Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/24/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716210676 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716210676.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľa A. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXXX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, IČO: 42 307 155, proti manželke T. N., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXXX, XXX XX D., toho času bytom C. XXX, XXX XX D., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivana Tršová Rejdovjanová, s.r.o., so sídlom B. S. Timravy 1366, 962 05 Hriňová, IČO: 47 251 051, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/20/2016 - 247 zo dňa 23. februára 2018 a proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/20/2016 - 273 zo dňa 23. marca 2018 ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku o úprave styku v spojení s prvým výrokom opravného uznesenia m e n í tak, že otec A. N., nar. XX.XX.XXXX j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým synom M. N., nar. XX.XX.XXXX v nasledovných intervaloch: - každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. - každú stredu v kalendárnom roku od 15.00 hod. do 18.00 hod. - každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.30 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.30 hod. - počas zimných prázdnin každý párny kalendárny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 09.00 hod. a od 27.12. od 18.00 hod. do 30.12. do 18.30 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 18.30 hod. - každý kalendárny rok od 03.01. od 09.00 hod. do 06.01. do 18.30 hod. - každý kalendárny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 09.00 hod. do stredy do 18.30 hod. - každý kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do nasledujúceho utorka do 18.30 hod. II. Rozsudok súdu prvej inštancie v štvrtom a piatom výroku o úprave styku p o t v r d z u j e. III. Rozsudok súdu prvej inštancie v šiestom výroku o vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu a v závislom siedmom výroku o trovách účastníkov konania z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. IV. Rozsudok súdu prvej inštancie v závislom ôsmom a deviatom výroku o trovách štátu a znalca p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ako zo zvukového záznamu z pojednávania, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, vyplýva) rozviedol manželstvo manžela A. N., nar. XX.XX.XXXX a manželky T. N., rod. D., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Mesta D., vedené v knihe manželstiev Matričného úradu D. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX (prvý výrok); zveril maloletého M. N., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať majetok maloletého (druhý výrok); upravil styk navrhovateľa (otca mal. dieťaťa) tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým synom M. N., nar. XX.XX.XXXX v nasledovných intervaloch: - každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. - každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. - každý párny kalendárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. - každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.30 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.30 hod. - každý kalendárny rok počas zimných prázdnin od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 09.00 hod. a od 27.12. od 18.00 hod. do 30.12. do 18.30 hod. - každý nepárny kalendárny rok počas zimných prázdnin od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 18.30 hod. - každý kalendárny rok od 03.01. od 09.00 hod. do 06.01. do 18.30 hod . - každý kalendárny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 09.00 hod. do stredy do 18.30 hod. - každý kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do nasledujúceho utorka do 18.30 hod. (tretí výrok); určil, že matka maloletého syna je povinná vždy maloletého pripraviť na styk s otcom (štvrtý výrok) a otec maloletého syna je oprávnený maloleté dieťa si prevziať vždy v určenú hodinu pred bytom jeho matky a na konci styku maloleté dieťa odovzdať pred jej bytom (piaty výrok); otec je povinný prispievať na výživu maloletého syna M. N., nar. XX. XX. XXXX sumou 200,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (šiesty výrok); vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (siedmy výrok); uložil otcovi povinnosť nahradiť štátu trovy vo výške 66,72 Eur na účet Okresného súdu Zvolen do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (ôsmy výrok) a povinnosť nahradiť znalcovi Z.. U. H. znalečné vo výške 29,88 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (deviaty výrok). 2. Súd prvej inštancie napriek tomuto zneniu výrokov vyhláseného rozsudku vypracoval jeho písomné vyhotovenie v časti tretieho výroku upravujúceho intervaly styku otca s mal. dieťaťom v rozpore s tým, ako bol rozsudok vyhlásený nasledovne: - každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. - každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. - každý párny kalendárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. - každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.30 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.30 hod. - každý párny kalendárny rok počas zimných prázdnin od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 09.00 hod. a od 27.12. od 18.00 hod. do 30.12. do 18.30 hod. - každý nepárny kalendárny rok počas zimných prázdnin od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 18.30 hod. - každý párny kalendárny rok od 03.01. od 09.00 hod. do 06.01. do 18.30 hod - každý kalendárny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 09.00 hod. do stredy do 18.30 hod. - každý kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do nasledujúceho utorka do 18.30 hod. 3. Na základe návrhu otca mal. dieťaťa súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, v ktorom okrem iného uviedol tretí výrok písomného vyhotovenia rozsudku do súladu s jeho znením tak, ako bol vyhlásený. 4. Z odôvodnenia predmetného rozsudku súdu prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie mal za to, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, manželstvo je kvalifikovane rozvrátené, a preto manželstvo rozviedol. Spornou medzi účastníkmi bola skutočnosť, či podľa navrhovateľa zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, alebo podľa jeho manželky do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Zo znaleckého dokazovania znalcom Z.. U. H. vyplynulo, že tento nesúhlasil so striedavou osobnou starostlivosťou obidvoch rodičov, vzhľadom na osobnú nepripravenosť otca a navrhol zveriť dieťa do výlučnej starostlivosti matky. Po vypočutí znalca súdom prvej inštancie, ktorý zotrval na záveroch znaleckého posudku sa súd so závermi znalca stotožnil, preto zveril mal. dieťa do výlučnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. 5. Súd pri úprave styku prihliadol na závery znaleckého posudku Z.. U. H., v ktorom znalec odporučil upraviť styk otca s dieťaťom minimálne v rozsahu každého druhého víkendu v piatok až nedeľa, prípadne v jeden deň pracovného týždňa. Limitujúcim faktorom je spôsobilosť otca dieťaťu poskytovať starostlivosť samostatne. Súd prvej inštancie upravil styk tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. korešpondujúc s neodkladným opatrením (uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/20/2016 - 86 zo dňa 20. 04. 2017 v spojení so zmeňujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/36/2017 - 131 zo dňa 21. 06. 2017 - poznámka odvolacieho súdu) aj každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v čase počas sviatkov a prázdnin. 6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku, úrazovej renty, jeho výdavky nie sú tak vysoké, že by nebol schopný platiť výživné 200,- Eur, oproti manželke, ktorá bola iba dočasne zamestnaná a momentálne nemá príjmy. Mal za to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby mu bolo určené výživné vo vyššej výške. Preto zaviazal otca dieťaťa na prispievanie maloletému synovi M. N. sumou 200,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia. 7. O náhrade trov účastníkov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „C. m. p.“). 8. Na základe uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 12P/20/2016 - 59 zo dňa 21. 02. 2017 navrhovateľ zložil dňa 03. 03. 2017 preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 400,- Eur, z ktorého bol znalcovi na jeho žiadosť vyplatený preddavok vo výške 200,- Eur. Po predložení znaleckého posudku súd prvej inštancie uznesením č. k. 12P/20/2016 - 189 zo dňa 29. 11. 2017 priznal znalcovi na základe vyúčtovaného znalečného vo výške 466,72 Eur sumu rozdielu vo výške 266,72 Eur, a to sumu 200,- Eur zo zvyšku zloženého preddavku a 66,72 Eur z rozpočtových prostriedkov štátu. Preto zaviazal otca nahradiť štátu trovy vo výške 66,72 Eur a taktiež na úhradu trov znalečného Z.. U. H. za účasť na pojednávaní dňa 13. 02. 2018 znalcovi vo výške 29,88 Eur. 9. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol s poukazom na ust. §§ 18, 19, 23 ods. 1 až 3, 24 ods. 1, 25 ods. 2 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „Zákon o rodine“) a o trovách účastníkov, štátu a znalca s poukazom na ust. 57, 58 a 52 C. m. p. 10. Proti tretiemu až piatemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa úpravy styku, ako aj proti prvému výroku opravného uznesenia súdu prvej inštancie o intervaloch úpravy styku a proti šiestemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Rozsudok súdu prvej inštancie označil za nesprávny z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) t.j. s tvrdením, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opravné uznesenie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e) a f) C. s. p., t.j. s tvrdením, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 11. Otec maloletého dieťaťa súdu prvej inštancie vyčítal, že predošlé pojednávanie konané 13. 02. 2018 odročil za účelom verejného vyhlásenia rozsudku bez dania priestoru na zhrnutie návrhov na dokazovanie, vyjadrenia sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a nevyhlásil dokazovanie za skončené. Napokon súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 23. 02. 2018 nevyhlásil len rozsudok, ale dal priestor na prednesy všetkým účastníkom konania, to však odvolateľ považuje len za formálne splnenie si povinnosti zo strany súdu prvej inštancie, nakoľko už na pojednávaní mal súd pripravené písomné vyhotovenie rozsudku, ktoré ihneď po skončení pojednávania doručil prítomným účastníkom konania. 12. Ďalej otec maloletého dieťaťa namietal, že písomné vyhotovenie výrokovej časti rozsudku o úprave styku sa nezhoduje s jeho vyhlásením na pojednávaní v znení vyplývajúcom zo zápisnice o pojednávaní, dokonca písomné vyhotovenie výrokovej časti rozsudku o úprave styku a jej znenie podľa zápisnice o pojednávaní sa nezhodujú s vyhlásením výrokovej časti rozsudku podľa zvukového záznamu z pojednávania. Opravným uznesením by sa podľa odvolateľa dala zhojiť len výroková časť, nesedelo by však odôvodnenie rozsudku k nej, preto opravné uznesenie podľa neho nestačí na zhojenie tejto vady. Odvolateľ však z dôvodu právnej istoty súčasne s odvolaním podal aj návrh na vydanie opravného uznesenia. K rozporu v písomnom vyhotovení s vyhlásením mohlo podľa odvolateľa dôjsť z dôvodu, že súd mal vopred pripravený rozsudok, následne sa však mohol nechať ovplyvniť prednesmi účastníkov na pojednávaní. 13. Ohľadne samotnej úpravy styku otec maloletého navrhoval v konaní širšiu úpravu styku počas pracovného týždňa - v stredy až po 3,5 hod., v nepárnom týždni aj v pondelok 3,5 hod. a v párnom týždni aj v piatok 3,5 hod. Súdu prvej inštancie vyčítal, že nevykonal otcom navrhnuté dokazovanie - výsluch maloletého pred súdom, resp. kolíznym opatrovníkom za účelom zistenia názoru maloletého na širšiu úpravu styku požadovanú otcom než bolo upravené súdom. Výsluch maloletého pred znalcom nepovažoval otec za dostatočný, pretože znalecké dokazovanie sa prioritne zameriavalo na otázku vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti navrhovanej otcom. Súd prvej inštancie nielenže dôkaz nevykonal, ani sa v rozsudku nezmienil, z akého dôvodu, preto je podľa názoru otca rozhodnutie nepreskúmateľné a došlo k porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces spočívajúci v riadnom odôvodnení rozhodnutia dávajúcom odpoveď na relevantné skutočnosti. 14. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, otec požadoval v konaní určenie výživného len vo výške 150,- Eur mesačne. Mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, z obsahu odvolania teda vyplýva, že v tejto časti neuplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., ale odvolací dôvod podľa § 62 ods. 1 C. m. p., t.j. súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Otec videl nedostatočne zistený skutočný stav veci vzhľadom na znenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 Zákona o rodine v tom, že súd prvej inštancie uviedol a zistil len jeho príjmy, z rozsudku sa však nemožno dozvedieť, v čom spočívali jeho výdavky, aké sú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa (preukázané boli len výdavky na poplatok v predškolskom zariadení vo výške cca 30,- Eur mesačne) a aj keď je matka v súčasnosti nezamestnaná, súd neskúmal jej schopnosti a možnosti podieľať sa na vyživovacej povinnosti, t.j. potencionalitu jej príjmov, ani neskúmal jej nevyhnutné výdavky, preto nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru o vyživovacej povinnosti zo strany otca vo výške 200,- Eur mesačne. Odôvodnenie rozsudku ohľadne výroku o vyživovacej povinnosti je podľa otca príliš stručné a všeobecné. Otec taktiež namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že otec prispieva maloletému aj naturálne - zakupovaním oblečenia, obuvi a pod. 15. Otec maloletého dieťaťa preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie a opravné uznesenie v odvolaním napadnutých častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. Matka maloletého vo vyjadreniach k odvolaniam otca maloletého navrhla, aby odvolací súd rozsudok aj opravné uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, eventuálne aby vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie za účelom vykonania znaleckého dokazovania ohľadne spôsobilosti otca vykonávať starostlivosť o syna osobne a sám bez prítomnosti inej dospelej osoby. Uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi znaleckého posudku Mgr. U. H., preto považuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vychádzajúce z týchto záverov za vecne správne. Poukázala na nevhodné a urážlivé správanie sa otca maloletého v pojednávacej miestnosti voči zákonnej sudkyni prejednávajúcej vec, a voči matke maloletého aj mimo pojednávacej miestnosti. 17. Na podporu eventuálneho rozhodnutia odvolacieho súdu matka uviedla, že otec maloletého vzhľadom na zdravotné problémy neurologického a psychického rázu nevie podľa jej názoru dostatočne zabezpečovať starostlivosť o syna, syn spadol z bicykla počas pobytu u otca, je ohrozený synov život a zdravie a otec postupne stráca reálny pohľad na vyhodnotenie skutočností, ako sú nedostatočné oblečenie maloletého v chladnom počasí, pravidelný príjem stravy pre maloletého, pravidelný režim maloletého. Chápe citovú väzbu syna a otca navzájom, avšak obáva sa o život a zdravie syna so zhoršujúcim sa zdravotným stavom otca maloletého, preto pochybuje o jeho schopnosti starať sa o maloletého počas úpravy styku sám bez prítomnosti tretej osoby a do budúcna zváži podanie nového návrhu na zmenu úpravy styku. 18. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam otca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných aj ústnych vyjadrení v doterajšom konaní. 19. Otec maloletého v replike k vyjadreniam matky maloletého uviedol, že pád maloletého z bicykla bol ojedinelý, otec nič nezanedbal a pádu nemohol zabrániť. Jeho zdravotný stav sa nemení, nedochádza k jeho zhoršovaniu. Všetku zdravotnú dokumentáciu mal znalec k dispozícii, pričom je nepochybné, že otec je schopný sa o maloletého postarať sám bez prítomnosti tretej osoby, čo usúdil aj znalec. Maloletý má u otca zabezpečenú dostatočnú a vhodnú stravu, ako aj hygienu a oblečenie, nič mu u otca nechýba. Ani kolízny opatrovník pri prešetrení pomerov nezistil žiadne nedostatky. Styk realizovaný za prítomnosti matky by nebol vhodný vzhľadom na vyvolávanie hádok z jej strany. 20. Na repliku otca ani vyjadrenie kolízneho opatrovníka ostatní účastníci nereagovali. 21. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec nielen v rozsahu odvolaní, ale aj nad ich rámec v zmysle § 65 C. m. p., nakoľko konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých možno začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 C. m. p., to neplatí, pokiaľ ide o konanie o rozvode manželstva, ktoré možno začať len na návrh (§ 93 C. m. p.) a nakoľko prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode nebol odvolaním napadnutý, nepodliehal prieskumu odvolacieho súdu), nielen z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle § 66 C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 68 C. m. p. z dôvodu, že to nepovažoval pre zistenie skutočného stavu veci za potrebné a rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku v spojení s prvým výrokom opravného uznesenia o intervaloch (období a čase) úpravy styku podľa § 388 C. s. p. zmenil, v závislom štvrtom a piatom výroku o mieste odovzdávania dieťaťa a oprávneniach a povinnostiach súvisiacich s úpravou styku a ôsmom a deviatom výroku o trovách štátu a znalca rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil ako vecne správny a v šiestom výroku o vyživovacej povinnosti a v závislom siedmom výroku o trovách účastníkov konania rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 391 ods. 1 C. s. p. z nasledovných dôvodov: 22. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého je čiastočne dôvodné. 23. Tým, že pojednávanie konané na súde prvej inštancie dňa 13. 02. 2018 bolo odročené za účelom verejného vyhlásenia rozsudku bez dania priestoru na zhrnutie návrhov na dokazovanie, vyjadrenia sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a nevyhlásenia dokazovania za skončené zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože na nasledujúcom pojednávaní konanom dňa 23. 02. 2018, na ktorom malo pôvodne dôjsť len k verejnému vyhláseniu rozsudku, súd prvej inštancie napokon dal pred jeho vyhlásením priestor (aj prítomnému otcovi mal. dieťaťa a jeho právnemu zástupcovi) na uvedené procesné úkony a následne vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a vo veci vyhlásil rozsudok. Uznesenie o odročení pojednávania za účelom verejného vyhlásenia rozsudku je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, súd ním nie je v zmysle § 237 ods. 2 C. s. p. viazaný. 24. Danie priestoru na prednesy všetkým účastníkom konania na pojednávaní konanom dňa 23. 02. 2018 nepovažuje odvolací súd na rozdiel od odvolateľa len za formálne splnenie si povinnosti zo strany súdu prvej inštancie, napriek tomu, že už na pojednávaní mal súd prvej inštancie pripravené písomné vyhotovenie rozsudku, ktoré ihneď po skončení pojednávania doručil prítomným účastníkom konania, pretože súd prvej inštancie reflektoval na prednesy účastníkov, keď svoje rozhodnutie ohľadne úpravy styku prehodnotil a napokon vyhlásil rozsudok v inom znení, ako bolo jeho písomné vyhotovenie, čo dodatočne napravil opravným uznesením. Sám odvolateľ to pripúšťa, keď ďalej v odvolaní uvádza, že k rozporu v písomnom vyhotovení rozsudku s jeho vyhlásením na pojednávaní mohlo dôjsť z dôvodu, že súd mal vopred pripravený rozsudok, následne sa však mohol nechať ovplyvniť prednesmi účastníkov na pojednávaní. Neobstojí preto ani argument o porušení práva na spravodlivý proces doručením vopred pripraveného rozsudku, ak súd na pojednávaní reflektoval na prednesy účastníkov a zmenil svoje vopred pripravené rozhodnutie o úprave styku. Skutočnosť, že súd prvej inštancie mal vopred pripravený rozsudok je zrejme dôsledkom jeho príliš horlivého a formalisticky poňatého plnenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 219 ods. 2 C. s. p., keďže predchádzajúce pojednávanie odročil za účelom a pôvodne plánoval len verejné vyhlásenie rozsudku (viď § 219 ods. 2 C. s. p.). Nič mu však nebránilo potom, ako od tohto zámeru upustil, pripravené písomné vyhotovenie rozsudku nedoručovať a toto prepracovať, čím by sa vyhol potrebe vydania opravného uznesenia. 25. Pokiaľ ide o nezhodu písomného vyhotovenia tretieho výroku rozsudku súdu prvej inštancie s jeho vyhlásením vyplývajúcim s vyhlásením uvedeným v zápisnici o pojednávaní, ani s jeho vyhlásením vyplývajúcim zo zvukového záznamu, k tomu odvolací súd uvádza, že rozhodujúce je vyhlásenie rozsudku podľa zvukového záznamu, pretože zvukový záznam svedčí o tom, ako tento výrok na pojednávaní skutočne odznel. Na rozdiel od odvolateľa podľa odvolacieho súdu na zhojenie tejto vady postačilo vydanie opravného uznesenia, ktoré súd prvej inštancie vydal a korešponduje s vyhlásením rozsudku na pojednávaní podľa zvukového záznamu, nakoľko odôvodnenie tohto výroku rozsudku ohľadne úpravy styku zodpovedá výrokovej časti aj po vydaní opravného uznesenia. Nie je teda dôvodne namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p., t.j. že konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 26. K námietke otca maloletého, že súd prvej inštancie nevykonal otcom navrhnuté dokazovanie - výsluch maloletého pred súdom, resp. kolíznym opatrovníkom za účelom zistenia názoru maloletého na širšiu úpravu styku požadovanú otcom odvolací súd uvádza, že výsluch maloletého pred znalcom z odvetvia klinická psychológia detí a dospelých je v tomto prípade postačujúci. Aj keď prioritne bolo znalecké dokazovanie nariadené za účelom posúdenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, znalec v ňom na základe výsluchu maloletého zaujal stanovisko aj ohľadne úpravy styku otca s mal. dieťaťom ako otázky nadväzujúcej na to, že odporučil dieťa zveriť do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Maloletý bol teda v konaní vypočutý, názor maloletého má súd zisťovať vhodným a šetrným spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a rozumovej a duševnej vyspelosti, nemusí byť nevyhnutne vykonávaný pred súdom, či kolíznym opatrovníkom ako orgánmi verejnej moci. Dieťa malo v čase rozhodnutia súdu 5 rokov, zisťovanie jeho názoru znalcom ako odborníkom v oblasti je šetrnejšie ako v prostredí súdu, či úradu práce, ktoré môže na dieťa v takom veku pôsobiť príliš autoritatívne. Navyše odvolací súd zdieľa názor kolízneho opatrovníka prednesený na pojednávaní konanom dňa 23. 02. 2018, že ak bude dieťa staršie a dozrie, samé bude schopné povedať jednému či druhému rodičovi, ako si predstavuje svoju existenciu u neho. Nie je problém rozprávať sa s dieťaťom aj vo veku piatich rokov, ale dieťa v takom veku nie je schopné odčítať dni, nemá reálnu predstavu o časovom horizonte a otázky typu, koľko by chcelo byť s ockom nemá dieťaťu zmysel položiť, dieťa nevie spočítať počet nocí ani na prstoch. Je predpoklad, že maloletý by sa vyjadril, že chce byť aj s ocinom aj s maminou. Navyše širšia úprava styku nie je vhodná aj vzhľadom na diagnózy a zdravotný stav otca. 27. Za dôvodnú však možno považovať odvolaciu námietku otca, že súd prvej inštancie mal v rozsudku uviesť, z akého dôvodu nevykonal ním navrhnutý dôkaz - výsluch maloletého a ak tak neučinil, došlo jeho nesprávnym procesným postupom k porušeniu práva na spravodlivý proces spočívajúceho v riadnom odôvodnení rozhodnutia dávajúcom odpoveď na relevantné skutočnosti, avšak tento nedostatok možno napraviť v odvolacom konaní v zmysle § 387 ods. 3 C. s. p. Odvolací súd uvádza, že uvedený dôkaz nebolo potrebné vykonať, nakoľko pre rozhodnutie o úprave styku postačovali ostatné vo veci vykonané dôkazy, najmä znalecké dokazovanie a posudok z dôvodov už vyššie uvedených. 28. Zo záverov znaleckého dokazovania však nevyplýva, že by otec nebol schopný postarať sa o maloletého počas stanovenej úpravy styku v neprítomnosti inej osoby. Samozrejme do budúcna nie je úplne vylúčené, že v prípade podstatného zhoršenia zdravotného stavu otca bude opätovne posudzovaná v novom konaní pred súdom otázka spôsobilosti otca naďalej zabezpečovať starostlivosť o syna a od toho odvodená otázka rozsahu úpravy styku s maloletým. 29. V odvolaní sa to síce nenamieta, odvolací súd však tým, že nie je v zmysle § 66 C. m. p. odvolacími dôvodmi viazaný, preskúmal tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s prvým výrokom jeho opravného uznesenia komplexne a zistil, že sa prekrýva čas úpravy styku počas zimných prázdnin dňa 27.12., keď okrem iného každý rok je otec oprávnený stretávať sa s maloletým od 27.12. od 18.00 hod. do 30. 12. do 18.30 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 18.30 hod. (správne malo byť len do 18.00 hod). Prekrýva sa teda 27.12. čas od 18.00 hod. do 18.30 hod., čo však treba vykladať tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. synom každý nepárny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 18.30 hod. a každý párny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 09.00 hod. a od 27. 12. od 18.00 hod. do 30.12. do 18.30 hod. Nie je podľa názoru odvolacieho súdu v záujme maloletého dieťaťa, aby žiaden rok netrávilo aspoň časť vianočných sviatkov u matky, preto odvolací súd zmenil tretí výrok rozsudku v znení prvého výroku opravného uznesenia súdu prvej inštancie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým S. XX, nar. XX. XX. XXXX počas zimných prázdnin každý párny kalendárny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 09.00 hod. a od 27.12. od 18.00 hod. do 30.12. do 18.30 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 18.30 hod. Odvolací súd podotýka, že na rozdiel od civilného sporového konania je zmena rozsudku v neprospech odvolateľa vo veci starostlivosti súdu o maloletých možná, nakoľko ju odôvodňuje verejný záujem na starostlivosti súdu o maloletých. Preto na rozdiel od civilného sporového konania súd nie je vo veciach starostlivosti o maloletých viazaný návrhom účastníka konania, môže konanie začať aj bez návrhu, nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (do rozhodnutia odvolacieho súdu) a v neposlednom rade článok 11 základných princípov C. m. p. je obsahovo zhodný s článkom 16 C. s. p. až na to, že v ňom absentuje ods. 3 článku 16 základných princípov C. s. p. o zákaze reformatio in peius. 30. Pokiaľ ide o zmenu tretieho výroku v časti úpravy styku otca s maloletým v stredy, jedná sa zo strany odvolacieho súdu len o zmenu formálnu, nakoľko nemá praktický význam rozlišovať párne a nepárne týždne, ak je čas stretávania sa v stredu párneho aj neprávneho týždňa rovnaký, t.j. od 15.00 hod. do 18.00 hod. Odvolací súd teda len inými slovami zjednodušene vyjadril to, čo uviedol súd prvej inštancie. 31. Závislý štvrtý a piaty výrok napadnutého rozsudku sú napriek čiastočnej zmene intervalu stretávania sa otca s maloletým vecne správne, preto ich odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Nakoľko trovy štátu a znalca sa týkali znaleckého dokazovania ohľadne posúdenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti navrhovanej otcom a úpravy styku, odvolací súd potvrdil aj závislý ôsmy a deviaty výrok rozsudku. 32. K odvolacím argumentom otca maloletého ohľadne šiesteho výroku rozsudku súdu prvej inštancie o vyživovacej povinnosti otca k maloletému odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že otec prispieva na výživu aj naturálne, nemá vplyv na určenie výšky vyživovacej povinnosti, nakoľko je to založené na jeho dobrovoľnosti, pričom verejným záujmom a úlohou štátu je cez súd garantovať dieťaťu jeho výživu nezávisle od vôle rodiča (samozrejme za situácie, že rodičia sa na výške výživného nevedia dohodnúť sami, resp. neformálnu dohodu dobrovoľne nerešpektujú). Ak napr. rodič prispieva nad rámec súdom určeného výživného, je to na jeho chválu, svedčí to však samo o sebe o tom, že je schopný prispievať vyšším než súdom určeným výživným. Inak povedané zakupovanie darov a pod. zodpovedá dobrým mravom a zvyklostiam, výživa dieťaťa však nemôže byť daná napospas tomu, či sa rodič rozhodne, že dieťaťu niečo kúpi alebo nie. Preto sa zabezpečuje u rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, peňažnou formou vyjadrenou vo výroku rozhodnutia. 33. Je však nutné dať za pravdu otcovi, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces absenciou riadneho odôvodnenia rozsudku, ktorý obsahuje len všeobecne konštatácie, bez bližšej konkretizácie výdavkov rodičov, skúmania potencionality príjmov matky a odôvodnených potrieb dieťaťa ako kritérií nevyhnutných pre riadne odôvodnenie rozsudku a aplikáciu § 62 a 75 Zákona o rodine na konkrétny prípad, čím súd prvej inštancie vec predčasne právne posúdil na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. V zmysle § 391 ods. 3 C. s. p. bude preto úlohou súdu prvej inštancie v tomto smere vykonať podrobnejšie dokazovanie a následne na základe zistenia skutočného stavu vec opätovne právne posúdiť. Tieto vady nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie je svojou prílišnou všeobecnosťou nepreskúmateľné, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v šiestom výroku o vyživovacej povinnosti otca voči mal. dieťaťu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C. s. p. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C. s. p. Dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s p. je v mimosporovom konaní modifikovaný tým, že súd dospeje k nesprávnemu predčasnému právnemu posúdeniu veci nielen v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov, ale aj v dôsledku nevykonania iných nenavrhnutých, ale pre rozhodnutie vo veci potrebných dôkazov, keďže vykonáva nielen dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania, ale aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ale sú potrebné za účelom zistenia skutočného stavu veci (§ 36 C. m p.). 34. Na rozdiel od trov štátu a znalca závislých v tomto konaní len od výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku otca s maloletým, o trovách účastníkov však musí byť rozhodnuté ako o celku a keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v šiestom výroku o vyživovacej povinnosti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zrušil aj závislý siedmy výrok o trovách účastníkov konania, pričom o trovách účastníkov v prvoinštančnom konaní aj odvolacom konaní v zmysle § 396 ods. 3 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí. 35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.). Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).