Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/480/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200007 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716200007.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Wűstenrot poisťovňa, a. s., IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, zast. JUDr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., B.. U. XXXX/X, o zaplatenie 72,- Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 23. augusta 2016, č. k.: 17C/1/2016-47, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol žalovanému priznal náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca tvrdil, že žalovaný podpísal návrh na uzavretie poistnej zmluvy, ktorý bol akceptovaný navrhovateľom vydaním poistky č. 110/093838-0 so začiatkom poistenia 1. 3. 2013. Doručením poistky žalovanému bola platne uzatvorená poistná zmluva. Pretože žalovaný dlžné poistné v zákonom stanovenej lehote nezaplatil, poistná zmluva zanikla ku dňu 19. 10. 2013. Z tohto dôvodu sa domáhal zaplatenia poistného za obdobie 1. 7. 2013 do 19. 10. 2013. V čase uzatvorenia poistnej zmluvy bol žalovaný ešte maloletý, mal obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, preto zmluva bola uzatvorená a podpísaný matkou žalovaného. 3. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že zmluvu nepodpísal, túto podpisovala jeho matka. 4. Okresný súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 25. 2. 2013 za podpísala jeho matka, ako zákonná zástupkyňa, nakoľko v tom čase bol ešte žalovaný maloletý (§ 26 Občianskeho zákonníka). Matka, ako zákonná zástupkyňa, bola oprávnená konať v mene žalovaného a podpísať návrh poistnej zmluvy. Súd aplikoval § 179 O. s. p., ktorý platil v rozhodnom čase, podľa ktorého pre platnosť takéhoto právneho úkonu, ktorý urobil za maloletého jeho zákonný zástupca, bolo potrebné schválenie súdu. Dokazovaním nemal preukázané, že by bol podaný návrh na schválenie právneho úkonu ohľadom uzavretia žalovanej poistnej zmluvy a že by súd takýto právny úkon schválil. Súd uviedol, že pre platnosť tohto právneho úkonu (uzavretie poistnej zmluvy) bolo potrebné schválenie súdu, toto preukázané nebolo, súd poistnú zmluvu posúdil ako neplatnú a žalobu zamietol. 5. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Rozsudok žiadal zmeniť a návrhu vyhovieť. Namietal s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Názor súdu považoval za nesprávny. Poukázal na § 28 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Bežnou vecou nie sú také právne úkony zákonného zástupcu spravujúceho majetok maloletého dieťa, ktorými dochádza k nadobudnutiu, zaťaženiu, scudzeniu majetku, napr. nehnuteľnosti. Poistná zmluva pre prípad dožitia sa doby 30 rokov poistníka, ktorá bola uzavretá v tomto prípade, podľa názoru žalobcu nespadá do výpočtu nie bežných vecí. Zákonný zástupca uzavretím tejto poistnej zmluvy výraznejším spôsobom neznížil ani nezaťažil kmeňovým majetok žalovaného. Uzavretie zmluvy smerovalo výlučne k rozšíreniu, prípadne ku kumulácii už nadobudnutého majetku. Poukázal na úpravu § 32 Zákona o rodine, ktorý poskytuje dostatočnú ochranu maloletých osôb vo vzťahu k výkonu rodičovských práv. S ohľadom na výšku uplatňovanej istiny je zrejmé, že žalovanému nemohol z poistnej zmluvy vzniknúť záväzok, ktorého výška by mohla odôvodňovať posudzovanie daného úkonu ako nie bežnej veci. Poistná zmluva ex lége zaniká pre nezaplatenie a teda nie je možné, aby si žalobca uplatňoval nárok na poistné pre celú dobu pôvodne dohodnutej doby trvania poistnej zmluvy. Z tohto dôvodu bola zmluva platne uzavretá a nárok je dôvodný. 7. V písomnom vyjadrení žalovaného k odvolaniu žalobcu tento žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Stotožnil sa so závermi napadnutého rozsudku, pričom doplnil, že žalobu považuje za nedôvodnú. Voči žalobcovi nemá žiadny dlh. Zmluvu spísala jeho matka, s poisťovňou neuzatvoril žiadnu zmluvu ani matke na jej uzavretie nikdy nedal súhlas. 8. Následne žalobca podal repliku, na ktorú však odvolací súd neprihliadal, pretože nebola podaná v desaťdňovej lehote v zmysle výzvy Okresného súdu Zvolen zo dňa 15. 11. 2016, keď táto bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 5. 12. 2016, pričom bola vyhotovená v Bratislave až 3. januára 2017 a Okresnému súdu Zvolen doručená 9. januára 2017. 9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Rozhodujúcou otázkou, ktorú bolo v danom v spore potrebné riešiť bolo, či uzavretie poistnej zmluvy matkou žalovaného ako zákonnou zástupkyňou bolo bežnou vecou alebo nie, a taktiež to, či poistná zmluva, na základe ktorej sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy je platná alebo nie. Občiansky zákonník explicitne nevymedzuje pojem "bežná vec“ (§ 28 OZ). 12. Tento pojem nie je možné zovšeobecňovať, pretože v každom jednotlivom prípade môže mať rôzny obsah, a to podľa pomerov osôb, ktorých sa dotýka. Je nepochybné, že bežnou vecou je bežná starostlivosť o maloletého, ako je zabezpečovanie stravy, oblečenia, školskej dochádzky, patrí sem aj správa príjmov maloletého ako je výživné a bežná údržba majetku maloletého dieťaťa. Jednoznačne právny úkon pri obstaraní inej ako bežnej veci si pre svoju účinnosť vyžaduje schválenie súdom. Bez takéhoto schválenia ho nemožno považovať za platný. V takomto prípade treba zohľadňovať majetkové pomery maloletého, výšku záväzku, ktorý by maloletému uzavretím právneho úkonu vznikol. 13. V čase uzavretia zmluvy mal maloletý 17 rokov, teda už len 1 rok do nadobudnutia plnoletosti, na základe uzavretej poistky by bol povinný platiť 20 EUR mesačne, poistná doba bola dohodnutá „30 rokov". Je nepochybné, že v tomto čase žalovaný nemal pravidelný príjem, nebolo ani zrejmé, kto by mal poistku za maloletého platiť, či matka, prípadne otec. Je nepochybné, že majetkové pomery a príjmy žalovaného v čase uzavretia zmluvy neumožňovali platiť poistné vo výške 20 EUR mesačne. Tejto konštrukcii zodpovedá aj zistená skutočnosť, že matka za maloletého poistné neplatila, ani iná osoba. Uzavretie poistnej zmluvy na vyššie uvedenú dobu poistenia nemožno považovať za bežnú vec. Na platnosť tejto poistnej zmluvy bolo potrebné schválenie súdom. Žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by právny úkon bol schválený súdom, súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že poistná zmluva nie je platná a žalobcovi nie je možné vyhovieť. Taktiež nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu, že uzavretie poistnej zmluvy nezníži ani nezaťaží majetok maloletého výraznejším spôsobom, pretože nebolo preukázané, že by vlastnil majetok aspoň minimálnej hodnoty, prípadne mal pravidelný mesačný príjem, z ktorého by hradil poistné. Tieto skutočnosti dokazovaním neboli preukázané. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).