Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/93/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712209355 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6712209355.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobkyne I.. D. S., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. cesta XXX/XX, XXX XX F. proti žalovanému V.. I. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. cesta XXX/XX, XXX XX F., prechodne bytom V. P. U. XX, XXX XX F., právne zastúpenému AK Ivan Dlhopolec s. r. o., so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/52/2012-351 zo dňa 29. 11. 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného prikázal do podielového vlastníctva žalobkyne v podiele 1-ice byt č. XX pozostávajúci z troch izieb a príslušenstva na 7. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXX na ul. G. cesta vo F., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súp. č. XXX o veľkosti 7887/891434-ín, zapísané na LV č. XXXX pre okres F., obec F., k. ú. F., vedený Okresným úradom F., katastrálny odbor (ďalej v texte „byt“) v hodnote 26.500,- EUR a do výlučného vlastníctva žalobkyne ďalej prikázal hnuteľné veci, a to vyklápaciu manželskú posteľ, obývaciu stenu zn. INOVA čiernej farby, chladničku s mrazničkou zn. GORENJE, televízor zn. ORAVA, automatickú práčku zn. LG bielej farby s plnením vpredu, visiaci luster s piatimi žiarovkami v sklených dymových guľách, elektrickú vŕtačku zn. NAREX z roku 2005, kuchynskú linku zn. VANILLA - materiál buk, plynový sporák s digestorom zn. ARISTON, elektrická rúra zn. ARISTON, mikrovlnnú rúru zn. LG striebornej farby, kovové kuchynské stoličky s čalúnenými sedadlami 4 ks a kuchynský stôl obdĺžnikového tvaru kombinácia kov a drevo, chodbový koberec ovál, dlhý vlas hnedobéžovej farby, koberec umelý plyš zelenožltej farby, látkový spálňový záves čiernobielej farby, všetky hnuteľné veci spolu v hodnote 1.590,- EUR, teda majetok v celkovej hodnote 28.090,- EUR. 2. Súčasne okresný súd napadnutým rozsudkom prikázal z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného do podielového vlastníctva žalovaného v podiele 1- ice byt, teda majetok v celkovej hodnote 26.500,- EUR. 3. Na vyrovnanie podielu žalovaného okresný súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť mu na vyrovnanie jeho podielu 219,03 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 4. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu a súčasne uložil žalobkyni a žalovanému spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Keďže nedošlo k spotrebovaniu zálohy na znalecké dokazovanie zloženej žalobkyňou, ako aj žalovaným, rozhodol okresný súd o vrátení sumy 35,- EUR z titulu nespotrebovanej zálohy každému z nich. 5. Okresný súd o žalobe rozhodol v poradí prvým rozsudkom dňa 14. 10. 2015 (č.k. 10C/52/2012-293), ktorým rozhodnutím z majetku patriaceho do BSM strán sporu do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v podiele 1-ice v pomere k celku prikázal byt, ako aj všetky hnuteľné veci špecifikované v petite súdneho rozhodnutia spolu v hodnote 1.590,- EUR a do podielového vlastníctva žalovaného v rovnakom podiele 1 v pomere k celku prikázal predmetný byt. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu sumu 219,03 EUR. Vo veci okresný súd rozhodol v poradí prvým rozsudkom s poukazom na to, že v priebehu konania sa strany sporu v podstate dohodli na rozsahu masy BSM, ako i na cene predmetnej nehnuteľnosti, resp. jednotlivých hnuteľných vecí pre účely vyporiadania, z čoho súd pri rozhodovaní pri vyporiadaní jednotlivých položiek aj vychádzal. Spornou ostala len lovecká puška, ktorú súd nezaradil do masy BSM z dôvodov tam bližšie uvedených. Pokiaľ ide o predmetný byt, ten súd vyporiadal tak, že ho prikázal do podielového spoluvlastníctva oboch strán sporu v podiele 1-ice v pomere k celku vzhľadom na spravodlivé usporiadanie vzájomných vzťahov. Všetky hnuteľné veci zaradené do masy BSM prikázal súd do výlučného vlastníctva žalobkyni, keď zobral do úvahy, že tieto od rozvodu manželstva užíva výlučne ona, čím riešil otázku amortizácie predmetných hnuteľných vecí a zároveň snahu znížiť potrebu vyplácania finančnej hotovosti medzi bývalými manželmi. Súd mal už v tom čase z vykonaného dokazovania zistené a v zásade to nebolo ani medzi stranami sporné, že časť hnuteľných vecí, ktoré bývalí manželia nadobudli počas trvania BSM boli nadobudnuté z výlučných prostriedkov žalobkyne, ktorá ich zakúpila z finančných prostriedkov získaných formou úverov, resp. pôžičiek, ktoré si zobrala, čiže v polovici z nadobúdacích cien týchto vecí mal byť povinný žalovaný vyplatiť žalobkyňu. Ako spoločný záväzok vzniknutý za trvania manželstva súd ustálil len záväzok vzniknutý z úverovej zmluvy uzavretej s Ľudovou bankou, a. s. zo dňa 07. 11. 2005 a z tohto úveru polovicu čiastky, ktorú uhradil žalovaný po právoplatnosti rozvodu strán sporu bola zase povinná vyplatiť žalobkyňa v prospech žalovaného. K uvedenému súd ešte pripočítal polovicu hodnoty majetku, ktorý žalobkyňa nadobudla oproti žalovanému, a to súd započítal s protiplnením žalovaného, čím dospel k výslednej sume 219,03 EUR, ktorú zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu. 6. Pokiaľ išlo o ďalšie záväzky, ktoré vznikli za trvania manželstva, súd tieto vyhodnotil ako samostatné dlhy žalobkyne, a preto ich v rámci vyporiadania BSM priamo nevyporiadaval. Taktiež nevyporiadaval sumu, ktorú podľa tvrdenia žalobkyne mala nadobudnúť dedením po svojom otcovi a z ktorej mala byť uhradená dovolenka v Španielsku. Nevyporiadal ani finančné prostriedky, ktoré žalovaný uhrádza za užívanie predmetného bytu, ktorý bol zatiaľ v BSM oboch bývalých manželov, s tým, že sa jedná o záväzok, ktorý vznikol až potom, čo zaniklo BSM strán sporu. Rovnako súd nevyporiadal ani sumu tvrdenú žalobkyňou, ktorá mala predstavovať časť mzdy žalovaného, ktorá mala byť ním poukazovaná v prospech iných účtov počas trvania manželstva z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ohľadom tejto ňou tvrdenej skutočnosti. 7. Na základe odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 16Co/220/2016-325 zo dňa 06. 04. 2017 v poradí prvý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že právny záver okresného súdu, ktorý do masy BSM neradil ako dlhy, zostatky úverov čerpaných žalobkyňou počas trvania manželstva strán sporu, ktorých zoznam bol uvedený v spise na č. l. 152 pod položkami 1 až 10 z dôvodu, že sa jedná o samostatné dlhy žalobkyne a žalovaný nie je vo vzťahu k týmto záväzkom dlžníkom, je správny iba čiastočne, a to v tom zmysle, že ide o samostatné dlhy žalobkyne, avšak tieto treba pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zohľadniť vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré boli z nich takto nadobudnuté a tvoria predmet BSM a v prípade, že tieto veci pripadnú pri vyporiadaní žalobkyni, ktorá predmetné úvery a pôžičky spláca, je nutné vyporiadať aj zostatky týchto pôžičiek a úverov ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, avšak pri ich vyporiadaní sa hodnota výnimočne nezapočíta na podiel žalovaného. Takéto vyporiadanie bude spravodlivé s ohľadom na skutočnosť, že o nadobudnutie týchto hnuteľných vecí sa pričinila výlučne žalobkyňa do rozvodu manželstva strán sporu, tieto hnuteľné veci tvorili predmet BSM strán sporu a po rozvode manželstva pri ich vyporiadaní veci pripadnú žalobkyni, ktorá bude zostatok dlhu ďalej splácať. Pokiaľ ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva ohľadne bytu, v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s rozsudkom okresného súdu, keď aj podľa jeho názoru môže byť výnimočne s poukazom na špecifiká konkrétneho prípadu táto nehnuteľnosť vyporiadaná tak, že bude prikázaná do podielového spoluvlastníctva strán sporu, keďže ani jeden z bývalých manželov nepreukázal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie podielu druhého z bývalých manželov a na byte viazne množstvo záložných práv. 8. Okresný súd po doplnení dokazovania v súlade s právnymi závermi uvedenými v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/220/2016-325 zo dňa 06. 04. 2017 vyzval strany sporu, aby súdu oznámili, aké majú konkrétne návrhy na doplnenie dokazovania a tiež aby preukázali, či od pôvodného rozhodnutia došlo z ich strany k uhradeniu záväzkov patriacich do masy BSM a ak áno, aký je aktuálny stav a zároveň, aby uviedli a preukázali nehnuteľné, resp. hnuteľné veci, ktoré boli nadobudnuté z úverov a pôžičiek predstavujúcich samostatné dlhy žalobkyne, ich nadobúdacie ceny, ako aj hodnoty ku dňu vyporiadania BSM a preukázali rovnako aj výšku zostatkov týchto pôžičiek a úverov ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že žalobkyňa na uvedenú výzvu súdu nereagovala vôbec a žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania s tým, že k peňažným záväzkom žalobkyne uviedol, že tieto sú jej samostatnými záväzkami, požičané, alebo úverové peňažné prostriedky žalobkyňa nepoužila pre potreby spolužitia manželov, ani ich nepoužila na nadobudnutie vecí patriacich do BSM. Ďalej žalovaný uviedol, že hnuteľné veci patriace do BSM sú zväčša staršie, pričom záväzky žalobkyne bez výnimky vznikli len tesne pred rozvodom ich manželstva a o týchto sa dozvedel postupne potom, ako mu boli od súdnych exekútorov doručované upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko spoločne so žalobkyňou vlastnili byt, ktorý mohol byť postihnutý exekúciou. 9. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ( v poradí druhého ) zdôraznil, že v sporovom konaní aplikujúc ustanovenia Civilného sporového poriadku, je nevyhnutné, aby strany nielen uviedli určité tvrdenia týkajúce sa predmetu konania, ale tieto aj relevantným spôsobom preukázali s tým, že súd môže v konaní vykonať len dôkazy, ktoré boli stranou sporu predložené, prípadne, ktoré boli dostatočným spôsobom stranou sporu označené ako dôkaz, ktorý tá - ktorá strana sporu navrhuje vykonať a nemôže ho bez vlastnej viny v konaní predložiť. Žalobkyňa vzhľadom na vyššie uvedené neuniesla dôkazné bremeno ohľadne toho, že by z úverov a pôžičiek, ktoré predstavujú jej samostatné dlhy boli nadobudnuté ešte akékoľvek ďalšie hnuteľné, prípadne nehnuteľné veci okrem tých, ktoré označila v pôvodnom konaní, resp. v žalobe. Konkrétne okresný súd konštatoval, že v priebehu konania sa strany sporu dohodli v zásade na rozsahu masy BSM, a to tak pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ako i hnuteľné veci a rovnako sa dohodli na cene predmetnej nehnuteľnosti (bytu) a jednotlivých hnuteľných vecí pre účely vyporiadania, a z toho súd pri svojom rozhodnutí ohľadne vyporiadania aj vychádzal. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, spornou ostala len jedna položka, a to lovecká puška ČZ 550 O. H., s optikou Artemis 2000. Žalobkyňa mala za to, že zostatková cena loveckej pušky je približne 1.000,- EUR a naopak žalovaný tvrdil, že obdobnú loveckú pušku je možné v súčasnosti novú zakúpiť v hodnote približne 800,- až 900,- EUR. Taktiež žalobkyňa trvala na tom, že táto lovecká puška patrí do BSM, pretože na jej zakúpenie boli aspoň čiastočne použité peňažné prostriedky patriace do BSM a naopak žalovaný tvrdil, že táto bola darom od jeho rodičov k životnému jubileu. Matka žalovaného Z. S. pri svojom výsluchu na pojednávaní potvrdila, že túto darovali synovi k jeho 40. narodeninám s tým, že celú kúpnu cenu zaplatila ona s manželom a aj ju zakúpili. Súd považoval vyjadrenie svedkyne za dôveryhodné nielen z dôvodu, že potvrdila výpoveď žalovaného, ale svedkyňa súčasne uviedla, že k takémuto výročiu darovali darček aj neveste, konkrétne sa malo jednať o prsteň, ktorú skutočnosť potvrdila aj samotná žalobkyňa. Pokiaľ aj hodnota predmetnej strelnej zbrane bola vyššia ako hodnota prsteňa, súd túto skutočnosť považoval za zdôvodniteľnú v tom smere, že u žalovaného sa jednalo o bližší príbuzenský vzťah, ako voči žalobkyni. Navyše súd mal za to, že táto lovecká puška nepatrí do BSM aj z toho dôvodu, že sa jedná o vec, ktorá podľa svojej povahy slúži osobnej potrebe len žalovaného, keďže na držanie strelnej zbrane je potrebné špeciálne povolenie, t. j. zbrojný preukaz a táto slúžila vyslovene len k záľube žalovaného ako člena poľovníckeho zväzu. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti preto súd ustálil, že do masy BSM patrí byt a hnuteľné veci špecifikované vo výroku jeho rozhodnutia. 10. Spornou otázkou zostala otázka formy vyporiadania predmetnej nehnuteľnosti, teda bytu, ktorý okresný súd vyporiadal tak, že tento prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkyne ako aj žalovaného, každému v podiele 1-ice v pomere k celku, pretože dospel k záveru, že takýto spôsob vyporiadania nie je v rozpore so zákonnou úpravou, a prispieva k spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi bývalými manželmi. Poukázal na judikát R 76/1970 (rozhodnutie Krajského súdu v Českých Budějoviciach zo dňa 22. 08. 1969, sp. zn. 4Co/313/69) a prihliadol na konkrétnu situáciu, keď podľa názoru okresného súdu ani jeden z bývalých manželov nie je schopný deklarovať možnosť vyplatenia protistrany z hodnoty tejto nehnuteľnosti a zároveň súd v tomto konaní napríklad na rozdiel od konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemá ani možnosť rozhodnúť o predaji takejto nehnuteľnosti s tým, že po vyporiadaní predmetnej nehnuteľnosti takýmto spôsobom bude môcť každá zo strán sporu s predmetným podielom na nehnuteľnosti nakladať. 11. Pokiaľ išlo o hnuteľné veci, ktoré boli zaradené do masy BSM, tieto okresný súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, keď zobral do úvahy, že tieto v podstate od rozvodu manželstva užíva výlučne žalobkyňa, a takýmto spôsobom bude ošetrená otázka amortizácia predmetných hnuteľných vecí a tiež snaha čo najviac eliminovať nutnosť vyplácania finančnej hotovosti na vyrovnanie podielu medzi stranami sporu. 12. Z majetku patriaceho do BSM tak okresný súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne celkovo hnuteľné veci v hodnote 1.590,- EUR a do podielového spoluvlastníctva žalobkyne prikázal byt v hodnote 26.500,- EUR resp. podiel 1-ice v pomere k celku, t. j. majetok v celkovej hodnote 28.090,- EUR. Žalovanému súd z majetku patriaceho do BSM prikázal nehnuteľnosť v podiele 1-ice v pomere k celku, t. j. majetok v celkovej hodnote 26.500,- EUR. 13. K otázke hnuteľných vecí, a to konkrétne pokiaľ ide o kuchynskú linku zn. VANILA, plynový sporák s digestorom zn. ARISTON, elektrickú rúru ARISTON, mikrovlnnú rúru zn. LG striebornej farby, kovové kuchynské stoličky s čalúnenými sedadlami 4 ks a kuchynský stôl obdĺžnikového tvaru kombinácia kov a drevo a chodbový koberec ovál, ako i koberec umelý plyš zelenožltej farby a látkový spálňový záves čiernobielej farby, okresný súd upresnil, že tieto hnuteľné veci, ktoré tvoria masu BSM boli nadobudnuté z výlučných prostriedkov žalobkyne, ktorá ich zakúpila z finančných prostriedkov poskytnutých jej formou úverov, resp. pôžičiek, ktoré si zobrala, pričom medzi stranami nebola sporná nadobúdacia hodnota týchto vecí, a to spolu v sume 2.816,- EUR. V polovici z tejto hodnoty by mal byť žalovaný povinný vyplatiť žalobkyňu. Okresný súd opätovne zdôraznil, že žalobkyňa neuniesla nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia ohľadne toho, že by z jej výlučných peňažných prostriedkov boli nadobudnuté aj nejaké ďalšie hnuteľné, prípadne nehnuteľné veci, hoci ju na to súd výslovne vyzval. Naopak, pokiaľ ide o spoločné záväzky vzniknuté za trvania manželstva, okresný súd mal preukázané, že takýmto záväzkom bol záväzok vzniknutý z úverovej zmluvy uzavretej s Ľudovou bankou, a.s. - Zmluva o spotrebnom úvere zo dňa 07. 11. 2005 a od právoplatnosti rozvodu strán sporu bola žalovaným vyplatená na tento úver spolu čiastka 1.664,05 EUR a samotná žalobkyňa potvrdila, že v tomto období na daný úver nesplatila žiadnu sumu, teda polovicu z vyššie uvedenej čiastky, čo predstavuje 832,03 EUR bola zase povinná vyplatiť žalobkyňa žalovanému. K tomu súd ešte pripočítal čiastku 795,- EUR, čo predstavuje polovicu zo sumy 1.590,- EUR - rozdiel v hodnote majetku, ktorý nadobudla žalobkyňa oproti žalovanému, t. j. spolu mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému sumu 1.627,03 EUR, od ktorej súd odpočítal čiastku 1.408,- EUR, čím dospel k sume 219,03 EUR, v ktorej zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu. 14. Pokiaľ ide o ďalšie záväzky, ktoré mali vzniknúť, resp. vznikli za trvania manželstva, v tomto rozsahu okresný súd opakovane konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, aké ďalšie úvery a pôžičky boli žalobkyni ako dlžníčke poskytnuté, aké sumy mali byť z tohto titulu na jednotlivé úvery uhradené, aké sumy žalobkyňa v skutočnosti uhradila, a to či už do právoplatnosti rozvodu manželstva, resp. aj potom, ani to, aké boli zostatky týchto nesplatených úverov ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, resp. aktuálny stav ku dňu rozhodnutia súdu. Okresný súd nemohol nahrádzať procesnú aktivitu jednej zo strán sporu. 15. Okresný súd nevyporiadaval ani sumu 830,- EUR, ktorú navrhovala vyporiadať žalobkyňa z titulu, že sa jedná o finančné prostriedky, ktoré nadobudla dedením po svojom otcovi, a z ktorých počas trvania manželstva uhradila dovolenku v Španielsku, keď súd vychádzal z toho, že sa jedná o spotrebované finančné prostriedky, ktoré nie je možné zaradiť do masy BSM. 16. Okresný súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného prezentovaným prostredníctvom jeho právneho zástupcu, že sa má v rámci vyporiadania BSM prihliadnuť na finančné prostriedky, ktoré uhrádza žalovaný za užívanie predmetného bytu, ktorý obýva len žalobkyňa, a to za obdobie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu až do súčasnosti, keď súd má za to, že sa jedná o záväzok, ktorý vznikol potom, čo BSM strán sporu zaniklo a takýto nárok by si žalovaný mohol uplatňovať voči žalobkyni len samostatnou žalobou. 17. Okresný súd nevyporiadal v rámci konania o BSM sumu tvrdenú žalobkyňou vo výške 16.597,- EUR, ktorá mala predstavovať časť mzdy, ktorú mal žalovaný poukazovať v prospech iných účtov, resp. vkladných knižiek počas trvania manželstva. Táto skutočnosť zostala len v rovine tvrdení žalobkyne, na ktorej okrem bremena tvrdenia spočívalo aj bremeno dôkazu, ktoré však žalobkyňa neuniesla jednak v tom zmysle, že by bolo preukázané, že k poukazovaniu mzdy na iné účty vôbec prichádzalo, keď aj z výpisu účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. na meno I. S., ktorý bol vyžiadaný na základe návrhu žalobkyne, bolo zistené, že tu pravidelne nabiehala úhrada, teda vklad každý mesiac jednak od Slovenských energetických závodov, resp. následne od subjektu označeného ako Zvolenská teplárenská, ako bývalých zamestnávateľov. Naviac žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode strán sporu mal žalovaný disponovať sumou 16.597,- EUR formou úspor vzniknutých z jeho mzdy. Pokiaľ bol vypočutý svedok N. D., tvrdil, že mu samotný žalovaný približne pred 15 rokmi uvádzal, že celú mzdu dáva k dispozícii svojej matke, súd tento dôkaz vyhodnotil v týchto súvislostiach, že svedok nešpecifikoval, akého dlhého časového obdobia sa to malo týkať, zároveň súd postrádal časovú súvislosť tohto tvrdenia k momentu rozhodnému pre ustálenie rozsahu masy BSM, t. j. deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu a taktiež boli tvrdenia tohto svedka v rozpore s vyššie uvedeným vykonaným dôkazom, výpisom z účtu žalovaného vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. za obdobie od 01. 01. 2000 do 17. 06. 2009. 18. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP. 19. Proti vyššie uvedenému v poradí druhému rozsudku okresného súdu podala včas odvolanie žalobkyňa, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP písm. e/, f/ a h/. Prioritne poukázala na to, že pojednávania, na ktorom bolo vo veci rozhodnuté sa nezúčastnila z dôvodu práceneschopnosti, čo oznámila súdu a žiadala pojednávanie odročiť. Súd preto nepostupoval správne, ak vo veci rozhodol napriek tomu, že sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila. Následne namietala, že okresný súd sa neriadil pokynmi odvolacieho súdu, nakoľko kuchynská linka, ktorú zakúpila z pôžičiek, má ako vybavenie bytu neoddelene od bytu pripadnúť v rovnakom podiele 1-ice žalovanému, pričom okresný súd nezohľadnil náklady na nadobudnutie tejto kuchynskej linky na započítanie proti majetku BSM. Zároveň tak súd priznal do jej vlastníctva vybavenie bytu, ktoré zakúpila z pôžičiek a tento majetok už súd započítal ako podiel, ktorý nadobudla v BSM a za ktorý má žalovaný vyrovnávací podiel. Nesúhlasí s tým, že ak ona zakúpila nábytok a vybavenie v plných cenách, prečo súd v súčasnej dobe započítal len ceny zostatkové, pretože žalovaný počas trvania manželstva užíval nábytok a vybavenie bez akejkoľvek finančnej náhrady v prospech žalobkyne a jej zostali len dlhy v plnej výške. Opakovane poukázala na to, že žalovaný si počas trvania manželstva odkladal peniaze zo mzdy, ako i finančných odmien na účet, vkladnú knižku jeho matky, pretože aj takto uložené peniaze na vkladnú knižku matky sú majetkom na započítanie do hodnoty BSM, keďže žalovaný a ani jeho matka netvrdili, že je to dar od syna matke, ale obaja túto skutočnosť popreli. Proti nim však vypovedal svedok, ktorý potvrdil, že sám žalovaný sa mu pochválil, že si odkladá peniaze zo mzdy k svojej matke a keďže ich neprihlásil do BSM, možno z toho usúdiť, že to robil zo zištných dôvodov, aby pri rozvode a vyporiadaní BSM zahladil stopy. Súd bol preto povinný vyžiadať si od banky, aby oznámili súdu, na akých účtoch, vkladných knižkách má matka žalovaného finančné prostriedky, ktoré v prospech jej účtu robil jej syn za trvania manželstva. 20. Namietala ďalej, že lovecká puška bola žalovanému darovaná, pretože túto skutočnosť súd vyhodnotil len z tvrdenia matky žalovaného, ktorá nedokázala, že túto pušku vlastnila, pretože až vtedy by bolo preukázané, že ju mohla darovať žalovanému. 21. Poukázala na správanie sa žalovaného počas trvania ich manželstva, keď ešte v roku 1992 doložila ako listinný dôkaz návrh na vykonanie pokusu o zmier, v zmysle ktorého bolo preukázané, že žalovaný počas trvania manželstva neprispieval na spoločnú domácnosť, ani na výživné v tom čase maloletého syna, nevenoval sa rodine, a pod. Nestotožnila sa preto s tým, že súd prikázal byt nadobudnutý počas trvania manželstva do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov, pretože užívanie bytu obidvomi spoluvlastníkmi po rozvode neprichádza do úvahy. Naviac žalovaný v priebehu konania tvrdil, že si bude byt nárokovať a vyplatí ju. 22. Proti vyššie uvedenému rozsudku (v poradí druhému) okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný, a to v časti rozhodnutia o trovách konania, t. j. proti výroku, ktorým súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a proti výroku, ktorým ho súd spoločne a nerozdielne so žalobkyňou zaviazal zaplatiť súdny poplatok. Navrhol rozhodnutie o trovách konania zmeniť tak, že mu prizná právo na náhradu trov konania a zaviaže žalobkyňu zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.637,- EUR. Poukázal na to, že žalobkyňa je exekvovaná v početných exekučných konaniach a po vykonaní zrážok zo mzdy jej na bežné výdavky zostane skutočne minimálna suma. Býva sama v spoločnom byte, avšak z titulu úhrad za jeho užívanie mu neprispieva žiadnou sumou, naopak on plní povinnosti v súvislosti s bytom Spoločenstvu. Naopak, žalobkyňa spoločenstvu neplatí nič, pričom z pripojených exekučných spisov vyplýva, že len istina týchto pôžičiek, ktoré prevzala žalobkyňa predstavuje nie menej ako 40.000,- EUR. Všetky tieto pôžičky boli žalobkyňou spotrebované bez toho, aby boli použité v rámci manželského spolužitia, či na nadobudnutie vecí patriacich do BSM. Naviac v čase, keď ku spoločnému bytu viazlo niekoľko exekučných záložných práv, sa žalovaný svojim návrhom na vyporiadanie BSM domáhal, aby súd prikázal byt do jeho výlučného vlastníctva a z titulu vyporiadania sa od neho domáhala zaplatenia sumy 36.206,- EUR. Naopak, on navrhoval prikázať byt do podielového spoluvlastníctva, čomu súd i vyhovel a celkovo sa od jeho návrhov odchýlil len v nepatrnej časti, teda za takéhoto skutkového stavu sa považuje za účastníka, ktorý mal v konaní plný procesný úspech, prípadne neúspech len vo veľmi nepatrnej časti. Žalobkyňa nedosiahla prakticky žiadny procesný úspech v konaní, napriek tomu má spoločne s ňou zaplatiť i súdny poplatok. 23. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že jej odvolanie nepovažuje za dôvodné. Zdôraznil, že žalobkyňa je exekvovaná v početných exekučných konaniach a po vykonaní zrážok zo mzdy jej na bežné výdavky zostane len minimálna suma. Napriek tomu býva sama v spoločnom byte, avšak z titulu úhrad za jeho užívanie mu neprispieva žiadnou sumou, a týmto spôsobom v podstate zneužíva stav, kedy k platbám z titulu užívania bytu v prospech spoločenstva sú síce zaviazaní spoločne a nerozdielne, ale úhrady vykonáva len on. Všetky pôžičky, ktoré vzala žalobkyňa za trvania manželstva boli spotrebované bez toho, aby boli použité v rámci manželského spolužitia, či na nadobudnutie vecí patriacich do BSM. Vyplýva to aj z toho, že vyporiadané hnuteľné veci boli v hodnote približne okolo 3.000,- EUR, čo je v porovnaní s požičanými peňažnými prostriedkami zanedbateľná suma, nakoľko žalobkyňa si požičala približne 40.000,- EUR. O pôžičkách sa dozvedel len postupne spravidla vtedy, keď bolo voči nej začaté exekučné konanie, je teda správne rozhodnutie súdu, že byt bol určený do podielového spoluvlastníctva, nakoľko v prípade, ak by bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne, niet pochýb o tom, že by mu z titulu vyporiadania nikdy žiadnu sumu nevyplatila. Ak by aj súd prikázal byt jemu, za súčasného stavu, pokiaľ na ňom viazne niekoľko exekučných záložných práv, nemá hodnotu. S jeho nadobudnutím v jeho prospech, by bolo spojených množstvo právnych rizík, ktoré nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ich niesol. Nie je totiž vylúčené, že po nadobudnutí bytu by bol povinný vyplatiť žalobkyni nemalú sumu, a byt by bol napriek tomu zexekvovaný. Naviac na vzniku žalobkyniných záväzkov sa nepodieľal a považuje za krajne nespravodlivé, aby znášal ich ťarchu. Prikázanie bytu súdom do podielového spoluvlastníctva považuje za jediné možné za súčasného stavu a aj spravodlivé riešenie. 24. K hnuteľným veciam, konkrétne ku kuchynskej linke žalovaný uviedol, že bola kupovaná z pôžičky, ktorá skutočnosť mu je známa z dôvodu, že mu bol doručený ešte v roku 2010 žalobný návrh od Rozhodcovského súdu, v ktorom bol označený ako žalovaný, na základe zmluvy o pôžičke znejúcej na jeho meno, ktorú však nikdy nepodpísal, v dôsledku čoho podal trestné oznámenie. V tom čase žalobkyňa na polícii potvrdila, že zmluvu uzatvorila ona jeho menom, údajne aj s jeho súhlasom, čo však poprel. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil ako vecne správny. 25. Dňom 01. 07. 20176 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 26. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP (á contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako v celom rozsahu vecne správny. 27. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v súlade s pokynmi uvedenými v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo dňa 06. 04. 2017 v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, dostatočné, preto sa odvolací súd obmedzil na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), najmä v bodoch 13. až 18. Nad rámec dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku okresného súdu sa odvolací súd zaoberal aj podstatnými vyjadreniami žalobkyne prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ktoré boli aj obsahom podaného odvolania a k nim uvádza nasledovné: 28. Prioritne sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobkyne spočívajúcou v tom, že súd rozhodol v jej neprítomnosti napriek tomu, že sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, ktorým nesprávnym procesným postupom by mohlo dôjsť zo strany súdu k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobkyňa bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, ktorú skutočnosť ani samotná žalobkyňa nespochybnila. Poukázala však na to, že sa z neúčasti na pojednávanie ospravedlnila. Uvedené je konštatované i v zápisnici o pojednávaní zo dňa 29. 11. 2017 (č. l. 349 spisu), v zmysle ktorej súd po vyvolaní strán sporu na pojednávaní konštatoval, že sa žalobkyňa nedostavila, neúčasť na pojednávaní ospravedlnila dňa 29. 11. 2017 o 08:05 hod. telefonicky zo zdravotných dôvodov. Z úradného záznamu však nevyplýva, že by žalobkyňa žiadala pojednávanie odročiť, v dôsledku čoho okresný súd následne pojednával v neprítomnosti žalobkyne podľa § 180 CSP. 29. V zmysle ust. § 183 ods. 1 môže byť pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov, a to na návrh strany, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Z obsahu úradného záznamu, ako aj zápisnice o pojednávaní, ktoré sú súčasťou spisu je zrejmé, že žalobkyňa nepodala návrh na odročenie pojednávania, z jej podania vyplýva len to, že sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila. V takom prípade absentuje návrh žalobkyne, aby súd pojednávanie odročil bez ohľadu na tú skutočnosť, že dodatočne, a to až v rámci odvolacieho konania žalobkyňa doložila do spisu potvrdenie o práceneschopnosti. Predpokladom pre odročenie pojednávania je návrh strany sporu, ktorý žalobkyňa neuviedla. Vzhľadom na tieto okolnosti preto odvolací súd konštatuje, že okresný súd v prejednávanej veci, pokiaľ nedisponoval návrhom žalobkyne o odročenie pojednávanie, nebol povinný pojednávanie odročiť a súčasne ani zisťovať, či dôvod na strane žalobkyne na odročenie pojednávania je dôvodom dôležitým v zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP. Dôvod, pre ktorý má súd pojednávanie odročiť musí totiž strana oznámiť súdu spolu s návrhom na odročenie pojednávania, bez ktorého návrhu potom neprichádza do úvahy postup súdu v zmysle ust. § 184 CSP. Okresný súd postupoval správne, ak napriek tomu, že žalobkyňa sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, následne vec prejednal a o nej rozhodol, ak žalobkyňa o odročenie pojednávania nepožiadala. Nedošlo tak k splneniu podmienok, ktoré by súdu dovoľovali odročiť nariadené pojednávanie a ak za danej situácie okresný súd uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne, jeho procesný postup neodporuje zákonu a v tejto súvislosti nemohlo ani dôjsť k porušeniu procesných práv, ktoré by inak žalobkyňa mala možnosť uplatniť ako účastníčka pojednávania. Odvolací súd navyše poukazuje na skutočnosť, že dosiaľ v prejednávanej veci bolo nariadených niekoľko pojednávaní, vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie po zrušení jeho prvého rozhodnutia, teda žalobkyňa mohla na pojednávaniach, na ktorých sa osobne zúčastnila navrhovať dôkazy a realizovať jej právom priznané procesné práva. Naopak, žalobkyňa na písomné výzvy súdu vo vzťahu k doplneniu dokazovania po zrušení jeho v poradí prvého rozhodnutia, nereagovala. 30. K otázke vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ohľadom predmetného bytu sa odvolací súd vyjadril a vyslovil svoj záver už v zrušujúcom uznesení zo dňa 06. 04. 2017, na ktorom zotrváva a zdôrazňuje, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže byť podľa okolností konkrétneho prípadu a so zreteľom na pripomienky strán sporu vyporiadané, aj keď výnimočne tým spôsobom, že súd prikáže nehnuteľnosť, teda byt, do podielového spoluvlastníctva strán sporu, a to v záujme spravodlivého vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ani jeden z bývalých manželov nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie podielu druhého z bývalých manželov. V tomto prípade totiž nie je spravodlivé, aby celá nehnuteľnosť pripadla len jednému z bývalých manželov, keď nie je v kompetencii okresného súdu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nariadiť jej predaj a výťažok rozdeliť medzi strany sporu. V tejto súvislosti opakovane odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp. zn. 4Co/313/69 zo dňa 22. 08. 1969. Naviac odvolací súd dopĺňa, že v konaní nebolo sporné, že na predmetnom byte viazne množstvo exekučných záložných práv. Ani čestné prehlásenie matky žalobkyne, ktoré pripojila až v odvolaní nemôže spochybniť skutočnosť, že vo vzťahu k žalobkyni sa vedie niekoľko exekučných konaní z dôvodu, že za trvania manželstva uzavrela niekoľko zmlúv o úvere, či pôžičke, ktoré nesplácala a ktoré pôžičky boli vzaté, resp. uzavreté výlučne žalobkyňou za trvania manželstva. 31. Čestné prehlásenie matky žalobkyne predložené až v odvolacom konaní, spočívajúce v tom, že táto prehlasuje, že poskytne po predaji jej rodinného domu dcére finančný dar, ktorým môže vyplatiť svojho bývalého manžela z bytu, je čestným prehlásením, ktoré akýmkoľvek spôsobom nemení skutkový stav tak, ako bol zistený okresným súdom. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že predmetné čestné prehlásenie je neurčité a všeobecné, ak neuvádza nielen to, dokedy bude finančná suma poskytnutá žalobkyni zo strany darkyne, ale ani to, v akej výške, a teda či by uvedený poskytnutý dar bol vôbec relevantný vo vzťahu k vyplateniu žalovaného, ak by bol byt prikázaný žalobkyni. Predmetné čestné prehlásenie však nie je možné považovať ako dôkaz slúžiaci k preukázaniu skutočnosti, ktoré by mali byť prostriedkami procesného útoku, prípadne prostriedkami procesnej obrany, pretože takéto prostriedky možno použiť v odvolacom konaní, ak neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie v tom prípade, ak ide o prostriedky v zmysle § 366 písm. a/ až d/ CSP. Uvedené čestné prehlásenie sa však nijakým spôsobom netýka procesných podmienok, ani otázky vylúčenia sudcu, prípadne nesprávneho obsadenia súdu, nie je nimi preukázané, že by v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ani to, že by ich žalobkyňa bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Koncepcia odvolacieho konania totiž v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku, alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolací súd konštatuje, že predmetné čestné prehlásenie predložené v odvolacom konaní nespĺňa zákonom stanovené podmienky ust. § 366 CSP, a preto odvolací súd na predmetné čestné prehlásenie ani neprihliada. Žalobkyňa ani v odvolaní neuviedla, v čom je rozhodnutie súdu vo vzťahu k vyporiadaniu bytu nesprávne, nespravodlivé a proti jej záujmu. 32. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia ohľadne toho, že by z jej výlučných peňažných prostriedkov boli nadobudnuté aj nejaké ďalšie hnuteľné veci, okrem tých, ktoré sú uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Naopak, pokiaľ ide o spoločné záväzky vzniknuté za trvania manželstva, súd mal preukázané, že takýmto záväzkom bol záväzok vzniknutý z úverovej zmluvy uzavretej s Ľudovou bankou, a.s. dňa 07. 11. 2005. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od právoplatnosti rozvodu strán sporu bola žalovaným vyplatená na tento úver spolu čiastka 1.664,05 EUR a žalobkyňa potvrdila, že v tomto období na daný úver nesplatila žiadnu sumu, a teda polovicu z vyššie uvedenej čiastky, čo predstavuje 832,03 EUR bola zase povinná vyplatiť žalobkyňa žalovanému. K tomu ešte súd dôvodne pripočítal čiastku 795,- EUR, čo predstavuje polovicu zo sumy 1.590,- EUR ako rozdiel v hodnote majetku, ktorý nadobudla žalobkyňa oproti žalovanému, t. j. spolu mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému sumu 1.627,03 EUR, od ktorej súd odpočítal čiastku 1.408,- EUR, čím dospel k výslednej sume 219,03 EUR, v ktorej zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu. S uvedeným právnym záverom, ako aj skutkovým stavom, na základe ktorého následne k právnemu záveru okresný súd dospel, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Nie je zrejmé, ako dospela žalobkyňa k záveru, že kuchynská linka pripadla v 1 -ici žalovanému, ak vo výroku napadnutého rozhodnutia bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva. Aj v tomto rozsahu je odvolanie nezrozumiteľné a v konečnom dôsledku odporujúce samotnému rozhodnutiu. 33. Nedôvodnou bola i ďalšia námietka žalobkyne, týkajúca sa skutočnosti, že hnuteľné veci, ktoré boli predmetom vyporiadania BSM sú súčasťou bytu, bez ktorých byt nemožno užívať. V tomto prípade je argumentácia žalobkyne nedôvodná, ak hnuteľné veci, ktoré boli nadobudnuté zo zmlúv o pôžičke, či zo zmlúv o úvere, ktorú uzavrela žalobkyňa, tvoria masu BSM ako veci hnuteľné nadobudnuté za trvania manželstva, nie ako súčasť bytu. Okolnosť, či ide o súčasť bytu, alebo nie, je pre posúdenie rozsahu masy BSM a následného vyporiadania úplne bezpredmetné. Hnuteľné veci špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, preto i jej ďalšia argumentácia vo vzťahu k demontovaniu týchto hnuteľných vecí nemá žiadny priamy súvis s rozhodnutím vo veci samej. Ak ďalej žalobkyňa poukazuje na to, že tým, že uzavrela zmluvu o pôžičke, či o úvere, v dôsledku čoho uvedené finančné prostriedky boli použité na zhodnotenie spoločného majetku v BSM, v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, akým spôsobom, akou formou boli uvedené finančné prostriedky použité na zhodnotenie, prípadne rekonštrukciu predmetného bytu, okrem zakúpenia hnuteľných vecí, k vyporiadaniu ktorých došlo v tomto konaní. Okresný súd dôvodne prihliadal na to, že všetky hnuteľné veci, ktoré boli zaradené do masy BSM a ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, od rozvodu manželstva užíva výlučne žalobkyňa a takýmto spôsobom bola zároveň ošetrená i otázka amortizácie predmetných hnuteľných vecí a tiež snaha čo najviac eliminovať nutnosť vyplácania finančnej hotovosti na vyrovnanie podielu medzi stranami sporu. 34. Žalobkyňa opätovne v odvolaní poukazovala na to, že žalovaný za trvania manželstva odkladal peniaze zo mzdy, ako i finančných odmien, ktoré poberal od zamestnávateľa na vkladnú knižku svojej matky, v rozsahu sumy 16.597,- EUR. Okresný súd sa touto námietkou žalobkyne vysporiadal. Aj odvolací súd poukazuje na to, že táto skutočnosť zostala len v rovine tvrdení žalobkyne, na ktorej okrem bremena tvrdenia spočívalo aj bremeno dôkazu, ktoré však žalobkyňa neuniesla jednak v tom zmysle, že by bolo vôbec preukázané, že k poukazovaniu mzdy na iné účty vôbec prichádzalo, keď aj z výpisu z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. na meno žalovaného, ktorý bol vyžiadaný na základe návrhu žalobkyne, bolo zistené, že tu pravidelne nabiehala úhrada, teda vklad každý mesiac, jednak od Slovenských energetických závodov, a následne od Zvolenskej teplárenskej, ktoré spoločnosti boli zamestnávateľmi žalovaného. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode mal žalovaný disponovať vyššie uvedenou sumou 16.597,- EUR ako formou úspor vzniknutých z jeho mzdy. Pokiaľ aj vypočutý svedok tvrdil, že mu samotný žalovaný pred 15-mi rokmi uvádzal, že celú sumu dáva k dispozícii svojej matke, súd tento dôkaz vyhodnotil v tých súvislostiach, že svedok nešpecifikoval, akého dlhého časového obdobia sa to malo týkať, zároveň súd postrádal časovú súvislosť tohto tvrdenia k momentu rozhodnému pre ustálenie rozsahu masy BSM a taktiež boli tieto tvrdenia v rozpore s vyššie uvedeným vykonaným dôkazom výpisom z účtu žalovaného vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. za obdobie od 01. 01. 2000 do 17. 06. 2009. Tieto skutočnosti, ako aj skutkové a právne závery okresného súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalobkyňa v odvolaní ničím nespochybnila, naopak zotrvala len na svojich vyjadreniach. 35. Okresný súd sa dôsledne vysporiadal i s otázkou, či lovecká puška patrí, alebo nie do masy BSM, keď výslovne konštatoval, že do masy BSM predmetná lovecká puška nepatrí a podrobne sa s uvedenými dôvodmi vysporiadal v bode 17. napadnutého rozhodnutia. Súd na uvedené odôvodnenie v tejto časti odkazuje, nakoľko žalobkyňa v odvolaní neuvádza žiadne iné a nové skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom i tento právny záver spochybnili. 36. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné, nespochybnilo vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil. 37. Odvolaním bolo napadnuté rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania žalovaným, odvolací súd však i v tomto rozsahu konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania je vecne správne, je spravodlivé, aby konanie zaťažovalo obe strany sporu, nakoľko ani jeden z nich v ňom procesný úspech nedosiahol a pomer úspechu, resp. neúspechu je pomerne rovnaký, keďže súd zo zákona musí vyporiadanie vykonať podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka, a pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. 38. Okresný súd správne uzavrel, že v súvislosti s náhradou trov konania je v tomto prípade irelevantné, akým spôsobom navrhla jednotlivé hnuteľné, resp. nehnuteľné veci vyporiadať tá - ktorá strana sporu, navyše s poukazom na to, že v tomto súdnom konaní v zásade hodnota vecí patriacich do masy BSM, či už išlo o nadobúdacie ceny, ako i ceny zostatkové, prestala byť v priebehu konania medzi stranami sporu sporná a súd teda správne zastal názor, že je spravodlivé, aby konanie zaťažovalo finančne oboch rozvedených manželov, pretože ide o doriešenie porozvodového vzťahu medzi nimi, kde v zásade súd, tak ako už bolo uvedené, vyporiadava majetok patriaci do zaniknutého BSM rovným dielom. Podmienky pre iné rozhodnutie o trovách konania v prejednávanej veci okresný súd nezistil. Odvolací súd sa so závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 18. a nasl. v celom rozsahu stotožňuje a na dôvody v nich uvedené v celom rozsahu odkazuje. 39. Vyššie uvedené závery sa vzťahujú i na povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Odvolací súd poukazuje na špecifickosť žaloby na vyporiadanie BSM, ktoré konanie je konaním, v ktorom majú strany sporu na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako i žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Konanie o vyporiadanie BSM je totiž z hľadiska poplatkového špecifickým druhom konania, v ktorom sa konanie spoplatňuje výberom až z dvoch poplatkov, a to tak pri začatí konania vyrubením poplatku z návrhu a pri skončení konania vyrubením ďalšieho poplatku za samotné vyporiadanie (ustanoveného percentnou sadzbou zo základu poplatku a tiež dolnou a hornou hranicou poplatku, vymedzenými pevnými sumami, pričom výška percentnej sadzby poplatku je závislá na spôsobe skončenia konania, teda na povahe rozhodnutia končiaceho konanie). Osoba poplatníka prvého z poplatkov je vždy len jedna a je ňou navrhovateľ príslušného konania, avšak v prípade druhého z poplatkov naopak poplatníkmi sú v zásade obaja bývalí manželia a možnosť uloženia povinnosti, na zaplatenie celého poplatku len jednému z nich je výnimkou spravidla vyžadujúcou si vždy náležité odôvodnenie. 40. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd konštatuje, že ani odvolanie žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania nebolo dôvodné a odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil i v tomto rozsahu ako vecne správny. 41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa v odvolacom konaní úspešnou nebola, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní vo veci samej úspešný v celom rozsahu, preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: oto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.bolo dohodnuté, že splatnosť jednotlivých úverových splátokProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).