Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/22/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815208095 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6815208095.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Žiar č. 53, dieťa rodičov: matky Y. A., nar. 28.01.1985, bytom Goethestrasse 77, Offenbach am Main 630 67, Nemecko a otca W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. - Q.-O. 5, M. XX XXX, J., C. za účasti starých rodičov mal. dieťaťa: Y. R., nar. XX.XX.XXXX a T. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. XX, D., právne zast. W.. K. R., advokátkou so sídlom U. O., N. č. 3, v konaní o zmenu vyživovacej povinnosti a úpravu styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 5P/94/2015-328 zo dňa 27. 01. 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 5P/94/2015-328 zo dňa 27. 01. 2017 p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol (I. výrok). Rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 20.03.2013, č. k. 7P/167/2012 - 80 vo výroku o výživnom zo strany matky maloletého dieťaťa zmenil tak, že matka maloletého dieťaťa je povinná prispievať na výživu maloletej K. A., nar. 12.06.2004 výživné vo výške 160,- € mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Žiar č. 53, 982 01 Tornaľa a T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Žiar č. 53, 982 01 Tornaľa, počnúc dňom 15.04.2016 (II. výrok). Matke zameškané výživné za obdobie od 15.04.2016 do 30.01.2017 nevzniklo (III. výrok). Rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 20.03.2013, č. k. 7P/167/2012 - 80 vo výroku o výživnom zo strany otca maloletého dieťaťa zmenil tak, že otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletej K. A., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 160,- € mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Žiar č. 53, 982 01 Tornaľa a T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Žiar č. 53, 982 01 Tornaľa, počnúc dňom 15.04.2016 (IV. výrok). Otcovi za obdobie od 15.04.2016 do 30.01.2017 vzniklo zameškané výživné vo výške 572,- €, ktoré je povinný zaplatiť v splátkach vo výške 30,- € mesačne, splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (V. výrok). Otca oprávnil stretávať sa s maloletou K. vždy v kalendárnom týždni začínajúcom druhým pondelkom v mesiaci júl, v stredu a štvrtok v čase od 14:00 hod. do 15:30 hod. za prítomnosti aspoň jedného zo starých rodičov maloletého dieťaťa, Y. R., nar. XX.XX.XXXX a T. R., nar. XX.XX.XXXX, v mieste bydliska maloletého dieťaťa (VI. výrok). Otca zaviazal nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 1 000,28 € na účet Okresného súdu Revúca do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (VII. výrok). 2. K odvolaním napadnutej časti súd prvej inštancie uviedol, že predmetom tohto konania bolo jednak rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného, rozhodovanie o zvýšení výživného, na základe návrhu starých rodičov maloletého dieťaťa ako aj rozhodovanie o styku otca s maloletou K.. Keďže výživné rodičov voči maloletému dieťaťu už bolo upravené rozsudkom súdu zo dňa 20.03.2013, č. k. 7P 167/2012 - 80, súd prvej inštancie skúmal, či od posledného rozhodnutia došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia súdu o výživnom. Nie akákoľvek, ale len podstatná zmena pomerov či už na strane maloletého dieťaťa alebo výživou povinnej osoby predstavuje dôvod na zmenu rozhodnutia súdu o výživnom. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o určení vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Súd prvej inštancie mal za to, že od posledného rozhodnutia došlo aj k zmene pomerov na strane rodičov, aj na strane maloletého dieťaťa. Na strane rodičov tým, že matke maloletého dieťaťa stúpol zistený príjem zo sumy cca 1.000,- € na sumu okolo 1 350,- €, otcovi maloletého dieťaťa sa príjem čiastočne znížil - od marca 2016 na sumu striedavo mesačne 831,30 € a 859,01 € a od novembra striedavo každý druhý mesiac 1 650,30 € a 1 100,81 €. Túto zmenu by však súd prvej inštancie, prihliadnuc na odôvodnené nevyhnuté výdavky rodičom maloletého dieťaťa, nevyhodnotil ako takú, ktorá predstavuje dôvod na zmenu rozhodnutia súdu o výživnom, ak by sa zároveň nezmenili pomery na strane maloletého dieťaťa. Zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa je v tom, že mal. dieťa je ku dňu podania návrhu na zvýšenie výživného skoro o 3 a ku dňu rozhodnutia súdu skoro o 3,5 roka staršie, vyspelejšie a súčasný vek dieťaťa predpokladá vyššie výdavky na zabezpečovanie jeho potrieb. S ohľadom na vek dieťaťa v čase keď sa naposledy rozhodovalo o výživnom - 9 rokov a súčasný vek dieťaťa - 13 rokov súd prvej inštancie uviedol, že práve obdobie medzi 11. až 18. rokom vývoja dieťaťa je vývojovým obdobím, v ktorom dochádza k rýchlym vývojovým zmenám či už fyzického alebo psychického charakteru, s čím sú spojené aj zvýšené nároky na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa. Deti v tomto veku rýchlo rastú a dospievajú, preto je neustále potrebné dopĺňať im oblečenie a obuv. Dievčatá vo veku v priemer od 11 - 12 rokov majú zvýšené nároky na hygienu a kozmetiku, ale aj zvýšenú potrebu krajšie sa obliekať. Začínajú sa osamostatňovať, rastie potreba vytvárania nových sociálnych vzťahov najmä s rovesníkmi, s čím je spojená potreba poskytovania vreckového pre maloleté dieťa. Mesačné výdavky na zabezpečenie všetkých potrieb mal. K. okresný súd ustálil vo výške približne 320,- €. Tieto, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, zahŕňajú bežné potreby na dievčat jej veku (strava, oblečenie, obuv, hygiena), ktoré súd prvej inštancie ustálil vo výške 230,- € mesačne (okresný súd mal za to, že potreby dievčaťa vo veku mal. K. len málo líšia od potrieb dospelej mladej ženy), výdavky spojené s bývaním vo výške cca 47,- € mesačne, výdavky cestovné do školy vo výške cca 25,- € mesačne a výdavky na ostatné potreby - školské potreby, financovanie prípadných školských aktivít, výletov a vreckové, ktoré súd prvej inštancie ustálil v súhrnnej výške 20,- € mesačne. Z takto ustálených výdavkov na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa vyplynula potreba zvýšenie vyživovacej povinnosti voči nemu. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o tom, či je dôvodné zníženie, prípadne zvýšenie vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej K. vychádzal aj z možností a schopností rodičov, ako výživou povinných osôb. Vo vzťahu k otcovi mal súd prvej inštancie preukázané, že v čase posledného rozhodnutia súdu bol jeho priemerný mesačný príjem vo výške 1 200,- €. V čase podania návrhu mal podľa tvrdenia samotného otca jeho mesačný príjem predstavovať sumu okolo 1 250,- € v čistom, čo nepredstavuje žiadny pokles oproti príjmu otca v čase určovania vyživovacej povinnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec maloletého dieťaťa na prechodné obdobie cca jedného mesiaca - od 24.12.2015 do 01.02.2016 bol nezamestnaný, následne sa zamestnal prostredníctvom pracovnej agentúry Primus personal services, z ktorej v mesiaci február 2016 deklaroval a preukazoval príjem vo výške 177,95 €. Potom bol od 23.02.2016 opäť nezamestnaný. Od 05.03.2016 mu vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti a bola mu vyplácaná podpora v nezamestnanosti vo výške 27,71 € denne, čo predstavuje pri 30 dňovom mesiaci sumu 831,30 € a pri 31 dňovom mesiaci sumu 859,01 €. Od 16.11.2016 sa otcovi podpora v nezamestnanosti zvýšila ma sumu 35,31 € denne, čo pri 30 dňovom mesiaci predstavuje sumu 1 065, 30 € a pri 31 dňovom mesiaci sumu 1 100,81 €. 4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol len na tie výdavky otca maloletého dieťaťa, ktoré je nevyhnutné vynaložiť. Na tie, ktoré nie sú nevyhnutné neprihliadol, z dôvodu, že výživné na dieťa má pred nimi prednosť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Za nevyhnutné výdavky otca súd prvej inštancie pritom považoval len výdavky na zabezpečenie bežných potrieb otca vo výške 300,- € mesačne, výdavky na nájom do 05/2016, avšak len vo výške 150,- € a od mája 2016 vo výške 175,- € mesačne a výdavky na poistku auta vo výške 56,09 € mesačne (168,27/ štvrťročne) do 31.11.2015 a vo výške 49,82 € mesačne (149,46 €/štvrťročne) od 01.12.2015, čiže celkové výdavky vo výške cca 525,- € mesačne. Súd prvej inštancie neprihliadol výdavok otca na nájomnom vo výške 150,- €, resp. od narodenia mal. X. C. A. vo výške 175,- €. Otec podľa jeho tvrdenia uhrádza za neho a jeho manželku celú pomernú časť nájomného vo výške 300,- € a od narodenia dieťaťa 350,- €. Pritom nie je žiadny právny dôvod na to, aby otec plnil aj časť nájomného pripadajúcu na jeho družku, v súčasnosti už manželku, ktorá sa rovnakou mierou ako on podieľa na užívaní bytu a teda je povinná rovnakou mierou hradiť náklady s tým spojené. Aj keď od uzatvorenia manželstva s X. H. vznikla otcovi vyživovacia povinnosť aj voči manželke, vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom (teda aj voči mal. K.) má pred vyživovacou povinnosťou voči manželke prednosť. Preto súd prvej inštancie výdavok otca v tejto časti nájomného nepovažoval za nevyhnutný. Súd prvej inštancie tiež neprihliadol na výdavky otca spočívajúce v mesačných splátkach úverov. Otec neuviedol a nepreukázal na aký účel boli finančné prostriedky získané týmito úvermi použité, preto okresný súd nemohol uzavrieť, že tieto výdavky otca sú nevyhnutné. Súd síce je v konaní starostlivosti o maloleté deti povinný zisťovať skutočný stav veci a za týmto účelom môže vykonávať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, na zistenie skutočného stavu veci však potrebuje súčinnosť účastníkov, ktorí sú v zmysle § 32 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku povinní súdu pravdivo uvádzať skutkové tvrdenia potrebné na rozhodnutia a predkladať o svojich tvrdeniach dôkazy. Niektoré skutočnosti, najmä ak sa týkajú výdavkov výživou povinných osôb súd bez ich súčinnosti zistiť nemôže. Tak tomu je aj ohľadne použitia finančných prostriedkov z úverov otca maloletej Evelíny. Na výdavok spočívajúci splátku úveru vo výške 380,43 € súd prvej inštancie neprihliadol ani z dôvodu, že úver, ktorý otec maloletej zobral vo výške nie menej ako 21 602,03 € (čo podľa upomienky banky zo dňa 25.05.2016 je zostatok dlhu na úvere) a ktorý sa zaviazal splácať splátkami vo výške 380,43 € mesačne predstavuje neprimerané majetkové riziko, ktoré otec ako výživou povinná osoba na seba zobral. Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu a najmä maloletému dieťaťu primárnou rodičovskou povinnosťou a je neprípustné, aby sa jej rodič zbavil, resp. ju neplnil v požadovanom rozsahu len z dôvodu, že na seba zoberie neprimerané majetkové zaťaženie v podobe rôznych úverov. Rodič musí mať vždy na zreteli prvoradosť a prednosť vyživovacej povinnosti pred jeho ostatnými výdavkami (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Pokiaľ sa rozhoduje pre úver, musí počítať s tým, že je v prvom rade povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči deťom (najmä maloletým) a to v dostatočnej miere, s ohľadom na ich odôvodnené potreby. S ohľadom na túto skutočnosť je povinný zvažovať aj svoju schopnosť úver splácať. Keďže otec mal. K. úver, splátka ktorého predstavuje sumu 380,43 € neuvádzal ako svoj výdavok v čase predchádzajúceho rozhodovania, tento musel zobrať v čase od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti. Pritom ani v čase posledného určenia vyživovacej povinnosti ani od tohto času do súčasnosti otec nedosahoval taký príjem, ktorý by mu umožnil splácať úver splátkami vo výške 380,43 € bez toho, aby to ovplyvnilo jeho schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej K.. M. predmetný úver predstavuje neprimerané majetkové riziko, ktoré otec na seba zobral, na základe čoho súd prvej inštancie na výdavok otca vyplývajúci z takéhoto neprimeraného majetkového rizika neprihliadol. 5. Na záver súd prvej inštancie konštatoval, že starí rodičia maloletej K. podali návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu 15.04.2015. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd môže priznať výživné odo dňa začatie súdneho konania. V apríli 2016 mal otec maloletej K. preukázateľný príjem z podpory v nezamestnanosti vo výške 831,30 € a v mesiaci s počtom dní 31 vo výške 859,01 €. Súd prvej inštancie mal za to, že pri takomto príjme a pri nevyhnutných výdavkoch vo výške 525,- €, zostane otcovi suma približne 320,- € mesačne. Preto ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach otca z tejto sumy prispievať na výživu maloletej K. výživné, aké zodpovedá jej odôvodneným potrebám, teda 160,- € mesačne a to aj pri zohľadnení druhej vyživovacej povinnosti, ktorá otcovi vznikla 08.05.2016 voči mal. Adriane C. H.. O to viac je v možnostiach a schopnostiach otca takého výživné platiť v súčasnosti, keď sa od novembra 2016 jeho príjem z podpory v nezamestnanosti ešte zvýšil na sumu 1 065,30 € resp. 1 100,81 € mesačne. Pri určení vyživovacej povinnosti okresný súd v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine prihliadol tiež na skutočnosť, že otec nijakým iným spôsobom nezabezpečuje starostlivosť o maloletú K., neprispieva jej nad rámec súdom doteraz určeného výživného, nezakupuje jej žiadne dary vo sviatky, resp. na Vianoce, nestretáva sa s ňou, ani sa s ňou iným spôsobom (mailom resp. telefonicky nekontaktuje). Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca, súčasne zamietol jeho návrh na jej zníženie. Keďže súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť otca zvýšil odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného (15.04.2016), vznikol mu za obdobie od 15.04.2016 do 30. 01.2017 na výživnom dlh vo výške 572,- € (9 x 60,- € za mesiace máj 2016 až január 2017 + pomerná časť výživného za obdobie od 15.04.2016 do 30.04.2016 vo výške 32,- €). Vzhľadom na skutočnosť, že otec nedisponuje finančnou rezervou, z ktorej by zameškané výživné mohol uhradiť jednorazovo, umožnil mu toto splácať v splátkach po 30,- €, pričom takýmto spôsobom dlh na zameškanom výživnom vyrovná v priebehu 20 mesiacov. Zároveň určil, že omeškanie s plnením jednej splátky zameškaného výživného má za následok zročnosť celého plnenia. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletej. Podľa otca súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal jeho situáciu, nakoľko je nezamestnaný a vychováva ešte jedno dieťa. Žiadal, aby odvolací súd presnejšie preskúmal danú vec. Poukázal na skutočnosť, že v Nemecku a ani na Slovensku nevlastní žiadny majetok, ako aj na skutočnosť, že starí rodičia maloletej kupujú drahé matrace, notebook, telefón a nosia ju na dovolenky. Ďalej uviedol, že na určené výživné vo výške 100 Eur si musí požičiavať od svojich rodičov. Na záver zdôraznil, že nevie presne určiť kedy bude môcť pracovať, nakoľko má aj zdravotné problémy. 7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca vyjadril, pričom uviedol, že nemá námietky voči rozsudku súdu prvej inštancie a s jeho rozhodnutím súhlasí. 8. Matka sa k odvolaniu otca rovnako vyjadrila, pričom súhlasila s napadnutým rozsudkom a odvolanie otca maloletej považovala za bezdôvodné. 9. Starí rodičia maloletej sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k odvolaniu otca tiež vyjadrili, pričom zastávali názor, že súd prvej inštancie vec správne posúdil, pričom v rámci dokazovania podrobne preskúmal pomery otca ako povinného rodiča. Poukázali na skutočnosť, že pokiaľ otec odvolanie dôvodil tým, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal jeho finančnú situáciu, s predmetným názorom nemohli súhlasiť, s poukazom na rozsiahle dokazovanie, v rámci, ktorého bolo náležite preukázané, že otec svoju finančnú situáciu účelovo skresľuje v snahe znížiť výšku výživného upravenú rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 7P/162/2012 zo dňa 20. marca 2003. Pokiaľ otec v odvolaní ďalej uviedol, že maloletej sú zakupované drahé matrace, notebook, telefón, dovolenky a podľa názoru otca to nemá nič s výživným spoločné, starí rodičia s názorom otca nemohli súhlasiť. Súd prvej inštancie sa v rámci konania zaoberal primárne odôvodnenými potrebami maloletej, pričom vo všeobecnosti možno za odôvodnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené nielen s výživou, ale aj s ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Starí rodičia ďalej uviedli, že otec sa žiadnym spôsobom nepodieľal na zariadení izby maloletej u starých rodičov, nezaujímal sa o to či má maloletá vôbec na čom spať, naproti tomu však v odvolaní vyhodnocuje kúpu matraca pre maloletú ako akýsi nadštandard. Otec sa ďalej podľa nich nezaujímal o odôvodnené potreby maloletej, či maloletá nie je utláčaná, ale sa len obmedzil na plnenie si vyživovacej povinnosti vo výške 100 Eur, ba dokonca sa mu to javí ako privysoké, nehľadiac na prvoradé záujmy maloletej. Hodné osobitého zreteľa je podľa starých rodičov i to, že rámec odôvodnených potrieb sa vekom dieťaťa rozširuje. Otec si podľa nich neuvedomuje, že vekom maloletej jej odôvodnené potreby vzrástli, kedy výučbový systém si vyžaduje prácu s počítačom, ktorý je zdrojom informácií, analogicky zakúpenie notebooku nemožno hodnotiť ako nadštandard, ak ide o bežnú odôvodnenú potrebu súvisiacu s výučbovým systémom. Pokiaľ otec v odvolaní uvádzal, že si musí požičiavať financie od rodičov, pretože mu nepostačuje dávka od úradu práce v Nemecku, odvolací súd si podľa starých rodičov musí vytvoriť objektívny názor o tom, či dávka v nezamestnanosti vo výške od 1065,30 Eur do 1100,81 Eur je sumou nepatrnou, ktorá by nepostačovala na pokrytie výživného otca voči maloletej v súdom určenom rozsahu t. j. 160 Eur. Takto určené výživné otcovi za žiadnych okolností neprivodí vznik existenčných problémov, pričom pokiaľ otec vedel, že má vyživovaciu povinnosť mal tomu prispôsobiť svoj životný štandard, kde z dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu je zrejmé, že so súčasnou manželkou bol pri mori, dokáže si prefinancovať nákladné tetovania, ktoré nie sú k životu nevyhnutné, t. j. okrem okrasnej funkcie inú funkciu neplnia a zakupuje si drahé módne ošatenie. Maloleté dieťa má podľa nich právo podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča, kde rovnako má právo na ošatenie v štandarde aký ho má otec, pričom maloletá žije v skromných pomeroch, kde snahou otca je tieto pomery ešte znížiť. Na záver poukázali na skutočnosť, že otec opomenul, že je povinný správať sa zodpovedne tak, ako to vyplýva zo zákona o rodine a využiť všetky nástroje a možnosti, aby si zabezpečil také príjmy, ktoré zodpovedajú jeho objektívnym schopnostiam a možnostiam v snahe zabezpečiť si prostriedky pre plnenie zákonnej povinnosti voči maloletej. Pokiaľ si teda otec zvolil cestu poberania dávok v nezamestnanosti, ide o jeho nezodpovedný prístup, pričom za daných podmienok súd prvej inštancie vec správne posúdil a návrh otca na zníženie výživného ako neopodstatnený zamietol. Vzhľadom nato, že súd prvej inštancie v konaní neuplatnil princíp potencionality príjmu otca a vychádzal výhradne z jeho aktuálnych pomerov, mali starí rodičia zato, že výška výživného 160 Eur je primeranou, v prvoradom záujme maloletej zohľadňujúca tak pomery otca, ako i maloletej. S prihliadnutím na všetko vyššie uvedené, považovali odvolanie otca za neopodstatnené a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 10. Uznesením zo dňa 08. 06. 2017 súd prvej inštancie otca maloletej vyzval, aby svoje odvolanie zo dňa 08. 02. 2017 doplnil o uvedenie, v akom rozsahu napáda rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 5P/94/2015-328 zo dňa 27.01.2017 a o uvedenie odvolacieho návrhu. 11. Otec maloletej podaním doručením súdu prvej inštancie dňa 01. 08. 2017 svoje odvolanie doplnil tak, že uviedol, že sa odvolával preto, lebo jeho bývalí svokrovci chcú, aby na dcéru platil viac. Poukázal na skutočnosť, že jeho terajšia manželka čaká druhé dieťa a že v máji tohto roka začal pracovať, pričom s terajšou manželkou už žijú zvlášť od jeho rodičov. K styku s dcérou uviedol, že mu ju starí rodičia nedávajú a ani nechcú dávať. Na záver uviedol, že prosí súd aby už rozhodol, pretože má novú rodinu a nemieni sa s bývalými svokrovcami a exmanželkou naťahovať. 12. Starí rodičia maloletej sa k doplnenie otca vyjadrili, pričom uviedli, že otec doplnenie odvolania dôvodil tým, že sa zmenili pomery na jeho strane, nehľadiac pritom na to, že k podstatnej zmene pomerov došlo primárne na strane maloletej. Zastávali názor, že súd prvej inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom až po rozsiahlom dokazovaní dospel k záveru tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd prvej inštancie podľa nich svoje rozhodnutie rozsiahlo odôvodnil s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane maloletej, zhodne aj pomerov na strane otca, ktorý vykazoval vysokú dávku v nezamestnanosti (od 1.065,30 Eur do 1.100,81 Eur) v Nemecku a mal neprimerané výdavky, na úkor maloletej. Odvolaciemu súdu dali do pozornosti, že v rámci doplnenia odvolania otec uviedol, že so svojou súčasnou manželkou už žijú zvlášť od rodičov, hodné osobitého zreteľa je to, že v čase rozhodovania súdu žil otec so svojou manželkou u rodičov. Pomery otca sa teda analogicky museli zlepšiť už pred podaním doplnenia odvolania v opačnom prípade by nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach osamostatniť sa. V dôsledku zlepšenia svojej ekonomickej situácie otec zvýšil svoj životný štandard na úkor odôvodnených potrieb jeho prvorodenej dcéry mal. Evelin. Zásadné podľa starých rodičov je, že otec poukázal na potreby svojej novej rodiny bez tohto, aby si uvedomoval, že vyživovacia povinnosť voči mal. Evelin mu ostala zachovaná. Maloletá rastie a tak sa zvyšujú jej nároky a odôvodnené potreby. Z tohto dôvodu mali za to, že pokiaľ sa za súčasného stavu otcovi podarilo zamestnať sa, jeho príjem musí byť ešte vyšší než boli dávky v nezamestnanosti v Nemecku, pričom zvyšuje životnú úroveň svojej novej rodiny, na ktorú opakovane poukazuje. Zdôraznili, že pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticky aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny. 13. K doplnenému odvolaniu sa vyjadril aj kolízny opatrovník, pričom uviedol, že nesúhlasí s odvolaním otca maloletej a považuje ho za bezdôvodné. Kolízny opatrovník ďalej nemal námietky voči odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Revúca a s jeho rozhodnutím súhlasil. 14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte len ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 15. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď rozhodol v zmysle enunciátu rozsudku. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. 18. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k podanému odvolaniu krajský súd naviac dodáva: 19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 20. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. 21. Pokiaľ ide o skutkové závery okresného súdu, na základe ktorých okresný súd dospel k tomu, že nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného pre maloletú a naopak je potrebné výživné zvýšiť, s týmito sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 22. Podľa ust. § 78 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. 23. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine. 24. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá kritériám podľa ust. § 62 resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 25. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 20.03.2013, č.k. 7P/167/2012-80, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2013 a vykonateľnosť dňa 28.05.2013, bola maloletá Evelína A., nar. XX.XX.XXXX zverená do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov Ildikó R., nar. 08.XX.XXXX a T. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Žiar 53 a otcovi a matke bola uložená povinnosť platiť na maloletú výživné v sume po 100 eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám starej matky. V predmetnom konaní vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp.zn. 7P/167/2012 rozhodoval okresný súd o návrhu otca doručeného súdu prvej inštancie dňa 11.12.2015 na zníženie výživného a na úpravu styku a o návrhu starých rodičov doručeného súdu prvej inštancie dňa 25.03.2016 na zvýšenie výživného. 26. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery. Tak, ako konštatuje súd prvej inštancie, naposledy bolo rozhodované o výživnom v roku 2013 a uplynutím doby troch rokov ku dňu rozhodnutia súdu došlo k podstatným zmenám na strane maloletej, jednak nástupom maloletej na druhý stupeň základnej školy. Pod odôvodnenými potrebami maloletej je treba vidieť potreby na stravovanie, bývanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, potreby súvisiace so vzdelávaním, mimoškolskými aktivitami, ako aj mimoriadne potreby, ktoré sa v jej živote vyskytnú. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie správne posúdil, pričom odvolací súd súhlasí aj s jeho stanoviskom, že výška výživného na maloletú K. v sume 160 Eur od každého rodiča je primeraná veku a potrebám maloletej a zodpovedá schopnostiam a možnostiam obidvoch rodičov. Tu je potrebné zdôrazniť, že starý rodičia maloletej náklady na zabezpečenie jej potrieb riadne preukázali. Pokiaľ otec namieta výdavky na maloletú, odvolací súd poznamenáva, že výška zvýšeného výživného na maloletú zohľadňuje bežné výdavky na dieťa. Neobstojí odvolacia námietka otca, ktorou poukazuje na výšku svojho mesačného príjmu, nemožnosť zamestnať, keďže prvoradou povinnosťou každého rodiča je prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť a zariadiť si svoje záležitosti tak, aby povinný rodič dokázal prispievať výživným v primeranej výške, pravidelne a včas. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek pohľadávkami. Odvolací súd nemohol akceptovať odvolaciu námietku otca vzťahujúcu sa k posúdeniu jeho nezamestnanosti, nakoľko už v doplnení svojho odvolania uviedol, že už zažal pracovať. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec je v produktívnom veku, schopný vykonávať prácu a zabezpečiť si tak vyšší príjem, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ho zdravotný stav obmedzoval vo výkone práce. Pokiaľ mu jeho zamestnanie nezabezpečuje prijateľnú životnú úroveň a pravidelný mesačný príjem, z ktorého dokáže prispievať na výživu svojej maloletej dcéry primeranou sumou zodpovedajúcou jej veku a zabezpečeniu odôvodnených potrieb, má možnosť zmeniť svoju prácu a zabezpečiť si dostatočný príjem a zvýšiť životnú úroveň nielen sebe, ale aj svojej maloletej dcére. Otec si musí byť vedomý svojich záväzkov k maloletej a plnenia svojich povinností voči nej. 27. Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že výživné je osobne, ako aj časovo nezastupiteľné plnenie rodičov voči deťom, keďže rodičia majú túto povinnosť priamo zo Zákona o rodine a sú preto povinní vyvinúť všetko úsilie, aby výživné, ktoré pokryje aspoň najzákladnejšie potreby detí, plnili. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto otec detí je povinný pred plnením si svojich osobných potrieb zabezpečovať predovšetkým vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére, ktorá je povinnosťou prioritnou a namiesto rodiča nezastupiteľnou. Úlohou súdu v takomto konaní je zisťovať, či od poslednej úpravy výživného došlo k závažnej zmene pomerov u niektorého z účastníkov konania, ktorá by bola dôvodom na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom, pričom prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Odvolací súd má v tejto súvislosti zato, že okresný súd správne vyhodnotil možnosti a schopnosti otca, ako aj majetkové pomery starých rodičov maloletej a odôvodnené potreby maloletej. Rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol návrh na zníženie výživného a návrhu na zvýšenie výživného vyhovel, považuje za správne a dostatočne odôvodnené. 28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 29. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania 30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).