okolností tohto prípadu, že nie je možné neurčiť vyživovaciu povinnosť povinného z vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi. Zdôraznil, že plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi je zákonnou povinnosťou jeho otca a trvá do času, kým navrhovateľ nebude schopný sám sa živiť. Skutočnosť, že v súčasnosti navrhovateľ študuje na vysokej škole odôvodňuje trvanie vyživovacej povinnosti. Vyplýva to z úlohy rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu. Správanie sa navrhovateľa k povinnému z vyživovacej povinnosti tak, ako ho tvrdil jeho otec, vzhľadom na vykonané dokazovanie nepovažoval okresný súd za správanie v rozpore s dobrými mravmi, pre ktoré by vyživovaciu povinnosť nemal určiť. Aj sám navrhovateľ uviedol, že s otcom mal odmalička komplikovaný vzťah, keď tento ich opustil zo dňa na deň a spomienky na spolužitie s otcom vyvolávajú u neho negatívne pocity. Navrhovateľ nemôže podľa okresného súdu znášať dôsledky rozpadu vzťahu svojich rodičov. Za situácie, že navrhovateľ neprejavuje taký záujem o svojho otca, ako on očakáva, nemôže niesť navrhovateľ dôsledky. Je predovšetkým v záujme povinného z vyživovacej povinnosti, ako aj navrhovateľa snažiť sa vybudovať si vzťah otec - syn. Navrhovateľ ako dieťa totiž nemohol objektívne ovplyvniť vzťahy medzi rodičmi a ani ich nezavinil. Za týchto okolností nebolo od navrhovateľa možné požadovať výraznú zmenu v jeho postoji k povinnému z vyživovacej povinnosti, ani po dosiahnutí plnoletosti, lebo v tom čase neexistoval medzi nimi blízky citový vzťah, v ktorom by mohli pokračovať, resp. na neho nadviazať. Z tohto pohľadu okresný súd nepovažoval za významnú okolnosť, že navrhovateľ sa na výživou povinného obrátil so svojimi finančnými požiadavkami a neprejavoval taký záujem o neho samotného, ako aj o jeho zdravotné problémy, ako by povinný z vyživovacej povinnosti očakával. Súd dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že navrhovateľ sa snažil sám hradiť si svoje náklady rôznymi brigádami, keď tieto v budúcnosti bude musieť obmedziť a nebude mať taký prístup k pracovným príležitostiam, a to práve zo študijných dôvodov, keď počas leta musí absolvovať neplatenú prax, následne vypracovávať projekt do školy, vypracovať diplomovú prácu a pripraviť sa na štátnice. Taktiež nie je podľa okresného súdu zanedbateľná ani skutočnosť, že navrhovateľ neprejavoval dlhší čas o povinného z vyživovacej povinnosti záujem a napriek tomu mu tento zasielal na účet pravidelné výživné vo výške 100,- € mesačne dobrovoľne. Súd preto uzavrel, že nebol preukázaný rozpor s dobrými mravmi, na základe ktorého by výživné neurčil. 5. Okresný súd sa ďalej vysporiadal s námietkou otca navrhovateľa, ktorý namietal, že navrhovateľ, resp. na jeho meno, sú vedené dve vkladné knižky na sporenie, na základe čoho mal za to, že všetky náklady si má navrhovateľ hradiť si sám. Súd v tomto smere zamietol vykonanie dôkazov a poznamenal, že suma finančných prostriedkov na vkladných knižkách, ktorú pre navrhovateľa niekto sporil nie je určená na pokrytie základných potrieb navrhovateľa a nemá suplovať vyživovaciu povinnosť rodiča. Navrhovateľ ich môže minúť podľa svojej úvahy a potreby napr. na nepredvídateľné výdavky. 6. Vzhľadom na vykonané dokazovanie následne pristúpil k určeniu vyživovacej povinnosti otca navrhovateľa voči navrhovateľovi s tým, že pri určení výšky tohto výživného prihliadal v zmysle § 75 Zákona o rodine nielen na odôvodnené potreby navrhovateľa, ktoré neboli podľa okresného súdu dostatočne preukázané, ale aj na schopnosti, možnosti a zárobkové pomery na strane povinného rodiča. Ustálil, že výživné vo výške 100,- € spĺňa kritériá ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a uvedené výživné je v schopnostiach a možnostiach povinného z vyživovacej povinnosti platiť v tejto výške, ktorú výšku dosiaľ ani sám otec navrhovateľa nerozporoval. Okresný súd prihliadol pritom aj na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery povinného rodiča pri zohľadnení jeho súčasného príjmu výdavkov, zdravotného stavu a pracovných schopností. Takto ustálená výška výživného zodpovedá kritériám Zákona o rodine, ktoré výživné určil okresný súd od okamihu podania návrhu, t. j. od 03. 11. 2017, tak ako to žiadal navrhovateľ po zmene návrhu a vo zvyšku ako nedôvodný návrh zamietol. 7. Dlžné výživné za obdobie od 03. 11. 2017 do 17. 04. 2018 vo výške 600,- € povolil súd povinnému z vyživovacej povinnosti platiť v pravidelných mesačných splátkach po 60,- € až do zaplatenia spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok. 8. O trovách konania rozhodol okresný súd v súlade s § 57 a § 58 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte „CMP“). 9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak navrhovateľ, ako aj povinný z vyživovacej povinnosti - otec navrhovateľa. 10. Navrhovateľ namietal, že súdom určené výživné nezodpovedá jeho odôvodneným a preukázaným potrebám a taktiež nezodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného. Zdôraznil, že povinný z vyživovacej povinnosti nemá vyživovaciu povinnosť k neplnoletému dieťaťu, pretože nie je otcom neplnoletého dieťaťa. Otec navrhovateľa má len dve plnoleté deti, okrem navrhovateľa ešte jeho plnoletú sestru, ktorá študuje v Rakúsku a poberá mesačné výživné vo výške 800,- € a nie je odkázaná na výživné od otca navrhovateľa. Poukázal na pravidelný mesačný príjem otca, ktorý odôvodňuje priznanie vyššieho výživného, než ako bolo ustálené súdom. Naviac, otec navrhovateľa je vlastníkom bytu s garážou a disponuje finančnou hotovosťou, ktorú obdržal za predaj lukratívneho pozemku. Naopak, pokiaľ ide o jeho výdavky, tieto riadne špecifikoval vo svojom podaní zo dňa 15. 04. 2018, z ktorého prehľadu je zrejmé, že ide len o nevyhnutné výdavky, ktoré musí vynakladať na svoj život a na sústavnú prípravu na svoje zamestnanie, ktoré sú približne v priemernej výške 500,- € a na ich odôvodnenosť nie je potrebné vykonávať osobitné dokazovanie. Má za to, že suma výživného vo výške 200,- €, ktorú žiadal od otca, zodpovedá ustanoveniam Zákona o rodine, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, a to vo výroku, ktorým bol jeho návrh vo zvyšku zamietnutý tak, že aj v tomto rozsahu určí vyživovaciu povinnosť voči nemu zo strany povinného vo výške 100,- € mesačne, alternatívne, aby odvolaním napadnutý rozsudok v časti napadnutých výrokov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Povinný z vyživovacej povinnosti - otec navrhovateľa v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, je predčasné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Mal za to, že vo veci nebola reálne a objektívne zistená finančná situácia navrhovateľa, keď súd nevykonal žiadne dôkazy ním navrhované, pričom sa spoľahol len na tvrdenia navrhovateľa, ktorý sústavne menil dôvody svojej žaloby. Trval na tom, aby súd zabezpečil výpis z účtu navrhovateľa, vkladnú knižku navrhovateľa, na ktorú mu jeho matka dlhodobo poukazuje detské prídavky vyplácané Rakúskou republikou a súčasne, aby navrhovateľ predložil daňové doklady o obstarávaní svojich životných potrieb a nielen jeho subjektívne a ničím nepodložené účelové tvrdenia, ktoré navyše počas celého konania svojvoľne modifikoval. Spochybnil čestné prehlásenie S. D. a trval na tom, aby súd zabezpečil ako listinný dôkazy - nájomnú zmluvu, z ktorej vyplynú výdavky navrhovateľa na bývanie. 12. Povinný z vyživovacej povinnosti - otec navrhovateľa k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedol, že policajným vyšetrovaním na OO OR PZ Lučenec bolo potvrdené protiprávne konanie navrhovateľa a jeho matky. Žiadal, aby rozsudok okresného súdu bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej v texte „CSP“) prejednal odvolanie navrhovateľa, ako aj otca navrhovateľa - povinného z vyživovacej povinnosti v zmysle § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 CMP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 14. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z. z. (ďalej v texte aj „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 17. Odvolací súd preskúmal odvolaniami napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a aplikujúc ust. § 387 ods. 1 CSP považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov a právnych úprav, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol a na dôvody v rozhodnutí uvedené odkazuje ( § 387 ods. 2 CSP ). 18. Otec navrhovateľa ako povinný z vyživovacej povinnosti vo vzťahu k plnoletému dieťaťu - navrhovateľovi prioritne namietal, že okresný súd nedostatočne zistil finančnú situáciu na strane navrhovateľa. Námietka však nie je dôvodnou, nakoľko okresný súd vychádzal pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca voči plnoletému synovi len zo základných nevyhnutných potrieb navrhovateľa ako plnoletého dieťaťa, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a študuje na vysokej škole v Q.. Tak zo samotnej žaloby, ako aj z výpovede navrhovateľa a predložených listinných dôkazov je nepochybné, že len za ubytovanie v Q. na priváte hradí navrhovateľ mesačne 140,- €, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná a za týmto účelom okresný súd dokazovanie vykonal. Pokiaľ ide o základné nevyhnutné potreby, ako je zabezpečenie stravny, ošatenia, zakupovanie hygienických pomôcok, či náklady súvisiace s učebnými pomôckami, je nepochybné, že tieto musí navrhovateľ vynakladať. Je nepochybné, že stravné vo výške 150,- € mesačne nie je neprimerané a ani nezodpovedajúce veku a potrebám plnoletého dieťaťa - dospelého muža, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie. Nemožno totiž opomenúť skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodiča je jeho prvoradou zákonnou povinnosťou, a preto prispievať na výživu dieťaťa, a to len na jeho základné životné potreby, ako je bývanie počas štúdia, strava, ošatenie a podobne, je primárnou, nielen zákonnou, ale i ľudskou povinnosťou vo vzťahu k dieťaťu. Nemožno pochybovať a ani by to nebolo v súlade s princípom formálnej logiky, že navrhovateľ vynakladá výdavky súvisiace so stravou, ošatením, zabezpečením hygienických potrieb, učebných pomôcok, na ktorých sa má podieľať i jeho otec , a to aspoň v minimálnej miere spolu vo výške 100,- € mesačne. Nejde o výdavky, ktoré by boli navrhovateľom špecifikované a vyčíslené ako výdavky v rozpore s bežnými výdavkami dieťaťa zodpovedajúce jeho veku, zdravotnému stavu a okolnosti, že študuje na vysokej škole mimo miesta bydliska a naviac vysokoškolské štúdium ukončuje. Bolo by absurdné predpokladať, že potreby plnoletého dieťaťa vo veku 25 rokov, hradené výživným zo strany jeho matky 100,- € mesačne a zo strany otca 100,- € mesačne, teda spolu 200,- € mesačne sú neprimerané, nadhodnotené, prípadne v rozpore s dobrými mravmi. Okolnosti súvisiace so vzájomným vzťahom navrhovateľa a jeho otca - povinného z vyživovacej povinnosti, ktorými sa okresný súd dôsledne zaoberal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 40 jeho odôvodnenia, sú dostatočne zohľadnené a na ich posúdenie okresným súdom odvolací súd odkazuje. 19. Ani skutočnosť, že by žalovaný prípadne disponoval vkladnými knižkami na jeho meno, nie je dôvodom pre spochybnenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko výživné predstavuje pravidelne opakujúce sa dávky, ktorých účelom je pokrytie základných pravidelných mesačných potrieb dieťaťa. Okresný súd naopak dôvodne prihliadal na skutočnosť, že navrhovateľ si sám privyrábal, a to i brigádnickou formou, práve za účelom zabezpečenia si vlastných životných potrieb. Základné potreby navrhovateľa nepriamo uspokojuje aj jeho matka, u ktorej žije, býva a ktorá mu zasiela rodinné prídavky, keď aj touto formou sa zabezpečujú základné potreby navrhovateľa a ktoré skutočnosti boli i dôvodom, že okresný súd ustálil výživné vo výške 100,- € mesačne a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľa ako aj povinného z vyživovacej povinnosti, poukazuje na tú skutočnosť, že okresný súd pri rozhodovaní o výživnom neprihliadal len na odôvodnené potreby navrhovateľa, ale i na schopnosti a možnosti povinného, t. j. otca navrhovateľa, s ktorým sa v súčasnej dobe navrhovateľ nestretáva a nie je s ním v žiadnom kontakte. Ani námietka navrhovateľa, že jeho otec je vlastníkom bytu s garážou nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko tak, ako otec navrhovateľa má zabezpečenú svoju bytovú otázku, má ju takto zabezpečenú i jeho matka, preto nie je možné len s prihliadnutím na okolnosť, že otec navrhovateľa je vlastníkom bytu mať za to, že výška vyživovacej povinnosti je neprimeraná a v rozpore s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 21. Je teda zrejmé, že vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľovi naďalej trvá, tento ju dobrovoľne prestal hradiť od júna 2017, preto bolo dôvodné, ak okresný súd návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel, vyživovaciu povinnosť určil odo dňa podania návrhu a uložil povinnému z vyživovacej povinnosti - otcovi navrhovateľa povinnosť prispievať na dieťa výživným pravidelne v mesačných dávkach s tým, že zároveň rozhodol i o zročnom výživnom. Otec navrhovateľa je preto povinný prispievať na plnoletého syna výživným vo výške 100,- € mesačne + zameškané výživné, na ktoré okresný súd povolil otcovi mesačné splátky po 60,- € mesačne, ktoré je povinný zasielať spolu s bežným výživným, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. 22. Pri určovaní výšky výživného v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je totiž potrebné brať ohľad na potreby oprávneného, teda ich dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno- spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí, a to bez ohľadu na to, či s deťmi žijú, alebo nie v spoločnej domácnosti, pretože neprestávajú ani jeden z nich naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré je výživou odkázané na rodičov. 23. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľovi vo výške 100,- € mesačne rozhodol vecne správne, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Naviac odvolací súd uzatvára, že pred všetkými výdavkami, ktoré rodičom vznikajú, je vyživovacia povinnosť prvoradou zákonnou povinnosťou, teda výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. 24. Okresný súd zároveň rozhodol vecne správne i o náhrade trov konania, ktoré rozhodnutie odvolaním žiaden účastník konania nenapadol, avšak uvedené odvolací súd konštatuje, nakoľko rozhodnutie o náhrade trov konania je výrok závislý. 25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 57 a § 58 CMP s tým, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Ani navrhovateľ, ale ani povinný z vyživovacej povinnosti - otec navrhovateľa, neboli v odvolacom konaní úspešní, preto ani jednému z nich nevznikol nárok na ich náhradu. 26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).