Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/206/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205276 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716205276.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a z členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu ROWIER, s.r.o., Wolfganga Kempelena 814/31, 949 01 Nitra, IČO 44 795 955, právne zastúpeného NAGYOVÁ & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Farská 8, 949 01 Nitra proti žalovanému: HEX -STAV, s.r.o., Hronská 1, 960 01 Zvolen, IČO 43 985 343, zast. JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom, Námestie SNP 80/22, 960 01 Zvolen o zaplatenie 15 091,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cb/13/2016-384 zo dňa 17.júla 2017 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cb/13/2016-384 zo dňa 17.júla 2017 v napadnutej časti výrokov rozhodnutia, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti výroku o trovách konania zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.076,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 1.6.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 72%. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 23.3.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 15.091,84 eur s príslušenstvom na základe uzavretej Zmluvy o dielo, v zmysle ktorej žalobca ako zhotoviteľ vykonal v prospech žalovaného ako objednávateľa stavebné práce na inžinierskych sieťach pre stavbu bytového domu S. E.. Podľa bodu IV. bod 1.zmluvy zhotoviteľ mal fakturovať vykonané práce podľa harmonogramu prác vždy k poslednému dňu v mesiaci, v ktorom práce vykonával. Podľa bodu VII. bod 5 zmluvy medzi objednávateľom a zhotoviteľom boli dohodnuté podmienky zádržného, a to 5% bez DPH do kolaudácie stavby a 5% bez DPH do ukončenia záruky. Na základe zmluvy žalobca realizoval stavebné práce v sume 41.523,47 eur plus DPH, t. j. celkom vo výške 49.828,16 eur. V zmysle 5% zádržné z celkovej vyfakturovanej sumy bez DPH predstavuje sumu vo výške 2.076,18 eur, táto suma v zmysle zmluvy mala byť zadržaná do kolaudácie stavby. Ako dôkaz žalobca vo svojom žalobnom návrhu označil faktúru č. 120100034 faktúru č. 120100035, faktúru č. 13100003 a ďalej zmluvu o dielo zo dňa 13.11.2012 a potvrdenie mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 4.2.2016. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že podľa zmluvy o dielo zo dňa 13.11.2012 mal realizovať výstavbu kanalizácie pre obytný súbor S. C. - E. a žalovaný sa zaviazal dokončené dielo prevziať a zaplatiť za jeho zhotovenie dohodnutú cenu. Dielo malo vady, ktoré musel dať zabezpečiť opravou spoločnosti Hulín, s. r. o. Náklady na opravu časti kanalizácie, ktoré vykonal žalovaný boli v sume 4.405,80 eur. 3. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že Zmluva o dielo uzavretá v písomnej forme dňa 13.11.2012 je platná. Neakceptoval obranu žalovaného , že v predmetnej zmluve nie je uvedený čas, do kedy sa predmetné dielo malo vykonať, nakoľko v zmysle ust. § 537 ods. 1 Obchod. zákonníka je zrejmé, že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela a teda samotný žalovaný ako objednávateľ mohol vyzvať žalobcu na vykonanie diela v primeranom čase vzhľadom na povahu predmetného diela. Okresný súd konštatoval, že v predmetnej zmluve o dielo mal jednoznačne za preukázané, že v časti VII. bod 5 bolo dohodnuté, že medzi objednávateľom a zhotoviteľom boli dohodnuté podmienky zádržného 5 % bez DPH do kolaudácie stavby. Ďalej mal za preukázané, a to z potvrdenia mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, ktoré sa nachádza v spise na č.l. 37, že predmetná stavba bola skolaudovaná. Súd v rozhodnutí ďalej konštatoval, že žalovaný listom zo dňa 12.3.2014 vady reklamoval. Okresný súd považoval predmetnú zmluvu o dielo za platnú, dôvod neplatnosti zmluvy nevzhliadol ani v tom, že v predmetnej zmluve nie je uvedený čas do kedy sa predmetné dielo malo vykonať, nakoľko z ust. § 537 ods. 1 Obchod. zákonníka vyplýva, že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela, teda samotný žalovaný ako objednávateľ mohol vyzvať žalobcu na vykonanie diela v primeranom čase vzhľadom na povahu diela. Okresný súd mal jednoznačne za preukázané, že v časti VII. bod 5 bolo dohodnuté, že medzi objednávateľom a zhotoviteľom boli dohodnuté podmienky zádržného 5 % bez DPH do kolaudácie stavby, ktorá bola skolaudovaná. Ďalej súd uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný listom zo dňa 12.4.2013 reklamoval predmetné vady, a to na kanalizácii z dôvodu, že kanalizácia bola nekvalitná, preliačená, v zlom spáde a vyzval žalobcu na okamžité začatie odstraňovania daných vád v časti diela tam, kde je možné ich odstrániť výkopovou metódou. 4. Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom vyplynulo, že žalovaný nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa § 436 ods. 2 Obchod. zákonníka mal postupovať tým spôsobom, že ak žalobca neodstránil vady diela v primeranej dodatočnej lehote mohol žalovaný odstúpiť od predmetnej zmluvy o dielo. K platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného nedošlo a následne sa žalovaný zúčastňoval na odstraňovaní vád tohto diela, a preto okresný súd uzavrel, že žalovaný si nemohol uplatňovať nároky z vád diela zadržaním predmetného zádržného, pretože nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a dokonca voči žalobcovi si riadnym spôsobom ani nezapočítal žiadnu pohľadávku súvisiacu s predmetnými vadami a teda nedošlo žiadnym spôsobom k zúčtovaniu predmetného zádržného. Z toho dôvodu podľa názoru okresného súdu žalovaný nemohol odstraňovať predmetné vady diela na náklady žalobcu, keďže nepostupoval spôsobom stanoveným v príslušných ustanoveniach Obchodného zákonníka. 5. Okresný súd mal ďalej za preukázané, že žalovaný žalobcovi zaplatil všetko okrem zádržného dohodnutého v časti VII. bod 5 zmluvy o dielo zo dňa 13. 11. 2012 vo výške 10 %, keďže bolo dohodnuté zádržné 5 % bez DPH do kolaudácie stavby a 5 % do DPH do ukončenia záruky, to znamená 10 % zádržné spolu vo výške 4.152,35 eur. Okresný súd konštatoval, že keď nebolo v konaní preukázané, že predmetné dielo stavba bola skolaudovaná a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ku kolaudácii predmetného diela, ktoré vykonával žalobca nedošlo, preto keď žalovaný postupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zádržného vo výške 5 % bez DPH do kolaudácie stavby, čo predstavuje priznanú sumu 1.076,18 eur. Súčasne priznal žalobcovi uplatnený úrok vo výške 8,05 % ročne podľa ust. § 369 Obchod. zákonníka. 6. Čo sa týka ďalších nárokov uplatnených v žalobe pod bodom 2,3, súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol s poukazom na ust. § 132 CSP, a to z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, neprodukoval v konaní dôkazy, ktorými by preukázal uplatnený nárok. Čo sa týka žalobného návrhu v časti žaloby, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.600,17,97 eur na základe faktúry č. 13010033 zo dňa 19.12.2013 predmetná faktúra za naviac práce súvisela so samotnou zmluvou o dielo tak, ako to tvrdil žalobca uzavretou medzi stranami dňa 13.11.2012. Podľa názoru súdu žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že v predmetnom prípade postupoval v zmysle príslušných ustanovení predmetnej písomnej zmluvy o dielo, a to hlavne v zmysle časti VII. bod 4 zmluvy. Zároveň poukázal súd na skutočnosť, že samotný konateľ žalobcu pri vystavení vyššie citovanej faktúry postupoval tým spôsobom, že predmetnú faktúru za naviac práce vystavil až po viac ako 10 mesiacoch potom, ako tieto naviac práce mali byť realizované, keďže podľa jeho tvrdení ukončil predmetné práce na základe vyššie uvedenej zmluvy o dielo na predmetnej kanalizácii ku dňu 9.1.2013, ktorá bola vyhotovená 9.12.2013. Zároveň okresný súd poukázal na listinný dôkaz označený ako naviac práce kanalizácia E. D. zo dňa 11.2.2013, ako aj na výpoveď svedka Q. Z., ktorý jednoznačne k veci uviedol, že v danom prípade si tieto listiny vypracoval on, aj ich podpísal, ale za účelom, aby tento dokument predložil spoločnosti VAMIS- GROUP na odsúhlasenie týchto naviac prác s tým, že tento dokument predložil konateľovi spoločnosti HEX-STAV, a to pani M.. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok R.E., ako aj svedok N. N., ktorý je konateľom spoločnosti VAMIS-GROUP. Súd preto dospel k záveru, že žalobca síce označil dôkazy, avšak jeho tvrdenia sa podľa názoru súdu na základe vykonaného dokazovania nepreukázali, a preto neuniesol dôkazné bremeno, a z toho dôvodu žalobu v tejto časti zamietol. 7. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu na podanie predmetného žalobného návrhu, okresný súd dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca postúpil predmetné pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania na spoločnosť SAF INVESTMENT, s. r. o. so sídlom Rybničná 40, Bratislava, a to dňa 11.11.2013, čo vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky (č. l. 372). Následne bolo preukázané, že došlo k spätnému postúpeniu pohľadávky z uvedenej spoločnosti na žalobcu s tým, že z prílohy k spätnému postúpeniu pohľadávky vyplýva, že boli postúpené práve pohľadávky voči spoločnosti HEX-STAV, s. r. o., a to z faktúry č. 130010002 a z faktúry č. 130100004 v celkovej výške 15.080,--eur. Z toho dôvodu vyhodnotil okresný súd námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu za nedôvodnú. 8. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP a rozhodol o pomere úspechu žalobcu k celému predmetu konania. 9. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku II. a III. napadnutého rozhodnutia. Konkrétne uviedol, že podáva odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 5.397,69 , v ktorej sa domáhal uhradenia tejto sumy z titulu zemných prác traktobágerom na stavbe C. - C. E. vyúčtovaných žalovanému faktúrou č. 130100004 zo dňa 27.2.2013, splatnej dňa 12.4.2013 vystavenej na sumu 10.080,--eur, z ktorej žalovaný uhradil žalobcovi započítaním zo dňa 17.6.2014 sumu vo výške 4.682,31 eur a nezaplatená časť tejto faktúry zostala vo výške 5.397,69 eur a bola predmetom žaloby. Žalobca namietal, že okresný súd nikde neuviedol, akým spôsobom žalovaný vyvrátil, že nedošlo k uznaniu predmetnej pohľadávky čo do dôvodu a výšky, a to konkrétne, že čiastočnou úhradou nedošlo k uznaniu zostatku dlhu z predmetnej faktúry, čo nemožno považovať za dôkaz, ktorý by vyvrátil, že nedošlo k uznaniu predmetnej pohľadávky čo do dôvodu a výšky. Zdôraznil, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by nedošlo k uznaniu výšky dlhu. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 323 ods. 1 a 2 Obchod. zákonníka. Zároveň poukázal na rozsudky, a to 29Odo/180/2003 zo dňa 7.5.2006, 32Odo/453/2004 z 9.12.2004, rozsudok 32Odo/1323/2004 z 21.6.2004, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR 29Cdo/2854/99 z 25.10.1999. 10. Podľa názoru žalobcu tým, že žalovaný dňa 17.6.2014 uhradil časť vyfakturovanej sumy faktúrou č. 130100004 zo dňa 27.2.2013 vystavenej na sumu 10.080,00 eur za vykonané zemné práce v rozsahu 300 hodín v mesiaci február 2013, a to vo výške 4.682,31 eur došlo tak k vyvrátiteľnej domnienke trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania. Úhrada bola vykonaná zo strany žalovaného jednostranným k započítaním, a to listom adresovaným žalobcovi zo dňa 17.6.2017, ktorú skutočnosť v spore jasne preukázal. V samotnej listine žalovaný uviedol, že ide o započítanie záväzkov voči ROVIER, s. r. o. ku dňu 19.6.2014 faktúra č. 13010002 v sume 5.000,--eur, faktúra č. 13010004 v sume 4.682,31 eur (čiastočne). Už samotnou formuláciou započítacieho prejavu žalovaný uznal, že dňa 17.6.2014 evidoval a mal záväzok voči žalobcovi vyplývajúci z faktúry č. 130100004, a že túto započítaním čiastočne uhrádzal. V prípade, že súd chcel zamietnuť návrh žalobcu na úhradu sumy 5.397,69 eur mal v prvom rade skúmať, či žalovaný preukázal, že jeho záväzok z faktúry č. 130100004, ktorý uznal čiastočnou úhradou podľa § 323 ods. 2 Obchod. zákonníka neexistoval v rozsahu nezaplatenej sumy v čase uznania. Žalovaný však v konaní nepreukázal, že by tento jeho záväzok v čase uznania neexistoval. Poukázal preto na ustálenú judikatúru, keď nejasné okolnosti vzniku záväzku sami o sebe na vyvrátenie domnienky podľa § 323 Obchod. zákonníka nestačia. Preto ani prípadná neplatnosť písomného dodatku, ktorým mala byť objednávka rozšírená o množstvo objednaných hodín zemných prác nemôže spôsobiť neplatnosť záväzkového vzťahu, podľa ktorého sa riadne plnilo z oboch zmluvných strán aj nad pôvodný dohodnutý rámec. Ďalej uviedol, že dohoda o takomto zmluvnom záväzkovom vzťahu nemusí byť písomná, preto aj konkludentné správanie účastníkov vytvára zmluvný záväzkový vzťah. Podľa názoru žalobcu súd nesprávne posúdil existenciu záväzkového vzťahu, keď sa obmedzil len na preukazovanie toho, či je písomný dodatok v objednávke č. 98/2012 platný, alebo nie a neskúmal zmluvný záväzkový vzťah ako celok, ale zameral sa len na preukazovanie platnosti písomnej listiny, ktorou mal byť tento zmluvný vzťah rozšírený, ktorý však podľa platných právnych predpisov nemusel byť v písomnej forme. 11. Ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd sa nevysporiadal s rozpormi vo výpovedi svedka Q. Z. a nezaoberal sa tým, že úhrada zemných prác objednaných žalovaným mala byť uhradená po schválení VAMIS-GROUP. Pritom sám žalovaný popieral, že by Q. Z. mohol za neho konať a rozhodovať o fakturácii objednaných prác. Žalobca počas celej doby vykonávania prác bágrom na základe objednávky 98/2012 riadne fakturoval žalovanému tieto zemné práce piatimi faktúrami, celkom v trvaní 1411,50 hodín v celkovej sume 47.426,20 eur, z ktorých žalobca do dnešného dňa nezaplatil len žalovanú sumu 5.397,69 eur. Podľa názoru žalobcu súd tieto dôkazy uvedené vo faktúre a jej prílohy vôbec neskúmal a nezaoberal sa ani argumentáciou žalobcu, že aj Dodatok k objednávke č.98/2012 ak by nebol platný, nezakladá to neplatnosť právneho záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi zemné práce, ktoré boli pre neho vykonané, a ktorých vykonanie bolo preukázané. Poukázal pritom na ust. § 275 ods. 4 Obchod. zákonníka a uviedol, že žalovaný vykonané zemné práce a schválil ich už len tým, že uhradil vystavené faktúry, ako aj žalovanú faktúru čiastočne. Podľa jeho názoru žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal, že zmluvný vzťah, na základe ktorého by došlo k fakturácii č. 1301004 neexistoval, preto súd nemohol žalobu v tejto časti podľa jeho názoru zamietnuť. Konkrétne ďalej namietal, že súd sa nezaoberal skutočnosťou, že žalobca preukázal vykonanie týchto zemných prác nad rámec 100 hodín, ktoré boli pôvodne objednávkou č. 98/2012 z novembra 2012. Ďalej žalobca preukázal vykonanie týchto zemných prác celkom v objeme 1411,50 hodín, záznamami o prevádzke stroja a preukázal, že objednané zemné práce už v novembri 2012 presiahli 100 hodín a faktúra za mesiac november 2012 bola nad 332 hodín a na sumu 11.155,20 eur, ktorú žalovaný riadne uhradil v lehote splatnosti, čím potvrdil aj dohodu o cene za zemné práce vykonané nad 100 hodín. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný ďalej z vykonaného množstva zemných prác v objeme 1411, 50 hodín v celkovej sume 47.426,20 eur fakturovaných piatimi faktúrami neuhradil len čiastočne jednu faktúru v sume 5.397,69 eur. Zdôraznil, že potom, ako žalovaný riadne zaplatil faktúry za zemné práce, ktorých vykonanie vydokladoval záznamami o prevádzke stroja podpísanými pracovníkmi žalovaného žalobca nemal dôvod pochybovať o tom, že došlo k riadnemu uzatvoreniu zmluvy o dielo, či už písomne, ústne alebo konkludentne. Žalovaný počas súdneho konania účelovo začal namietať platnosť Dodatku k objednávke 98/2012, avšak nikdy nenamietal, že by k realizácii zemných prác vo fakturovanom množstve naozaj došlo. Podľa názoru žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojej obrany. Zdôraznil, že súd prijal argumenty žalovaného bez toho, aby sa zaoberal a vzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný napriek svojmu tvrdeniu vykonané zemné práce nad rámec objednávky č. 98/2012 prijal a riadne zaplatil okrem čiastočnej sumy 5.397,69 eur z celkovej fakturovanej sumy za tieto práce vo výške 47.426,20 eur. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie v časti výroku II. a v časti výroku III. rozhodne tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 12. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, pokiaľ sa týka ním vymáhanej sumy 5.397,69 eur ako údajnej pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 13100004 zo dňa 27.2.2014, pretože túto údajnú pohľadávku postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2013 obchodnej spoločnosti SAFT Investment, s. r. o. Čo sa týka sumy 5.279,69 eur, ktorú si v súdnom konaní uplatňuje a ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. 13100004 zo dňa 27.2.2013 na základe prác vykonávaných podľa Objednávky č. 98/2012 zo dňa 12.11.2012 a Dodatku objednávky č. 98/2012 zo dňa 20.11.2012, uviedol, že predmetom tohto nároku sú zemné práce uskutočnené na stavbe C., ktoré boli vykonané v januári a februári 2013 a tieto zemné práce boli vykonané na základe objednávky č. 98/2002 zo strany žalovaného zo dňa 12.11.2012 a objednávky žalovaného voči žalobcovi zo dňa 20.11.2012. V konaní však bolo listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami i priznaním samotného konateľa žalobcu preukázané, že suma 5.379,69 eur predstavuje nejaké pohľadávky a údajné záväzky žalovaného na zaplatenie za nákladné motorové vozidlo R. stroj žalobcu. Z uvedeného potom podľa jeho názoru vyplýva, že žalovaný nemohol zaplatením za zemné práce traktorom- bágrom uznať zároveň aj úplné iné údajné pohľadávky žalobcu a úplne z iného titulu za nejakú dopravu motorovým vozidlom R.. Z uvedeného dôvodu sa nejedná o nejaké čiastočné plnenie záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obchod. zákonníka, pretože sa jedná o úplne iné a z úplne iného titulu. Žalovaný ďalej uviedol, že konateľ žalobcu na pojednávaní na okresnom súde uviedol, že s P.. Q. Z. sa dohodol, že tieto naviac práce budú uvedené v jednej faktúre aj z tohto tvrdenia žalobcu vyplýva, že sa jedná o iné záväzky ako za zemné práce traktobágerom. Zdôraznil, že žalovaný sa po uzavretí zmluvy o dielo nikdy nedohodol so žalobcom na akýchkoľvek naviac prácach a z toho dôvodu považuje odvolanie za nedôvodné a právne irelevantné. 13. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 30.10.2017, v ktorom opätovne zdôraznil, že nie je dôvodná námietka žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu práve s poukazom na listinný dôkaz „spätné postúpenie pohľadávky“. Ďalej čo sa týka namietanej sumy 5.397,69 eur z faktúry č. 1310004 uviedol, že k uvedenej faktúre boli priložené prílohy, a to objednávky žalobcu č. 98/2012 zo dňa 20.11.2012, 12.11.2012, záznam o prevádzke stroja R. na jednotlivé dni vo februári 2013 v trvaní 146 hodín, záznam o prevádzke stroja R. február 2013 celkom v trvaní 154 hodín. Pri záznamoch o prevádzke stroja sú uvedené poznámky ako „R.“, „T.“, „L.“, ide o doplňujúce poznámky ohľadne spôsobu výkonu zemných prác vykonávaných žalobcom pre žalovaného a dodatočne použitých mechanizmov. Žalovaný nikdy nenamietal úhradu za zemné práce vykonané inými strojmi a spôsobmi ako strojmi a spôsobmi ako R. a R., ktoré sú vedené ako hlavné stroje na záznamoch prác potvrdených zo strany žalovaného. 14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. 16. Podľa ust. § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. 17. Podľa ust. § 323 ods. 3 Obchodného zákonníka Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi. 18. Podstatou inštitútu uznania záväzku je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase trvania trval. Aby uznanie záväzku bolo účinné, zákon požaduje splnenie určitých požiadaviek. Uznanie záväzku má za následok dva základné dôsledky. Predovšetkým je to vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá. Vzhľadom na vyvrátiteľnosť domnienky („predpokladá sa“), dlžník má naďalej možnosť preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne že v čase uznania už netrval. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti (tým, že dlžník uznal záväzok) prešlo na dlžníka. Vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky zaväzuje aj súd pri hodnotení dôkazov, a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak (§ 192 CSP). Existencia záväzku je nesporná len v čase uznania. Preto z uznania záväzku nemožno vyvodzovať, že tento záväzok trvá aj neskôr (napr. môže zaniknúť na druhý deň po uznaní jeho splnením). Druhým významným dôsledkom uznania záväzku je, že od okamihu uznania záväzku začne plynúť nová štvorročná premlčacia lehota. 19. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie sumy 9.379,69 eur a výrok o náhrade trov konania. 20. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanému zaplatenie sumy 15.091,84 eur titulom nezaplatených faktúr. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca je dôvodná iba v časti o zaplatenie sumy 2.076,18 eur, ktorá predstavuje 5% bez DPH zádržné do kolaudácie stavby v uvedenej výške. Okresný súd konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že žalobca nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, keď reklamoval predmetné dielo, ďalej konštatoval, že uznanie záväzku čiastočnou úhradou nemá za preukázané, preto na túto obranu žalobcu nebral zreteľ. V bodoch 2. a 3. žalobného návrhu preto žalobu zamietol. 21. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 22. Odvolací súd konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí absentuje riadne odôvodnenie týkajúce sa zamietnutej časti uplatneného nároku žalobcu žalobcom z faktúry č. 1310004 zo dňa 27.2.2013. 23. Podľa zistenia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie neodstránil jednoznačne rozpor v tvrdení žalobu, ktorý si uplatnil, faktúrou 130100004 zo dňa 27.2.2013 zaplatenie zemných prác a obranou žalovaného, že uplatnená suma sa netýkala vykonaniaa zemných prác, ale vykonania iných prác žalobcom. 24. Žalovaný v podanej žalobe a opakovane v odvolaní na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku na zaplatenie sumy 5.397,69 eur poukazoval na vystavenú faktúru č. 130100004 zo dňa 27.2.2013, splatnú dňa 12.4.2013 vystavenú na sumu 10.080,--eur, z ktorej žalovaný uhradil žalobcovi započítaním zo dňa 17.6.2014 sumu vo výške 4.682,--eur pričom časť tejto faktúry vo výške 5.397,69 eur je predmetom sporu a podaného odvolania. Žalobca zdôrazňoval, že práve čiastočným plnením žalovaného došlo k uznaniu záväzku žalovaným v zmysle ust. § 323 ods. 1, 2 Obchod. zákonníka a žalovaný keď spochybňoval toto uznanie záväzku, neuniesol dôkazné bremeno, že došlo k vyvrátiteľnej domnienke trvania zvyšku záväzku v dobe jed....... Žalobca v tejto súvislosti poukázal na znenie započítacieho prejavu žalovaného zo dňa 17.6.2014. 25. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného neodstránil práve rozpor, či žalovaný skutočne preukázal, že jeho záväzok z faktúry č. 130100004, ktorý uznal čiastočnou úhradou podľa § 323 ods. 1, 2 Ob. zák. v rozsahu nezaplatenej sumy v čase jeho uznania existoval. 26. Keďže podľa názoru a zistenia odvolacieho súdu súd prvej inštancie neodstránil zistený rozpor, odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti v ktorej súd žalobu zamietol (5.397,69 eur) zrušil s tým, že súd prvej inštancie doplní dokazovanie o zistenie, či v skutočnosti jednak došlo k vykonaniu zemných prác s použitím strojov, podľa prílohy k faktúre č. 130100004 a ďalej sa súd vysporiada so základnou odvolacou námietkou žalobcu, čí čiastočným plnením žalovaného zo dňa 17.6.2014 formou započítania došlo k čiastočnému uznaniu pohľadávky žalobcu v zmysle ust. § 323 ods. 2,3 Ob. zák. Až po tomto odstránení zistených rozporov v dokazovaní môže okresný súd dôjsť k správnemu záveru o opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. 27. V zmysle ust. § 396, ods. 3 CSP rozhodne o náhradách trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 28. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).