Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/234/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705208560 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6705208560.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a členov senátu JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, P. K., vedenej pod sp. zn. EX 2051/05 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, Borovianska 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 541,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/1559/2005-97 zo dňa 13.04.2018, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu v prvej a druhej výrokovej vete o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd prvou a druhou výrokovou vetou podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu zastavil. Treťou výrokovou vetou súd rozhodol, že návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamieta. Štvrtou výrokovou vetou rozhodol o tom, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom dňa 16.04.2005 pod č. N 1564/2005, NZ 16160/2005, NCRLs 15956/2005, a to na základe splnomocnenia, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere uzavretej dňa 28.04.2004 medzi oprávneným a povinným. Po preskúmaní notárskej zápisnice súd dospel k záveru, že táto nie je spôsobilým exekučným titulom. V tomto smere poukázal na rozpor záujmov medzi povinným a jeho zástupcom podľa § 31 ods. 1/ zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) v spojení s § 22 ods. 2/ Občianskeho zákonníka. Pri uzatváraní zmluvy povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv, a teda už obsahovala meno splnomocnenca, čo spochybňuje základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného. Ďalej uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o úvere a splnomocnení Q.. I. S. dlh povinného ešte neexistoval a nebola známa ani jeho výška, preto v tomto čase nemohol povinný svoj dlh uznať, a taktiež nemohol splnomocniť Q.. I. S. na takéto právo (§ 574 ods. 2/ Občianskeho zákonníka). Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že uznanie dlhu, ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tým svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Notárska zápisnica tiež nezodpovedá požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu kladie § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, keďže táto bola spísaná len so zástupcom povinného. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Zároveň súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a rozhodol o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. 3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Z jeho obsahu vyplýva, že sa odvolal voči výrokom rozhodnutia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení. Poukázal na to, že dňa 28.04.2004 v zmysle VPPÚ uzavrel s povinným zmluvu o úvere a zmluvné strany sa dohodli, že podľa § 262 ods. 1/ Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom, pričom zmluva bola uzatvorená ako zmluva nepomenovaná. Zákonom požadované náležitosti zmluvy sú dostatočné- označenie subjektov a predmet zmluvy, t.j. poskytnutie úveru. Súdna prax pritom zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnuté ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny, absolútny alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Povinný uzavrel zmluvu o úvere slobodne, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom. Ďalej namietal, že v danom prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného súdny exekútor požiadal Okresný súd Zvolen o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu udelené. Notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za „súladný“, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V danom štádiu súd nezistil rozpor so zákonom, a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu. Ďalej namietal závery súdu o vadnosti udeleného plnomocenstva. V danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ust. § § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Q.. I. S.. Z ust. § 24 Občianskeho zákonníka pritom vyplýva, že zákon zo zásady, že ďalšie zastúpenie nie je možné, pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje dať sa zastúpiť ďalším zástupcom, a to len v prípade, ak to dovoľuje právny predpis alebo je to účastníkmi dohodnuté. Takýmto právnym predpisom je napr. ust. § 25 ods. 3/ O.s.p. Povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy udelené plnomocenstvo odvolať, pričom tak neurobil. Udelením poverenia sa povinný nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu na osobu splnomocniteľa. Platné právne predpisy mu nebránili v tom, aby záväzok uznal dobrovoľne aj sám, najmä keď jeho výška mu bola známa. Žiadny zákon tiež nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods. 2/ Exekučného poriadku. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti prvej a druhej výrokovej vete o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení nie je dôvodné. 6. Podľa § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 7. Podľa § 470 ods. 1/ CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 243h veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.04.2017 došlo k novele Exekučného poriadku zákonom č. 2/2017 Z. z. V zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017 (§ 243h) sa predmetné exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných do 31.03.2017, a teda v znení Exekučného poriadku do uvedeného dátumu. 10. Podľa § 323 ods. 1/ zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. 11. Podľa § 574 ods. 2/ zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. 12. Exekučným titulom v danej veci je Notárska zápisnica sp. zn. N 1564/2005, NZ 16160/2005, NCRLs 15956/05 zo dňa 16.04.2005, spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom. Na základe tejto notárskej zápisnice uznal Q.. I. S., splnomocnený konať v mene povinnej osoby, dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 541,16 Eur (16.303,- Sk). 13. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu konštatuje, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného" dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) reálne v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše v notárskej zápisnici určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia na takýto prejav vôle povinným a povinného tým zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho exekučný súd považoval za neplatné. 14. Podľa § 31 ods. 1/ Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. 15. Podľa § 22 ods. 2/ Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. 16. Exekučný súd tiež správne poukázal na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného" zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2/ Občianskeho zákonníka. Ani argument o nezávislom postavení advokáta za daných konkrétnych okolností neobstojí. Už len samotná skutočnosť, že súdom je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že konkrétny oprávnený- POHOTOVOSŤ s.r.o.- vo všetkých zmluvách o úvere priamo v predtlači mal už vopred zakomponované udelené plnomocenstvo dlžníka len tomuto jedinému konkrétnemu advokátovi, naznačuje určitú väzbu oprávneného a konkrétneho advokáta, čo spochybňuje predpoklad jeho nestrannosti a objektívnosti pri hájení záujmov dlžníka pri výkone právnych úkonov vyplývajúcich z udeleného plnomocenstva. Zmluvná voľnosť povinného pri „zvolení" si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri jedinej možnej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. 17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 18. Exekučný titul- notársku zápisnicu, ktorá bola spísaná v mene povinného bez platne dojednaného splnomocnenia, je preto nutné považovať za nulitný právny akt, ktorý nemohol nadobudnúť účinky vykonateľného rozhodnutia vo vzťahu k povinnému. Pokiaľ sa tak exekúcia v danej veci začala na podklade nespôsobilého exekučného titulu, teda rozhodnutia, ktoré sa dosiaľ nestalo vykonateľným, je to dôvodom na zastavenie nezákonne vedenej exekúcie, ako správne konštatoval exekučný súd v napadnutom uznesení. 19. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu-notárskej zápisnice so zákonom, krajský súd konštatuje, že táto nie je dôvodná. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1, 2) je totiž zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Exekučný súd má teda zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul (a to akýkoľvek, ktorý pripúšťa ustanovenie § 41 ods. 1 a 2/ Exekučného poriadku) počas celého exekučného konania (na návrh účastníka alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. 20. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorom je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas splnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Pri notárskych zápisniciach sa vykonateľnosť skúma rovnako ako pri iných vykonateľných rozhodnutiach, ktoré sú spôsobilými exekučnými titulmi. Formálna stránka spočíva v dodržaní náležitosti notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka je predpísaná priamo Exekučným poriadkom v ustanovení § 41 ods. 2 písm. c). Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva, sa uplatňujú obdobné kritéria a preto záver o ich splnení alebo nesplnení (formálnych a materiálnych náležitostí) sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Odvolací súd v súvislosti s argumentom oprávneného o nedostatku právomoci exekučného súdu preskúmavať notársku zápisnicu poznamenáva, že závery o povinnosti (nielen oprávnenosti) exekučného súdu venovať náležitú pozornosť formálnym a materiálnym náležitostiam notárskej zápisnice, pokiaľ má byť uznaná za spôsobilý exekučný titul, vyplývajú z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4Cdo 267/2007 zo dňa 18.12.2007), ako aj z nálezov a uznesení Ústavného súdu SR (napr. nález I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.07.2000). V predmetnom náleze naviac Ústavný súd vyslovil osobitný akcent na dôsledné skúmanie notárskej zápisnice v exekučnom konaní, keď vyslovil, že je nutné uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici, ako exekučnému titulu, nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva tak, ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu. 21. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje uznesenie exekučného súdu za vecne správne a podľa ustanovenia § 387 ods. 1/ CSP ho v prvej a druhej výrokovej vete potvrdil. 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1/ CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1/ CSP).