Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoR/16/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915200067 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6915200067.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobkyne H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. F. XX, štátny občan SR proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/4/2015-50 zo dňa 24. augusta 2016 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/4/2015-50 zo dňa 24. augusta 2016 p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Rimavská Sobota napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok č. SR 08255/14 zo dňa 14.11.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35807598. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 04.01.2015 v ktorej žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva nebola platne dojednaná a celá spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný uviedol, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže v zmysle Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní podať účastník rozhodcovského konania, len ak existuje jeden z taxatívne uvedených dôvodov, ktorých výpočet obsahuje ust. § 40 a to do uplynutia 30-dňovej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 41 citovaného zákona. Podľa názoru žalovaného rozhodcovská zmluva je uzavretá platne v zmysle ust. § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z.z., pretože rozhodcovská zmluva je obsiahnutá na samostatnej listine, je síce neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný, ako žalobkyňou, tak aj žalovaným. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa nie je spotrebiteľom a účastníci zmluvy uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Ďalej uviedol, že čo sa týka uzatvorenej zmluvy o úvere žalovaný poukázal na predmetnú zmluvu, ktorá nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o úvere obsahuje základné náležitosti, ktoré sú vyžadované Obchodným zákonníkom pri nepomenovanej zmluve. teda, že nie je daný žiaden zákonný dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rozhodcovskú zmluvu považuje za dojednanú individuálne a spôsobom, ktorý umožňoval je individuálne odmietnutie zo strany spotrebiteľa - žalobkyne a je toho názoru, že nemôže ísť o neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ďalej okresný súd uviedol, že čo sa týka ďalšieho dôvodu, na základe ktorého sa žalobkyňa domáhala zrušenia vydaného rozhodcovského rozsudku a to, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa uviedol, že zmluva o úvere, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu sa považuje za zmluvu spotrebiteľskú. Pri rozhodovaní Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. v Bratislave z odôvodnenia rozsudku, ktoré vydal v predmetnej veci vyplýva, že rozhodcovský súd posúdil uvedený záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako absolútny obchod, pričom aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis a taktiež posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak s tým, že nenašiel žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na oprávnenosť nárokov uplatnených žalobkyňou. Poukázal na skutočnsť, že uzatvorená zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, pričom okresný súd s týmto tvrdením rozhodcovského súdu sa nestotožnil, pretože podľa jeho názoru zmluva o úvere uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje náležitosti stanovené v ust. § 9 ods. 2 a nasl. Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve okrem iného absentujú základné náležitosti časť z nich je uvedená na samostatnej listine - prílohe k zmluve o úvere. Táto listina však nie je účastníkmi zmluvy ani podpísaná. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je v zmluve uvedený 301,24% a v zmluve je tiež neplatne dojednaná odplata za úver, ktorá predstavuje 96,3% požičanej sumy. Z týchto dôvodov okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je potrebné zrušiť z dôvodov uvedených v ustanovení § 40 ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pretože pri jeho vydaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania. 4. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d) f) a h) CSP, pretože bol toho názoru, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že takýto právny názor vyslovil v uznesení zo dňa 30.05.2011 pod sp. zn. 14Ncc 10/2011 aj Krajský súd v Bratislave. 5. Uviedol, že v danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitralitu v spotrebiteľských sporoch nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálnej účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Zdôraznil, že platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nielen lex-specialis, ale aj lex-posterior a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania spotrebrebiteľských sporov vyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Ďalej uviedol, že prípustnosť rozhodcovských doložiek spotrebiteľských sporov vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry, pričom poukázal na ust. § 372w prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2015, v zmysle ktorých spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu 10b, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 01.01.2015 právoplatne neskončili prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva a to na samostatnom liste papiera oddelene od samostatnej zmluvy o úvere. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konania, nové rozhodnutia a zároveň žiadal priznať úhradu trov konania. 6. Žalobkyňa v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalovaného odmietol. 7. Žalovaný v doplňujúcom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 9. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 12. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie okresného súdu, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok č. Sr 08255/14 zo dňa 14.11.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 807 598 a výrok o trovách konania, keď okresný súd žalobkyni priznal právo na plnú náhradu trov konania. 13. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala na okresnom súde zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 807 598, č. Sr 08255/14 vydaného dňa 14.11.2014. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, pričom uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia vydaného rozhodcovského rozsudku, kde dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje náležitosti stanovené v ust. § 9 ods. 2 a nasl. Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v úverovej zmluve absentujú základné náležitosti, časť z nich je uvedená na samostatnej listine - prílohe k zmluve o úvere, táto listina však nie je účastníkmi zmluvy ani podpísaná, pričom údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je v zmluve uvedený 301,24% a v zmluve je tiež neplatne dojednaná odplata za úver, ktorá predstavuje 96,3% požičanej sumy. Z týchto dôvodov dospel okresný súd k záveru, že rozhodcovský rozsudok je potrebné zrušiť z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pretože pri jeho vydaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 14. Podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare. 15. Podľa § 9 ods. 7 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. 16. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. 17. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 18. Podľa § 41 ods. 1 veta prvá Zák. č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 19. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovného v danej veci nie je dôvodné. 20. Odvolací súd sa v danej veci stotožnil s právnym záverom okresného súdu, ktorý konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 807 598 boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu je správny záver okresného súdu v zistení, že uzavretá Zmluva o úvere bola uzavretá ako zmluva spotrebiteľská. Pri aplikácii príslušných ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2), ako aj ust. § 3, 4 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je nepochybné, že v zmluve absentujú základné náležitosti, pretože predmetná zmluva o úvere je uvedená na samostatnej listine, ktorá nie je podpísaná. Ďalej okresný súd správne zistil, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je v zmluve uvedený vo výške 301,24% a v zmluve je tiež neplatne dojednaná odplata za úver, ktorá predstavuje zvýšenie o 96,3% z požičanej sumy. Po zistení absencie základných náležitostí zmluvy o úvere okresný súd správne dospel podľa zistenia odvolacieho súdu k záveru, že rozhodcovský rozsudok je potrebné zrušiť z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1, písm. j) Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pretože pri jeho vydaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 21. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 22. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v náväznosti na ust. § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech a ktorej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu. 23. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. 24. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).