Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/3/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715214334 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715214334.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o maloletú L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, dieťa matky T. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XX, F. F., t. č. H., H. XX, zastúpená JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou so sídlom A. Komenského 18/B, Banská Bystrica a otca F. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. F., T. XX, U., t. č. I. 8, F. F. zastúpený JUDr. Mgr. Luciou Príčovou, advokátkou so sídlom Strážovská 4, Banská Bystrica, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5P/360/2015-209, zo dňa 05. 09. 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 40,- Eur mesačne, o povolení otcovi splácať nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 08. 2015 do 31. 08. 2017 vo výške 456,05 Eur v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . II. Matke maloletého dieťaťa T. Q. sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú L. F. do osobnej starostlivosti matky. Otca maloletej zaviazal na povinnosť prispievať na jej výživu sumou 40,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 08. 2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 08. 2015 do 31. 08. 2017 vo výške 456,05 Eur povolil otcovi splácať v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rozhodol s poukazom na ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, pričom zobral do úvahy, že rodičia maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje primeranú starostlivosť aj ďalšiemu maloletému dieťaťu. 3. Pri výške výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby, ako aj zárobkových schopností, možností osoby povinnej, teda otca maloletého dieťaťa. Určenie výživného právne odôvodnil poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 CMP. 4. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej zmenil na sumu 60,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 07. 2015 a v treťom výroku napadnutý rozsudok zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na rozhodnutie o zročnom výživnom. Zároveň navrhla, aby jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. 5. V odvolaní matka maloletého dieťaťa uviedla, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného nezohľadnil základné potreby maloletej L., na výchove ktorej sa otec žiadnym spôsobom nepodieľa. Pri posudzovaní príjmov otca s prihliadnutím na jeho vek, vzdelanie a zdravotný stav, mal súd prvej inštancie vychádzať zo zásady potencionality jeho príjmov, a teda príjmov, ktoré je otec schopný dosiahnuť pri využití svojich schopností a možností nájsť si zamestnanie tak, aby si mohol plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Výživné určené vo výške 40,- Eur mesačne nezodpovedá možnostiam a schopnostiam otca pri zohľadnení zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Matka maloletého dieťaťa v odvolaní tiež namietla počiatok stanovenia výživného určeného až od 01. 08. 2015, kedy matka požiadala o pomoc Centrum právnej pomoci na spísanie návrhu a zastupovanie v konaní. Súd prvej inštancie nezohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného pred začatím tohto konania, t. j. od 01. 07. 2015, a to skutočnosti, na ktoré matka poukázala v návrhu na začatie konania. Predovšetkým matka súdu vysvetlila, že zo spoločnej domácnosti sa s deťmi odsťahovala pre jej dlhodobé fyzické a psychické týranie zo strany otca. 6. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen vo vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na vyjadreniach v rámci pojednávaní. 7. Otec maloletého dieťaťa sa k odvolaniu nevyjadril. 8. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). 10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd po preskúmaní odvolania bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP v odvolaním napadnutej časti. 11. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých možno začať aj bez návrhu, preto odvolací súd nebol viazaný rozsahom odvolania v zmysle § 66 CMP, ani odvolacími dôvodmi. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa v odvolaním napadnutej časti obmedzuje len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s uvedením ďalších dôvodov. 15. Po preskúmaní rozhodnutia okresného súdu na základe odvolania matky maloletého dieťaťa, odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti za vecne správne. Rozhodnutie okresného súdu vychádza zo správnych skutkových a právnych záverov. Pri zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti matky, súd prvej inštancie prihliadol na reálnu starostlivosť matky o maloleté dieťa, o nezáujem otca o maloleté dieťa. O výžinom rozhodol na základe odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, ako aj vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletého dieťaťa. Vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté dieťa, súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 16. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, a to deťom. Povinnými subjektmi v takomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí, je potrebné prihliadať na faktory nielen na strane oprávnenej osoby, to znamená, prihliadať na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ale aj na strane povinnej osoby. Na strane povinného, teda v tomto prípade otca maloletého dieťaťa, sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a pod. 17. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na určenie výšky výživného na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov, a na strane oprávneného zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. 18. Súd prvej inštancie pri určení výživného otcovi maloletého dieťaťa, správne poukázal na zárobkové možnosti a schopnosti otca, pričom neprihliadol na skutočnosť, že otec bol nezamestnaný, často menil zamestnávateľov, u ktorých dosahoval v priemere rovnakú mzdu cca 400,- Eur. Preto súd pri určení výživného správne prihliadol na zárobkové schopnosti a možnosti otca maloletého dieťaťa, teda na jeho možnosť zamestnať sa a dosahovať v priemere mzdu cca 400,- Eur mesačne, bez ohľadu na to, že menil zamestnanie a určité obdobie bol nezamestnaný. Súd prvej inštancie tak vychádzal zo zásady potencionality príjmov otca, teda príjmov, ktoré je otec schopný dosiahnuť pri využití svojich schopností a možnosti nájsť si zamestnanie. Súd prvej inštancie správne prihliadol aj a skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to voči maloletému XXX,-vo výške 70,- Eur mesačne. Spolu výška vyživovacích povinností predstavuje sumu 110,- Eur, čo pri reálne dosiahnuteľnom príjme cca 400,- Eur mesačne je možné považovať za primeranú sumu zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam otca maloletých detí. 19. Odvolací súd osobitnú pozornosť venoval aj odvolaniu matky, v ktorom napádala nesprávnosť určenia počiatku plnenia vyživovacej povinnosti dňom 01. 08. 2015, pričom sa domáhala výživného na maloleté dieťa v návrhu na určenie výživného od 01. 07. 2015. 20. Počiatok priznania výživného je upravený v § 77 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 22. Z citovaného ustanovenia jasne vyplýva, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Pokiaľ je výživné žiadané spätne, bolo by ho možné priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ale aj to len v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 23. Priamo v normatívnom texte zákona je zapracovaná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre možnosť spätného priznania výživného na maloleté dieťa. Zákonodarca túto podmienku zaviedol v snahe zamedzenia špekulácii a zneužívania možností priznávať výživné pre maloleté dieťa. Táto sprísňujúca úprava od oprávnenej osoby vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného bol podaný bez zbytočného odkladu po naplnení zákonných podmienok. Len pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, kde účastníci žiadajú o určenie výživného s určitým časovým odstupom, a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, môže súd výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa posudzujú podľa konkrétnych okolností prípadu. Základným princípom pre uplatnenie si nároku na výživné, je podať návrh včas. Len pokiaľ existujú relevantné dôvody, ktoré je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré návrh na výživné nebolo možné podať skôr, v takomto prípade môže súd prihliadnuť aj na neskôr podaný návrh na určenie výživného, v ktorom sa žiada výživné spätne. 24. Matka maloletého dieťaťa v návrhu na začatie konania ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, podaného na Okresný súd Zvolen 13. 10. 2015 žiadala určenie výživného na maloletú L. F. počnúc dňom 01. 07. 2015. Ohľadne dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd má priznať výživné od tohto dátumu, t. j. pred podaním návrhu na začatie konania, preukazovala tým, že matka po nevyhnutnom odsťahovaní sa so spoločnej domácnosti v mesiaci jún 2015 si musela zabezpečiť bývanie, vytvoriť svojim dvom maloletým deťom podmienky potrebné pre ich zdravý vývoj. Pokiaľ matka už v mesiaci jún sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, znamená to, že už v tomto mesiaci musela si zabezpečiť iné bývanie. Pokiaľ okresný súd počiatok stanovenia výživného určil od 01. 08. 2015, kedy matka požiadala o pomoc Centrum právnej pomoci na spísanie návrhu a zastupovanie v konaní, odvolací súd sa stotožňuje v tomto smere s názorom súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že návrh bol podaný na okresný súd až 13. 10. 2015, preukázateľný dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý je možné priznať výživné spätne, je práve žiadosť o pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci. Dôvod, pre ktorý sa matka maloletých detí nemohla obrátiť na Centrum právnej pomoci už skôr, v konaní nebol matkou preukázaný. Odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, ako aj vo vzťahujúcom sa výroku o náhrade trov konania, preto potvrdil ako vecne správny. 25. Matka maloletého dieťaťa zastúpená advokátkou si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. 26. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 27. Matka maloletého dieťaťa návrh na náhradu trov konania podala, v odvolacom konaní však úspešná nebola, preto o trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 57 CMP v nadväznosti na § 255 ods. 1 CMP tak, že matke maloletého dieťaťa náhradu trov konania nepriznal. Matke maloletého dieťaťa vzhľadom na neúspech v odvolacom konaní nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, teda ani náhrada trov právneho zastúpenia. Advokátka matky splnomocnená v zmysle Rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 30, Banská Bystrica, Banská Bystrica sp. zn. 3N 9938/2015-KaBB, r.z.: 55079/2015 zo dňa 04.09.2015 si však právo na náhradu trov odvolacieho konania pred súdom uplatnila riadne a včas, v rámci podaného odvolania. 28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).