Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/24/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200034 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6618200034.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci navrhovateľa R. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., proti matke F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., ul. V. XXXX/X, zast. JUDr. Soňou Petrusovou, advokátkou so sídlom Lučenec, Ul. Adyho č. 34 o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5Pc/1/2018-50 zo dňa 29. 01. 2018 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 5Pc/1/2018-50 zo dňa 29. 01. 2018 p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie matku zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa R. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 50,-Eur mesačne vždy do 10 dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok). 2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ je študentom 3. ročníka denného štúdia Gymnázia so sídlom D. A. vo T.. Býva v domácnosti s otcom v XXXX., cca od augusta 2017. Mesačné výdavky samotného navrhovateľa boli vyčíslené v celkovej sume 95,87,-Eur, pozostávajúcej z nasledovných položiek: strava v školskej jedálni od septembra do decembra 2017 112,- Eur, t.j. 28,- Eur mesačne, ošatenie 410,- Eur ročne, t.j. 34,17,- Eur mesačne, drogéria 74,- Eur ročne, t.j. 6,17,- Eur mesačne, lieky 20,- Eur ročne, t.j 1,7,- Eur mesačne, náklady spojené so školou v sume 155,- Eur polročne / zahrňujúci výlety, ZRPŠ, knihy /, t.j. 25,83,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie mal preukázané, že navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť z dôvodu sústavnej prípravy na budúce povolanie. Vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľovi stále trvá z dôvodu, že navrhovateľ nie je objektívne schopný sa sám živiť. Pri stanovení výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z oprávnených potrieb navrhovateľa, jeho výdavkov a možností a schopností na strane povinného. Navrhovateľ vyčíslil nevyhnutné náklady celkom sumou 504,- Eur ročne a náklady na školu od septembra do januára sumou 155,- Eur. Po rozpočítaní uvedených ročných nákladov na mesiac súd prvej inštancie dospel k nákladom za obdobie kalendárneho mesiaca v sume 95,87,- Eur. Na pojednávaní právna zástupkyňa matky navrhla určiť výživné, vzhľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky, prihliadnuc že matka pravidelne mesačne hradí náklady na mobilný telefón navrhovateľa ako aj iné finančné výdavky ak o to požiada, čo aj sám navrhovateľ vo výpovedi potvrdil, pre navrhovateľa vo výške 50,-Eur mesačne. Súd prvej inštancie prihliadol na to, že matka má k navrhovateľovi tiež vyživovaciu povinnosť, ktorú nenahrádza osobnou starostlivosťou o navrhovateľa. Navrhovateľ požadoval výživné vo výške 120 Eur. Vo svojej výpovedi na pojednávaní túto skutočnosť odôvodnil tým, že jeho otec platil po zvýšení výživného sumu 116,- Eur mesačne jeho matke, tak aj matka mu má teraz takou istou sumou prispievať na výživné. Súd prvej inštancie síce porovnal na základe listinných dôkazov ročný čistý príjem za rok 2017 otca, ktorý je v celkovej sume 20.536,98 Eur a čistý ročný príjem matky v sume 5.073,12 Eur, rozdiel uvedených príjmov v sume je 15.463,86 Eur. Obaja rodičia majú prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, na čo súd prvej inštancie taktiež pri určení výšky výživného prihliadol. Súd prvej inštancie vzhľadom na vek navrhovateľa, jeho nevyhnutné mesačné náklady na stravu v školskej jedálni, ošatenie, drogériu, lieky a náklady na školu, ako aj úhradu časti mesačných výdavkov matkou navrhovateľa vyhodnotil za primerané určenie výživného vo výške 50,-Eur mesačne. Táto suma zodpovedá oprávneným potrebám navrhovateľa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky navrhovateľa. Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal priznať výživné od právoplatnosti rozsudku, súd prvej inštancie preto vyhovel návrhu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa dikcie § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“), podľa ktorého žiaden účastník nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa spravuje ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku. Súd prvej inštancie v danej veci vzhľadom na charakter sporu - výživné medzi najbližšími príbuznými mal za to, že nie je spravodlivé, aby účastníci si nahrádzali trovy. V spojitosti s uvedeným je dôležitá aj skutočnosť, že nejde o spor právne náročný. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že matka ho opustila, pričom mu povedala, aby išiel k svojmu otcovi, ktorý s nimi nežil od roku 2003. Taktiež nie je pravda, že on sám sa rozhodol odsťahovať k otcovi. Navrhovateľ len nesúhlasil, aby išiel bývať k jej priateľovi, nakoľko ho nepozná a nechcel opustiť svoj domov, kde býval odmalička. Taktiež nie je pravda, čo uviedla jeho matka ohľadom jej príjmu. Jej príjem nebol dostatočne preskúmaný, podľa potvrdenia zo zamestnania jeho matka zarábala mesačne sumu 422 €, jemu však doslova povedala, že zarába od 700 € do 850 € v čistom, čiže zamestnávateľ jej musí okrem vydokladovanej sumy dávať peniaze do rúk alebo inou formou prípadne ako odmenu. Jej príjem by bol možný zistiť výpisom z účtu alebo jej výsluchom. Taktiež navrhovateľ uviedol, že byt v ktorom spoločne s matkou bývali v meste U. jeho matka prenajíma, kde za prenájom berie mesačne sumu od 200 € do 350 €. Čiže jej mesačný čistý príjem je vo výške cca okolo 1200 €. Jeho matka to však neuviedla, aby nemusela platiť vyššie výživné. Navrhovateľ ešte dodal, že do svojich mesačných výdavkov nezahrnul cestovné a že o rok ho čaká stužková a maturita, kde bude potrebovať oblek a topánky. Konštatoval, že jeho výdavky sú ako pre dospelého človeka. Po ukončení strednej školy by chcel isť na vysokú školu, pričom dodal, že prihlášky a cestovné na prijímacie skúšky sú finančne nákladné. Na záver uviedol, že pre dospelého človeka je suma 50 € nízka a preto žiadal sumu 120 €. 5. Matka sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila, pričom uviedla, že súd mal za preukázané majetkové pomery rodičov navrhovateľa, ako aj jeho potreby a taktiež možnosti obidvoch rodičov. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že navrhovateľa vychovala a starala sa o neho temer do jeho 18-tich rokov. Otec navrhovateľa ani poriadne nevedel, že má syna a všetky jeho potreby zabezpečovala výlučne ona, okrem výživného určeného súdom. Ďalej podľa matky nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že ho opustila. Pravdou je, že sa s ňou nechcel presťahovať do nového bydliska a radšej si zvolil terajšie bydlisko otca, čo s ťažkým srdcom matky rešpektovala. Súd preskúmal jej príjem rovnakým spôsobom ako príjem otca navrhovateľa - obidvaja predložili potvrdenie od zamestnávateľa. Navrhovateľ akceptuje potvrdenie otca, ale jej potvrdenie nie je ochotný akceptovať. Takéto preukazovanie príjmov účastníkov konania je bežnou praxou súdov. Nie je pravdou, žeby bol jej mesačný príjem vyšší, ako je to uvedené na potvrdení od zamestnávateľa. Zamestnávateľ jej poukazuje výplatu na účet v takej výške, ako uviedol v potvrdení o príjme a je to potrebné považovať za objektívnu skutočnosť. Nie je pravdou, žeby za prenájom bytu dostávala mesačne sumu od 200,- do 350,- Eur tak, ako to uviedol navrhovateľ vo svojom odvolaní. Poukázala na správu zo školy ohľadne navrhovateľa, v ktorej je zdôraznený jeho postoj k štúdiu a jeho celkové správanie, čo sa odzrkadľuje aj na jeho študijných výsledkoch. Celkový postoj k štúdiu je u navrhovateľa podľa nej nezodpovedný a argumenty ohľadne školy a výdavkov používa len účelovo na dosiahnutie vyššieho výživného, ktoré pravdepodobne použije na cigarety, alkohol a má obavu, že aj na omamné látky. Matka je toho názoru, že súd prvej inštancie objektívne a spravodlivo vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a na základe toho aj spravodlivo rozhodol a teda navrhla, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“). 6. Navrhovateľ sa k vyjadreniu matky vyjadril pričom uviedol, že nie je pravda, že sa o neho otec nestaral, vždy mu niečo kúpil, čo sa týka narodením, menín, Vianoc a riadne platil výživné. Otec mu okrem toho platil aj životné poistenie vo výške 17,33 € mesačne od mesiaca november roku 2003 do mesiaca august roku 2017 to je 166 mesiacov a suma činí cca 2.876,78 €. Životnú poistku, ktorú platil otec zrušila matka pred jeho plnoletosťou a tieto peniaze si nechala pre svoje účely. K potvrdeniu od zamestnávateľa uviedol, že jeho matka mu sama povedala, že má príjem vyšší ako je na výplatnej páske, takže pravdivo uviedol sumu 700 € až 850 €. Čo sa týka prenájmu bytu podľa zistení z realitných kancelárií v centre mesta S.sa pohybujú ceny za prenájom 3-izbového bytu od 350 € takže je reálne, že berie takúto sumu za prenájom jej bytu. V byte býva iná neznáma osoba, čo mu potvrdili susedia. K jeho štúdiu na škole sa vyjadril v tom, že jeho výsledky sú priemerné, avšak ani raz nemal zníženú známku zo správania a takisto nemal žiadne neospravedlnené hodiny. Do školy riadne chodí, nie je pravda, že je nezodpovedný. Veľmi ho urazilo a ponížilo to, že jeho matka uviedla vo svojom vyjadrení, že peniaze použije na cigarety, alkohol a omamné látky. Navrhovateľ uviedol, že nefajčí a ani nepije alkoholické nápoje a už vôbec nepožíva omamné látky. Považuje sa za slušného a čestného človeka, ani raz nemal problémy so správaním v škole ani na verejnosti. Nie je pravda, že by neakceptoval priateľa jeho matky a jej osobný život. Už predtým mala 12 ročný vzťah s iným priateľom, v ktorom trpel a často dochádzalo k fyzickému násiliu na jeho osobu. Po tomto vzťahu vystriedala ďalších partnerov a práve pre toto nechcel ísť žiť spolu s matkou a jej oveľa mladším partnerom. Navrhovateľ mal strach ako bude on reagovať na jeho prítomnosť. Na záver žiadal, aby súd objektívne a spravodlivo vyhodnotil dôkazy a určil sumu výživného vo výške 120 Eur mesačne od podania návrhu. 7. Matka sa k vyjadreniu navrhovateľa vyjadrila, pričom uviedla, že je pravdou, že okrem sviatkov a plnenia si vyživovacej povinnosti, iným spôsobom na výchovu navrhovateľa otec nikdy neprispel. Po dohode medzi ňou a otcom navrhovateľa, otec platil životnú poistku navrhovateľovi, ktorú založila ona a z toho dôvodu nežiadala za celé obdobie zvýšenie výživného. Životná poistka bola založená na jej meno, kde bola spolu s navrhovateľom pripoistená. Túto poistku zrušila z toho dôvodu, že bolo potrebné navrhovateľovi prerobiť jeho detskú izbu na študentskú a z toho dôvodu nemusela brať úver a taktiež tieto peniaze spoločne s navrhovateľom (ktoré zvýšili po rekonštrukcii izby) spotrebovali. Jednalo sa o sumu 2.063,78 Eur, pričom sa nejednalo o žiadne šetrenie pre navrhovateľa. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ je priemerným žiakom, avšak má veľa vymeškaných hodín, ktoré sú vždy ospravedlnené od lekára, ale o učenie nemá veľký záujem. Správanie navrhovateľa sa zmenilo až potom, ako si našla priateľa, avšak vždy to bude pre ňu jej syn, ktorý bude na prvom mieste, aj napriek tomu, že to odmieta pochopiť a akceptovať. Matka je smutná z jeho správania sa a postoja voči nej. Nikdy sa nestalo, žeby jej predchádzajúci priateľ akýmkoľvek spôsobom navrhovateľovi ublížil a nikdy nedošlo k fyzickému násiliu voči nemu. Matka nevie prečo navrhovateľ uviedol takéto nepravdivé skutočnosti. Poukázala na súdnu prax, podľa ktorej sa výživné na plnoleté dieťa navštevujúce vysokú školu určuje v rozmedzí od 150,- Eur do 300,- Eur. Navrhovateľ žiada 120,- Eur, čo však nie je v jej možnostiach, vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery a nie je v súlade s potrebami navrhovateľa. Pre študenta strednej školy je výživné vo výške 240,- Eur od obidvoch rodičov neprimerane vysoké. Navrhovateľ sa voči nej ako matke správa v rozpore s dobrými mravmi a uvádza už spomínané nepravdivé skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na rozhodovanie v danej veci. Opätovne tvrdila, že súd objektívne a spravodlivo vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a na základe toho aj spravodlivo rozhodol a teda navrhla, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. 8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 9. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je konaním, ktoré súd prejednáva podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku (§ 154 a nasledujúce CMP). Na konania podľa Civilného mimosporového poriadku sa podľa § 2 ods. 1 CMP použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak. 10. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k podanému odvolaniu krajský súd naviac dodáva: 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 14. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. 15. Pokiaľ ide o skutkové závery okresného súdu, na základe ktorých okresný súd dospel k tomu, že matka je povinná prispievať na výživu navrhovateľa sumou 50,-Eur mesačne, s týmito sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 16. Odvolanie navrhovateľa teda nie je dôvodné. 17. Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom upravuje Zákon o rodine v § 62 ako ich zákonnú povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliada súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodičia, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 19. Priamo v ustanovení § 75 Zákona o rodine ukladá súdu posudzovať majetkové pomery, schopnosti a možnosti povinného objektívne z hľadiska širších súvislostí a skutočností, či sa výživou povinná osoba nevzdala výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu a či neberie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré by ohrozovali jeho schopnosť platiť výživné. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne aplikoval ustanovenia Zákona o rodine. 20. Pokiaľ ide o konkrétne námietky navrhovateľa spočívajúce v tej skutočnosti, že matka má vyšší príjem ako uviedla, odvolací súd má za to, že tieto námietky vytýkané navrhovateľom nie sú dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správne zhodnotených dôkazov a dostatočne vykonaných dôkazov, a okresný súd svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Správne okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z potvrdenia o príjme matky (č. l. 23 spisu) ako aj potvrdenia o príjme otca (č. l. 39 spisu) a tieto následne porovnal. Súd prvej inštancie ďalej správne v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky ako aj na odôvodnené potreby navrhovateľa. Navrhovateľ príjmy matky namieta, pričom ale žiadnym spôsobom nepreukázal opak. Matka naopak vo svojich vyjadreniach tvrdenia navrhovateľa o výške jej príjmu poprela. 21. Ďalšie námietky uvádzané navrhovateľom odvolací súd považoval za neopodstatnené a preto rozhodnutie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne. 22. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania 23. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).