Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 11Co/204/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817204885 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6817204885.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému K. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom XXX XX K. XX, o zaplatenie 996,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 7Csp/124/2017-88 zo dňa 15. februára 2018 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) p o t v r d z u j e. II. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 15. februára 2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 836,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 836,77 eur od 11.07.2014 do zaplatenia, v mesačných splátkach vo výške 35,- eur splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (I. výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania (III. výrok). 1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého dňa 28.06.2017 bolo zaplatenie istiny 996,09 eur, kapitalizovaného úroku 864,52 eur, zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne zo sumy 996,09 eur od 16.05.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 996,09 eur od 16.05.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania na základe zmluvy o úvere č. 2199793213, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 09.05.2013; jej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver (ďalej aj "zmluva o úvere"). Žalobca odôvodnil žalobu tým, že predmetom zmluvy bol úver poskytnutý žalovanému vo výške 1.000,- eur za dojednanú úrokovú sadzbu vo výške 25,50 % ročne. Žalovaný, ktorý sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, splnil svoj záväzok len čiastočne a pre jeho omeškanie s platením splátok právny predchodca žalobcu požiadal o predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalovanému v zmysle Obchodných podmienok vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, vrátane poplatkov v zmysle Sadzobníka. Na výzvu okresného súdu žalobca písomnosťou doručenou pred pojednávaním nariadeným na deň 15.02.2018 uviedol, že žalovaný sa úver zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 32,62 eur vždy k 9. dňu v mesiaci, počnúc dňom 09.06.2013. Mesačná splátka pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 30,- eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 2,62 eur, ktorého výška bola určená v zmysle Sadzobníka poplatkov. Právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 26.06.2014, s 10 dňovou paričnou lehotou na plnenie; výzvu odovzdal na poštovú prepravu dňa 27.06.2014, čím sa dňa 30.06.2014 považovala za doručenú. Lehota na plnenie žalovanému uplynula dňa 10.07.2014 a žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde dňa 11.07.2014. Žalovaný uhradil celkovo sumu 163,23 eur, z ktorej bola čiastka 100,34 eur započítaná na poplatky, suma 58,98 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 3,91 eur na istinu. Žalovaný sa dostal do omeškania prvýkrát dňa 09.06.2013 s úhradou mesačnej splátky úveru, ktorú uhradil dňa 28.06.2013. Zmluvné úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sú vo výške 287,50 eur a úroky z omeškania vo výške 1,62 eur, spolu vo výške 289,12 eur. Od tejto sumy boli odrátané úhrady žalovaného vo výške 26,09 eur. Výsledná suma úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je vo výške 263,03 eur. Suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru je 723,04 eur a suma úrokov z omeškania vo výške 148,86 eur, teda spolu 871,90 eur, od ktorej boli odrátané úhrady žalovaného vo výške 32,89 eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru je 839,01 eur. Úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 263,03 eur spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 30.04.2017 vo výške 839,01 eur predstavujú spolu sumu 1.102,04 eur. Žalovaný po podaní žaloby na súd nevykonal ani čiastočnú úhradu. Vzhľadom na nevrátenie celej poskytnutej istiny nedošlo k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky, ktoré de facto predstavujú pre veriteľa odmenu za poskytnutie úveru. 1.1.1. Žalovaný na pojednávaní nerozporoval tvrdenia žalobcu o poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 1.000,- eur na zariadenie domu. Úver prestal platiť po strate práce. Žalobcovi mohol zaplatiť zhruba 160,- eur. V súčasnosti má riadnu prácu na zmluvu a dlh je ochotný splácať v splátkach po 35,- eur mesačne. 1.2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a. s., Bratislava, pozn. odvolacieho súdu) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 09.05.2013 zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 2199793213, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 760,77 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po 32,62 eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 25,50 %, ročná percentuálna miera nákladov 30,48 % a jej priemerná hodnota 28,70 %. Dátum prvej splátky bol dohodnutý do 09.06.2013, termín konečnej splatnosti na deň 09.05.2018. Zmluvné strany si dohodli základný súbor poistenia úveru. Právny predchodca žalobca výzvou zo dňa 26.06.2014 vyzval žalovaného k predčasnému splateniu celkovej istiny vo výške 1.356,69 eur, v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia upomienky, keďže žalovaný nesplácal úver riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania. Výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 27.06.2014. Úver bol právnym predchodcom žalobcu vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou k 26.06.2014. Žalobca preukázal, že vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru jeho právnym predchodcom predchádzalo upomínanie žalovaného na zaplatenie zmluvného záväzku po lehote splatnosti. Podľa prehľadu splátok a úhrad vyhotovenom ku dňu 15.05.2017 žalovaný uhradil celkom sumu 163,23 eur, čo nebolo sporné. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017 právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a. s. postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. 1.3. Okresný súd právny vzťah strán sporu posudzoval podľa § 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 Obchodného zákonníka ako zmluvu o úvere, a zároveň v zmysle § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. g/, j/, § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 09.06.2013 (ďalej len „ZoSÚ“) v spojení s § 25f ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v zmysle § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31.05.2014 ako spotrebiteľský právny vzťah; citoval aj § 39 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že úverová zmluva vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej právnym predchodcom žalobcu pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, ku ktorej spotrebiteľ môže pristúpiť, alebo nie. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala údaj o celkovej výške úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ, pretože pri výške mesačnej splátky 32,62 eur a počte dohodnutých mesačných splátok 60, bez povinnosti uhradiť akékoľvek poplatky spojené s poskytnutým úverom, predstavovali náklady spotrebiteľa na úver čiastku 957,20 eur (32,62 x 60 - 1.000). Zistil aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v nižšej výške, teda v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ. Spotrebiteľský úver s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/, d/ ZoSÚ považoval za bezúročný a bez poplatkov, preto žalobcovi vznikol nárok len na vrátenie finančných prostriedkov žalovanému reálne poskytnutých, čo predstavuje 836,77 eur z poskytnutého úveru vo výške 1.000,- eur pri žalovaným zaplatených úhradách 163,23 eur. 1.4. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku okresný súd žalobcovi prisúdil úroky z omeškania v právnym predpisom (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. č. 87/1995 Z. z.) určenej výške 5,15 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t. j. od 11.07.2014 do zaplatenia. Právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 26.06.2014, výzva na predčasné splatenie úveru bola žalovanému doručená dňa 30.06.2014, uplynutím 10 dňovej lehoty v nej určenej došlo k omeškaniu s plnením dlhu dňom nasledujúcim, t. j. od 11.07.2014. 1.5. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v časti 836,77 eur, čo je 39,88 % a neúspech v časti 1.261,31 eur, čo je 60,12 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 60,12 % - 39,88 %, čo predstavuje čistý úspech žalovaného 20,24 %, preto mu ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania v takomto rozsahu. Nakoľko si žalovaný žiadne trovy konania neuplatnil a žiadne trovy konania mu nevyplývajú zo súdneho spisu, súd prvej inštancie mu mu náhradu trov konania nepriznal. Tento rozsudok zároveň predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie. Splácanie dlhu žalovanému okresný súd umožnil zohľadniac jeho sociálne pomery. 2. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie (II. výrok) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ Civilného sporového poriadku (v ďalšom aj „C.s.p.“). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania. 2.1. Po citácii 29. bodu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie dal odvolateľ do pozornosti rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR zo 07. februára 2018 o vyslovení nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 46 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. 2.2. Argumentoval, že celkovú čiastku úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, o čom bol žalovaný oboznámený v časti 3 zmluvy. Zmluva obsahuje údaj o výške poskytnutého úveru aj o celkovej výške nákladov. V zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a. s. c/a Klára Bíróová môže členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanoviť, že ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice č. 2008/48/ES, bude sa považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a bez poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým výpočtom. 2.3. Odvolateľ tiež uviedol, že okresnému súdu zaslal listinu s výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tohto výpočtu vidieť, že 59. splátka bola vo výške 20,70 eur a 60. splátka bola vo výške 0,- eur. Nesprávny je výpočet okresného súdu, ktorý vynásobil dohodnutú výšku a počet mesačných splátok, lebo neprepočítal celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, resp. kalkulačky na výpočet RPMN. Žalobca pred poslednou splátkou zasiela dlžníkovi informáciu o jej výške, a to z dôvodu nastavenia bankového systému na dobu splácania v rokoch a z dôvodu, že výška mesačnej splátky (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá. Do celkových nákladov spotrebiteľa nie je možné započítať poplatok za poistenie úveru, lebo išlo o poistenie dobrovoľné (§ 2 písm. g/ ZoSÚ). Celkové náklady na úver potom boli 760,70 eur (58 x 30 + 20,70 = 1.760,70 - 1.000 = 760,70), nie 957,20 eur ustálených okresným súdom. 2.4. Rozsudku okresného súdu žalobca vychádzajúc z čl. 46 ods. 1 ústavy SR vytkol nedostatok riadneho odôvodnenia. 2.5. Odvolateľ napokon poukázal na limity ochrany spotrebiteľa, ktorú nemožno ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009). 3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril (§ 373 ods. 3 C.s.p.). 4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie proti rozsudku podala včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.) strana sporu preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C.s.p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie proti II. výroku nie je dôvodné, preto rozsudok v tejto časti aj v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 5. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.), so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávaného sporu a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Argumentácia okresného súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, argumenty podporujú záver o tom, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalobca v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd uvádza a dopĺňa nasledovné: 6. Podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 09.05.2013 (dátum vzniku zmluvného vzťahu právneho predchodcu žalobcu a žalovaného) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. 7. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 09.05.2013 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/. 8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil správnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o úvere dostupná pôžička č. 2199793213 uzatvorená dňa 09.05.2013 medzi Poštovou bankou, a. s. Bratislava ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom neobsahuje celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že celkovú čiastku úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Okresný súd zo zmluvy o úvere dostupná pôžička č. 2199793213 zo dňa 09.05.2013 zistil výšku úveru 1.000,- eur. Pri dohodnutom spôsobe jeho splácania v 60 mesačných splátkach po 32,62 eur mesačne (s poistením) by potom mal spotrebiteľ zaplatiť 1.957,20 eur (32,62 x 60), z ktorých by na celkovú výšku nákladov malo pripadnúť 957,20 eur (1.957,20 - 1.000) a v prípade úverových splátok nezahŕňajúcich splátky poistného 800,- eur (30 x 60 = 1.800 - 1.000). V zmluve o úvere je ale celková výška nákladov uvedená sumou 760,77 eur, takže celková výška úveru by bola 1.760,77 eur, čo nezodpovedá súčinu dohodnutého počtu a výšky splátok. Priemerný spotrebiteľ ani banálnym matematickým výpočtom (bez potreby pomerne zložitého prepočtu ročnej úrokovej sadzby alebo RPMN) potom nedokáže určiť, ktorý z uvedených rozdielnych výsledkov je správny a koľko má celkovo veriteľovi zaplatiť. Nastavenie počítačového bankového systému a jednostranná zmena písomne dohodnutej výšky splátky (oznámenie veriteľa o výške poslednej splátky tvrdené odvolateľom) sú irelevantné. Okresný súd preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ aplikoval zákonnú fikciu o tom, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 9. Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí pléna dňa 07. februára 2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 vyslovil, že: „Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. Nález ústavného súdu nadobúda všeobecnú záväznosť v zmysle § 41 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke zákonov; ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu takto vyhlásený nebol. Okresný súd však neaplikoval uvedené ustanovenie právnej úpravy, spotrebiteľský právny vzťah preskúmaval z hľadiska dodržania ustanovení ZoSÚ. 10. Odvolací súd po preskúmaní všetkých podstatných odvolacích námietok žalobcu, ako aj predchádzajúceho konania spolu s odvolaním napadnutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie odvolateľom tvrdené odvolacie dôvody nezistil. Súd prvej inštancie v konaní postupoval zákonom predpísaným spôsobom a použil správne právne normy, ktoré správne interpretoval a správne aplikoval na zistený skutkový stav. To platí aj pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o trovách konania, ktoré odvolací súd ako výrok, ktorý je závislý (§ 379 písm. a/ C.s.p.) od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku podrobil odvolaciemu prieskumu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo správnych skutkových zistení (čistý úspech žalovaného v konaní v rozsahu 20,24 % nebol spochybnený) a aplikoval správne ustanovenie zákona (§ 255 ods. 2 C.s.p.) s prihliadnutím na to, že žalovanému v súdnom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny aj v tejto časti. 11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, avšak z obsahu spisu je zrejmé, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).