Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/321/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715204597 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715204597.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: Vojenské lesy a majetky SR, š.p., so sídlom 962 63 Pliešovce, Lesnícka 23, IČO: 31 577 920, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Milošom Barbušom, so sídlom Advokátska kancelária 810 00 Bratislava, Štúrova 13, proti žalovanému: JUDr. Stacho Chladný, súdny exekútor, Exekútorský úrad so sídlom 960 01 Zvolen, Stráž 223, IČO: 42 009 766, zastúpený splnomocneným JUDr. Juraj Rybár, advokát, s.r.o., so sídlom Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Stráž 223, IČO: 47 252 952, o zaplatenie 71.416,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 14C/140/2015-136 zo dňa 11.03.2016, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen číslo konania 14C/140/2015-136 zo dňa 11.03.2016 vo výroku o náhrade trov zastaveného konania p o t v r d z u j e . II. Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté. III. Žalovaný má nárok voči žalobcovi v plnom rozsahu na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd po tom, čo prvým výrokom uznesenia konanie zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom voči žalovanému v celom rozsahu, rozhodol následne druhým výrokom uznesenia o trovách zastaveného konania, keď s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 1.148,72 eur na účet splnomocneného právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Tretím výrokom uznesenia súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku podľa ustanovenia § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V odôvodnení uznesenia súd konštatoval, že pokiaľ žalobca vzal v priebehu konania a to podaním zo dňa 29.09.2015 žalobu voči žalovanému späť v celom rozsahu, pričom späťvzatie žaloby nijako nezdôvodnil, procesne zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovanému. Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že zavinenie treba posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo inak by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej. Za zastavenie konania procesne zodpovedá žalobca, preto má povinnosť nahradiť účelné a preukázateľné trovy konania žalovaného. Súd preto rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie ich oprávnenosť a účelnosť preskúmal a aj zdôvodnil, na základe akých skutočností nepriznal uplatnené trovy právneho zastúpenia žalobcu v celej uplatnenej výške, z akých dôvodov trovy právneho zastúpenia krátil a na základe akých zákonných ustanovení následne priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 1.148,72 eur v súlade v Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 2. Voči uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V úvode odvolania uviedol skutkové a právne okolnosti predchádzajúce podaniu žaloby a argumentuje, že v čase podania žaloby na súd bola žaloba plne dôvodná, keďže v čase jej podania, teda dňa 9. 4. 2015, žalovaný nemal žiadny legitímny právny titul na odmenu, ktorú exekvoval ako súdny exekútor a ktorú si žalobca v tomto konaní voči žalovanému uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia. V čase podania žaloby nemohol predpokladať, že Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom neskoršom rozhodnutí po vrátení veci sa vo svojej rozhodovacej činnosti odkloní od záväzného právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý bol vyslovený v konkrétnej veci. Až po tom, keď v priebehu konania Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 43 Cob/97/2015 zo dňa 12.08.2015 opätovne potvrdil rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. z. 16Cb/36/2008 a to napriek vyslovenému právnemu názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutého v náleze sp. zn. III. ÚS 430/2014 zo dňa 17. 2. 2015, opätovne žalovaný nadobudol právny titul na pohľadávku, ktorú žalobca žaloval a na základe tejto skutočnosti potom žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. Žalobca uviedol, že nerešpektovanie právneho názoru Ústavného súdu SR vysloveného hoci aj v odôvodnení jeho nálezu, považuje za porušenie práva na spravodlivý proces, nerešpektovanie právneho názoru Ústavného súdu SR zakladá aj porušenie princípu rovnosti, ako aj narušenie právnej istoty občanov, ktorej neopomenuteľnou súčasťou je dôvera jednotlivcov v rozhodovaciu činnosť orgánov štátu, v danom prípade všeobecného súdu. Aj s poukazom na uvedené sa potom žalobca domnieva, že v danom prípade sa malo na rozhodovanie o trovách konania aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a to vzhľadom na dôvody podania žaloby. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje žalobca najmä skutočnosť, že v čase podania žaloby na súd bola žaloba plne dôvodná a zároveň nebolo možné predpokladať, že Krajský súd v Banskej Bystrici sa nebude riadiť právne záväzným názorom Ústavného súdu, ktorý vyslovil v danej veci. Pri určovaní povinnosti účastníka nahradiť trovy konania je relevantné a potrebné rozlišovať, z akého dôvodu k zastaveniu konania došlo a na tomto základe zvážiť aj aplikáciu toho-ktorého ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal a citoval z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s dôvodmi odvolania nesúhlasí, pretože z procesného hľadiska je podľa jeho názoru neprípustné, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré zastavuje bez prejednania veci samej, riešil ako predbežnú otázku dôvodnosť žaloby vo veci samej. V takomto prípade súd berie do úvahy iba procesný úspech, teda kto zavinil zastavenie konania. Žalobca ako dôvod späťvzatia žaloby vo veci samej označil skutočnosť, že mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. 8. 2015, sp. zn. 43 Cob/94/2015, ktorým odvolací súd potvrdil exekučný titul, od ktorého zrušenia žalobca odvodzoval svoj nárok uplatnený žalobou vo veci samej. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný žiadnym spôsobom nezavinil, že sa konanie má zastaviť, ani k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie sa žalovaného. Žalovaný taktiež poznamenal, že žaloba ani v čase jej podania nebola dôvodná. Ak teda žalobca vzal žalobu späť, avšak nie pre správanie žalovaného, čo nakoniec ani netvrdí, v zmysle ustálenej judikatúry žalobca takýmto späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania a je povinný žalovanému nahradiť trovy konania. Pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby neexistuje tretia možnosť rozhodnutia súdu o náhrade trov konania. Žalovaný vo vyjadrení tiež uviedol, že žaloba vo veci samej dôvodná ani nikdy nebola. Napriek tomu, ak by aj existoval vzťah medzi nárokom uplatneným žalobcom vo veci samej a exekučným titulom v exekúcii vedenej žalovaným, ako sa toho žalobca v návrhu vo veci samej dovolával, žalobca už v čase podania žaloby vo veci samej vedel, že konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nebolo v danom čase právoplatne skončené a teda žalobu podal predčasne. Ani samotná skutočnosť, že mu v priebehu konania neskôr bol doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cob/97/2015 zo dňa 12.08.2015 nie je sama osebe dôvodom, pre ktorý žalobca berie návrh späť. Na druhej strane vydanie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cob/97/2015 zo dňa 12.08.2015 znamená hmotnoprávny i procesnoprávny neúspech žalobcu v konaní a takáto skutočnosť je dôvodom pre späťvzatie žaloby a následné zastavenie konania, teda ide o dôvod späťvzatia žaloby, ktorý je výlučne na strane žalobcu a ktorého dôsledky môže a má znášať jedine žalobca. V závere vyjadrenia žalovaný poznamenal, že nie je správne ani tvrdenie žalobcu, že Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 43 Cob/97/2015 zo dňa 12.08.2015 nerešpektoval právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle jeho nálezu sp. zn. III. ÚS 430/2014 zo dňa 17. 2. 2015, pretože Ústavný súd sa v predmetnom náleze zaoberal otázkou právnej subjektivity a procesnej spôsobilosti odštepného závodu, pričom v prejednávanej veci v tomto smere, a ani ohľadom neplatnosti právneho úkonu, neprijal žiadny konkrétny právny názor, ale iba určil Krajskému súdu v Banskej Bystrici aby tieto skutočnosti preskúmal. Následne sa Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 43 Cob/97/2015 zo dňa 12.08.2015 všetkými námietkami a pokynmi Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal, pričom v tomto smere vykonal dokazovanie v nadštandardnom rozsahu. Pokiaľ sa žalobca dovoláva aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., žalovaný poznamenal, že je zrejmé, že v konaní nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalovanému priznať čo i len časť trov konania. Žalobca existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa nepreukázal. Žalobca nepreukázal ani to, v čom by mala spočívať výnimočnosť prejednávanej veci, keďže ide o štandardný spor medzi dvoma právnickými osobami, ktorého predmetom sú právne vzťahy vyplývajúce z podnikateľskej činnosti. Žalovaný tiež poznamenal, že v judikatúre, ktorou argumentuje žalobca v odvolaní, ide iba o účelovo vytrhnuté vety z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom z úplných znení týchto rozhodnutí je zrejmé, že z nich žiadne pre žalobcu priaznivé právne názory nevyplývajú. Na základe uvedeného potom žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania žalovaného ako vecne správne potvrdil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré si súčasne uplatnil a vyčíslil. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 8. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 10. Žalobca namietal odvolaním správnosť uznesenia súdu prvej inštancie ohľadom nároku žalovaného na náhradu trov konania. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Z uvedeného dôvodu zachovania kauzálnej príslušnosti rozhodol krajský súd o odvolaní voči uzneseniu o trovách konania v celom jeho rozsahu, teda ohľadom právneho základu a nároku na náhradu trov konania, pričom odvolací súd, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379 a § 380 CSP) poznamenáva, že výška priznaných trov konania odvolaním namietaná nebola. 11. Vzhľadom na intertemporálne ustanovenie § 470 ods. 1 CSP a tzv. zásadu okamžitej aplikability novej procesnej úpravy, je na daný prípad nutné aplikovať už právnu úpravu Civilného sporového procesu, ktorý vo svojom ustanovení § 256 ods. 1 CSP upravuje zásadu náhrady trov konania v prípade jeho zastavenia. Predmetné zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie strany na zastavení konania. V tomto štádiu konania - v prípade zastavenia konania v dôsledku dispozičného úkonu žalobcu - sa súd ani nemá možnosť zaoberať otázkou dôvodnosti podania žaloby a teda hodnotiť úspech v konaní niektorej zo strán sporu inak, ako výlučne len z procesného hľadiska. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 v dôsledku dispozičného úkonu žalobcu, ktorý žalobu vzal svojim procesným podaním zo dňa 29.09.2015 späť v celom rozsahu a to bez uvedenia dôvodu späťvzatia žaloby. Odvolací súd konštatuje, že dôvody späťvzatia žaloby sú zrejmé - uvádza ich aj samotný žalobca v odvolaní, teda, že k späťvzatiu žaloby pristúpil vzhľadom na celkový vývoj súdneho konania a očakávaný výsledok konania vzhľadom na skutočnosť, že mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. 8. 2015, sp. zn. 43 Cob/94/2015, ktorým odvolací súd potvrdil exekučný titul, v dôsledku čoho potom žalobca zvážil ďalšie pokračovanie súdneho sporu a vzal žalobu späť v celom rozsahu. V zmysle dikcie ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak je nutné konštatovať, že procesné zavinenie na zastavení daného konania nesie jednoznačne žalobca, ktorý svojim dispozičným úkonom spôsobil zákonný následok vyplývajúci z ustanovenia § 145 ods. 1 CSP (ktorému zodpovedalo ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p.). Súd ohľadom trov konania za danej procesnej situácie potom je povinný ex lege obligatórne priznať náhradu trov konania protistrane, rešpektujúc zákonnú dikciu ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Pokiaľ si protistrana - žalovaný trovy konania priznať žiadal a vyčíslil ich, súd správne postupoval, pokiaľ uložil žalobcovi, ako strane, ktorá procesne zastavenie konania zavinila, povinnosť nahradiť ich protistrane, ktorá si trovy zastaveného konania žiadala priznať. 12. Okresný súd rozhodoval v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v prípade zastavenia konania obsahoval osobitnú právnu úpravu náhrady trov konania za danej procesnej situácie. V prípade zastavenia konania, pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o náhrade trov konania, platilo zásadne, že žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Ak však bolo konanie zastavené v dôsledku neskoršieho správania sa niektorého z účastníkov, a bolo mu možné pričítať procesnú vinu na zastavení konania, bolo v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti zaťažiť tohto účastníka povinnosťou nahradiť trovy, ktoré vznikli do zastavenia konania (§ 146 ods. 2 O.s.p., ktoré predstavovalo špeciálnu úpravu náhrady trov konania v prípade jeho zastavenia). Odvolací súd považuje, z hľadiska zachovania a rešpektovania zásady legitímneho očakávania účastníkov konania/ strán sporu, za potrebné poznamenať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie by považoval za vecne správne aj pri zohľadnení zákonných kritérií platných a účinných v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Pokiaľ tvrdené, prípadne i preukázané skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu jednoznačne nasvedčujú, že procesný úkon späťvzatia žaloby vyplynul z okolností, ktoré nemali žiaden súvis a pôvod v správaní protistrany a späťvzatie žaloby žalobcom bolo len a výlučne ako následok okolností relevantných na jeho strane a v jeho prospech (ako reakcia na pravdepodobný vývoj sporu a právne posúdenie veci v nadväznosti na nové právne a skutkové okolnosti a bolo tak len procesnou reakciou na očakávaný a predpokladaný neúspech v konaní), pričom žalovaný svojim správaním či úkonmi nezapríčinil nutnosť konanie zastaviť, súd bol povinný zohľadniť túto skutočnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania a v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému, ktoré mu v súvislosti s účelným bránením sa v konaní do momentu jeho zastavenia vznikli. Nebolo by preto v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti, keby bol žalovaný zaťažený povinnosťou znášať trovy konania za konkrétnych okolností daného prípadu. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. a konštatoval procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania, v dôsledku čoho je tak povinný znášať trovy zastaveného konania. Vzhľadom na konkrétne právne i skutkové okolnosti vyplývajúce z obsahu spisu, sa s týmto názorom odvolací súd plne stotožňuje. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že s poukazom na už konštatované okolnosti potom ani nebol dôvod aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., (ktorému zodpovedá súčasné zákonné ustanovenie § 257 CSP) ktorého sa žalobca dovoláva, pretože nie sú žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré by bolo nutné a spravodlivé prihliadnuť a oslobodiť žalobcu od povinnosti znášať trovy konania protistrany. 13. Prvoinštančný súd preto správne rozhodol o náhrade trov zastaveného konania, keď uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy zastaveného konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 14. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP) a vyslovil, že žalovaný, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ako neúspešnej strane, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením. 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).