Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/288/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813206833 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6813206833.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudkýň JUDr. Klaudie Koskovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: H. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. R. XXX, zast. Centrom právnej pomoci so sídlom Bratislava, Námestie slobody 12, kancelária Rimavská Sobota, Námestie M. Tompu 2, IČO: 37 198 841, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom AK v Malinove, Slnečná 765/3 o vyhlásenie ustanovení úverovej zmluvy za neprijateľné zmluvné podmienky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 15. 12. 2015, č. k. 3C/140/2013 - 176, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 15. 12. 2015 č. k. 3C/140/2013 - 176 p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že neprijateľnými podmienkami zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 09. 2010 sú zmluvné dojednania nachádzajúce sa v čl. 5, čl. 11, čl. 13, v prvej vete čl. 15 a v druhej vete čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom vo výroku tieto konkrétne citoval. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení okresný súd poukázal na to, že čiastočným rozsudkom v tejto veci zo dňa 09. 09. 2014, č. k. 3C/140/2013 - 104 právoplatným dňa 06. 10. 2014 súd určil rozhodcovskú zmluvu uzavretú účastníkmi konania zo dňa 29. 09. 2010 za neplatnú, pričom rozhodnutie o zvyšnej časti predmetu konania bolo ponechané na konečný rozsudok. Súd po posúdení žalobného návrhu a konkrétnych namietaných zmluvných podmienok, ktoré žalobkyňa navrhla vyhlásiť za neprijateľné zmluvné podmienky, dospel k záveru, že niektoré z napadnutých ustanovení zmluvy (konkrétne z ustanovení všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy) sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to konkrétne čl. 5 VOP, čl. 11 VOP, čl. 13 VOP, prvá veta čl. 15 VOP, druhá veta čl. 17 VOP, ostatné napadnuté zmluvné dojednania (1., 3. - 4. vety čl. 4 VOP, čl. 6 VOP, čl. 8 VOP, čl. 10 VOP, čl. 14 VOP, čl. 16 VOP a čl. 18 VOP) nepovažoval súd za neprijateľné zmluvné podmienky. Konkrétne k čl. 5 VOP, ktorých predmetom bola dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a v prvej vete čl. 11 VOP uznanie dlhu uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy i uznanie dlhu sú inštitútmi na zabezpečenie záväzkov, ktoré musia byť urobené jednak písomne a majú závažné dôsledky pre dlžníka, spotrebiteľa. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa môže veriteľ priamo domáhať uspokojenia pohľadávky po predložení dohody platiteľovi mzdy alebo príjmu. Pokiaľ ide o uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, to zásadným spôsobom ovplyvňuje dôkazné povinnosti zmluvných strán v konaní, ako aj premlčaciu dobu. Vzhľadom na uvedené musia byť tieto zabezpečovacie inštitúty so spotrebiteľom individuálne dojednané, inak spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danej veci bola dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ako aj uznanie dlhu vo všeobecných podmienkach, žalobkyňa preto nemohla ovplyvniť obsah týchto ustanovení, nemohla zmluvu uzavrieť bez toho, aby uznala dlh, alebo súhlasila s dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Ustanovenie čl. 5 VOP a prvá veta čl. 11 VOP neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Tvrdenie žalovanej, že dohoda bola na samostatnom dokumente nebolo preukázané, žiadny dokument obsahujúci prejav vôle žalobkyne v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy (okrem všeobecných podmienok) predložený nebol. Súd preto vyvodil, že dohoda nebola dojednaná individuálne. 2. V druhej vete čl. 11 VOP, bolo dohodnuté, že časť poplatku za poskytnutie úveru (484 Eur) vo výške jednej tretiny predstavuje úrok (suma 161,33 Eur) a časť vo výške dve tretiny predstavuje náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (suma 322,66 Eur). Toto ustanovenie tiež nebolo individuálne dojednané a podľa názoru súd spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výška nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy je neprimeraná k výške úveru (500 Eur), naviac zmluva je na formulári používanom žalobcom opakovane, dopĺňajú sa len údaje o dlžníkovi, výške úveru a jeho splácaní. Súd zároveň poukázal aj na priebeh uzatvárania tejto zmluvy podľa výpovede žalobkyne, keď zmluva bola uzatváraná mandatárom v jeho aute za niekoľko minút bez podrobného oboznámenia žalobkyne so zmluvnými dojednaniami, pričom mandatár následne uzavrel rovnakým spôsobom zmluvy s ďalšími dvoma klientmi. Súd považoval za neprípustné za takýchto podmienok, aby spotrebiteľ platil tak vysokú sumu na úhradu administratívnych nákladov veriteľa alebo mandatára v súvislosti s uzavretím zmluvy. 3. K čl. 13 VOP, v ktorom sa nachádza dohoda o vyplnení zmeniek súd uviedol, že v čase uzavretia zmluvy sa na zabezpečenie úveru zmenkou vzťahoval § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle prechodného ustanovenia § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. bolo možné zabezpečenie dlhu zmenkou, zákonom bola stanovená maximálna výška, v akej môže byť zmenka vyplnená. Ustanovenie o vyplnení zmenky v čl. 13 VOP nezabezpečuje, aby zmenka bola vyplnená len týmto zákonným spôsobom. Naviac žalobkyňa bola na základe tohto ustanovenia povinná vystaviť veriteľovi blankozmenku bez toho, aby to bolo s ňou individuálne dojednané, opäť ide o inštitút zásadným spôsobom ovplyvňujúci postavenie dlžníka v súvislosti s možnosťou veriteľa domôcť sa plnenia, kedy sám veriteľ vypĺňa nevyplnené časti zmenky spôsobom, ktorý sám určil. Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah čl. 13 VOP a po vyplnení zmenky sa môže veriteľ domáhať plnenia len na základe zmenky bez preukazovania podmienok záväzkového vzťahu, na základe ktorého bola zmenka vystavená, ak dlžník nepodá kauzálne námietky. Súd vyvodil, že je nutné povinnosť vystaviť zmenku a podmienky vyplnenia zmenky dojednať individuálne, aby mal spotrebiteľ možnosť rozhodnúť sa, či chce k vystaveniu zmenky skutočne pristúpiť. Vzhľadom na túto skutočnosť považoval aj čl. 13 VOP za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebol zmluvnými stranami individuálne dojednaný a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 4. K čl. 15 prvá veta VOP súd uviedol, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom toto ustanovenie nebolo individuálne dojednané a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže umožňuje veriteľovi získať od sociálnej poisťovne citlivé informácie týkajúce sa žalobkyne, pričom nie je dôvod, aby sa veriteľ k takýmto informáciám dostal. Zo zákona o finančnom sprostredkovaní, ani zo zákona o bankách nevyplýva, že by boli dlžníci zo zmlúv o úvere povinní poskytovať veriteľom informácie podľa čl. 15 VOP. 5. K čl. 17 veta druhá VOP súd uviedol, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l) OZ, pretože toto ustanovenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dojednané a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa týmto dojednaním vzdáva vopred svojich práv a prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno na preukázanie toho, že nebol oboznámený s podmienkami zmluvy, pričom za iných okolností má dôkazné bremeno veriteľ, keďže vyhlásenie dlžníka, že bol so všeobecnými podmienkami formulárovej zmluvy oboznámený je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej obsah nemala možnosť žalobkyňa ovplyvniť. 6. Vzhľadom na tieto svoje závery vyhlásil súd prvej inštancie uvedené zmluvné podmienky za neprijateľné a vo výroku rozsudku uviedol celé ich znenie. 7. K ďalším zmluvným dojednaniam, ktoré žalobkyňa tiež žiadala určiť za neprijateľné zmluvné podmienky súd uviedol, že pokiaľ niektoré ustanovenie zmluvy je absolútne neplatným ustanovením pre jeho neurčitosť, nemožno posudzovať jeho obsah v tej súvislosti, či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa alebo nie a preto nemôže byť vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Týka sa to všeobecných podmienok čl. 4 veta 4. VOP a čl. 6 veta 4. VOP, ktoré súd považuje za absolútne neplatné podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Konkrétne v čl. 4 veta 4. VOP nie je jasné, či uvedená zmluvná pokuta je ďalšou zmluvnou pokutou, ktorú je dlžník povinný zaplatiť v prípade úhrady štyroch po sebe idúcich splátok, alebo ide o zmluvnú pokutu podľa prvej vety tohto článku, ktorú musí dlžník za týchto okolností uhradiť len v polovičnej výške. K čl. 6 veta 4. VOP - nárok na zmluvnú pokutu v prípade porušenia svojich povinností dlžníkom ustanovenie nešpecifikuje, o aké zmluvné povinnosti má ísť, takáto formulácia dohody zmluvnej pokute nespĺňa podmienky určitosti právneho úkonu. K ďalším zamietnutým článkom súd uviedol, že tieto nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (čl. 4 veta prvá a tretia, čl. 6 prvé tri vety VOP), obdobne ďalšie uvádzané články VOP s tým, že pokiaľ žalobkyňa niektoré ustanovenia za neprijateľné zmluvné podmienky považovala z dôvodu odkazu za mandatára súd vyvodil, že to samo o sebe nie je okolnosťou, ktorá by spôsobovala, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže aj napriek tejto úprave je dlžník vždy oprávnený plniť, príp. oznamovať priamo veriteľovi a tejto možnosti ho zmluva nezbavuje. 8. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd tak, že obaja účastníci konania boli v konaní takmer rovnako úspešní, preto postupoval podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 9. Proti rozsudku okresného súdu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), ods. 2 písm. d) a ods. 2 písm. f) OSP. 10. K posúdeniu zmluvy o úvere tvrdila, že žalobcom predložená zmluva nebola zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ani spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/208/2013 zo dňa 28. 08. 2013, v ktorom súd uviedol, že žalobca sa domáhal určenia absencií náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak ani jediným dôkazom nepoukázal, prečo by sa mala zmluva za spotrebiteľskú považovať. Domnieva sa, že tak je tomu aj v tomto prípade. 11. K čl. 11 VOP uviedla, že aj podľa rozhodovacej praxe u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Ide o výrazne vyššie podnikateľské riziko, preto sú aj úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky. Predmetný poplatok podľa názoru žalovanej nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je od doby poskytnutia peňažných prostriedkov dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Príslušný poplatok v dvoch tretinách predstavuje náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou, čo nevylučuje nárokovateľnosť splnenia tohto záväzku. Dojednanie takejto platby ako záväzku nad rámec podstatných náležitostí zmluvy o úvere zákonu neodporuje. Žalovaná tvrdí, že rozsudok je nepreskúmateľný a preto žalovanej došlo k odopretiu možnosti konať pred súdom. Argumentáciu súdu považuje za nepostačujúcu a nevyhovujúcu ustanoveniu § 157 ods. 4 OSP. Rozhodnutie o určení neprijateľných podmienok má závažné účinky a preto je vágne odôvodnenie takéhoto rozhodnutia neprípustné. 12. K čl. 5 VOP uviedla, že inštitút zrážok zo mzdy je upravený v § 551 Občianskeho zákonníka a je legitímnym prostriedkom slúžiacim veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. 13. K čl. 15 a 17 VOP uviedla, že si veriteľ môže podľa § 273 OZ dohodnúť s dlžníkom aj iné ustanovenia týkajúce sa zmluvy a po zakotvení do všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Obsah práv a povinností v obdobnom rozsahu a zodpovedajúcemu charakteru je na dohode strán a preto nemožno určiť ako neprijateľnú podmienku predmetné ustanovenie, nejde o hrubú nerovnováhu medzi vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý je v predmetnom konaní naviac pochybný. 14. K čl. 13 VOP, k tvrdeniu prvostupňového súdu o neindividuálnom dojednaní obsahu zmenky nepovažuje za dostatočne preukázané a naviac relevantné vzhľadom na obsah blankozmenky požadovaný zákonom. Zmenka slúži veriteľovi ako prostriedok smerujúci k náhradnému uspokojeniu veriteľovej pohľadávky, pokiaľ dlžník neplnil riadne. Remitent len využil vyplňovacie právo, ktoré mu prislúcha. Zabezpečiť zmenkou je možné všetko, čo je možné zabezpečiť inými zabezpečovacími prostriedkami. Individuálnemu dojednaniu obsahu zmenky zodpovedá aj podpis vystaviteľa na zmenke, ktorým prejavil súhlas so zmenkou a jej jednak zabezpečovacou ako aj platobnou funkciou. Navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala jednak na čiastočný rozsudok okresného súdu v tejto veci, v ktorom sa súd stotožnil s argumentáciou žalobkyne pokiaľ ide o spotrebiteľský právny vzťah. Bežnou praxou na Slovensku sa stalo, že veritelia obchádzali normy určené na ochranu spotrebiteľa tak, že spotrebiteľovi uvádzali v zmluve buď IČO spotrebiteľa, alebo mu výslovne vyznačovali, že účelom jeho úveru je jeho podnikanie, povolanie alebo zamestnanie a to aj v prípadoch, ak osoba nemala vôbec živnostenské oprávnenie ale toto síce mala, ale úver si brala výlučne za účelom uspokojovania osobných potrieb. Takáto nekalá obchodná praktika je zákonom zakázaná a úplne popiera zmysel § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorých rozhodujúci je skutočný účel úveru a nie formálne označenie účastníka zmluvy, alebo uvedenie formálneho účelu úveru v zmluve. O tom, že v danej veci si žalobkyňa brala spotrebiteľský úver s úmyslom použiť ho na osobné účely a potreby rodiny, svedčí skutočnosť, že v zmluve o úvere bolo okrem iného uvedené aj rodné číslo a číslo občianskeho preukazu žalobkyne. Naviac v čase podpisu zmluvy žalobkyňa nepodnikala, nemala registrovanú živnosť, čo bolo konštatované vo viacerých vyjadreniach, resp. na viacerých pojednávaniach podložené relevantnými dôkazmi. V danom vzťahu teda bola žalobkyňa v spotrebiteľskom postavení. V tejto súvislosti poukázala na viaceré súdne rozhodnutia. 16. K čl. 11 VOP uviedla, že predmetný administratívny poplatok je neprimeraný poskytovanému záväzku. Zmluvy sú štylizované, vopred typizované a v zásade sú používané pre široký okruh klientov. 17. K čl. 5 VOP žalobkyňa uviedla, že ustanovenie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nejde o samostatnú zmluvu o zrážkach zo mzdy, žalobkyňa sa pri podpise zmluvy nemohla s ňou vopred oboznámiť a nebolo jej ani oznámené, že takéto dojednanie je obsahom VOP. V kontexte bezúročnosti a bezpoplatnosti hlavného úveru, ako aj ďalších sankčných ustanovení VOP toto dojednanie spôsobuje, že si veriteľ môže nárokovať pohľadávku a jej príslušenstvo vo výške, ktorá odporuje zákonnej úprave. 18. K čl. 15 a 17 VOP uviedla, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko dovoľuje veriteľovi získať informácie osobného charakteru, ktoré podliehajú zákonu o ochrane osobných informácií. Naplnenie tohto ustanovenia predpokladá uzatvorenie zmluvy o úvere. Naviac veriteľ je oprávnený zastupovať dlžníka pred sociálnou poisťovňou. Rovnako ako v ďalších prípadoch nebola žalobkyňa o tomto ustanovení náležite upovedomená. K čl. 17 VOP poukázala na ustanovenie § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. 19. K čl. 13 VOP žalobkyňa odmieta interpretáciu neinformovaného podpisu na blankozmenke preukazujúcu individuálnosť dojednania vzhľadom na jej predtlač, ako aj predtlačené VOP. Žiada rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 20. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 21. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolacích námietok dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Prerokúvanú vec správne právne posúdil. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil s dôvodmi písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku v celom preskúmavanom rozsahu. Odvolacie námietky žalovanej neboli dôvodné a neboli spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozsudku. 22. Žalovaná ako prvé namietala proti posúdeniu vzťahu medzi sporovými stranami ako vzťahu spotrebiteľskému a to s poukazom na skutočnosť, že podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania. V tomto prípade žalobkyňa v zmluve uviedla, že úver potrebuje na účely zamestnania, túto skutočnosť vyznačila v žiadosti o úver, v zmluve o úvere a tiež aj vo vyplnenom dodatku. Odvolací súd k tejto námietke odkazuje predovšetkým na odôvodnenie súdu prvej inštancie v otázke posúdenia predmetnej úverovej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej na strane 10 napadnutého rozsudku a naviac zdôrazňuje, že hoci zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov majú vo vzťahu k Občianskemu zákonníku vzťah špeciálnej právnej úpravy, sú však zamerané na ochranu spotrebiteľa v zmysle jeho definovania v Občianskom zákonníku a iba realizujú ochranu vyplývajúcu zo všeobecnej právnej úpravy. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v prerokovanej veci ide o štandardný spotrebiteľský vzťah, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobkyňa bola v rozhodujúcom čase invalidnou dôchodkyňou a nepodnikala, nebola zamestnaná, nevykonávala žiadne povolanie. Peniaze potrebovala na súkromné účely. Pre posúdenie úverovej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je rozhodujúce, či dlžník tejto zmluvy konal pri uzatváraní predmetnej zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, či povolania. Fyzická osoba, ktorá nekoná ako podnikateľ, obchodník, dodávateľ, výrobca je spotrebiteľom za predpokladu, že druhou osobou je dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie toho, či ide o spotrebiteľský vzťah aj v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora dôležité nie je len naplnenie formálno-právnych hľadísk, ale aj materiálnej stránky, tzn. povahy a cieľa daného konkrétneho zmluvného dojednania. V danom prípade je nepochybná a podľa názoru odvolacieho súdu bez akýchkoľvek pochybností preukázaná skutočnosť, že žalobkyňa je v tomto vzťahu spotrebiteľkou a preto sa na ňu vzťahujú právne normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. 23. K ďalším odvolacím námietkam žalovanej k jednotlivým zmluvným dojednaniam, ktoré súd prvej inštancie vyhlásil za neprijateľné zmluvné podmienky, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v prípade každej z uvádzaných zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s tým, že pre zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, pokiaľ sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo, ak boli aj neprijateľné podmienky dojednané individuálne, to neplatí. Okresný súd pri uvedených podmienkach dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, v čom tá - ktorá podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ako aj to, prečo tieto podmienky nemožno považovať za individuálne dojednané. Závery súdu prvej inštancie v tomto smere považuje odvolací súd za dostatočne jasné, zrozumiteľné a v svojom dôsledku za vecne správne a správne právne posúdené. Konkrétne ide o článok 5 a prvú vetu článku 11 VOP - dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a uznanie dlhu, kde odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie v tom, že vzhľadom na charakter uvedených právnych inštitútov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú možnosti zmluvných strán a dôkazné povinnosti zmluvných strán v prípadnom konaní, rovnako aj premlčaciu dobu, mali byť preto so spotrebiteľom individuálne dojednané, v opačnom prípade spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že žalovaná nepreukázala, že by tieto podmienky boli individuálne dojednané. Správne preto okresný súd označil tieto zmluvné podmienky za neprijateľné (teda neplatné). Odvolací súd dodáva, že podľa všeobecnej úpravy inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy táto nevyžadovala schválenie súdom, platiteľ mzdy vyplácal uvedenú sumu momentom predloženia dohody veriteľom. To znamenalo nerovnovážny stav v neprospech dlžníka - spotrebiteľa a preto mala byť dohoda vyjednaná individuálne, inak ide o neprijateľnú podmienku. 24. Rovnako odvolací súd považuje za správny záver týkajúci sa článku 11 druhej vety VOP - poplatku za poskytnutie úveru, ktorý okresný súd považoval za spôsobujúci nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa vzhľadom na neprimeranú výšku nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy. Takýto záver sa týka aj článku 13 VOP - dohoda o vyplnení zmeniek. Odvolací súd súhlasí s tým, že vzhľadom na dôsledky vyplývajúce z tohto inštitútu bolo bez akýchkoľvek pochybností potrebné dojednať vystavenie zmenky a podmienky vyplnenia zmenky individuálne, pretože zabezpečenie úveru zmenkou zásadným spôsobom ovplyvňuje postavenie dlžníka v jeho neprospech, možno teda vyvodiť, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd dáva do pozornosti, že odvolanie je zamerané najmä na výšku zmluvného úroku, túto však okresný súd nehodnotil ako neprijateľnú. Za neprípustne vysoké označil náklady na vypracovanie zmluvy. Odvolací súd k tejto časti námietok uzatvára, že nespochybňuje nárok na zaplatenie vzniknutých nákladov, tieto však nemôžu byť neprimerane vysoké v porovnaní s výškou poskytnutého plnenia. 25. Pokiaľ ide o prvú vetu článku 15 VOP súhlasí odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie, že zmluvné dojednanie, ktoré umožňovalo veriteľovi získať od sociálnej poisťovne citlivé informácie týkajúce sa spotrebiteľky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebol žiadny dôvod, aby sa veriteľ k takýmto informáciám uvedeným spôsobom mal dostať. 26. K článku 17 druhá veta VOP správne poukázal súd prvej inštancie, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, nakoľko nebola so spotrebiteľkou individuálne dojednaná a tiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa vopred vzdal svojich práv a ktorým je na spotrebiteľa prenesené dôkazné bremeno, ktoré by inak mal niesť dodávateľ. 27. Odvolací súd tiež upozorňuje na ďalší vývoj legislatívy, konkrétne na zákon č. 102/2014 Z. z., ktorý o. i. za neprípustné označil zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bez jej individuálneho vyjednania ako aj zmenkou. 28. V zmysle uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, odvolacie námietky žalovanej vyhodnotil ako neopodstatnené a preto rozsudok s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ako úspešnej strane odvolacieho konania priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu. O ich výške bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. 30. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).