Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/151/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916207015 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6916207015.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: L. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, štátny občan SR, zastúpeného v konaní advokátkou JUDr. Evou Fükőovou, Advokátska kancelária Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 3, proti žalovanému: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Grösslingova 77, IČO: 313 510 26, zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Čollákom, Advokátska kancelária Košice, Floriánska 19, o určenie čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/194/2016-77 zo dňa 21. 03. 2018, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (výrok II.), zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. II. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd konanie zastavil (výrok I.), ostáva nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie pre späťvzatie žaloby žalobcom a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 257 CSP, keď dospel k právnemu záveru, že v súdenej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Tieto dôvody videl v tom, že sociálna a majetková situácia žalobcu predstavuje výrazné obmedzenie jeho schopnosti znášať trovy tohto konania a uloženie tejto povinnosti by pre žalobcu predstavovalo ohrozenie jeho sociálneho postavenia (ktorú skutočnosť zároveň potvrdzuje aj rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytovanie pomoci). Súd na druhej strane zvážil aj majetkové pomery žalovaného a dospel k záveru, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému nepredstavuje pre neho žiadne závažné obmedzenie jeho činnosti, resp. nebude mať nepriaznivý dopad na jeho činnosť a rozvoj podnikateľských aktivít. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP) žalovaný, a to proti výroku II., teda proti výroku, ktorým mu okresný súd nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), nakoľko súd vo veci nesprávne aplikoval ust. § 257 CSP, pričom na takúto aplikáciu neboli splnené zákonné podmienky. Žalobca podal žalobu o určenie čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, podaním zo dňa 16. 03. 2018 zobral žalobu späť v celom rozsahu a po späťvzatí žaloby súd konanie zastavil. Tvrdil, že v konaní neboli riadne preukázané okolnosti umožňujúce aplikovanie § 257 CSP, súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností, že tým, že žalobcovi rozhodnutím Centra právnej pomoci bol priznaný nárok na poskytnutie pomoci, žalobcove sociálne a majetkové pomery umožňujú aplikáciu § 257 CSP. S uvedeným žalovaný nesúhlasil, sociálne a majetkové pomery strany sporu, v prospech ktorej sa má ust. § 257 CSP aplikovať, je potrebné v konaní jasne, jednoznačne a konkrétne preukázať. Súd však pri rozhodovaní vychádzal jedine zo skutočnosti, že žalobcovi bol rozhodnutím Centra právnej pomoci priznaný nárok na poskytnutie pomoci a túto skutočnosť konfrontoval s tým, že nepriznanie trov konania žalovanej nebude mať vzhľadom na jej majetkové pomery žiadne závažné dôsledky. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 08. 03. 2017 sp. zn. I. ÚS 118/2017-28, podľa ktorého: „Ústavný súd nad rámec dôvodov uvádzaných krajským súdom poznamenáva, že iba zo samotnej skutočnosti, že sťažovateľke bol Centrom právnej pomoci priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc, nie je možné vyvodiť, že jej osobné a majetkové pomery odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi. Takýmto výkladom by bolo možné dospieť k záveru, že vždy, keď je účastníkovi konania priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc, je táto skutočnosť dôvodom na aplikáciu § 257 CSP. Avšak z ústavnoprávneho hľadiska je takýto výklad neakceptovateľný“. Žalovaný taktiež poukázal na konanie vedené Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 6C/47/2016, kde na strane žalobcu vystupoval žalovaný a na strane žalovaných vystupovali žalobca ako žalovaný v 2. rade a pani Veronika Véghová ako žalovaná v 1. rade. V uvedenej veci okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 04. 04. 2017, pričom výrokom IV. priznal žalobcovi (Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s.) nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnej uplatnenej výške 100 %. Taktiež poukázal na to, že žalobca v konaní podal zjavne neúspešnú žalobu, konanie svojimi návrhmi predlžoval a následne vzal žalobu späť, a preto žalobca musí znášať procesnú zodpovednosť v podobe náhrady trov konania žalovanému. Uznesenie okresného súdu žiadal zmeniť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380) CSP bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP), uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov: 4. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aplikácia ust. § 257 CSP, a teda rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania inak úspešnej strane alebo strane, ak protistrana procesne zavinila zastavenie konania, musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli stranu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnej strane pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napr. skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci (prípadne ktorá procesne zavinila zastavenie konania), ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. V napadnutom uznesení okresný súd len všeobecne skonštatoval, že sociálna a majetková situácia žalobcu predstavuje podľa jeho názoru obmedzenie jeho schopnosti znášať trovy tohto konania bez toho, aby konkrétne uviedol, aká je sociálna a majetková situácia žalobcu. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že len samotná skutočnosť, že žalobcovi bol Centrom právnej pomoci priznaný nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci v súdenej veci, ešte nie je dôvodom sám o sebe na rozhodnutie o aplikácii ust. § 257 CSP. Odvolací súd v tomto smere poukazuje taktiež na uznesenie Ústavného súdu SR z 08. 03. 2017 sp. zn. I. ÚS 118/2017-28, na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní. 5. Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom okresný súd v ňom zaujal nesprávny právny záver, že z dôvodu, že žalobcovi bol Centrom právnej pomoci priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc, vyplýva, že uloženie povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému žalobcom by pre žalobcu predstavovalo ohrozenie jeho sociálneho postavenia, ktoré navyše okresný súd nekonkretizoval. 6. Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení konania odvolaním napadnuté nebolo, a preto v tomto výroku ostalo uznesenie nedotknuté. 7. Úlohou okresného súdu bude znovu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, pričom svoje rozhodnutie okresný súd riadne odôvodní, pričom súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). O náhrade trov aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).