Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/487/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715201523 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715201523.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Štefančíkovou, Advokátskou kanceláriou so sídlom Veternicová 1, 841 05 Bratislava, IČO: 42 360 340, proti žalovanému: W. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 1 692,04 € s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/53/2015-145 zo dňa 08. 03. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj súd „prvej inštancie“ resp. „okresný súd“) rozsudkom č. k. 14C/53/2015-145 zo dňa 08. 03. 2016 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 777,67 € s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 777,67 € od 01. 08. 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). V zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol (druhý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (tretí výrok). 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 553 ods. 1, 3, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“). Vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Mal za preukázané, že dňa 14. 06. 2012 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o AutoKredite č 774487 (ďalej len „zmluva 3“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 11 871,67 € na základe žiadosti žalovaného zo dňa 14. 06. 2012 s dobou splatnosti 36 mesiacov. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky včas a riadne vrátiť v splátkach, ktorých výška a splatnosť bola uvedená v splátkovom kalendári, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy 3. Úver mal slúžiť na zabezpečenie predmetu financovania, ktorým bolo motorové vozidlo Kia SORENTO. Predmetnú zmluvu 3, ktorá bola typovo uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, posúdil okresný súd ako spotrebiteľskú zmluvu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy 3 boli aj všeobecné zmluvné podmienky zmluvy o AutoKredite (ďalej len „VZP 3“), ktoré boli žalovaným podpísané dňa 14. 06. 2012, rovnako ako i splátkový kalendár. Medzi stranami zmluvy 3 nebolo sporné, že úver bol poskytnutý žalovanému na refinancovanie už skôr poskytnutého úveru žalobcom žalovanému na základe Zmluvy o AutoKredite č. 742607 (ďalej len „zmluva 2“), ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi dňa 13. 06. 2011, základe ktorej bol žalovanému poskytnutý účelový úver vo výške 11 871,67 € s dobou splatnosti 12 mesiacov pri ročnej percentuálnej miere nákladov 21,77 % ročne, taktiež nebolo sporné, že bol účelovo určený na refinancovanie žalovanému už skôr poskytnutého úveru žalobcom, na základe zmluvy Zmluvy o AutoKredite č. 708824, ktorá bola uzatvorená medzi stranami dňa 04. 06. 2010 (ďalej len „zmluva 1“). Podľa zmluvy 2 sa žalovaný zaviazal uhrádzať pravidelné mesačné splátky a splatiť poskytnutý úver v zmysle splátkového kalendára, ktorý bol medzi stranami zmluvy uzatvorený ako neoddeliteľná súčasť zmluvy 2. Ku všetkým trom zmluvám 1, 2 a 3 bol uzatvorený i Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla, k prvej zo dňa 04. 06. 2010, k druhej zo dňa 13. 06. 2011 a k tretej zo dňa 14. 06. 2012 podpísaný účastníkmi zmlúv. Okresný súd mal ďalej z vykonaného dokazovania za preukázané, že motorové vozidlo (predmet financovania) bol v užívaní žalovaného, resp. jeho otca, Q. V., a to na základe vzájomnej dohody medzi žalovaným a jeho otcom, keď žalovaný i Q. V. ako svedok vo veci potvrdili, že žalovaný motorové vozidlo využíval ojedinele, toto motorové vozidlo využíval otec žalovaného Q. V.. Z vykonaného dokazovania výsluchom žalovaného a jeho otca Q. V. tiež vyplynulo, že žalovaný na úver nesplácal splátky, že tieto splátky splácal otec žalovaného. Žalovaný však bol v záväzkovom vzťahu so žalobcom na základe zmluvy 3, ako aj predchádzajúcich zmlúv 1 a 2, pričom účastníkom týchto zmlúv nebol jeho otec, t. j. záväzkový vzťah vyplývajúci z dotknutých zmlúv bol založený medzi účastníkmi konania. Na zabezpečenie záväzku voči žalobcovi na vrátenie poskytnutého úveru podľa zmluvy 3 vrátane príslušenstva ako aj záväzku, ktorý vznikne prípadným predčasným stanovením úveru splatným, odstúpením od zmluvy 3 alebo v dôsledku realizácie žalovaným poskytnutého zabezpečenia v rátane zmluvných pokút a sankcií splatných podľa zmluvy 3, príslušenstva pohľadávky veriteľa a nákladov na vymáhanie pohľadávky uzavrel žalovaný so žalobcom dňa 14. 06. 2002 Dodatok č. 2 k Zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzatvorený na základe zmluvy 3, ktorým žalovaný dočasne previedol na žalobcu vlastnícke právo k predmetu financovania, ktorý nadväzoval na dodatok č. 1 k Zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzatvoreného na základe zmluvy 2, ktorý bol uzatvorený dňa 13. 06. 2011, rovnako ako zmluva 2. Okresný súd mal ďalej z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy 3 spočívajúce v uhrádzaní splátok úveru riadne a včas podľa splátkového kalendára a dostal sa do omeškania s ich úhradou, pričom žalovaný toto nerozporoval. Preto v súlade s VZP 3, a to článku VII. bod 2. žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru vyplývajúceho zo zmluvy 3, čo oznámil žalovanému Oznámením o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 18. 02. 2013, a súčasne oznámil, že je v omeškaní s úhradou splátok zo zmluvy 3 splatných dňa 14. 12. 2012, dňa 14. 01. 2013 a dňa 14. 02. 2013 viac ako 10 dní, čím žalovaný dlhoval na splatných splátkach sumu 1 581,81 €, preto v zmysle článku VII. bod 3 VZP 3 žalobca stanovil i nesplatenú časť istiny z úveru zo zmluvy 3 v sume 9 300,41 € za splatnú. Oznámením o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zo dňa 18. 02. 2013 oznámil žalovanému, že začína výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v zmysle § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka. Po uplatnení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva podľa dodatku č. 2, došlo k odobratiu predmetu financovania a následne k odpredaju predmetu financovania motorového vozidla tretej osobe za kúpnu cenu 11 229,75 € bez DPH, čo bolo preukázané aj faktúrou č. 14B00095 zo dňa 17. 04. 2014 splatnou dňa 01. 05. 2014 pre LUCA CAMBELOVÁ, s.r.o., Pezinok, ktorá spoločnosť od žalobcu kúpila predmet financovania, motorové vozidlo Kia SORENTO, ako od vlastníka. Po odpredaji motorového vozidla žalobca zo zmluvy 3 vykonal konečné vyúčtovanie o čom zaslal Vyrozumenie o vysporiadaní pohľadávky žalovanému dňa 04. 07. 2014. Po zohľadnení kúpnej ceny, resp. výnosu z predaja predmetu financovania 11 229,75 € vyčíslil žalobca dlh žalovaného zo zmluvy 3 v konečnom vyúčtovaní na čiastku 1 692,04 €, pričom ju žiadal uhradiť do 18. 07. 2014. Nakoľko zmluvný vzťah strán sporu zo zmluvy 3 v spojení s dodatkom č. 2 k zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zanikol v dôsledku predčasnej splatnosti úveru, okresný súd konštatoval, že žalobca bol oprávnený vo vyúčtovaní zmluvného vzťahu uplatniť v zmysle článku VII. bod 5. VZP 3 nárok na neuhradené splatné splátky úveru v sume 1 581,81 €, ďalej na nesplatnú časť istiny v sume 9 341 €, ktorá sa stala predčasne splatnou, ako i na náklady spojené so zaistením predmetu financovania a realizáciou predaja v celkovej výške 967,91 € a nákladov spojených so servisom a opravou motorového vozidla v celkovej výške 157,29 €. Okresný súd zistil, že žalobca vo vyúčtovaní zmluvného vzťahu si uplatnil i nárok na zmluvnú pokutu vo výške 914,37 € za predčasné ukončenie zmluvy, keď túto síce vyčíslil na čiastku 1 828,63 €, ale z vlastného rozhodnutia uplatnil túto vo vyúčtovaní len vo výške 50 %, keď nárok na zmluvnú pokutu uplatnil v zmysle tiež článku VII. bod 5. VZP 3. Súd prvej inštancie z dojednania o zmluvnej pokute v čl. VII. bod 5. VZP 3 vyhodnotil ako neplatné s s odkazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom ako je uvedený v čl. VII. bod 5 VZP 3 vyhodnotil ako nezrozumiteľné a nejasné pre spotrebiteľa. V závere okresný súd konštatoval, že žalobca si zo zmluvného vzťahu oprávnene vyúčtoval čiastku 12 007,42 € (12 921,79 € - 914,37 €). Z predaja predmetu financovania získal výnos 11 229,75 €, keď potom rozdiel predstavuje sumu 777,67 €, ktorú si žalobca oprávnene uplatnil voči žalovanému z titulu vyporiadania zmluvného vzťahu a preto súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 777,67 € žalobcovi a v prevyšujúcej časti čo do sumy 914,37 € s príslušenstvom žalobu zamietol. Zároveň z uvedenej zamietnutej sumy 914,37 €, nepriznal okresný súd ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 01. 08. 2014 až do zaplatenia. Námietku žalovaného, že motorové vozidlo mohlo byť odpredané za vyššiu kúpnu cenu a že by tým bola uspokojená pohľadávka žalobcu zo zmluvy 3, resp. z vyporiadania záväzkového vzťahu zo zmluvy 3, okresný súd vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú. Z dôvodu, že žalobca predložil v súdnom konaní znalecký posudok č. 38/2013, z ktorého vyplývalo stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu financovania ku dňu 07. 06. 2013 na sumu s DPH vo výške 15 662 €, čo predstavuje sumu 13 051,66 € bez DPH. K odobratiu motorového vozidla došlo dňa 20. 04. 2013 a žalobca sa snažil motorové vozidlo speňažiť, avšak motorové vozidlo sa nepodarilo predať od jeho odobratia do januára 2014, keď na základe žiadosti žalobcu znalec dňa 16. 01. 2014 Ing. Jozef Herman vypracoval odborné vyjadrenie k znaleckému posudku, ktorým znížil všeobecnú hodnotu predmetu financovania z hodnoty 15 662 € s DPH na hodnotu v rozmedzí 13 000 € - 13 500 € s DPH, čo prestavuje sumu 10 833,33 € - 11 250 € bez DPH, čo znalec odôvodnil poklesom cien nových vozidiel za posledný rok, ktorý spôsobil súčasne aj pokles cien jazdených vozidiel. V odbornom vyjadrení, tiež uviedol, že napriek snahe žalobcu trvajúcej po dobu pol roka sa motorové vozidlo nepodarilo predať za cenu určenú znaleckým posudkom, čo sa nepodarilo práve vzhľadom na situáciu na trhu jazdených vozidiel. Okresný súd mal za preukázané, že motorové vozidlo bolo odpredané za sumu 11 229,75 € bez DPH, čo predstavuje rozdiel oproti cene stanovenej odborným posudkom znalca len vo výške 20,25 €, a teda okresný súd mal za preukázané, že žalobca predal motorové vozidlo v zistenej všeobecnej cene, nepredal ho pod cenu. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Okresný súd taktiež konštatoval, že žalovaný nemohol mať žiadnu vedomosť o opotrebovaní motorového vozidla, o prípadných jeho opravách, o počte najazdených kilometrov, o množstve pohonných hmôt v motorovom vozidle pri jeho odobratí, keďže sa odobratia nezúčastňoval, motorové vozidlo neužíval a nesplácal ani splátky úveru. Okresný súd neprihliadol na dôkazy, ktoré predkladal svedok Q. V. o tvrdenej všeobecnej cene motorového vozidla, vychádzajúc z toho, že nemajú výpovednú hodnotu, nakoľko nie je z nich zrejmé o aké motorové vozidlo a v akom technickom stave išlo v porovnaní s predmetom financovania. Vyjadrenie znalca súd pokladal za hodnoverné. Súd prvej inštancie zároveň z prisúdenej sumy 777,67 € žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 01. 08. 2014 do zaplatenia v zmysle ust. § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. 3. O trovách konania rozhodol v tom čase podľa § 142 ods. 2 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobný návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol, prípadne zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Žalovaný vyslovil nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že na pojednávaní dňa 08. 03. 2016 žalovaný a otec žalovaného, ako svedok, vzniesli voči nároku žalobcu viaceré námietky, ktoré zo strany Okresného súdu boli vyhodnotené ako neopodstatnené. Okresný súd sa nezaoberal skutočnosťou, že žalobca ako vlastník odpredal motorové vozidlo Kia SORENTO predmet financovania tretej osobe Lucia Cambelová, s. r. o., za kúpnu cenu 11 229,75 € bez DPH na základe faktúry č. 14B00095 zo dňa 17. 04. 2014 a nevyúčtoval mu i príslušnú DPH, čím by došlo k zvýšeniu kúpnej ceny o sumu DPH, t. j. kúpna cena by predstavovala 13 475,70 €. Vyúčtovaním kúpnej ceny za predaj motorového vozidla Kia SORENTO kupujúcemu, vrátane príslušnej DPH by došlo k úplnému pokrytiu nárokov žalobcu voči žalovanému a žalovaný by nemal žiadnu povinnosť uhradiť žalobcovi požadovanú finančnú čiastku, nakoľko by bola v plnom rozsahu pokrytá obdržanou kúpnou cenou. Žalovaný sa zároveň stotožnil s názorom okresného súdu o zamietnutí žalobného návrhu v časti zmluvnej pokuty, ktorá je neurčitá a nezrozumiteľná. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 02. 06. 2016, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 10. 06. 2016 k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami a námietkami žalovaného, pričom tieto v rozsudku posúdil a riadne odôvodnil. Uvedené potvrdzuje aj to, že súd prvej inštancie tieto námietky vyhodnotil ako neopodstatnené, čo je možné urobiť len potom, ako sa nimi súd zaoberal. Okresný súd správne vyhodnotil, že prirodzenou prioritou žalobcu pri uplatňovaní zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k financovaným motorovým vozidlám a následnom odpredaji takýchto vozidiel, je vždy v prvom rade zánik pohľadávky a to v čo najkratšom čase, aby už vzniknutá pohľadávka nebola navyšovaná ďalšími nákladmi nevyhnutnými na zabezpečenie napr. potrebného uskladnenia vozidla do času jeho odpredaja tretej osobe, prípadne nákladmi na vymáhanie dlžnej sumy. Žalobca odpredal predmet financovania za cenu 11 229,75 € bez DPH, čo predstavuje oproti všeobecnej hodnote určenej znaleckým posudkom v znení odborného vyjadrenia rozdiel vo výške 20,25 €, čo len preukazuje, že žalobca postupoval pri odpredaji vozidla s dostatočnou obozretnosťou a tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní v tejto súvislosti sú zavádzajúce a ničím nepodložené. Jednotlivé svedkom predložené informácie o cenách, za ktoré sa mali v čase predaja predmetu financovania predávať vozidlá obdobného typu, ako bol predmet financovania, v žiadnom prípade nepredstavujú reálnu hodnotu jednotlivých vozidiel. Inzertné ponuky na predaj či kúpu osobných motorových vozidiel porovnateľného typu sú len ponukami a nedeklarujú reálnu cenu, za ktorú boli dané vozidlá skutočne odpredané (resp. za ktorú len budú odpredané). Ceny uvádzané v inzertných ponukách nevyjadrujú reálnu kúpnu/predajnú cenu, resp. reálny stav trhu s motorovými vozidlami. Jediným relevantným zdrojom pre stanovenie všeobecnej hodnoty konkrétneho vozidla je vyjadrenie znalca, ktorý ohodnotil predmet financovania po jeho osobnej obhliadke. 6. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca nezapočítal v jeho prospech sumu DPH, čím by došlo k zvýšeniu kúpnej ceny o sumu DPH, čo by v konečnom finančnom vysporiadaní vzájomných nárokov znamenalo, podľa názoru žalovaného, pokrytie nárokov žalobcu v celom rozsahu, žalobca uviedol, že tým, že žalobca využil v súlade s platnou legislatívou možnosť preniesť svoju daňovú povinnosť na tretiu osobu, nebol sám zaťažený povinnosťou odviesť DPH pri odpredaji tohto vozidla, čo by bol povinný v súlade s príslušným ustanovením zákona o DPH. DPH by v danom prípade nebola príjmom žalobcu, ale príjmom príslušného správcu dane z čoho vyplýva, že pokiaľ by žalobca nepreniesol pri odpredaji predmetu financovania svoju daňovú povinnosť na tretiu osobu v postavení kupujúceho, bol by povinný v dôsledku uplatnenia zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva (na základe porušenia zmluvných povinností žalovaným) odviesť správcovi dane DPH z kúpnej ceny predmetného vozidla. Išlo by o náklad, ktorý by si nepochybne voči žalovanému uplatňoval tak ako bolo dohodnuté v čl. VII. bod 5 všeobecných zmluvných podmienok k úverovej zmluve ako „...úhradu... sumy dane z pridanej hodnoty z ceny predmetu financovania, ktorú je povinný veriteľ v prípade uplatnenia zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania uhradiť“. Suma DPH by tak figurovala vo finančnom vyrovnaní nárokov v prospech oboch účastníkov konania, pričom ale samotná istina uplatňovaná žalobným návrhom by nebola nijako zmenená. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril. 8. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 08. 03. 2016 s tým, že odvolanie voči nemu bolo podané na pošte dňa 14. 05. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995). 10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP aktuálne § 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 365 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesného útoku v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu, alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom, iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 13. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že medzi stranami konania nebolo sporné, že strany sporu uzavreli Zmluvu o AutoKredite č. 774487 (ďalej len „zmluva 3“) zo dňa 14. 06. 2012, na základe žiadosti žalovaného zo dňa 14. 06. 2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o AutoKredite 3. Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému v právnom postavení dlžníka, na základe zmluvy 3 účelový úver vo výške 11 871,67 € s dobou splatnosti 36 mesiacov, výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 38,03 % p. a. a úrokovou sadzbou 15,60 % p. a. účelovo určený na refinancovanie žalovanému už skôr poskytnutého úveru zo Zmluvy o AutoKredite č. 742607 zo dňa 13. 06. 2011 (ďalej len „zmluva 2“). V zmysle splátkového kalendára, ktorý tvoril súčasť zmluvy 3 bolo povinnosťou žalovaného z predmetného záväzkového právneho vzťahu uhrádzať pravidelné mesačné splátky vo výške 527,27 €. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy 3, spočívajúce v uhrádzaní splátok úveru riadne a včas podľa splátkového kalendára a dostal sa do omeškania s ich úhradou. Preto v súlade VZP a to článku VII. bod 2 žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru vyplývajúceho zo zmluvy 3, čo oznámil žalovanému oznámením o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 18. 02. 2013, keď mu súčasne oznámil, že je v omeškaní s úhradou splátok zo zmluvy 3 splatných dňa 14. 12. 2012, dňa 14. 01. 2013 a dňa 14. 02. 2013. Oznámil mu, že je v omeškaní s úhradou splátok a zároveň v zmysle článku VII. bod 3 VZP 3 žalobca stanovil nesplatenú časť istiny z úveru zo zmluvy 3. Súčasne oznámením o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zo dňa 18. 02. 2013 oznámil žalovanému, že začína výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v zmysle § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka. Po tom, čo žalobca uplatnil zabezpečovací prevod vlastníckeho práva, keď v súvislosti s týmto došlo k odobratiu predmetu financovania, odpredal žalobca predmet financovania ako vlastník tretej osobe za kúpnu cenu 11 229,75 € bez DPH, čo bolo preukázané aj faktúrou č. 14B00095 zo dňa 17. 04. 2014 splatnou dňa 01. 05. 2014 pre LUCA CAMBELOVÁ, s. r. o., Pezinok, ktorá spoločnosť od žalobcu kúpila predmet financovania, motorové vozidlo Kia SORENTO, ako od vlastníka. Taktiež nebolo sporné, že žalobca po zohľadnení kúpnej ceny, resp. výnosu z predaja predmetu financovania 11 229,75 € vyčíslil dlh žalovaného zo zmluvy 3 v konečnom vyúčtovaní na čiastku 1 692,04 €, ktorú žiadal uhradiť do 18. 07. 2014, keď žalobca si vo vyúčtovaní zmluvného vzťahu uplatnil i nárok na zmluvnú pokutu vo výške 914,37 € za predčasné ukončenie zmluvy, avšak túto síce vyčíslil na čiastku 1 828,63 €, ale z vlastného rozhodnutia uplatnil ju vo vyúčtovaní len vo výške 50 %, t. j. v sume 914,37 €, pričom nárok na zmluvnú pokutu uplatnil v zmysle tiež článku VII. bod 5. VZP 3. 14. Obrana žalovaného proti žalobou uplatnenej pohľadávke spočívala predovšetkým v námietke, že žalobca mal predmet financovania predmetné motorové vozidlo odpredať za vyššiu kúpnu cenu a to konkrétne tým, že žalobca ako vlastník mal odpredať motorové vozidlo Kia SORENTO predmet financovania tretej osobe LUCA CAMBELOVÁ, s. r. o., za kúpnu cenu s vyúčtovaním aj príslušnej DPH, t. j. kúpna cena by predstavovala 13 475,70 €, čím by došlo k úplnému pokrytiu nárokov žalobcu voči žalovanému a požadovaná finančná čiastka by bola v plnom rozsahu pokrytá obdržanou kúpnou cenou. 15. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa súd prvej inštancie pri rozhodnutí pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. Súd prvej inštancie náležite sa vysporiadal s podstatnou okolnosťou predajom motorového vozidla za všeobecnú cenu motorového vozidla v čase predaja, pričom správne vychádzal z dôkazov, a to znaleckého posudku č. 38/2013 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Jozefom Hermanom v spojení s odborným vyjadrením k znaleckému posudku zo dňa 16. 01. 2014, z ktorého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že motorové vozidlo bolo odpredané za sumu 11 229,75 € bez DPH, čo predstavuje rozdiel oproti cene stanovenej odborným posudkom znalca len vo výške 20,25 €, a teda žalobca predal motorové vozidlo v zistenej všeobecnej cene. Odvolací súd sa v tomto smere plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením nachádzajúcim sa na str. 16 a 17 napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o možnosť navýšenia kúpnej ceny o DPH, je nepochybné, že v ad hoc by išlo o oprávnený náklad žalobcu tak ako sa dohodli v čl. VII. bod 5 VZP k úverovej zmluve a ako správne uviedol žalobca, suma DPH by figurovala vo finančnom vyrovnaní nárokov v prospech oboch účastníkov konania a istina by nebola nijako zmenená. Nemožno opomenúť, že DPH nie je príjmom žalobcu, ale príjmom príslušného správcu dane, a teda neprenesením žalobcu daňovej povinnosti na tretiu osobu v postavení kupujúceho pri odpredaji motorového vozidla by bol žalobca povinný odviesť správcovi dane DPH z kúpnej ceny v dôsledku uplatnenia zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, ku ktorému došlo nepochybne na základe porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného. 16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa ďalšími skutkovými okolnosťami nezaoberal. Za potrebné považuje dodať, že súd prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami, potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal. Odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené, rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 17. Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).