Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/295/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817200704 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6817200704.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Slovenská republika - Okresný úrad Rimavská Sobota, Nám. Mihálya Tompu 2, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému Pozemkové spoločenstvo Nandraž, so sídlom 049 61 Nandraž 2, IČO: 35 671 181, právne zastúpeného JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, o zrušenie pozemkového spoločenstva, o uloženie povinnosti vymenovať likvidátora a oznámiť likvidátora Okresnému úradu Rimavská Sobota a o uloženie povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 6C/2/2017-12 zo dňa 01. februára 2017 takto r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým konanie o zrušenie pozemkového spoločenstva (žalovaného) a o uloženie povinnosti žalovanému vymenovať likvidátora a oznámiť likvidátora Okresnému úradu Rimavská Sobota zastavil (I. výrok) a vo výroku, ktorým v tejto časti postúpil spis Okresnému úradu Rimavská Sobota, pozemkovému a lesnému odboru (II. výrok) p o t v r d z u j e . II. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (III. výrok) a vo výroku o trovách konania (IV. výrok) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 6C/2/2017-12 zo dňa 01. februára 2017 konanie o návrhu v časti, v ktorej sa žalobca podaným návrhom domáhal zrušenia pozemkového spoločenstva (žalovaného) a uloženia povinnosti žalovanému vymenovať likvidátora a oznámiť likvidátora Okresnému úradu Rimavská Sobota zastavil (I. výrok), po právoplatnosti uznesenia v tejto časti spis postúpil Okresnému úradu Rimavská Sobota, pozemkovému a lesnému odboru (II. výrok), návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (III. výrok) a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania (IV. výrok). 1.1 Z dôvodov uznesenia vyplýva, že predmetom konania začatého 26.01.2017 bolo zrušenie žalovaného, uloženia povinnosti žalovanému vymenovať likvidátora a oznámiť likvidátora Okresnému úradu Rimavská Sobota a uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX pre k. ú. Y. (z obsahu návrhu vyplýva, že správne má byť uvedené kat. úz. J., pozn. odvolacieho súdu) s odôvodením, že žalovaný nevedie zoznam podľa § 18 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z., nemá správne evidovaný majetkový a personálny substrát, v zozname členov absentujú podiely štátu a nezistených vlastníkov, ktoré spravuje N.. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. J., zapísané v registri pozemkových spoločenstiev ako spoločná nehnuteľnosť, sú podľa zápisu na LV č. XXX pre k. ú. J. vlastníctvom žalovaného a nie je zrejmé, ako sú riešené podiely na týchto nehnuteľnostiach, napr. pri hlasovaní na zasadnutí valného zhromaždenia. Žalovaný neprispôsobil v zákonom stanovenej lehote podľa § 31 ods. 5 zákona č. 97/2013 Z. z. svoje právne pomery ustanoveniam zákona č. 97/2013 Z. z., preto zmluva o spoločenstve nie je platná, spoločenstvo je zo zákona zrušené a je potrebné zrušiť aj nezákonné potvrdenie žalobcu č. Q. zo dňa XX.XX.XXXX o zápise zmien do registra pozemkových spoločenstiev. Po vykonaní potrebných úkonov bude pozemkové spoločenstvo zapísané v registri pozemkových spoločenstiev s dodatkom „v likvidácii“. Žalobca navrhol zrušenie žalovaného podľa § 68a ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka s tým, že následne žalobca sám vykoná úkony podľa § 31 ods. 9 zák. č. 97/2013 Z. z. 1.2 Súd prvej inštancie aplikujúc § 68 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 písm. a), d), e), § 6, § 7 ods. 1, 2, § 20, § 23 ods. 2, § 26 ods. 1, 2, 3, § 30 a § 31 ods. 5, ods. 9 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, § 9, § 10 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) konanie zastavil po zistení, že nemá právomoc konať vo veci zrušenia žalovaného a uloženia povinnosti vymenovať a oznámiť likvidátora. Poukázal na dvojfázový zánik pozemkových spoločenstiev podľa zák. č. 97/2013 Z. z., ktorý rozlišuje zrušenie pozemkového spoločenstva na základe zákonom stanovenej právnej skutočnosti a jeho zánik, ktorý nastáva dňom výmazu pozemkového spoločenstva z registra. Autonómne podmienky registrácie zákonom stanovených skutočností aj procesné pravidlá a právomoc príslušných orgánov na rozhodovanie upravuje v prípade pozemkových spoločenstiev špeciálna právna úprava zákona č. 97/2013 Z. z.. Táto právna úprava síce v § 6 ods. 1 písm. d) (správne má byť uvedené § 6 ods. 1 písm. b), pozn. odvolacieho súdu) uvádza, že pozemkové spoločenstvo sa zrušuje dňom uvedeným v rozhodnutí súdu alebo dňom, keď rozhodnutie súdu o zrušení spoločenstva nadobudne právoplatnosť, neupravuje však žiadny osobitný prípad, v ktorom by súd (okrem rozhodnutí v konkurznom konaní) mohol akokoľvek rozhodovať o zrušení pozemkového spoločenstva. Analogické použitie § 68a Obchodného zákonníka na statusové otázky pozemkových spoločenstiev je vylúčené. 1.2.1 Zákon č. 97/2013 Z. z. v § 22, § 23, § 25 a § 26 zveruje rozhodovanie o registrácii - o vzniku, o zmenách zákonom stanovených údajov a o zániku pozemkových spoločenstiev obvodným lesným úradom (teraz okresné úrady), ktoré podľa § 30 tejto právnej úpravy postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.). O zápise skutočností do registra sa nevydáva osobitné rozhodnutie (§ 26 ods. 4 veta prvá zák. č. 97/2013 Z. z.); písomné rozhodnutie sa vydáva iba v prípadoch odmietnutia zápisu zmien do registra pre nesplnenie zákonných podmienok (§ 47 zákona č. 71/1967 Zb. s spojení s § 26 ods. 4 veta prvá zákona č. 97/2013 Z. z. za použitia argumentum a contrario). Okresný súd konštatoval, že pokiaľ žalobca považuje svoje vlastné rozhodnutie - zápis do registra zo dňa 02.12.2013 pod č. Q. za nesprávne, mal iniciovať jeho preskúmanie svojím nadriadeným orgánom mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb.; zo spisu je pritom zrejmé, že dôvody pre takýto postup žalobca zistil dávno pred uplynutím trojročnej lehoty podľa § 68 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb.. Nevyužitie zákonom stanoveného mimoriadneho opravného prostriedku v správnom konaní nie je možné nahrádzať podaním návrhu na súd. 1.2.2 Okresný súd ďalej uviedol, že žalovaný bol ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou povinný podľa § 31 ods. 5 zákona č. 97/2013 Z. z. prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona v lehote do 30.06.2014 a podať návrh na zápis do registra. Podľa § 31 ods. 9 zákona č. 97/2013 Z. z. nesplnením tejto povinnosti zmluva o pozemkovom spoločenstve stratila platnosť a pozemkové spoločenstvo sa zrušuje. V prvej vete § 31 ods. 9 zák. č. 97/2013 Z. z. je upravený ďalší dôvod (popri dôvodoch uvedených v § 6) zrušenia pozemkového spoločenstva zo zákona („sa zrušuje“), kedy nie je potrebné rozhodnutie zhromaždenia, rozhodnutie súdu ani rozhodnutie správneho orgánu. Na základe § 31 ods. 9 zákona č. 97/2013 Z. z. potom žalobca zapíše spoločenstvo do registra s dodatkom "v likvidácii" a spoločenstvo môže vykonávať len úkony smerujúce k svojmu zániku. Hoci na zápis zmien do registra je spravidla potrebný návrh (§ 24 a § 25 zák. č. 97/2013 Z. z.), skutočnosti vzniknuté priamo zo zákona je žalobca povinný zapísať do registra aj bez osobitnej výslovnej úpravy, čo vyplýva z jeho právomoci konať vo veci registrácie statusových otázok pozemkových spoločenstiev. Ak teda žalovaný nesplnil povinnosť podľa § 31 ods. 5 zákona č. 97/2013 Z. z. v lehote do XX.XX.XXXX, žalobca bol povinný dňa XX.XX.XXXX bez návrhu zapísať do registra zo zákona vzniknutý následok nesplnenia povinnosti žalovaného spočívajúci v jeho zrušení podľa § 31 ods. 9 veta prvá zák. č. 97/2013 Z. z. a v jeho vstupe do likvidácie, ktorá je právnym následkom zrušenia žalovaného na základe druhej vety § 31 ods. 9. K takémuto postupu žalobca nepotrebuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by napokon bolo iba deklaratórne a nadbytočné, a na ktoré nie je možné na základe zákona č. 97/2013 Z. z. ani iného zákona odvodiť právomoc súdu. 1.2.3 K návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému vymenovať likvidátora a oznámiť likvidátora Okresnému úradu Rimavská Sobota okresný súd poukázal na tretiu a štvrtú vetu § 31 ods. 9 zák. č. 97/2013 Z. z., podľa ktorých pozemkové spoločenstvo je (po svojom zrušení podľa prvej vety tohto ustanovenia) povinné do XX. Q. XXXX vymenovať likvidátora a oznámiť žalobcovi jeho meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. Ak si pozemkové spoločenstvo túto povinnosť nesplní, žalobca zapíše ako likvidátora jeho štatutárny orgán zapísaný v evidencii alebo registri alebo prvého z členov štatutárneho orgánu alebo, ak nie je známy štatutárny orgán, osobu, ktorá v mene pozemkového spoločenstva vystupovala pred orgánmi štátnej správy. Zákon teda presne stanovuje, kto je osobou likvidátora žalovaného, ktorú mal žalobca zapísať do registra už dňa XX.XX.XXXX. Žalobca tak mal urobiť aj bez návrhu a bez rozhodnutia súdu, ktorý nemá právomoc v tejto otázke rozhodovať a už vôbec nie právomoc určovať žalovanému povinnosť vymenovať si likvidátora v dodatočnej lehote XX dní od zrušenia, ktoré nastalo zo zákona už dňa XX.XX.XXXX a lehota pre vymenovanie likvidátora uplynula XX.XX.XXXX. 1.3 Časť návrhu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX pre k. ú. Y. (správne má byť uvedené kat. úz. J., pozn. odvolacieho súdu) okresný súd posúdil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a § 325 ods. 2 písm. c) C. s. p.. O jeho zamietnutí rozhodol z dôvodu, že žalobca nijako s dostatočnou mierou pravdepodobnosti neosvedčil svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. ú. J. a s dostatočnou mierou pravdepodobnosti neosvedčil ani že by ním mohol byť, takže nijako nemôže byť dotknutý nakladaním žalovaného s uvedenými nehnuteľnosťami. 1.4 Výrok o trovách konania okresný súd odôvodnil odkazom na § 256 C. s. p. a zavinením žalobcu na zastavení konania, ktorému právo na náhradu trov konania nevzniklo. Trovy konania nevznikli ani žalovanému, lebo mu návrh nebol doručený. Okresný súd preto rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. 1.5 O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd nerozhodoval, pretože aj napriek absentujúcej úprave v C. s. p. platí pravidlo pôvodne obsiahnuté v § 145 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého náhrada trov konania o predbežnom opatrení je súčasťou trov konania o žalobe vo veci samej; v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania vo veci samej tak súd o nároku na náhradu trov konania samostatne nerozhoduje. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý ako nedôvodný súd nedoručuje žalovanému (§ 331 ods. 1 C. s. p.), preto žalovanému žiadne trovy konania nemôžu vzniknúť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikne pre neúspech. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia (s výnimkou predpokladu dosiahnutia trvalej úpravy pomerov medzi stranami, ktorého naplnenie v prípade neodkladného opatrenia o zákaze nakladať s vecami alebo právami neprichádzajúca do úvahy) nasleduje konanie vo veci samej, ktorého výsledok je rozhodujúci aj pre nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení. Pre náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia platí § 252 C. s. p., teda žalobca platí svoje trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sám - prípadný nárok na ich náhradu je závislý od výsledku konania vo veci samej. 2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom zdôraznil, že až vykonaním štátneho dozoru a vypracovaním protokolu z XX.XX.XXXX zistil, že neboli splnené podmienky na preregistráciu pozemkového spoločenstva, takže týmto úradom bolo v správnom konaní vydané nezákonné potvrdenie č. Q. z 02.12.2013 o zápise zmien do registra pozemkových spoločenstiev, na základe ktorého je spoločenstvo zapísané v registri a registrované na štatistickom aj daňovom úrade. V ďalšej časti odvolania uviedol dôvody, pre ktoré je potrebné spoločenstvo z hmotnoprávnych dôvodov zrušiť. Poukázal na § 6 ods. 1 písm. b) zák. č. 97/2013 Z. z. a uviedol, že proti potvrdeniu č. Q..-XXXX/XXXXX/V. z XX.XX.XXXX nebol podaný riadny opravný prostriedok. Je nevyhnutnosťou spoločenstvo zrušiť podľa zákona, podľa ktorého vzniklo. V ďalšej časti k vlastníctvu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. ú. J. uviedol, že vlastník evidovaný v katastri nehnuteľností nie je preukázateľne právnym nástupcom pôvodného vlastníka Z. J.. Z tohto dôvodu je potrebné neodkladné opatrenie o zákaze žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, inak by tento majetok žalovaný, ktorému nepatrí, mohol speňažiť v rámci svojej likvidácie a nebolo by zrejmé, ktorým osobám by sa mal výnos z tohto predaja rozdeliť. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu požiadal o preskúmanie včasnosti podania odvolania. Namietol neuvedenie dôvodov, z akých považuje odvolateľ napadnuté uznesenie za nesprávne v zmysle § 365 C. s. p.. Podľa žalovaného je uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne a navrhol ho podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť. Zdôraznil nedostatok právomoci súdu na konanie aj nemožnosť aplikácie § 68a ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože zákon o pozemkových spoločenstvách jednoznačne zveruje rozhodovanie o vzniku a zániku pozemkových spoločenstiev okresným úradom. Zistenie dôvodu pre odmietnutie registrácie po uplynutí lehoty na podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemôže zakladať právomoc súdu na konanie vo veci. V kompetencii žalobcu nie je revidovať a meniť jeho rozhodnutie o tom, že dokumentácia žalovaného spĺňa kritériá podľa zákona o pozemkových spoločenstvách. 3.1 Poukázal na to, že základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úprav pomerov a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca ani netvrdí, že mu vlastnícke alebo iné vecné právo k dotknutým nehnuteľnostiam patrí, preto nemôže byť dotknutý prípadným nakladaním žalovaným s nimi. Navrhol potvrdenie rozhodnutiu súdu prvej inštancie a uplatnil si náhradu trov konania. 4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu (replike) zopakoval dovtedajšie tvrdenia a zdôraznil povinnosť chrániť záujmy štátu a spoločnosti správnymi orgánmi v zmysle § 3 ods. 1 zákona o správnom konaní. 5. Žalovaný v duplike zopakoval obsah vyjadrenia k odvolaniu. 6. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. a), d) C. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie proti I. a II. výroku nie je dôvodné, preto v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdil (§ 387 C. s. p.). Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 C. s. p.), so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 a analogicky § 220 ods. 2 C. s. p.. Z odôvodnenia uvedených výrokov uznesenia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti konzistentné, argumenty podporujú záver o nedostatku jeho právomoci na konanie. Táto časť uznesenia je logická a presvedčivá, premisy v nej zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalobca v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tejto časti uznesenia okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa, že prostriedkom nápravy prípadného pochybenia správneho orgánu nie je občianske súdne konanie. Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách upravuje presný postup a otázky týkajúce sa vzniku, zmeny aj zrušenia a zániku pozemkových spoločenstiev, ktoré patria do právomoci okresných úradov. Na rozdiel od právnej úpravy § 24 zák. č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách účinného do 30.04.2013, podľa ktorého súd môže na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, rozhodnúť o zrušení spoločenstva a o jeho likvidácii, ak zaniknú predpoklady vyžadované zákonom na vznik spoločenstva alebo ak sa jeho založením porušil zákon ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 97/2013 Z. z. účinného od 01.05.2013 síce uvádza, že pozemkové spoločenstvo sa zrušuje dňom uvedeným v rozhodnutí súdu alebo dňom, keď rozhodnutie súdu o zrušení spoločenstva nadobudne právoplatnosť, ale táto právna úprava už nevymedzuje prípady, v ktorých je súd oprávnený o zrušení pozemkového spoločenstva rozhodnúť. Aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka je vzhľadom na lex specialis, ktorým je zákon č. 97/2013 Z. z., v prípade zrušenia a zániku pozemkových spoločenstiev aj v prípade ustanovenia likvidátora vylúčená. 7. Uznesenie okresného súdu vo výroku III. odvolací súd s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie z obsahu návrhu vyvodil, že žalobca navrhol neodkladné opatrenie. Odvolací súd na základe obsahu spisu poukazuje na to, že žalobca sa podľa petitu domáhal, aby súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť „zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami, vedenými v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. J.“. Táto časť žalobného petitu nie je žiadnym spôsobom odôvodnená (absentuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností aj označenie dôkazov na ich preukázanie, hoci návrh bol podaný za účinnosti Civilného sporového poriadku) a nenachádza sa v ňom ani zmienka o tom, že má ísť o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (absentujú aj náležitosti návrhu v zmysle § 326 C. s. p.). V tejto časti z odôvodnenia okresného súdu nemožno zistiť, ako dospel k záveru, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorými žalobnými tvrdeniami ho podoprel, najmä ak Civilný sporový poriadok nevylučuje žalobu (vo veci samej) o uloženie povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami. Okresný súd nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strany sporu, preto sa v ďalšom konaní postupom podľa § 129 C. s. p. pokúsi odstrániť vady tejto časti žaloby tak, aby bolo v prvom rade zrejmé čoho sa žalobca domáha a ak k ich odstráneniu dôjde, vec prejedná a rozhodne o nej, v opačnom prípade žalobu v tejto časti odmietne (§ 129 ods. 3 C. s. p.). 8. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku o trovách konania (IV. výrok). Nakoľko ale ide o závislý výrok od výroku o zastavení konania (§ 379 písm. a) C. s. p. per analogiam ), odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a dospel k potrebe jeho zrušenia podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p.. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie v tomto výroku rozhodol o práve strany sporu na náhradu trov konania, hoci od 01.07.2016 súdy rozhodujú o náhrade trov konania (§ 255, § 256 C. s. p.), resp. o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C. s. p.); vysvetlenie rozdielu medzi týmito inštitútmi presahuje rámec odvolacieho konania. Ďalšieho pochybenia sa okresný súd dopustil aj pri ustálení strany sporu, ktorej nárok na náhradu trov konania vznikol. Hoci v odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že zastavenie konania zavinil žalobca, vo výroku rozhodol o náhrade jeho trov konania. Ak však strane nárok na náhradu trov konania neprislúcha, súd o tom rozhodnutie nevydáva; rozhoduje vždy len o nároku na náhradu trov konania strany sporu, ktorá zastavenie konania nezavinila (§ 256 ods. 1 C. s. p. a contrario). V ďalšom konaní a novom rozhodnutí bude okresný súd náležite aplikovať správnu právnu úpravu. 9. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o trovách celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C. s. p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).