Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/82/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718200087 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6718200087.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobkyne U. O. V., nar. XX. 7. XXXX, trvale bytom XXX XX I., O. - I. XX, zastúpenej splnomocnenou advokátkou JUDr. Alžbetou Slašťanovou, advokátska kancelária so sídlom Žiar nad Hronom, Opatovská 783/4, proti žalovanému V. W., IČO: XX XXX XXX, so sídlom O., B., ktorý bol vymazaný z obchodného registra dňa 9. 8. 2017, o zaplatenie 7.839 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 11C/1/2018-27 zo dňa 12. 2. 2018, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu 22. 12. 2017 navrhla pokračovať v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/198/2014, v ktorom okresný súd rozsudkom sp. zn. 14C/198/2014 zo dňa 7. 3. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. 4. 2017, zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. PV-A/0711/0048 zo dňa 6. 12. 2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a mediačnej, a.s. Bratislava vo veci zaplatenia sumy 6.591,97 € s príslušenstvom, s odôvodnením, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je neplatná. V rámci predmetného návrhu žalobkyňa zároveň navrhla, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 7.839 € z titulu bezdôvodného obohatenia. Sudkyňa Q.. I. R., ktorá je zákonnou sudkyňou v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 14C/198/2014, v úradnom zázname zo dňa 5. 1. 2018 uviedla, že podanie žalobkyne označené ako „Návrh na pokračovanie v konaní“ musí byť zapísané ako nový návrh, lebo konanie vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/198/2014 už bolo právoplatne skončené. Ďalej okresný súd obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. zistil, že žalovaný bol vymazaný z obchodného registra dňa 20. 7. 2017 (správne má byť „dňa 9. 8. 2017“ - poznámka odvolacieho súdu) . Táto spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. Bratislava. Vzhľadom k skutočnosti, že predmetom konania vedeného voči žalovanému pod sp. zn. 14C/198/2014 nebolo zaplatenie sumy 7.839 €, a žalobkyňa tento žalobný návrh voči žalovanému v rámci návrhu na pokračovanie v konaní uplatnila až dňa 22. 12. 2017, zatiaľ čo žalovaný zanikol už dňa 20. 7. 2017 (správne má byť „dňa 9. 8. 2017“ - poznámka odvolacieho súdu), bola žaloba o zaplatenie 7.839 € podaná voči neexistujúcemu subjektu, čo zároveň predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Vzhľadom k uvedenému okresný súd podľa § 161 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) konanie zastavil a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. 3. Proti uzneseniu okresného súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedla, že podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“) ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Zákonodarca v citovanom ustanovení upravil postup súdu po zrušení rozhodcovského rozsudku, teda po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo vyhovené žalobe na jeho zrušenie. Aplikačná prax pritom nebola jednotná, či by súd mal pokračovať v konaní bez návrhu alebo až na návrh. Žalobkyňa si pritom priklonila k názoru prezentovanému v publikácii F., J., B., M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, v zmysle ktorého výklad trvajúci na podaní nového návrhu nemá oporu v dikcii zákona a navyše tento výklad vedie k praktickým problémom z hľadiska zachovania účinkov pôvodnej rozhodcovskej žaloby. Zdôraznila, že nakoľko súd v primeranej lehote v konaní nepokračoval, žalobkyňa podala takýto návrh, pričom okrem pokračovania v konaní v rozsahu uvedenom v žalobe (žaloba na plnenie vydaná v rozhodcovskom konaní) uplatnila ďalší nárok meritórneho charakteru - vydanie bezdôvodného obohatenia. Konajúci súd následne vydal odvolaním napadnuté uznesenie, v ktorom miesto právnej úvahy ohľadne rozhodnej doby pre posúdenie charakteru vady konania uvádza len skutočnosť, že sa podľa zákonnej sudkyne v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku má jednať o nový návrh, ktorý má byť zapísaný pod novým číslom. Pridelenie novej spisovej značky je však len technickým úkonom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na ust. 43 ods. 1 ZRK je totiž zrejmé, že účinky žaloby zostávajú zachované, a teda k strate procesnej subjektivity žalovaného došlo v prebiehajúcom konaní. Ďalej uviedla, že ak je stranou sporu právnická osoba, jej zánik, spravidla výmazom z príslušného registra, spôsobuje vadu konania. Táto vada môže byť podľa okolností prípadu odstrániteľná alebo neodstrániteľná. O odstrániteľnú vadu konania ide v prípadoch, keď podľa hmotného práva zaniká právnická osoba s právnym nástupcom (ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade). O neodstrániteľnú vadu vtedy, ak právneho nástupcu podľa hmotného práva niet; v takomto prípade súd uznesením obligatórne konanie zastaví. Ak právnická osoba zaniká s právnym nástupcom, súd obligatórne vydá uznesenie o pokračovaní v konaní, a tak mal postupovať aj v prejednávanom prípade. V tejto súvislosti s poukazom na základné zásady CSP a judikatúru Ústavného súdu SR uviedla, že súd je povinný nebrániť uplatneniu práva na spravodlivý proces a zároveň má pozitívny záväzok vytvárať predpoklady pre uplatnenie tohto práva, a to aj v prípade, ak dôjde k situáciám, ktoré zákon nepredvídal. Vzhľadom k uvedenému navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 5. Podľa § 43 ods. 1 ZRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. 6. Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe (§ 147 ods. 1 a 3 CSP). 7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 8. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 161 ods. 2 CSP). 9. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 10. Odvolací súd preskúmaním kompletného spisového materiálu zistil, že žalobkyňa sa svojou žalobu doručenou okresnému súdu dňa 20. 2. 2014 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. PV- A/0711/0048 zo dňa 6. 12. 2013 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a mediačnej, a.s. Bratislava (ďalej aj „Rozhodcovský rozsudok“), ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalovanému 6.591,97 € z titulu zmluvy o úvere. Okresný súd Zvolen rozsudkom sp. zn. 14C/198/2014 zo dňa 7. 3. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. 4. 2017, Rozhodcovský rozsudok zrušil s odôvodnením, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je neplatná. Písomným podaním doručeným súdu 22. 12. 2017 žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/198/2014 a zároveň navrhla, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 7.839 € z titulu bezdôvodného obohatenia. Poukázala pritom na ust. § 43 ods. 1 ZRK v zmysle ktorého ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. 11. K uvedenému odvolací súd udáva, že ust. § 43 ods. 1 ZRK, ktorého aplikácie na prejednávaný prípad sa žalobkyňa domáhala, na jej nárok na zaplatenie sumy 7.839 € z titulu bezdôvodného obohatenia nedopadá, a to už len z dôvodu, že uvedený nárok si žalobkyňa voči žalovanému po prvý krát uplatnila až písomným podaním označeným ako „Návrh na pokračovanie v konaní“, ktoré bolo na súd podané až dňa 22. 12. 2017, zatiaľ čo rozhodnutie okresného súdu, ktorým bol Rozhodcovský rozsudok zrušený, nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 4. 2017. Povedané inak, okresný súd po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol zrušený Rozhodcovský rozsudok, mohol v konaní pokračovať len v rozsahu žaloby, resp. vzájomnej žaloby, ktoré boli predmetom rozhodcovského konania, nie však v rozsahu žaloby, ktorá bola podaná až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, a ktorú vo vzťahu k žalobe, ktorou žalovaný v rozhodcovskom konaní voči žalobkyni uplatnil svoju pohľadávku z úverovej zmluvy vo výške 6.591,97 € , možno považovať za vzájomnú žalobu. Na vzájomnú žalobu, podanú dňa 22. 12. 2017, sa však s poukazom na § 147 ods. 3 CSP primerane použijú ustanovenia o žalobe. Preto platí, že vzájomná žaloba musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa § 127 CSP a osobitné náležitosti žaloby podľa § 132 a nasl. CSP. Má riadne procesnoprávne a hmotnoprávne účinky žaloby, súd začína o tejto žalobe konať dňom, kedy bola súdu doručená, a z dôvodu, že o tejto žalobe súd koná rovnako, ako by bol ňou uplatnený nárok predmetom samostatného konania, musí smerovať voči subjektu, ktorý v čase jej podania má procesnú subjektivitu. Ak totiž strana sporu nemá procesnú subjektivitu v čase začatia konania (bez ohľadu na to, či sa konanie o tom-ktorom nároku začalo podaním žaloby alebo vzájomnej žaloby), súd je s poukazom na § 62 v spojení s § 161 ods. 2 CSP povinný konanie o takejto žalobe (či vzájomnej žalobe) zastaviť. V prejednávanej veci mal pritom okresný súd správne za preukázané, že k strate procesnej subjektivity žalovaného došlo ešte pred tým, ako bol nárok na zaplatenie sumy 7.839 € z titulu bezdôvodného obohatenia žalobkyňou uplatnený, hoci okresný súd nesprávne uviedol, že k strate procesnej subjektivity u žalovaného došlo dňa 20. 7. 2017, kedy bola spoločnosť žalovaného zrušená, aj keď správne mal uviesť, že s poukazom na § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka k strate jeho procesnej (i právnej) subjektivity došlo až dňa 9. 8. 2017, kedy bol žalovaný vymazaný z obchodného registra. Okolnosť, že žalovaný zanikol s právnym nástupcom, ako na to správne poukázala odvolateľka, by pritom bola rozhodná len v prípade, ak by k by k zániku žalovaného došlo počas konania založeného vzájomnou žalobou. Vtedy by súd postupoval podľa § 64 CSP, ktoré súdu v prípade straty právnej subjektivity strany sporu ukladá zisťovať existenciu právneho nástupcu strany a v prípade kladného zistenia pokračovať v konaní s týmto právnym nástupcom. Ak však strana sporu zanikne skôr, ako sa konanie začne, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a ktorého následkom bez ohľadu na existenciu právneho nástupcu takejto strany je zastavenie konania (k uvedenému pozri napr. R 65/1996, či R 45/2003). 12. Vzhľadom na všetko už vyššie uvedené neostávalo odvolaciemu súdu nič iné len odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že hoci bola žalobkyňa v odvolacom konaní neúspešná, žalovanému, ktorý nemá procesnú subjektivitu, v odvolacom konaní z tohto dôvodu žiadne trovy vzniknúť nemohli a ani mu ich náhradu nebolo možné priznať (k uvedenému pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 176/2016 a sp. zn. 6 Cdo 5/2017). 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).