Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/282/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718201541 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6718201541.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne Z. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. XX, XXX XX N., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37 756 508, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenému JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníková 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190 (adresa na doručovanie zásielok Pribinova 25, 811 09 Bratislava), o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 7Csp/18/2018-19 zo dňa 18. 04. 2018, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen v časti I. výroku, ktorým nariadeným neodkladným opatrením uložil zamestnávateľovi žalobkyne S. G. G., so sídlom P. M. XX, XXX XX G. G., IČO: XX XXX XXX, povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 12. 02. 2016, ktorú žalovaný uzavrel so žalobkyňou, z r u š u j e. II. Uznesenie Okresného súdu Zvolen v časti I. výroku, ktorým nariadeným neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 12. 02. 2016, ktorú uzatvoril so žalobkyňou, a v závislom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 18. 04. 2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorý uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 12. 02. 2016, ktorú uzatvoril so žalobkyňou. Taktiež rozhodol, že súčasný zamestnávateľ žalobkyne S. G. G., IČO: XX XXX XXX., so sídlom P. M. XX, XXX XX G. G., je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 12. 02. 2016, ktorú žalovaný uzatvoril so žalobkyňou (I. výrok). Zároveň rozhodol, že priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v rozsahu 100 % (II. výrok). 1. 2. V odôvodnení uznesenia prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyňa mu dňa 27. 03. 2018 doručila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky z jej mzdy, vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“) uzavretej medzi ňou a žalovaným v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 02. 2016, ktoré sú vykonávané prostredníctvom zamestnávateľa S. G. G., so sídlom P. M. XX, XXX XX, IČO: XX XXX XXX. Zároveň sa domáhala i náhrady trov konania v plnom rozsahu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že vydanie neodkladného opatrenia je pre ňu jediným riešením ako zabrániť zásahom do jej majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy, pričom prípadné práva veriteľa nebudú nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby sa zrážky vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, nakoľko danú zmluvu o úvere je potrebné v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať za spotrebiteľskú. Podľa jej názoru Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, v dôsledku čoho predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. 1. 3. Súd prvej inštancie mal na základe predložených listinných dokladov osvedčené, že medzi stranami sporu bola dňa 12. 02. 2016 uzavretá zmluva o úvere, ktorej súčasťou bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy slúžiaca na zabezpečenie pohľadávok žalovaného ako veriteľa z titulu poskytnutého úveru, pričom sa v súčasnosti vykonávajú zrážky zo mzdy žalobkyne, pretože žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne, aby za účelom vymoženia jeho pohľadávky začal tieto zrážky realizovať. Podľa názoru súdu prvej inštancie bola v predmetnom prípade splnená podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená správaním žalovaného, ktorý požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, v dôsledku ktorých dochádza k zásahu do majetkových práv žalobkyne, čo má nepochybne dopad na jej finančnú a sociálnu situáciu, a to všetko za situácie, kedy žalobkyňa spochybňuje výšku uplatnenej pohľadávky, ako aj spôsob jej uplatnenia. K uloženiu určitej povinnosti tretej osobe, ktorej nesvedčí vecná legitimácia vo veci samej (konkrétne zamestnávateľovi), súd prvej inštancie uviedol, že Civilný sporový poriadok uloženie povinnosti neodkladným opatrením tretej osobe nevylučuje, pričom predovšetkým z teleologického výkladu právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenie je nutné dospieť k záveru, že rôznorodosť súkromnoprávnych vzťahov a ústavná požiadavka na zabezpečenie efektívnej súdnej ochrany si v závislosti od okolností konkrétnej veci vyžaduje aj takýto zásah do práv. resp. záujmov tretieho subjektu. Pokiaľ by bola v predmetnej veci uložená len povinnosť žalovanému a žalovaný by napriek vykonateľnosti takéhoto výroku uloženú povinnosť nesplnil (napr. neoznámil zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy), žalobkyni by zostala len možnosť domáhať sa splnenia tejto povinnosti vykonaním exekúcie na nepeňažné plnenie, pričom medzitým by jej mohli byť stále vykonávané zrážky zo mzdy. Na základe uvedeného prvoinštančný súd uložil (presne špecifikovanému) zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť nevykonávať zrážky z jej mzdy a žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy. 1. 4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) na základe zásady úspechu tak, že nakoľko bola žalobkyňa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal nárok na náhradu týchto trov v rozsahu 100 %. 2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu podal žalovaný (prostredníctvom právnej zástupkyne) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že prvoinštančný súd uznesenie odôvodnil nedostatočne, najmä sa nevysporiadal s jeho argumentáciou a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobkyne, pričom povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. Ďalej mal za to, že v predmetnom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jej hmotnoprávny nárok vo veci samej. Taktiež poznamenal, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobkyňa mala možnosť si predmetnú dohodu preštudovať, bola poučená o jej dôsledkoch a mala možnosť ju odmietnuť, čo potvrdila a vyhlásila vlastnoručným podpisom. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splatná a možnosť veriteľa zabezpečiť si svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. Bol toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu hroziacej ujmy a neosvedčila, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by jej mohla vzniknúť značná a dokonca neodstrániteľná ujma. Nezrealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobkyne voči nemu vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne. Každá platba v prospech Zmluvy o úvere sa totiž pripočítava prednostne na istinu, a teda sa aj dohodnuté úroky následne vypočítavajú z nižšej sumy. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala uznesenie prvoinštančného súdu potvrdiť. Uviedla, že princípy zmluvnej autonómie a zmluvnej voľnosti musia byť v oblasti spotrebiteľskej agendy limitované v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany, inak by sa súkromné právo stalo prostriedkom neoficiálnej nadvlády dodávateľa nad spotrebiteľom. Pokiaľ žalovaný zdôraznil, že v Dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je uvedená možnosť odmietnutia a možnosť nesúhlasenia s ňou prostredníctvom zaškrtnutia krížika (čo má predstavovať prejav jej vôle vo vzťahu k samotnej dohode), nie je možné si nevšimnúť, že tieto kolónky sú zaznačené nie priamo ňou, ale mechanicky, za použitia určitého zariadenia. Poznamenala, že k otázke neprijateľnosti Dohody o zrážkach zo mzdy sa už obsiahlo vyjadrila v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zdôraznila, že neprijateľnosť inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských právnych vzťahoch je založená na skutočnosti, že veriteľovi umožňuje obísť ex officio súdnu kontrolu jeho nároku. 4. K uvedenému vyjadreniu žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný, pričom konštatoval, že v prípade, ak by sa pri každom predložení Dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi vyžadovalo rozhodnutie súdu, tento zabezpečovací inštitút by stratil svoju opodstatnenosť. Pokiaľ sa žalobkyňa snaží tvrdiť, že jednotlivé listiny podpisovala bez toho, aby sa s nimi oboznámila alebo bola o ich obsahu poučená, možno to považovať len za účelové vyjadrenia, ktoré nie je možné akceptovať. Žalobkyňa nebola navyše k podpisu Dohody o zrážkach zo mzdy donútená a došlo k nemu bez akéhokoľvek psychického alebo fyzického nátlaku. K spôsobu označenia vyjadrenia jej vôle (vyznačenie krížikom údaju „neodmieta“ a „súhlasí“) poznamenal, že údaje o osobe žalobkyne (osobné údaje, údaje o zamestnávateľovi, výške úveru, atď.), boli vyplnené v zmluve o úvere a aj v predmetnej Dohode o zrážkach zo mzdy žalobkyňou prostredníctvom počítača a nie rukou žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že údaje boli vyplnené na pokyn a so súhlasom žalobkyne. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie prvoinštančného súdu v časti I. výroku, ktorým nariadeným neodkladným opatrením špecifikovanému zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne, podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a v časti I. výroku, ktorým nariadeným neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 12. 02. 2016, ktorú uzatvoril so žalobkyňou, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 6. V zmysle ustanovenia § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 7. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí nevyhnutne obsahovať všeobecné náležitosti žaloby podľa ustanovenia § 132 CSP a zároveň kumulatívne osobitné náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť, trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 8. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní je súd viazaný žalobným návrhom, teda i návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd nemôže prekročiť žalobný návrh, resp. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a prisúdiť viac, resp. nariadiť neodkladné opatrenie vo väčšom rozsahu, než čoho sa žalobca domáha (§ 216 ods. 1 CSP). Ide o zásadu ne ultra petitum. Táto zásada platí nielen pri žalobnom návrhu ale aj pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 9. Petit neodkladného opatrenia formulovala žalobkyňa v Čl. IV návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto: ,,žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiada, aby Okresný súd Zvolen vydal nasledovné neodkladné opatrenie: I. Žalovaný POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 12. 02. 2016, ktorú žalovaný uzatvoril so žalobcom v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 02. 2016. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. (č.l. 3 spisu). 10. Z enunciátu nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva, že prvoinštančný súd okrem uloženia povinnosti žalovanému - zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uložil povinnosť aj tretej osobe, t.j. zamestnávateľovi žalobkyne - nevykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 12. 02. 2016 (časť I. výroku). 11. Na základe toho odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd postupoval v rozpore s petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v rozpore so zásadou ne ultra petitum, keď nariadeným neodkladným opatrením uložil povinnosť (i) tretej osobe (zamestnávateľovi žalobkyne). 12. Pretože voči zamestnávateľovi žalobkyne neboli splnené procesné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia (neexistoval návrh, ktorý by to požadoval), odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako uznesenie prvoinštančného súdu v časti I. výroku, ktorým nariadeným neodkladným opatrením uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy, podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť. 13. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 15. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov: 1/ ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, 2/ v prípade existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Zároveň súd musí zvážiť, či v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením neodkladného opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho cieľa a účelu neodkladného opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladal ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity. 16. Inštitút neodkladného opatrenia na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (inštitútu predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku) upúšťa i od koncepcie predbežného a dočasného charakteru poskytovanej ochrany, pretože pri súčasnej úprave nie je nevyhnutné, aby po nariadení navrhnutého neodkladného opatrenia nasledovalo konanie vo veci samej, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Taktiež súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 CSP), teda sa prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia, pričom určenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne 17. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd (ako už bolo vyššie uvedené) viazaný návrhom strany sporu, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo subjektívnymi právami (oprávneniami) uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel). 18. V prejednávanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zamedziť realizácii zrážok z jej mzdy, ktoré vykonáva jej zamestnávateľ (platiteľ mzdy) na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 12. 02. 2016, pričom tento účel vyplýva z jej dôvodnej obavy, aby v dôsledku ďalšej realizácie zrážok z jej mzdy nedošlo k zhoršeniu jej faktického postavenia. Pokiaľ však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa spochybňuje nielen Dohodu o zrážkach zo mzdy, ale i výšku samotného hlavného záväzku, ktorý má táto Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovať, potom podľa názoru odvolacieho súdu je dôvodné návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a upraviť pomery strán sporu. V opačnom prípade by žalobkyni (ktorá má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jej subjektívnych práv mala na ňu omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade pozastavenia zrážok zo mzdy. 19. Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, a preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v časti I. výroku, ktorým nariadeným neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 12. 02. 2016, ktorú uzatvoril so žalobkyňou, a v závislom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 20. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu. Nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna zásadná, eventuálne nezvratná ujma. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).