Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/134/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816010161 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6816010161.2 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 10. januára 2018, prejednal odvolanie obžalovaného S. C., proti rozsudku Okresného súdu Revúca z 06.09.2017 sp.zn. 2T/77/2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. C. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný S. C. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 02.06.2015 okolo 20.00 h v M. na ul. M. v bytovom dome č. XXX počas návštevy v byte O. N., nar. XX.XX.XXXX mu zo zásuvky stola odcudzil mobilný telefón zn. SONY XPERIA E1 s IMEI: XXXXXXXX- XXXXXX-X, následne došlo k jeho založeniu v M. v záložni patriacej spoločnosti Echo - profin s.r.o. Košice za sumu 15,- Eur, čím svojím konaním spôsobil O. N. majetkovú škodu vo výške 100,- Eur, pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 19.10.2014 bol Obvodným oddelením PZ Jelšava v blokovom konaní postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená blokom č. 16006987 pokuta vo výške 20,- Eur. Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia vo výmere šesť mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol výkon trestu podmienečne odložený s tým, že podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba vo výmere 12 mesiacov. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré dodatočne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, samotné odvolanie je podané v mene obžalovaného obhajcom s prihliadnutím na skutočnosť, že hlavné pojednávanie sa vykonalo v konaní proti ušlému, rovnako ako aj odvolacie konanie, nakoľko nebolo možné zistiť pobyt obžalovaného, pohybuje sa zrejme v zahraničí, posledné známe adresy neviedli k doručeniu písomností a predvolaní a je teda zrejmé, že obžalovaný sa vyhýba trestnému konaniu a nemá záujem zúčastniť sa hlavného pojednávania a využiť svoje práva obvineného, preto v predmetnej veci bol prvostupňovým súdom ustanovený obhajca. Podľa obhajcu sú splnené zákonné podmienky na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, pretože podľa jeho názoru obvinený v prípravnom konaní popieral spáchanie trestnej činnosti. Priznal, že obžalovanému zobral predmetný mobilný telefón kritického dňa, ale podľa jeho výpovede 08.03.2016 ho o to požiadal samotný poškodený O. N., aby tento mobil vzal k sebe, pritom neuviedol žiadnu logickú argumentáciu, prečo by mal poškodený obžalovaného žiadať pre takýto postup. Pokiaľ poškodený O. N. vo svojich výpovediach tvrdí, že obžalovaný mu bez jeho vedomia vzal predmetný uvedený telefón, v dôsledku požitia alkoholických nápojov si nepamätal tú skutočnosť, ktorú uvádza obvinený, že ho požiadal, aby vzal obžalovaný k sebe predmetný mobil. Taktiež ďalší tam prítomní svedkovia v kritický deň požívali s poškodeným alkoholické nápoje, odchádzali aj na WC a mimo miestnosti, kde sa inak všetci štyria tam prítomní zdržiavali a nemuseli zaregistrovať tú skutočnosť, že poškodený N. ho požiadal, aby vzal mobil k sebe. Títo svedkovia spolu s poškodeným tiež požívali alkoholické nápoje a mohlo sa stať, že v dôsledku požitých alkoholických nápojov si na túto skutočnosť nepamätali. Za týchto dôkazných okolností teda jednoznačne obžalovaného vina nebola preukázaná a v pochybnostiach by mal súd rozhodnúť v prospech obžalovaného jeho oslobodením spod obžaloby. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa v konaní proti ušlému vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania. V dôvodoch vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, a to v súlade s ust. § 2 ods. 12 a § 168 ods. 1 Tr. por. Súhrn zabezpečených dôkazov vedie aj odvolací súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti tak, ako ju ustálil súd prvého stupňa vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne, obsiahlo a právne relevantným spôsobom vyhodnotil dôkazy a vysporiadal sa s nimi tak, aby bol napadnutý rozsudok dostatočne zrozumiteľný a preskúmateľný, odvolací súd si tieto postupy osvojil, stotožňuje sa s nimi a v ďalšom preto na ne iba poukazuje. Reagujúc na odvolanie obžalovaného, resp. obhajcu obžalovaného, musí odvolací súd konštatovať, že s uvedenou argumentáciou sa v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal už súd prvého stupňa a obhajoba obžalovaného v prípravnom konaní jednoznačne bola vyvrátená výpoveďami jednak poškodeného, ale aj ostatných prítomných svedkov, vrátane družky ako svedkyne obžalovaného, v ktorých dôkazoch niet zásadných rozporov a vedú k jednoznačnému záveru, ktorú skutočnosť nepopiera ani sám obžalovaný v prípravnom konaní, že bol to on, ktorý odniesol z bytu poškodeného jeho mobil. Že to bolo bez jeho vedomia svedčí nielen výpoveď samotného poškodeného, ale aj svedkov, ktorí boli v čase skutku v byte poškodeného, následne sa aj od samotného obžalovaného a ďalších skutočností dozvedeli o krádeži predmetného mobilu práve obžalovaným a nakoniec v dôsledku toho aj družkou obžalovaného, ktorá založila predmetný mobil v záložni v záujme údajného dočasného získania finančných prostriedkov, ktoré v domácnosti v kritickom čase chýbali. Správne bolo potom konanie obžalovaného ustálené v zmysle skutkovej vety napadnutého rozsudku a podradené pod príslušné ustanovenie Trestného zákona v zmysle prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., ktorý je úmyselným prečinom a aj z tohto pohľadu subjektívnej stránky je nesporné, že sa zmocnil predmetného mobilu v úmysle získať zaň finančné prostriedky a nevrátiť ho, resp. za týmto účelom odňal tento mobil z dispozície poškodeného bez jeho vedomia a súhlasu. Vo výroku o treste nenašiel odvolací súd taktiež žiadne pochybenie, keď obžalovanému bol uložený trest v základnej sadzbe podľa trestného činu, pre ktorý bol uznaný za vinného a odsúdený, ide o trest skôr mierny a výchovný pri dolnej hranici trestnej sadzby, ako aj s určením skúšobnej doby na dolnej hranici trestnej sadzby, s prihliadnutím na všetky významné skutočnosti v zmysle § 34 Tr. zák., ktorými sa riadi v zásadných smeroch v rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku žiadne pochybenie, tento považuje za zákonný a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.