Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/109/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715204925 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715204925.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému: W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. W. č. XXXX/X, XXX XX K., o vymoženie sumy 5 768,44 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, exekútorský úrad so sídlom Borovianska cesta 2564/17, 960 01 Zvolen, sp. zn. EX 1017/15, o odvolaniach oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 14Er/154/2015 - 29 zo dňa 08. júna 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,okresný súd") zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 2. Okresný súd v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., so sídlom Skiewiczova 4, 811 09 Bratislava, sp. zn. IA-A/0913/0351 zo dňa 30.05.2014, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 28.08.2014 a vykonateľnosť dňa 21.09.2014. Tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným - Poštovou bankou, a.s. a povinným dňa 03.11.2011. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú a rozhodcovskú doložku, ako doložku, ktorá nebola individuálne (osobitne) dojednaná, čo vyplývalo z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Veriteľ od počiatku sledoval takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú od počiatku neplatnú. V dôsledku toho považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a za nulitný právny akt. Na základe toho okresný súd v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal zmenu napadnutého uznesenia, prípadne, aby súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu z dôvodov: - exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd, - exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach, - o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená, - zdôraznil a dal do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, - nesprávnou aplikáciou § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) a porušením § 153 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj len „OSP“), absencia akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedené a pre rozhodnutie vo veci, - konštruovanie nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatie možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, - aplikácia sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora, - porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydávajú aj zamietajú, - neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia, - exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom. 4. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila. 5. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach. 6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP. 8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom v čase účinnosti OSP. Z dôvodu, že zákonný sudca do 30.06.2016 nerozhodol podľa § 374 ods. 4 prvá a druhá veta OSP o odvolaní podanom za účinnosti OSP, rozhodne o odvolaní odvolací súd v režime CSP. Odvolací súd poznamenáva, že nová právna úprava síce vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale právny účinok podaných odvolaní (§ 470 ods. 2 CSP). Preto ustanovenia novej právnej úpravy o odvolaní a o odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od 01.07.2016, inak by došlo k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní strán. Zákonný sudca okresného súdu posúdil podané odvolania oprávneným (na pošte dňa 02.07.2015 a na pošte dňa 16.05.2016), pričom v predkladacej správe uviedol, že odvolaniam nevyhovuje (§ 470 ods. 2 OSP, § 374 ods. 4 prvá a druhá veta OSP). Uviedol, že prvé odvolanie považuje za odvolanie podané neoprávnenou osobou a druhé za podané oprávneným, ale predčasne pred riadnym doručením, pričom po riadnom doručení napadnutého uznesenia, odvolanie oprávneným už podané nebolo. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), posúdil vec podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní. 10. Odvolací súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolaní (obsahovo totožných) a posudzoval vecnú správnosť napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu s prihliadnutím na procesnú situáciu v konaní, t. j. nepristúpil k odmietnutiu odvolaní ak odvolateľ (oprávnený) už nereagoval podaním ,,tretieho" odvolania po správnom doručení uznesenia. Odvolací súd konal v zmysle zásady v prípade pochybností v prospech odvolateľa, resp. v prípade pochybností miernejšie. Meritórne prejednanie znamená poskytnúť viac práv ako odmietnutie odvolania bez vecného prejednania veci. 11. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 30.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., so sídlom Skiewiczova 4, 811 09 Bratislava, sp. zn. IA-A/0913/0351 zo dňa 30.05.2014, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 28.08.2014 a vykonateľnosť dňa 21.09.2014. Zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená dňa 03.11.2011. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 14Er/154/2015 - 29 zo dňa 08.06.2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne uznesením č. k. 14Er/154/2015 - 73 zo dňa 25.01.2017 rozhodol, že v exekučnom konaní pripúšťa zmenu subjektu na strane oprávneného tak, že do konania vstúpil nový oprávnený, spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, to na základe návrhu zo dňa 09.05.2016. 12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4). 14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ; za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 15. Podľa § 53 ods. 5 OZ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 16. Podľa § 54 ods. 1 OZ; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 17. Z Exekučného poriadku vyplýva, že súd je povinný sa v každom štádiu konania zaoberať tým, či neexistuje prekážka, pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak súčasťou exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že skúmaniu súladu so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky a vydal rozhodcovský rozsudok. Podľa odvolacieho súdu predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 OZ). Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom, možno len ťažko predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, v zmysle ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok; keby exekučný súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci - išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného. V zmysle bodu 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok, banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení : a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súde, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť spor na prerokovanie a rozhodovanie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Odvolací súd uvádza, že aj tento text je predtlačený bez možného osobitného vyjednania. Rozhodcovskú doložku nemožno mať za prospešnú pre spotrebiteľa aj z dôvodu, že bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok bez možnosti osobitného vyjednania a túto mohol spotrebiteľ prehliadnuť. 18. V predmetnej veci exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na základe nespôsobilého exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok v danej veci bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť spôsobilým exekučným titulom. Z rovnakých dôvodov skúmanie prijateľnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej vznikol exekučný titul, predchádza skúmaniu povahy priznaného plnenia rozhodcovským rozsudkom. 19. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 20. Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. 21. V zmysle § 43a OZ má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ, mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy, pričom bola uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy, spotrebiteľom nebola osobitne vyjednaná a túto mohol spotrebiteľ prehliadnuť. 22. Ako už bolo uvedené vyššie rozhodcovská doložka v predmetnej veci bola súčasťou formulárovej zmluvy. Tieto zmluvné podmienky nemožno mať za prospešné pre spotrebiteľa, pričom už prvá strana zmluvy o úvere je bez možnosti osobitného vyjednania a túto mohol spotrebiteľ prehliadnuť. 23. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že daná rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Kvalifikačným kritériom pre tento záver je stav, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Uvedenú rozhodcovskú doložku predkladal pôvodný oprávnený povinnému, bola uzatvorená vo formulárovej podobe a z tohto dôvodu nebola individuálne dojednaná, nakoľko jej obsah povinný nemohol vôbec ovplyvniť. Na základe tejto rozhodcovskej doložky mohol veriteľ vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde. Rozhodcovskú doložku je preto potrebné považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihujúcu sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 OZ platnom a účinnom v rozhodnom období. 24. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. 25. Na základe uvedeného je potrebné prijať záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, ktorú spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Banka zároveň nepreukázala, či poučila klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej doložky a či umožnila klientovi možnosť voľby či prijme takýto návrh. 26. Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí, preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom aplikovaným v súlade s eurokonformným výkladom príslušných ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Správne poukázal okresný súd aj na interpretačné pravidlo podľa § 54 OZ (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa). Prvoinštančný súd postupoval správne, ak návrh o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pre zistený rozpor exekučného titulu so zákonom, postupujúc v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. 27. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)