Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/193/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716201289 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716201289.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu A. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., Ľ. U. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, ul. Jána Kráľa 5/A proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného Advokátska kancelária Černejová & Hrbek, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kýčerského 7, IČO: 36 857 513, v konaní o zaplatenie 705,67 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/26/2016-223 zo dňa 15. 03. 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 705,67 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, počnúc dňom 20. 03. 2015 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V poradí druhým výrokom okresný súd určil, že spotrebiteľský úver uzatvorený na základe žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro č. 1085034 zo dňa 24. 05. 2004 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. 2. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 CSP. 3. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že potom ako mu bol v poradí jeho prvý rozsudok č. k. 15C/26/2016-124 zo dňa 26. 05. 2016 odvolacím súdom po podaní odvolania žalobcu zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/493/2016 zo dňa 21. 12. 2017, doplnil dokazovanie v súlade s právnym záverom odvolacieho súdu a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ( v poradí druhom ) zotrval aj po doplnení dokazovania v súlade so závermi uvedenými v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu ( zo dňa 21.12.2017 ), na právnom závere, podľa ktorého považoval vzťah medzi stranami za vzťah spotrebiteľský, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 24. 05. 2004, kedy došlo k prijatiu a schváleniu žiadosti zo strany žalovaného, na základe čoho sa žiadosť žalobcu stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s.. Opätovne na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vrátane ust. § 3 ods. 6 veta prvá tohto zákona. Uvedený zákon č. 258/2001 Z. z. platný v čase uzavretia zmluvy medzi stranami riešil aj situácie, keď RPMN určiť nemožno. Podľa § 3 ods. 6 veta prvá tohto zákona však platí, že ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu RPMN, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Keďže aj v prejednávanej veci išlo o úver poskytnutý formou revolvingu, pre ktorý je typické to, že veriteľ úver neustále dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu, je nevyhnutné, aby dodávateľ podmienky uvedené v ust. § 3 ods. 6 veta prvá tohto zákona splnil. 5. Pre okresný súd bolo nesporné, že v prejednávanej veci bol žalobcovi poskytnutý revolvingový úver, ktorý bol neustále dopĺňaný, tak ako poskytoval plnenia na základe uvedeného úveru. K splneniu podmienok upravených v ust. § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v žiadnom prípade nemôže dôjsť len všeobecnou formuláciou uvedenou v obchodných podmienkach článku IX. v rámci záverečných ustanovení, kde je v bode 12. konštatované, že RPMN sa vypočíta podľa zvoleného spôsobu čerpania a splácania v súlade s prílohou zák. č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Naviac, ani po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom zo strany žalovaného nebolo predložené, ani iným spôsobom vydokladované, že by k akémukoľvek výpočtu v priebehu úverového vzťahu zo strany veriteľa - dodávateľa došlo. Výšku RPMN nie je možné podľa okresného súdu ustáliť ani z cenníka VÚB, a. s. predloženého žalovaným s indikatívnym výpočtom RPMN platným od 21. 06. 2004, teda až po tom, ako bola zmluva medzi stranami uzavretá. S predpokladaným údajom RPMN, tak ako na to vo svojom vyjadrení žalovaný poukazuje, nebol žalobca oboznámený, čo vyplýva jednak z vyjadrenia žalobcu uskutočneného prostredníctvom jeho právneho zástupcu a tiež z podaní žalovaného, ktorý takúto skutočnosť súdu nepreukázal. 6. Pokiaľ išlo o náležitosti samotnej zmluvy, predpokladané v ustanovení § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. mal okresný súd za to, že s poukazom na ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj s odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. V prejednávanom prípade však žiadosť spotrebiteľa sa stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty medzi stranami sporu až prijatím, schválením žiadosti spotrebiteľa dodávateľom, keď v žiadosti je uvedený len úverový rámec a štandardná mesačná splátka. Všetky ostatné údaje predpokladané zákonom by mali byť obsiahnuté v obchodných podmienkach tak, ako to uvádzal a poukazuje na to i sám žalovaný, s ktorými podľa zmluvy bol žalobca oboznámený. V zmluve zo dňa 24. 05. 2004 však nie je uvedené, ktoré z ktorých obchodných podmienok ako zmluvných dojednaní sú súčasťou zmluvy. V obchodných podmienkach je v ich prvej vete uvedené: „Nižšie uvedené zmluvné podmienky sú pokiaľ je to v zmluve výslovne uvedené, súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty...“. Naviac v uvedených obchodných podmienkach, ani v zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. zo dňa 24. 05. 2004 nie je uvedené, že ich súčasťou je samotný cenník, ktorý prípadný indikatívny výpočet RPMN, i keď v nesprávnom období, teda nie v období, kedy k uzavretiu zmluvy medzi stranami došlo, tvorí. V samotnej zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. sa totiž uvádza len to, že žalobca bol s obchodnými podmienkami pre užívanie kreditných platobných kariet VÚB, a. s., ako aj s cenníkom VÚB, a. s. oboznámený, teda ani z uvedenej citácie nevyplýva, že by cenník VÚB, a. s. bol súčasťou zmluvy, preto nie je možné konštatovať, že indikatívny výpočet RPMN je v zmluve obsiahnutý. Je teda podľa okresného súdu zrejmé, že nie je nevyhnutné, aby náležitosti zmluvy boli obsiahnuté na jednom dokumente, avšak je potrebné, aby zmluva o úvere obsahovala jasné a zrozumiteľné odkazy na iné písomnosti, obsahujúce tieto náležitosti a tieto písomnosti boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne a reálne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Uvedené podmienky zo strany dodávateľa ako veriteľa splnené neboli. 7. Okresný súd mal z výpovede žalobcu za preukázané, že s údajmi a zákonnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ako sú poplatky, úroky a RPMN nebol zo strany žalovaného riadnym spôsobom uzrozumený a tieto informácie mu poskytnuté neboli. Žalovaný uvedené tvrdenie ničím nespochybnil, nepreukázal, že by vyššie uvedené podmienky splnil, zmluva neobsahovala odkaz, že obchodné podmienky, prípadne cenník tvoria súčasť zmluvy, a ani to, že by si veriteľ splnil povinnosť a spotrebiteľa s obchodnými podmienkami a cenníkom skutočne oboznámil pred uzavretím zmluvy. Uvedené potvrdzuje i to, že až dodatočne žalovaný predložil cenník, na ktorý sa odvolával, nie však platný v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný v rámci doplnenia dokazovania nedoložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce dodržanie postupu v zmysle ust. zák. č. 258/2001 Z. z. a splnenia podmienok predpokladaných v ust. § 3 ods. 6 veta prvá tohto zákona a nepreukázal, že žalobcu riadne informoval o náležitostiach zmluvy o úvere. 8. Okresný súd uznal, že nesplnenie povinnosti žalovaným v zmysle ust. § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. nespája s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti, nemožno však mať za to, že zmluva súčasne nemusí tento údaj o RPMN obsahovať, pretože v konečnom dôsledku by tak dodávateľ obchádzal účel právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. 9. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v zmluve RPMN neuviedol a súčasne nepreukázal splnenie podmienok ponuky spotrebiteľského úveru v zmysle § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., mal okresný súd za to, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ak prijal odplatu, na ktorú mu nevznikol nárok a ak sa podľa zákona č. 258/2001 Z. z. takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva naviac okrem ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 4 ods.2 písm. g) tohto zákona ) a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom vypočítaným na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to aj v nadväznosti na ust. § 3 ods. 6 tohto zákona neobsahovala ani uvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani ďalšie údaje, ako je uvedenie ročnej úrokovej sadzby a tiež údaje týkajúce sa poplatkov. Okresný súd poukázal aj na potrebu dodržiavania ust. § 4 ods. 5 vyššie citovaného zákona, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Okrem uvedenia úverového limitu a mesačnej splátky, zmluva žiadne ďalšie úroky, poplatky či iné dojednanie ako odplatu neobsahovala. Súd uzavrel, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ak prijal od žalobcu plnenie, na ktoré nemal nárok. 10. Okresný súd vyhovel aj tej časti žaloby, ktorá bola uznesením okresného súdu pripustená v priebehu konania uznesením zo dňa 26.02.2018 ( č.l. 197 spisu ) a určil, že úver poskytnutý žalobcovi je bezúročný a bez poplatkov. Vychádzal z platnej právnej úpravy ku dňu, kedy o rozšírenie žaloby žalobca požiadal, a ktorou zákonodarca umožnil v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ( ďalej v texte „zákon č. 129/2010 Z. z.“ ), aby sa spotrebiteľ pred súdom domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobou. Naliehavý právny záujem na tomto určení bol dôvodne preukázaný tým, že žalobca čelí vymáhaniu pohľadávky od spoločnosti Intrum Justitia ( na ktorú žalovaný pohľadávku voči nemu postúpil ) s tým, že je to bežnou praxou peňažných ústavov a naviac figuruje ako neplatič v registri údajov o spotrebiteľských úveroch ( „úverový register“ ). Záujem je daný aj tým, aby sa predišlo možným budúcim sporom vyvolaných žalovaným, či jeho nástupcu. 11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Prioritne odvolateľ poukazoval na to, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, pretože rozhodnutie „stojí“ na kriticky nesprávnom skutkovom posúdení predložených dôkazov, ako aj nesprávnej a zmätočnej interpretácii a aplikácii právnych noriem vzťahujúcich sa na prejednávanú vec. Odôvodnenie rozhodnutia je navyše vo viacerých častiach značne neurčité a zmätočné. Namietal, že rozhodnutie okresného súdu je založené na nosnej argumentačnej línii, podľa ktorej má súd za to, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje náležitosti predpokladané zákonom č. 258/2001 Z. z., konkrétne údaj o RPMN a z uvedeného dôvodu tak akékoľvek plnenie žalobcu ako úverového dlžníka poskytnuté nad rámec reálne čerpaných peňažných prostriedkov predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, t. j. bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Opätovne preto odvolateľ poukázal na to, že zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá ako zmluva o revolvingovom úvere, preto indikatívny výpočet RPMN sa nachádza v cenníku - právnej súčasti úverovej zmluvy. Zdôraznil, že iný ako indikatívny výpočet sa pri revolvingovom úvere uviesť nedá. 12. Ďalšia odvolacia námietka odvolateľa spočívala v tom, že okresný súd sa nezaoberal správaním žalobcu v čase uzatvárania úverovej zmluvy. V uvedenom spore sa totiž riešia okolnosti spred viac ako 12 rokov, pričom žalobca počas celej doby ani raz nekontaktoval banku ako svojho zmluvného partnera za účelom informovania sa ohľadom toho, že mu niečo nie je jasné, alebo nebol dostatočne informovaný. Má za to, že takéto správanie žalobcu sa dá považovať za šikanózne zneužívanie práva a svojim konaním žalobca zneužíva svoje postavenie spotrebiteľa na dosiahnutie nezákonného prospechu na jeho úkor. Uvedené nedostatky konania spôsobujú porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené mu nie je zrejmé, na základe akých skutočností okresný súd vyslovil záver o bezpoplatkovosti a bezúročnosti poskytnutého úveru a s tým súvisiaceho vzniku bezdôvodného obohatenia. Skutočné skutkové a právne závery prvostupňového súdu sú podľa jeho názoru nepodložené zo skutkového a z právneho hľadiska ich nepovažuje za správne. Okresný súd tak pri formulovaní výrokovej časti vychádzal z mylných právnych a skutkových záverov a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s ním prezentovaným výkladom príslušných právnych predpisov, či predloženou judikatúrou. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 14. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa stotožňuje so závermi okresného súdu, keď práve argumentácia žalovaného z jeho odvolania je nenáležitá a nespôsobilá spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia okresného súdu napáda žalovaný v odvolaní len všeobecne a skôr teoreticky bez snahy konkretizovať, v čom konkrétne žalovaný nachádza ním vykreslené a popísané závažné vady napadnutého rozhodnutia, o ktorých sa v odvolaní zmieňuje. Žalovaný sa naopak v odvolaní vôbec nezaoberá tým, že cenník, ktorý údajne obsahuje náležitosť - RPMN a ktorý bol žalovaným v spore predložený, nebol ku dňu zmluvy o úvere, ktorá je predmetom tohto sporu, ešte v platnosti. Napriek tomu, že za daných okolností je odvolávanie sa na predmetný cenník bezpredmetné, žalovaný naň naďalej poukazuje a obhajuje uvedenie náležitosti RPMN práve s poukazom na tento cenník. Na dôvažok pripomenul, že v samotnom cenníku napriek jeho nezáväznosti pre zmluvné strany ani nie je uvedený spôsob výpočtu RPMN, ktorý nemožno zamieňať s uvedením modelového príkladu indikatívneho výpočtu, ktorý síce počíta s určitými číselnými údajmi, ale už z neho vôbec nie je zrejmé to, ako tieto veličiny vstupujú do vzorca pre výpočet RPMN, ako teda ovplyvňujú konečný výpočet náležitostí RPMN a za použitia akých matematických operácií je možné dospieť k určitej hodnote RPMN. Odmietol tvrdenia žalovaného spočívajúce o jeho zneužití práva, pretože ním podanou žalobou nezamýšľal spôsobenie ujmy žalovanému, žaloba nesmerovala k dosiahnutiu nezákonného prospechu, naopak smerovala k vydaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré síce žalovaný prijal, avšak na ktoré nemal právny nárok, a to výlučne z dôvodov zákonných pochybení na jeho strane. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 15. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (á contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správny. 17. Odvolací súd sa opätovne stotožnil s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého považoval vzťah medzi stranami za vzťah spotrebiteľský, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 24. 05. 2004, kedy došlo k prijatiu a schváleniu žiadosti zo strany žalovaného, na základe čoho sa žiadosť žalobcu stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s.. Okresný súd na prejednávanú vec správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte „zák. č. 258/2001 Z. z.“). 18. Odvolateľ prioritne v odvolaní poukazoval na to, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Uvedená odvolacia námietka však nie je dôvodná, nakoľko samotná námietka odvolateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia je všeobecnou, keď konkrétne neuvádza, v čom je rozhodnutie nepreskúmateľné, zmätočné, prípadne si navzájom odporuje. Naopak odvolací súd musí doplniť, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, nakoľko sa dôsledne riadil pokynmi a právnymi závermi odvolacieho súdu už v zrušujúcom uznesení zo dňa 21. 12. 2017. Okresný súd dôvodne poukázal na to, že pokiaľ ide o samotnú žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro vydávanej v spolupráci s SKK a. s. zo dňa 20. 05. 2004 a ktorá sa po jej schválení stala zmluvou o úvere, nevyplýva z nej, že by súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky a ani cenník, na ktorý odvolateľ poukazuje v odvolaní. V prejednávanom prípade sa žiadosť spotrebiteľa stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty medzi stranami sporu až prijatím a schválením žiadosti spotrebiteľa dodávateľom, keď v žiadosti je uvedený len úverový rámec a štandardná mesačná splátka. Všetky ostatné údaje predpokladané zákonom by mali byť obsiahnuté v obchodných podmienkach tak, ako to uvádza a poukazuje na to žalovaný, s ktorými podľa zmluvy bol žalobca oboznámený. Zo zmluvy však nevyplýva, že sa uvedené všeobecné obchodné podmienky stali súčasťou tejto zmluvy, nakoľko v zmluve zo dňa 24. 05. 2004 nie je uvedené, ktoré z obchodných podmienok ako zmluvných dojednaní sa jej súčasťou stávajú. Naopak, len v obchodných podmienkach je uvedené, že nižšie uvedené zmluvné podmienky sú, pokiaľ je to v zmluve výslovne uvedené, súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, pričom z uvedených obchodných podmienok, ani v zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, nie je uvedené, že ich súčasťou je ďalej i samotný cenník, ktorý prípadný indikatívny výpočet RPMN, i keď v nesprávnom období, teda nie v období, kedy k uzavretiu zmluvy medzi stranami došlo, tvorí. V samotnej zmluve o vydaní a používaní kreditnej a platobnej karty VÚB, a. s. sa totiž uvádza len to, že žalobca bol s obchodnými podmienkami pre užívanie kreditných platobných kariet VÚB, a. s., ako aj s cenníkom VÚB, a. s. oboznámený, teda ani z uvedenej citácie nevyplýva, že by cenník VÚB, a. s. bol súčasťou zmluvy, preto nie je možné konštatovať, že by indikatívny výpočet RPMN bol v zmluve obsiahnutý. Odvolateľ sa v odvolaní vôbec nezaoberá tým, že cenník, ktorý údajne obsahuje náležitosť - RPMN a ktorý bol žalovaným v spore predložený, nebol ku dňu zmluvy o úvere, ktorá je predmetom tohto sporu, ešte v platnosti. Napriek tomu, že za daných okolností je odvolávanie sa na predmetný cenník bezpredmetné, žalovaný naň naďalej poukazuje a obhajuje uvedenie náležitosti RPMN práve s poukazom na tento cenník. Na dôvažok pripomenul, že v samotnom cenníku napriek jeho nezáväznosti pre zmluvné strany ani nie je uvedený spôsob výpočtu RPMN, ktorý nemožno zamieňať s uvedením modelového príkladu indikatívneho výpočtu, ktorý síce počíta s určitými číselnými údajmi, ale už z neho vôbec nie je zrejmé to, ako tieto veličiny vstupujú do vzorca pre výpočet RPMN, ako teda ovplyvňujú konečný výpočet náležitostí RPMN a za použitia akých matematických operácií je možné dospieť k určitej hodnote RPMN. 19. Žalobca naviac v konaní nepreukázal splnenie podmienok v zmysle ust. § 3 ods. 6 veta prvá zák. č. 258/2001 Z. z., teda, že by bol spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu RPMN, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, o spôsobe a termíne ukončenia zmluvného vzťahu. Spotrebiteľ tak nemal možnosť pri uzavretí zmluvy porovnať výhodnosť jednotlivých produktov rôznych dodávateľov a spoznať, aké náklady bude mať s úverom, pričom na určenie údajov o RPMN je potrebné mať k dispozícii údaje o výške úveru, období, obdobie splátky úveru a úroky s poplatkami. Je teda zrejmé, že zmluva, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver, neobsahovala ani indikatívny výpočet RPMN v zmysle zákona platného a účinného v čase uzavretia zmluvy a všeobecné obchodné podmienky a ani cenník neboli súčasťou tejto zmluvy a súčasne, ak cenník, na ktorý odvolateľ poukazoval, nebol účinný v čase uzavretia zmluvy. Dodávateľ sa až dodatočne snaží vyvolať dojem, že v čase uzavretia zmluvy bol žalobca ako spotrebiteľ informovaný i v zmysle podmienok, ktoré predpokladalo ust. § 3 ods. 6 veta prvá zák. č. 258/2001 Z. z., za týmto účelom však neprodukoval žiaden dôkaz, naopak jeho výpovede si vzájomne odporujú a aj v dôsledku uvedeného je jeho samotné odvolanie zmätočné a bez právnej argumentácie. 20. Na vyššie uvedené právne závery okresného súdu založené na tom, že zmluva neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov, v dôsledku čoho, ak nie je uvedená, sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, (v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z.) nadväzuje i jeho správna právna úvaha spočívajúca v tom, že žalovaný si nedôvodne uplatňoval a reálne i prevzal plnenie od spotrebiteľa - žalobcu, ktoré pozostávalo zo zaplatenia úroku, resp. poplatkov, ktoré neboli v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené (§ 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z.), nakoľko v zmluve, tak ako bolo už opakovane vyššie uvedené, bol dohodnutý len pôvodný úverový rámec a výška mesačnej splátky. Žiadne iné úroky, poplatky v zmluve dojednané medzi stranami sporu neboli, a teda žalovanému ako dodávateľovi na ne ani nemohol v zmysle ust. § 4 ods. 5 vyššie uvedeného zákona na ne vzniknúť nárok. 21. Odvolací súd preto opätovne uzatvára, že nesplnenie povinnosti žalovanými v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ v spojení s § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. zákon spája s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti a nemožno mať za to, že zmluva bez ďalšieho nemusí tento údaj o RPMN obsahovať, pretože v konečnom dôsledku by tak dodávateľ obchádzal účel právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Je teda zrejmé, že zmluva údaj o RPMN neobsahuje, medzi stranami sporu nebola dohoda o plnení, ktoré by predstavovalo akýkoľvek úrok, či poplatky v zmysle § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z., preto v prípade, ak žalovaný prijal od žalobcu ako spotrebiteľa okrem istiny aj akýkoľvek úrok, či poplatky, ktoré v zmysle § 4 ods. 5 vyššie uvedeného zákona nemal právny dôvod požadovať a súčasne zmluva údaj o RPMN neobsahovala ani v spojení s ust. § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. je zrejmé, že plnenie, ktoré žalovaný prijal od žalobcu nad rámec ním poskytnutej istiny žalobcovi je plnením, ktoré prijal bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný vydať v súlade s právnym záverom okresného súdu. 22. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím okresného súdu, ktorý určil, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, aplikujúc ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej v texte „zák. č. 129/2010 Z. z.“), ak tento zákon a jeho ustanovenie bolo účinné v čase, kedy spotrebiteľ žalobu o určenie, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, podal. Okresný súd síce nesprávne poukázal na ust. § 137 písm. d/ CSP, pretože zo strany žalobcu išlo o žalobu podanú dňa 16.02.2018 podľa § 137 písm. c/ CSP, teda o žalobu o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Uvedená nesprávnosť však nič nemení na vecnej správnosti jeho rozhodnutia. Napriek tomu, naliehavý právny záujem na tomto určení bol dôvodne preukázaný tým, že žalobca čelí vymáhaniu pohľadávky od spoločnosti Intrum Justitia ( na ktorú žalovaný pohľadávku voči nemu postúpil ) s tým, že je to bežnou praxou peňažných ústavov a naviac figuruje ako neplatič v registri údajov o spotrebiteľských úveroch ( „úverový register“ ). Záujem je daný aj tým, aby sa predišlo možným budúcim sporom vyvolaných žalovaným, či jeho nástupcu. 23. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, i pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré nebolo odvolateľom napadnuté konkrétnymi dôvodmi, avšak ide o výrok závislý. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: oto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.bolo dohodnuté, že splatnosť jednotlivých úverových splátokProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).