Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/390/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211432 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6914211432.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: C.. L. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom v O. D., C. XXXX/X, zast. AK Bitalová & Demeterová, s.r.o. so sídlom v Rimavskej Sobote, Žánovská 5183/A proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598 o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 22. 03. 2016, č. k. 12C/239/2014 - 61, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/239/2014 - 61 zo dňa 22. 03. 2016 p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že úverový vzťah založený medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2013 je bezúročný a bez poplatkov. Druhým výrokom určil, že rozhodcovská zmluva v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2013 je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 352,22 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet alebo do rúk právneho zástupcu žalobcu. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že všetky písomnosti pripravil a vypracoval žalovaný na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie úveru a tieto dal žalobcovi naraz podpísať. Súdu je takýto postup známy aj z bežnej rozhodovacej činnosti. Za zavádzajúci postup súd považoval postup žalovaného, ktorý naraz spíše zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej nie sú uvedené splátky a súčasne aj dohodu o plnení v splátkach tak, ako je tomu v tomto prípade. S poukazom na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákona a § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch súd považoval predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Zmluva tiež neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) o spotrebiteľských úveroch konkrétne: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto aj z tohto dôvodu sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Poukázal tiež na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa uvádza RPMN 96,80 % a vôbec sa neuvádzajú splátky, v dohode o plnení splátkach si už účastníci dojednali zmenu dohody a RPMN sa uvádza vo výške 304,10 %, čo súd považuje za jednoznačné obchádzanie zákona. V zmluve je totiž uvádzané RPMN v dvojnásobne nižšej výške, ako je tomu v skutočnosti. Súd vyvodil z vykonaného dokazovania, že účastníci - sporové strany sa nedohodli na jednorazovom splatení úveru, žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že by sa na takomto splatení so žalobcom dohodol. Pokiaľ sa na takomto splatení nedohodli, je údaj o RPMN v zmluve nesprávny v neprospech spotrebiteľa, okrem toho v zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako obligatórna náležitosť zmluvy. Práve tvrdenie žalovaného o tom, že dohoda o plnení v splátkach spísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nepriamo potvrdzuje výpoveď žalobcu o tom, že všetky písomnosti boli pripravené a podpísal ich naraz. Súd preto podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch návrhu v časti o určenie, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov vyhovel. K žalobe o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 18. 10. 2013 súd poukázal na to, že rozhodcovskú zmluvu uzavreli sporové strany/účastníci ako spotrebiteľskú zmluvu, keď žalovaný bol v postavení dodávateľa úveru a žalobca v postavení spotrebiteľa, preto súd z úradnej moci takúto zmluvu podrobí kontrole, či neobsahuje neprijateľné podmienky. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako samostatná zmluva, avšak súčasne so zmluvou o úvere dňa 18. 10. 2003, keď žalobca vypovedal, že o rozhodcovskom konaní ani nevedel, popodpisoval len listiny, kde mu ukázali, že ich treba podpísať. Aj keď rozhodcovská zmluva na prvý pohľad výslovne neurčuje ako jediný orgán majúci právomoc riešiť spory z predmetnej úverovej zmluvy rozhodcovský orgán, ale dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom SR (tzv. nevýhradná rozhodcovská zmluva) je zrejmé, že takouto formuláciou chcel žalovaný ako dodávateľ a tvorca obsahu rozhodcovskej zmluvy (ktorú žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť) zamedziť tomu, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Zakotvenie alternatívneho spôsobu riešenia sporov v zmysle čl. II bodu 1 a 2 tak podľa súdu je len formálne a nepredstavuje faktickú, skutočnú možnosť spotrebiteľa vybrať si iný spôsob riešenia sporov ako v rozhodcovskom konaní. Súd nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne vyjednanú zo strany žalobcu, hoci bola vypracovaná ako samostatná listina, text zmluvy bol vopred pripravený žalovaným a žalobca nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť a preto súd uzavrel, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Hoci sa dôvodne platnosti týka len časti právneho úkonu rozhodcovskej zmluvy, konkrétne čl. II, z obsahu zmluvy vyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy (ide o podstatný obsah zmluvy, bez ktorého by tento právny úkon ostal bezobsažný a neurčitý) a preto súd uzavrel, že neplatná je celá rozhodcovská zmluva. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP na základe úspechu účastníkov vo veci a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť, vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Namieta nedostatočné odôvodnenie v rozsudku súdu prvej inštancie, čím podľa odvolateľa odňal žalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie. Poukázal na viaceré rozhodnutia (Ústavného súdu SR, resp. ESĽP, Najvyššieho súdu SR), ktoré sa zaoberajú práve právom účastníka konania a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadať sa so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami rozhodujúcimi a významnými pre rozhodnutie vo veci. K absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere odkázal na svoje dovtedajšie vyjadrenia a nie je mu známe, na základe čoho dospel súd k záveru, že v zmluve absentuje výška, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Zdôrazňuje, že na návrh dlžníka bola k zmluve spísaná dohoda o plnení v splátkach, ktorá sa stala po jej vyplnení neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Pri podpise zmluvy bol žalobca upovedomený o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN. Pretože nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov tak, ako to predpokladá zákon č. 129/2010 Z. z. 3. K rozhodcovskej zmluve uviedol, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali a vyjadrili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť s osobou rozhodcu nesúhlas, resp. mala možnosť navrhnúť iného rozhodcu. Pokiaľ v rozhodcovskej doložke alebo zmluve je jasne formulovaná zmluva s uvedením mena rozhodcu a zástupcami oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky a preto nedošlo k porušeniu zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní pri menovaní osoby rozhodcu. Ďalej sa v odvolaní žalovaný vyjadruje k dohode o spôsobe rozhodcovského konania a dokazovaní pred rozhodcovským súdom. Poukazuje na to, že veriteľ prijatím alternatívnej rozhodcovskej zmluvy splnil podmienku smernice 93/13 na ochranu spotrebiteľa tak, že sa nejedná o doložku, podľa ktorej sa vyžaduje od spotrebiteľa aby spory riešil výlučne na rozhodcovskom súde, ale spotrebiteľ mal právo výberu, či sa bude spor rozhodovať na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde. Okrem toho v zmysle vnútroštátnej úpravy môže spotrebiteľ rozhodcovský rozsudok napadnúť na všeobecnom súde alebo v rámci exekučného konania proti uzneseniu o začatí exekúcie podať námietky. Preto, v súvislosti s vyššie uvedeným nemožno hovoriť, že dlžníkovi nebola poskytnutá možnosť výberu súdu. 4. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu k tvrdeniu, že súd rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím žalovanému odňal možnosť konať pred súdom uviedol, že podľa jeho názoru je napadnutý rozsudok odôvodnený dostatočne, presvedčivo a logicky, súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného. Svoje tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení žalovaný neoprel o žiadny argument alebo tvrdenie, s ktorým by sa súd nevysporiadal, len poukázal na existujúcu judikatúru. K absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a k odvolacej námietky v tomto smere žalobca poukázal na text zmluvy o úvere, z ktorej tieto skutočnosti nevyplývajú, hoci sú podľa zákona jej obligatórnymi náležitosťami. Žalovaný zdôraznil, že splátky sú uvedené v dohode o plnení v splátkach, ktorá sa robí len na návrh dlžníka. Táto dohoda nebola so zmluvou pevne spojená a netvorí jej neoddeliteľnú súčasť a uvedené obligatórne náležitosti - výška, počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov z nej tiež nevyplývajú. Preto ju súd správne posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. K uvedenému RPMN podľa názoru žalobcu logickým výkladom zákona možno dospieť len k názoru, že každý údaj, ktorý sa nezhoduje so správnou výškou RPMN je nesprávny. Bez ohľadu na to, či ho žalovaný nazval rozdielny alebo odlišný, v konečnom dôsledku ide o nesprávne uvedenú výšku RPMN, ktorá sama o sebe spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverovej zmluvy. Iné tvrdenie, resp. iný výklad by bol zavádzajúci s cieľom obchádzať zákon, ktorý takéto konanie nechráni. K rozhodcovskej zmluve uviedol, že pri ich uzatváraní sa poskytovatelia spoliehajú na nedostatok právnych vedomostí dlžníka, ktorí si neuvedomujú dôsledok uzavretia takejto zmluvy. K nevýhradnej rozhodcovskej doložke uviedol, že toto ustanovenie malo za cieľ obísť zákon a dosiahnuť, aby sa spotrebiteľ nemohol dovolať námietky neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo je evidentné z praxe žalovaného, ktorý vo všetkých prípadoch podáva svoje žaloby voči spotrebiteľom len na rozhodcovský súd. Podľa názoru žalobcu je napadnutý rozsudok okresného súdu vecne správny a dostatočne odôvodnený, preto ho navrhol potvrdiť. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej „CSP“) preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Odvolací súd preskúmaním veci, najmä rozsudku okresného súdu, konania ktoré mu predchádzalo a odvolacích námietok dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec skutkovo aj právne správne posúdil. Rozhodnutie okresného súdu vychádza z náležitého zistenia skutkového stavu, vyplýva z listín doložených v súdnom spise. Odôvodnenie súdu zodpovedá ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP (v čase rozhodovania okresného súdu ustanoveniu § 157 OSP). Zároveň odvolací súd konštatuje aj správnosť a úplnosť dôvodov odvolaním napadnutého rozsudku, s týmito sa stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP. 7. Pokiaľ ide o skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, ktoré sa týkajú posúdenia predmetnej úverovej zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov, s týmto skutkovým aj právnym záverom okresného súdu sa odvolací súd stotožňuje. Vychádzajúc zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2013 je zjavné, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a z jej obsahu je zrejmé, že zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti tak, ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd dostatočne podrobne, jednoznačne a konkrétne. Absenciu týchto obligatórnych obsahových náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou tak, ako to uviedol súd prvej inštancie a preto jeho záver o tom, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková je správny, zákonný a súladný s rozhodovacou praxou. 8. Odvolací súd považuje za správny tiež záver súdu prvej inštancie o tom, že je neplatná rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 18. 10. 2013 z dôvodov, ktoré v napadnutom rozsudku uviedol súd prvej inštancie. Tak, ako je táto rozhodcovská zmluva naformulovaná aj napriek tomu, že sa nachádza na samostatnom tlačive je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa fakticky výlučne rozhodcovskému konania, pretože alternatívny spôsobom riešenia sporov medzi zmluvnými stranami je len formálny z dôvodov, ako dostatočne jasne vysvetlil v odôvodnení svojho rozsudku okresný súd. 9. V zmysle uvedeného odvolací súd považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny, súčasne aj v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania, preto ho s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspešnosti v konaní tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v celom rozsahu (účelne vynaložených trov odvolacieho konania), o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. 11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).