Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/285/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918200602 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6918200602.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky P. F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, S. - H. F. (ďalej v texte aj „žalobca"), zastúpenej JUDr. Mgr. Viktorom Balákom, advokátom, so sídlom AK v Rimavskej Sobote, Povstania 15, proti žalovaným v rade 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri, s.r.o., IČO: 36 863 017, so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice 1, v rade 2/ Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 45 684 618, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 10Csp/117/2018-173 zo dňa 12.09.2018, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e. II. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd, vychádzajúc z ustanovení §324 ods. 1 až 3, §325 ods. 1, 2 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) zastavil konanie o nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ (prvý výrok), zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam, evidovaným Okresným úradom H. X., katastrálny odbor, na LV č. XXX pre kat. územie H. F. ako parcela CKN, parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2, parcela CKN, parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 345 m2, parcela CKN, parcelné číslo XXX, záhrady o výmere 465 m2 a stavby - rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele CKN č. XXX/X, založeným na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, uzavretej dňa 28.02.2017 medzi záložným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. a záložcomXXX%F. X. (druhý výrok) a žalovaným 1/,2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (druhý výrok - správne má byť tretí výrok - poznámka odvolacieho súdu). Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa svojím konečným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému 1/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam, evidovaným Okresným úradom H. X., katastrálny odbor, na LV č. XXX pre kat. územie H. XX.XX.XXXX ako parcela CKN, parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2, parcela CKN, parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 345 m2, parcela CKN, parcelné číslo XXX, záhrady o výmere 465 m2 a stavby - rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele CKN č.XXX/X, založeným na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, uzavretej dňa 28.02.2017 medzi záložným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. a záložcom P. F. X. (žalobcom). Je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností a ako záložca uzavrel dňa 28.02.2017 so žalovaným 1/ ako záložným veriteľom záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, vedeným na LV č.XXX na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/. Záložné právo zabezpečovalo pohľadávku žalovaného 1/ zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú uzavrel žalovaný 1/ dňa 28.02.2017 s dlžníkmi Y. E., F. F. X. a žalobcom. Dňa 27.11.2017 žalobcovi žalovaný 1/ oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy a listom zo dňa 05.12.2017 žalovaný 1/ jej oznámil začatie výkonu záložného práva predajom založených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Listom zo dňa 08.01.2018 žalovaný 2/ ako dražobník vyzval žalobcu na umožnenie vykonania ohliadky a ohodnotenia predmetu dražby súdnym znalcom. Nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že pri uzatváraní zmluvy o úvere si žalovaný 1/ nesplnil riadne svoje povinnosti, teda zanedbal svoju povinnosť ako veriteľ posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nesplnil si riadne ako veriteľ svoje povinnosti posudzovať s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníkov splácať úver na bývanie, preto nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie úveru, čo znamená, že mimoriadne zosplatnenie úveru nie je platné. Určenie ročnej percentuálnej miery nákladov je nesprávne. Záložné právo podľa záložnej zmluvy ani nevzniklo, resp. záložná zmluva nie je platná. Keďže si žalovaný 1/ zanedbal svoje povinnosti zo zákona, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. Potom nemá ani právo vykonať záložné právo. Pohľadávka vymedzená v záložnej zmluve nie je v súlade so zákonom, pretože je neurčitá. Žalobca považoval dobrovoľnú dražbu za neprimeraný nátlak, ktorým sleduje žalovaný 1/ len svoj prospech a je v rozpore s dobrými mravmi, pričom výkon záložného práva sa realizuje bez súdnej kontroly. Je dôvodná obava, že výkonom záložného práva dôjde k nezvrátiteľnému následku, t.j. strate vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam a zároveň aj k strate bydliska žalobcu a osôb, tvoriacich spoločnú domácnosť. Prvostupňový súd najprv návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, ale uznesenie prvostupňového súdu po odvolaní žalovanými 1/,2/ krajský súd zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Po vrátení veci okresný súd na základe vznesenej námietky miestnej príslušnosti žalovaným 1/,2/ spis postúpil Okresnému súdu Bratislava III, na nesúhlas ktorého Krajský súd v Bratislave rozhodol, že nesúhlas s postúpením veci je dôvodný a na konanie je príslušný Okresný súd Rimavská Sobota; veci bola pridelená nová spisová značka 10Csp/117/2018. Okresný súd zistil, že navrhovateľka nepodala žiadny návrh vo veci samej. Navrhovateľka počas konania návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ zobrala späť, preto súd konanie voči tomuto žalovanému podľa §144 C.s.p. zastavil. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu okresný súd konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Navrhovateľka v návrhu neuviedla žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývala všeobecná povinnosť žalovaného 1/ úplne sa zdržať výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou; žiaden zákon mu nestanovuje povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva za predpokladu, že ho bude vykonávať v súlade so zákonom, pričom na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby, eventuálne ďalšie inštitúty, prípadne v rámci zodpovednostných vzťahov. Inštitút záložného práva a inštitút dobrovoľnej dražby sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu. Záložné právo má k záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu; vznik a trvanie záložného práva súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou; záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzujú pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Záložné právo upravené v Občianskom zákonníku je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Tieto právne normy neboli konštatované ako rozporné s Ústavou SR; nemožno zakázať žalovanému výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto právo má žalovaný zriadené v zmysle zákona, na základe záložnej zmluvy, a to bez zreteľa na to, že sa jedná o obydlie navrhovateľky. Ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z nálezov Ústavného súdu SR, ani z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Neoprávnený zásah do obydlia je totiž zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave. Nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody, alebo nie je nevyhnutným a neprimeraným na dosiahnutie legitímneho cieľa (nález Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001). To, či došlo k neoprávnenému zásahu do obydlia žalobcu, možno vyhodnotiť až po tomto zásahu, t.j. v danom prípade po dobrovoľnej dražbe. Dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým je splnenie uhradzovacej funkcie záložného práva. Nie je teda žiaden dôvod absolútne a všeobecne zakazovať žalovanému výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Nariadenie neodkladného opatrenia nemôže obstáť ani z hľadiska pravdepodobného práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, tak ako to uviedol žalovaný 1/ vo svojom odvolaní, keďže navrhovateľka neuviedla, že jeden z dlžníkov, Y. E., je v konkurze a prihlásením pohľadávky do konkurzu sa pohľadávka voči dlžníkovi stala splatnou. Pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere sa teda stala splatnou v nadväznosti na vyhlásenie konkurzu na majetok jednej z úverových dlžníčok Y. E. a už len táto samotná skutočnosť bola plne postačujúca pre domáhanie sa uspokojenia danej pohľadávky z poskytnutej zábezpeky a pre oprávnené začatie výkonu záložného práva. Zároveň navrhovateľka netvrdila, nepreukázala a neosvedčila, že by pohľadávka z úverového vzťahu v rozsahu, v akom sa ex lege stala splatnou, bola uhradená. Z rovnakého dôvodu následne žalovaný 1/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverovej pohľadávky voči ostatným úverovým dlžníkom, t.j. voči F. F. X. a voči navrhovateľke, a to oznámením zo dňa 27.11.2017. Stalo sa tak na základe úpravy - bodu 8.1 písm. d) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery, ktoré sú súčasťou uzavretej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28.02.2017. Prípadné skúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve je irelevantné vo vzťahu k petitu neodkladného opatrenia; súčasná právna úprava dáva spotrebiteľovi možnosť brániť sa voči nekalým postupom a neprijateľným zmluvným podmienkam formou určovacích žalôb alebo žalôb na splnenie konkrétnych povinností. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom nepovažoval za potrebné vypočutie navrhovateľkou navrhnutých osôb (s odkazom na §329 ods. 1 C.s.p.). Súd rozhodol aj o trovách konania, lebo rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci sa konanie končí. V zmysle §255 ods.1 a §262 ods. 1 C.s.p. priznal úspešnému žalovanému 1/ voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Podľa §256 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania aj žalovanému 2/ voči navrhovateľke v rozsahu 100 %, pretože táto späťvzatím návrhu voči žalovanému 2/ zavinila, že konanie voči nemu súd zastavil. 2. Proti uzneseniu do druhého a tretieho výroku podala odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa §365 ods.1 písm. d/, s/, f/, g/ a h/ C.s.p.. Po zrušení a vrátení veci krajským súdom z dôvodu nesprávneho procesného postupu, ktorým nebolo konštatované, žeby návrh nebol býval dôvodný, okresný súd už nepovažoval návrh za dôvodný a zamietol ho. Navrhovateľka nesúhlasila s konštatovaním súdu o tom, že neuviedla v návrhu na neodkladné opatrenie žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývala všeobecná povinnosť žalovaného úplne sa zdržať výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Navrhovateľka dostatočne osvedčila dôvodnosť podaného návrhu, pričom dôvody naďalej trvajú, žalovaný 1/ od výkonu záložného práva neupúšťa a naďalej pokračuje v dražobných krokoch. Žalovaný 1/ nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetokJ.E., ale pre nezaplatenie omeškanej sumy 378,95 Eur v lehote stanovenej vo výzve zo dňa 26.10.2017, ktorá bola adresovaná všetkým trom dlžníkom. Z podania navrhovateľky zo dňa 12.07.2018, adresovaného Okresnému súdu Bratislava III ku sp.zn. 12Csp/58/2018 vyplýva, že navrhovateľka sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia dočasného charakteru, teda nie úplného zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ako to konštatuje súd prvej inštancie, keďže týmto podaním navrhovateľka na žiadosť Okresného súdu Bratislava III oznámila súdu, že doposiaľ žalobu vo veci samej nepodala, ale v lehote určenej súdom podľa §336 ods. 1 C.s.p. podá určovaciu žalobu, čím vyjadrila svoju vôľu aktívne sa domáhať súdnej ochrany. Prípadné neodkladné opatrenie by teda malo charakter procesného zabezpečovacieho prostriedku a trvalo by len po dobu trvania konania o žalobe vo veci samej, a preto by nemalo trvalý charakter. Uznesenie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené, keďže nemožno zistiť z neho napr., z akého dôvodu pri rozhodovaní o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neposudzoval okrem inštitútu záložného práva a dobrovoľnej dražby aj porušenie ustanovenia §8 ods. 12 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie žalovaným 1/ ako veriteľom, hoci z návrhu a pripojených listín to zjavne vyplýva, a neposudzoval ani dôsledky z toho vyplývajúce podľa §15 ods. 2 zákona o úveroch na bývanie. Nesúhlasila ani s názorom okresného súdu ohľadne možnej nápravy prípadných pochybení výkonu záložného práva bez hrozby nenávratného stavu prostredníctvom inštitútu žaloby o neplatnosť dražby. Po vykonaní dražby je možné napadnúť platnosť dražby len z taxatívne určených dôvodov, t.j. pre spochybnenie platnosti záložnej zmluvy, alebo ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Nesprávny záver okresného súdu aj ohľadne toho, že nariadenie neodkladného opatrenia nemôže obstáť ani z hľadiska pravdepodobného práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keďže navrhovateľka neuviedla, že jeden z dlžníkov, Y. E., je v konkurze a prihlásením pohľadávky do konkurzu sa pohľadávka voči dlžníkovi stane splatnou. Žalovaný 1/ adresoval výzvu zo dňa 26.10.2017 aj Y. E. napriek tej skutočnosti, že si pohľadávku zo splátkového úveru voči nej uplatnil v konkurze už dňa 24.10.2017. Pohľadávku v skutočnosti žalovaný 1/ zosplatnil pre nezaplatenie sumy 378,95 Eur v dobe stanovenej vo výzve zo dňa 26.10.2017. Konkurz na majetok Y. E. sa týka len majetku Y. E. a nie majetku navrhovateľky. Odvolateľka namietla, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované doplnenie dokazovania o výsluch navrhovateľky a svedkov Y. E. a F. F. X. na preukázanie tvrdení, uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ by súd prvej inštancie nariadil navrhované neodkladné opatrenie a uložil povinnosť navrhovateľke v určenej dobe podať vo veci žalobu, potom by v konaní vo veci samej bolo možné posúdiť aj to, či je žalovaný 1/ oprávnený požadovať jednorazové splatenie úveru, ako aj platnosť zosplatnenia vo vzťahu k navrhovateľke a jej manželovi, a zjavne neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo môže súd posúdiť aj bez návrhu. Navrhovateľka sa môže efektívne s prihliadnutím na zásadu rýchlosti, hospodárnosti civilného sporového konania domáhať ochrany svojich práv len v tomto konaní dočasnou úpravou pomerov strán sporu, pričom žalovanému 1/ nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žiadna zásadná ujma, keďže neodkladné opatrenie bude mať len dočasný charakter do rozhodnutia súdu vo veci samej. Nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia navrhovateľke vznikne po vykonaní dražby nehnuteľnosti trvalá ujma v podobe straty jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vrátane straty obydlia nielen jej, ale aj jej rodiny, vrátane jej maloletých vnukov. Poukázala na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré v obdobných právnych veciach nariadili neodkladné opatrenie a v prípade, ak nebola súčasne podaná aj žaloba vo veci samej, tak uložili navrhovateľovi aj povinnosť podať žalobu vo veci samej v určenej lehote. Navrhovateľka sa postupom podľa §336 ods. 1 C.s.p. bude vo veci samej domáhať určovacou žalobou okrem určenia, že žalovaný 1/ má právo domáhať sa výkonu záložného práva, vykonávaného na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 05.12.2017 dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti aj určenia, že žalovaný 1/ nie je oprávnený vyžadovať od navrhovateľky jednorazové splatenie úverov, ako aj určenia neplatnosti zmluvnej podmienky, uvedenej v čl. 8.1 písm. d) Produktových podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery. Navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil alebo ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu. Voči žalovanému 1/ si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 3. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa §387 ods.1,2 C.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov: 5. Podľa § 387 ods.1,2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu; z dôvodu, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§380 ods. 2 C.s.p.). 7. Neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jej právneho postavenia a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou úpravou súd nie je v ďalšom prípadnom konaní viazaný; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§330 ods. 1 C.s.p.). Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§330 ods. 2 C.s.p.); neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti strán konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však musí byť preukázaný a osvedčený. 8. Odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolateľka je výlučným vlastníkom vyššie citovaných nehnuteľností, ktoré ako záložca na základe záložnej zmluvy zo dňa 28.02.2017, uzatvorenej so žalovaným 1/ ako záložným veriteľom, založila na zabezpečenie pohľadávky, vzniknutej zo zmluvy o splátkovom úvere, uzatvorenej dňa 28.02.2017 s dlžníkmi Y. E., F. F. X. a ňou; dňa 27.11.2017 žalovaný 1/ žalobcovi oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy; listom zo dňa 05.12.2017 žalovaný 1/ oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva predajom založených nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe; listom zo dňa 08.01.2018 žalovaný 2/ ako dražobník vyzval žalobcu na umožnenie vykonania ohliadky a ohodnotenia predmetu dražby súdnym znalcom. Dňa 12.02.2018 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že pri uzatváraní zmluvy o úvere si žalovaný 1/ nesplnil riadne svoje povinnosti, zanedbal svoju povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj podľa zákona o úveroch na bývanie č. 90/2016 Z.z., preto nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie úveru a mimoriadne zosplatnenie úveru je neplatné. Okrem toho je ročná percentuálna miera nákladov nesprávne určená, záložné právo podľa záložnej zmluvy nevzniklo, resp. záložná zmluva je neplatná. Žalovaný 1/ nie je oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru, nemá ani právo vykonať záložné právo; pohľadávka vymedzená v záložnej zmluve nie je v súlade so zákonom, pretože je neurčitá; dobrovoľná dražba je neprimeraný náklad, ktorým sleduje žalovaný 1/ len svoj prospech a je v rozpore s dobrými mravmi, pričom výkon záložného práva sa realizuje bez súdnej kontroly. Je dôvodná obava, že výkonom záložného práva dôjde k nezvrátiteľnému následku, t.j. ku strate vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam a zároveň aj ku strate bydliska žalobcu a osôb, tvoriacich s ním spoločnú domácnosť. Okresný súd svojím prvším rozhodnutím návrhu vyhovel; krajský súd na odvolanie žalovaných 1/,2/ jeho uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z procesných dôvodov. V zrušujúcom uznesení krajský súd konštatoval, že vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu môže byť na strane navrhovateľa odôvodnené uplatnenie subjektívneho práva na procesnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia aj pred začatím konania vo veci samej; návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť v osobitných prípadoch vôbec nasledovaný žalobou; vtedy má povahu podania vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že uložením povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej sa súd zaoberá iba v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, teda pri vyhovení návrhu pred začatím konania vo veci samej; z obsahu tohto návrhu musí súd vyhodnotiť, či má požadované neodkladné opatrenie povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Pri pozitívnom závere rozhodne spolu s nariadením neodkladného opatrenia tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle §326 ods. 1 C.s.p. aj opísanie skutočností, hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z toho súd vychádza jednak pri posúdení nevyhnutnosti uloženia povinnosti podať žalobu a jednak pri vymedzení predmetu konania, ktoré má byť na základe takejto žaloby začaté. Za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby navrhovateľovi neuloží; súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia pred začatím konania bez uloženia povinnosti na podanie žaloby aj v iných odôvodnených prípadoch, a hoci o neuložení žalobnej povinnosti osobitne nerozhoduje, t.j. výrok o neuložení povinnosti v rozhodnutí absentuje, v odôvodnení sa musí vysporiadať s tým, či uloženie alebo neuloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej bolo dôvodné a zákonné, aby jeho rozhodnutie mohlo podliehať odvolaciemu prieskumu v zmysle § 357 písm. d) C.s.p.. To, že okresný súd pri nariadení neodkladného opatrenia neuložil žalobnú povinnosť neznamená, že navrhovateľka sa nemôže samostatnou žalobou efektívne domáhať súdnej ochrany v rámci štandardného konania vo veci samej, najmä, ak je zastúpená advokátom. 9. Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu konštatuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Navrhovateľka v návrhu neuviedla žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývala všeobecná povinnosť žalovaného 1/ úplne sa zdržať výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou; žiaden zákon mu nestanovuje povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva za predpokladu, že ho bude vykonávať v súlade so zákonom, pričom na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby, eventuálne ďalšie inštitúty, prípadne v rámci zodpovednostných vzťahov. Inštitút záložného práva a inštitút dobrovoľnej dražby sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky; záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu; záložné právo má k záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu; vznik a trvanie záložného práva súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou; záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu; založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa svoj záväzok splnil a zbavil sa záložného práva, ktoré ho obmedzujú pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Záložné právo je upravené v Občianskom zákonníku a predstavuje legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Nemožno zakázať žalovanému výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktoré má zriadené v súlade so zákonom, bez zreteľa na to, že sa jedná o obydlie navrhovateľky. Navrhovateľka netvrdila ani nepreukázala splnenie svojho záväzku voči žalovanému 1/, založenému úverovou zmluvou. Prípadné skúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve v režime konania o neodkladnom opatrení je bezpredmetné. 10. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia správne zamietol. V danej veci neexistuje skutkový ani právny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Námietka odvolateľky, že ide o zákonom a ústavou chránený záujem, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu, tým skôr, že spolu s rodinou má v predmetných nehnuteľnostiach bydlisko, a že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému 1/ žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k nehnuteľnostiam sa nezmení, lebo predmetné záložné právo naďalej existuje, dočasne je pozastavený len jeho výkon, tiež neobstojí. Ochrana spotrebiteľa má svoje zákonné limity. Žalovaný 1/ poskytol splátkový úver Y. E., F. F. X. a navrhovateľke vo výške 12.000 Eur na základe úverovej zmluvy zo dňa 28.02.2017, ktorý sa dlžníci zaviazali splácať po 125,90 Eur mesačne so splatnosťou prvej splátky 20.04.2017. Už v októbri 2017 boli dlžníci v omeškaní so splácaním úveru (nezaplatili splátky vo výške 378,95 Eur), preto v mesiaci november 2017 žalovaný 1/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (viď č.l. 17 spisu). Navrhovateľka podala návrh na neodkladné opatrenie dňa 12.02.2018; je zastúpená advokátom, nič jej nebráni podať žalobu vo veci samej, pokiaľ je toho názoru, že jej práva sú žalovaným 1/ alebo tretími osobami porušované. Odvolaciemu súdu je známa rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, kedy nariadili neodkladné opatrenia aj v prípade, ak nebola súčasne podaná žaloba vo veci samej, a uložili navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v určenej lehote; v prevažnej väčšine sa jednalo o prípady dobrovoľných dražieb na základe rozhodcovských rozsudkov, resp. úverov poskytnutých nebankovými subjektmi. 12. Nedôvodná je aj námietka navrhovateľky o nedostatočnom odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj o tom, že nevykonal výsluch osôb, ňou navrhnutých. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (§387 C.s.p.), lebo nezistil dôvod na jeho zmenu ani zrušenie, a to aj vo výroku o trovách konania, ako výroku súvisiaceho. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný 1/ bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu vznikol proti navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalovanému 1/ v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal. 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2, druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2, druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).