Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/185/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918202016 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6918202016.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobkyne: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Ul. O. č. XXX, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Ul. Tomášikova č. 48, IČO: 00 151 653, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 23. mája 2018, č. k.: 13Csp/65/2018-49, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „Žalovanému u k l a d á povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej je nehnuteľnosť nachádzajúca sa v Y. na Ul. O. č. súp. XXX, evidovaná na Okresnom úrade, katastrálnom odbore V. N. pre okres V. N., obec Y., katastrálne územie Y. na liste vlastníctva č. XXXX ako XX b.j. na C KN parc. č. XXXX/X, vchod č. X, 3. poschodie, byt. č. XX v celosti, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 6691/328164, založená na základe Záložnej zmluvy uzavretej dňa 09.05.2014 medzi záložným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a .s., a záložcom I. S., ktorej vklad bol povolený pod č. V 1358/2014 dňa 19.06.2014 - 299/2014 a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 13Csp/65/2018.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v znení, že žalovanému sa ukladá zdržať sa výkonu záložného práva a to k bytu, súpisné číslo XXX, parcela č. XXXX/X, LV č. XXXX, katastrálne územie Y., katastrálny úrad V. N. do rozhodnutia a skončenia vo veci samej a v znení, že žalovanému sa ukladá zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, zapísaných na LV XXXX, byt, č. súp. XXX, parcela č. XXXX/X, LV č. XXXX, katastrálne územie Y., katastrálny úrad V. N. do rozhodnutia a skončenia vo veci samej. 3. Žalobkyňa zároveň podala aj žalobu vo veci samej, ktorou sa domáha určenia, že Zmluva o splátkovom úvere č. 5055125938 zo dňa 09.05.2014 je neplatná, určenia, že úver zo dňa 09.05.2014 je bezúročný a bez poplatkov, určenia, že žalovaným vyhlásená okamžitá splatnosť je neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov a je neprijateľná zmluvná podmienka, určenia, že právne úkony záložného veriteľa smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti - byt, č. súp. XXX, parcela č. XXXX/X, LV č. XXXX, katastrálne územie Y. sú neplatné, určenia, že žalovaný vymaže žalobkyňu zo zoznamu dlžníkov a odstráni negatívny rating. 4. S návrhom predložila súdu Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 09.05.2014, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.01.2018, oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 17.04.2018, výzvu na umožnenie vykonania a ohodnotenia predmetu dražby zo dňa 11.05.2018, výpisy z úveru č. 1/2014, 1/2015, 1/2016 a výpis z obchodného registra na žalovaného. 5. Okresný súd konštatoval tvrdenia žalobkyne, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa tvrdila, že dňa 16.11.2009 (správne má byť uvedené dňa 09.05.2014) uzavrela so žalovaným úverovú zmluvu č. 5055125938, predmetom ktorej bol úver vo výške 8 500,- eur (ďalej len Zmluva o úvere). Tvrdila, že bola donútená uzavrieť aj záložnú zmluvu č. V 1358/2014 zo dňa 19.06.2014 (správne zo dňa 09.05.2014), ktorej vklad bol povolený dňa 19.06.2014 pod V 1358/2014, pričom súd konštatoval, že táto zmluva mu nebola predložená. Nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 16.05.2018 jej bol doručený list od spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o., ktorým jej bolo oznámené, že dňa 06.06.2018 príde znalec za účelom ohodnotenia predmetu dražby a v tejto súvislosti má obavu z hroziacej dražby jej bytu, ktorý je jej jediným obydlím. Má obavu, že túto nehnuteľnosť žalovaný predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o neplatnosti určenia úverovej zmluvy, o neplatnosti určenia záložnej zmluvy a bude voči žalobkyni postupovať nezákonne. Domnieva sa, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný a nemá inú zákonnú ochranu, ako len požiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil pomery strán sporu. Ďalej tiež uviedla, že Zmluva o splátkovom úvere obsahuje neprijateľné podmienky, neobsahuje rozpísanie splátky na istinu, úrok a poplatky, pri uzatváraní Zmluvy o úvere si žalovaný nesplnil riadne svoje povinnosti, teda zanedbal svoju povinnosť ako veriteľ posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať úver podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. 6. Okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Žalobkyňa predovšetkým osvedčila základné skutočnosti a to, že medzi žalobkyňou a žalovaným existuje právny vzťah, pretože bola medzi nimi uzatvorená Zmluva o úvere a Zmluva o zriadení záložného práva. Žalovaný vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a pristúpil k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby, avšak žalobkyňa tvrdí a preukazuje, že pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom je sporná a samotný výkon záložného práva je sporný, keď namieta neplatnosť jednak Zmluvy o úvere ako aj neplatnosť Záložnej zmluvy. V dôsledku realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe by mohlo dôjsť k uspokojeniu žalovaného aj v rozsahu, na ktorý nemá právny nárok a k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čím by došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami. pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom, ktorého realizácia hrozí je sporná z viacerých dôvodov a žalobkyňa má za to, že žalovaný vykonáva záložné právo bez toho, aby mal voči žalobkyni splatnú pohľadávku, zároveň namieta platnosť samotnej záložnej zmluvy. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a tá sa realizuje bez preventívnej súdnej ochrany a bez toho, aby súd osvedčil existenciu výšky pohľadávky. O jej výške tak rozhoduje súkromný subjekt a dražbu vykonáva ďalší súkromný subjekt bez súdnej kontroly. Výkonom záložného práva by mohlo dôjsť k nezvrátiteľnému následku t. j. k strate vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnosti - bytu, v ktorom býva so svoju rodinou a zároveň aj k strate bydliska žalobkyne ako aj osôb tvoriacich s ňou spoločnú domácnosť. Z doterajšieho konania žalovaného vyplýva, že jeho kroky priamo smerujú k vykonaniu dražby založenej nehnuteľnosti a po jej obhliadke a ohodnotení bude určený dražobníkom (spoločnosťou Platiť sa oplatí, s.r.o.) termín dražby. Súd má teda za to, že je zrejmé že účelom návrhu je zachovanie existujúceho právneho vzťahu vo vzťahu k založenej nehnuteľnosti, nakoľko eventuálnou realizáciou výkonu záložného práva zo strany žalovaného by došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný, jeho nariadením nevznikne žalovanému žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k nehnuteľnosti sa žiadnym spôsobom nezmení - záložné právo naďalej existuje, len je dočasne pozastavený jeho výkon. 7. Súd uviedol, že naformuloval výrok svojho rozhodnutia tak, že jedným výrokom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej je nehnuteľnosť špecifikovaná vo výroku rozhodnutia, nerozhodol súd ultra petit. Navrhovateľka v návrhu svoj nárok dostatočne skutkovo vymedzila. Z petitu jej návrhu bolo súdu zrejmé čoho sa domáha, pričom požiadavku, aby z návrhu bolo zjavné čoho sa navrhovateľka domáha nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť návrh znenia výroku, ktorý sudca len prevezme do výroku svojho rozhodnutia. Civilný sporový poriadok neukladá navrhovateľovi formulovať návrh rozhodnutia, ale iba to, aby z návrhu bolo súdu zjavné čoho sa navrhovateľ domáha. V danom prípade bolo súdu zjavné, že navrhovateľka sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zabráni žalovanému realizovať výkon jeho záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti - bytu vlastnícky patriaceho žalobkyni, pričom je už iba na súde ako v zmysle obsahu podania navrhovateľky naformuluje znenie konečného výroku rozhodnutia, tak, aby bol tento výrok jasný, určitý a vykonateľný. 8. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Rozhodnutie napadol v celom rozsahu, pričom uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) CSP. V obsiahlom 59 stranovom odvolaní namietal nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia, porušenie práva na spravodlivý proces, porušenie zásady rovnosti zbraní, nesplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, príslušnosť rozhodujúceho súdu ako aj zákonnosť a sudcu, ktorý vo veci rozhodoval, predovšetkým však zdôraznil s poukazom na ustanovenie § 327 CSP, že súd toto neaplikoval, pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný a neurčitý, preto súd prvej inštancie mal toto podanie odmietnuť. V tejto súvislosti namietal, že rozhodnutie je v časti materiálne nevykonateľné, súd rozhodoval v rozpore so zákonnou úpravou spôsobom ultra petitum. 9. Výrok rozhodnutia súdu ako jediná jeho časť nadobúda právoplatnosť a po nadobudnutí právoplatnosti je pre účastníkov a zákonom ustanovené subjekty záväzný. Z hľadiska požiadavky materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia výrok musí byť formulovaný určito, jasne, výstižne a zrozumiteľne a jeho obsah musí byť dovolený a možný, okrem iného nemôže sa rozhodovať spôsobom ultra petitum bez zákonného dôvodu. Z výroku musí jednoznačne a nepochybne vyplývať uložená povinnosť, ktorá musí byť splniteľná. Úlohou súdu nie je konať namiesto strany a plniť jej procesné povinnosti, súd tu nie je na to, aby namiesto strany uvádzal náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd je zásadne viazaný obsahom návrhu a predovšetkým jeho rozhodnutia, súd nemôže namiesto strany dotvárať to, čo mala vykonať sama a tak namiesto odmietnutia návrh dopĺňať a návrhu s doplneným obsahom vyhovieť. Súd je zásadne viazaný návrhom rozhodnutia, čo je premietnuté do ustanovenia § 216 CSP, podľa ktorého súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Ak má byť výrok formulovaný určito, jasne, a výstižne, zrozumiteľne a jeho obsah musí byť dovolený a možný, znamená požiadavka určitosti okrem iného i to, že obsah výroku musí byť dostatočne zrozumiteľný a určiteľný i akoukoľvek treťou osobou. 10. Žalobkyňa sa domáhala zdržania sa výkonu záložného práva, avšak vôbec neuviedla, ktorého záložného práva (vykonáva sa záložné právo, ktoré vzniklo zápisom po povolení vkladu záložného práva, pričom toto musí byť identifikované V - číslom/Z - číslom a jeho predmetom, označením zálohu, pričom toto označenie musí byť dostatočne určité. V prípade bytu je to číslo, vchod, poschodie, súpisné číslo bytového domu, respektíve parcelné číslo parcely, na ktorom je bytový dom postavený, LV, katastrálne územie. Uvedený návrh neobsahuje žiaden identifikačný znak, o ktoré konkrétne záložné právo ide, keď vo vzťahu k žalobkyni je evidovaných viacero záložných práv. Vo vzťahu k predmetu sa uvádza, že žalovanému sa má uložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, a to bytu, súpisné čísloXX. parc. XXXX/X, teda nielenže je uvedené neurčité, ale zjavne i neexistujúce, žiaden byt súpisné číslo XXX neexistuje, ani existovať nemôže, byty súpisné číslo vôbec nemajú, ani žiaden pozemok nie je predmetom výkonu záložného práva, je tak vylúčené, aby išlo o zákonný, dostatočne určitý návrh. Neurčitá je aj forma úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby. Z toho nijako nevyplýva, o ktoré konkrétne úkony ide, ani nie je zrejmé, o ktoré nehnuteľnosti ide, keď tieto musia byť identifikované dostatočne určito. 11. Taktiež namietal časové obmedzenie „do rozhodnutia a skončenia vo veci samej“, keď vec sama nie je žiadnym určitým spôsobom identifikovaná a môže byť ňou čokoľvek, keďže návrh i žaloba boli podané naraz na jednej listine a v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohlo byť v návrhu na rozhodnutie identifikované konanie vo veci samej uvedením spisovej značky, keďže žiadne takéto konanie neprebiehalo a žalobe žiadna spisová značka pridelená nebola a v takomto prípade bolo povinnosťou žalobkyne špecifikovať návrh dostatočne určito, t. j. určením strán a predmetu takéhoto konania. Celý obsah navrhovaného rozhodnutia je bez akýchkoľvek pochybností obsahovo nezrozumiteľný, v spojitosti nedáva jasný určitý zmysel, ide zjavne o kompilát viacerých neurčitých a nezrozumiteľných častí. Z toho je zrejmé, že takýto návrh bol neurčitý, materiálne nevykonateľný a súd bol povinný ho odmietnuť. 12. Je úplne vylúčené, aby súd rozhodoval o tom, čo žalobkyňa nežiadala, jej písomný návrh bol úplne odlišný s jasne oddeleným a štruktúrovaným obsahom, išlo o dva návrhy a o tom bol súd povinný rozhodovať. V danom prípade došlo k porušeniu nestrannosti súdu postupom v prospech jednej zo strán, pričom takéto rozhodnutie nemôže obstáť aj vzhľadom na judikatúru Ústavného súdu SR. Týmto súd úplne nadŕža jednej zo strán. 13. Súd nariadil zdržať sa výkonu záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby, avšak žalobkyňa nič také nenavrhovala, domáhala sa uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva akýmkoľvek spôsobom, a to jedným, nedeliteľným výrokom - k akémukoľvek výkonu iným spôsobom ako dobrovoľnou dražbou však neuviedla vôbec nič. Je vylúčené, aby si súd z uvedeného vybral jeden spôsob a tomuto v rozpore s návrhom vyhovel. Súd nemá oprávnenie návrh meniť a pretrvávať podľa svojej úvahy, ale je viazaný návrhom žalobkyne. 14. Obsah rozhodnutia uvádza, že neodkladné opatrenie sa nariaďuje do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 13 Csp/65/2018, čo však žalobkyňa nenavrhovala. Žiadne konanie neprebiehalo, nemohlo byť označené spisovou značkou a nešlo o návrh po začatí konania. Je vylúčené, aby sa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania konalo pod rovnakou spisovou značkou, ako je spisová značka konania o žalobe, pretože tým dochádza k zásadnému porušeniu práva na zákonného sudcu, keď vec nie je prideľovaná náhodným elektronickým výberom. 15. Všetky náležitosti žaloby musia byť uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 CSP. Z toho explicitne vyplýva povinnosť uviesť presný návrh rozhodnutia, ktorým je súd viazaný (§ 216 CSP). Súd, ale ani druhá strana nie sú tu na to, aby plnili procesné povinnosti žalobkyne a „hádali“, čo asi mala svojím nezákonným a materiálne nevykonateľným petitom na mysli. Zároveň zdôraznil, že návrh rozhodnutia je primárne určený druhej sporovej strane, nie súdu. Ten má iba rozhodnúť, či návrh je zákonný (určitý, materiálne vykonateľný) a či mu na základe procesného konania možno vyhovieť alebo nie. Skutočnosti uvádzané súdom sú v rozpore s obsahom týchto pravidiel a súd postupom, ktorý je zjavne v prospech jednej zo strán (žalobkyne,) osobitne za situácie, ak súd nemal k dispozícii ani len záložnú zmluvu (nielenže tak nemohol formulovať svoj výrok, ale ani nemohol mať osvedčené, ktoré pohľadávky, respektívne ich splnenie je záložným právom zabezpečené). V tejto súvislosti namietal, že žalobkyňa neosvedčila základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, dokonca ich ani netvrdila. Žalobkyňa neoznačila žiadne prostriedky na osvedčenie, boli označené iba dôkazy vo vzťahu k žalobe. Je vylúčené, aby neodkladné opatrenie bolo nariaďované len na základe tvrdení žalobkyne, pričom nie je zrejmé, z akých dôvodov mal uvedené tvrdenia súd osvedčené s vysokou mierou pravdepodobnosti. 16. Taktiež poukázal na ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., ktorý je je nástrojom na ochranu práv dotknutej tretej osoby. Poukázal taktiež na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého sa možno domáhať určenia neplatnosti, respektíve bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti viac ako 10 rokov. Sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti je špecifickou sankciu zakotvenou výlučne v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktoré sa môže vzťahovať výlučne na úvery poskytnuté na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského zákona podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo žalobkyňou uvádzaných skutočností vyplýva, že sa o žiaden úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nejedná. 17. Poukázal na svoje argumenty vo vzťahu k ustanoveniu § 565 OZ, na platobný režim žalobkyne a na dôsledky vyplývajúce z porušenia týchto práv. Žalovaný argumentoval možnosťou výkonu záložného právo aj vtedy, ak smeruje voči obydliu. Poukázal aj na dobrovoľnosť uzavretia záložnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na základe vlastnej dispozície žalobkyne. 18. Taktiež poukázal na skutočnosť, že pravidlo zakotvené v ustanoveniach O. s. p., § 74 ods. 2 bolo zrušené a bolo nahradené ustanovením § 324 ods. 2 CSP, kde je riešená výlučne vecná príslušnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom vypadlo pravidlo vo vzťahu k určeniu miestnej príslušnosti. Vo vzťahu k miestnej príslušnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že nejde o žiaden dôvod osobitnej miestnej príslušnosti, keď predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je spor o existencii vecného práva a miestne príslušný je všeobecný súd žalovaného. Preto príslušným na rozhodovanie veci je všeobecný súd žalovaného, ktorým je Okresný súd Bratislava III. Vo vzťahu k miestnej príslušnosti dodal, že predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani žiaden spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale spor týkajúci sa výkonu oprávnenia vyplývajúceho z existencie práva. Ak rozhoduje sudca miestne nepríslušného súdu, ide o situáciu, kedy je súd nesprávne obsadený z dôvodu namietaného porušenia práva na zákonného sudcu žalovaným. Dôsledkom toho je tiež odňatie možnosti konať pred súdom. Navrhol, aby súd konanie zastavil, alternatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh odmietol/zamietol a priznal nárok na náhradu trov konania. 19. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila. 20. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol podľa ust. § 327 CSP. 21. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila. 22. Podľa ustanovenia § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 23. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovaného, Uvádzané argumenty žalovaným sú argumentačne čiastočne prijateľnými, pokiaľ ide o niektoré námietky, ku ktorým sa odvolací súd vyjadrí nižšie. Okresný súd nesprávne vyvodil závery, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, vo veci rozhodol ultra petitum, pričom porušil zásadu rovnosti zbraní, v konaní skutočne žalobkyňa nič konkrétne netvrdila a ani neponúkla dostatočné dôkazy na osvedčenie svojho práva. Návrh je všeobecný, bez logických súvislostí vo vzťahu k porušeniu jej práva. To, že žalobkyňa je spotrebiteľka, neznamená, že automaticky sa prizná právo všeobecne konštatované v právnych predpisoch, či unijných alebo národných. Musia byť na to splnené všetky predpoklady, ktoré musia byť podrobne vyargumentované, čo znamená, že žalobkyňa má povinnosť presne uviesť, čoho sa domáha, na základe akých skutočností, musí teda opísať rozhodujúce skutočnosti, a to pravdivo a úplne, označiť dôkazy na ich preukázanie. Nepostačuje uviesť všeobecné poznatky zo spotrebiteľského práva, odkazy na rozhodnutia, často nesúvisiace s danou konkrétnou vecou. 24. Vzhľadom na konkrétne námietky žalovaného odvolací súd najskôr musel vyriešiť námietku miestnej príslušnosti. Argumenty žalovaného odvolací súd nepovažuje za prijateľné a v tejto súvislosti nemožno prijať záver, že by bolo porušené právo na zákonného sudcu. 25. Z obsahu podania žalobkyne, ktoré zahŕňalo jednak návrh vo veci samej ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne vyplýva, že predmetom konania je právo vyplývajúce zo spotrebiteľského vzťahu, keď žalobkyňa namieta neplatnosť zmluvy o splátkovom úvere, ako aj to, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov atď. Je bez ďalšieho významu, či s takto podanou žalobou môže byť úspešná alebo nie, to je otázka konania vo veci samej. Je však nepochybné, že žalobkyňa, ale aj Z. S. uzavreli zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľnou, ktorá ako dodávateľ uzavrela s nimi ako spotrebiteľmi podľa tejto zmluvy úverovú zmluvu. Z tejto zmluvy vyplýva výška úveru 8.500 EUR, ktorý bol poskytnutý na bývanie, ďalej zmluva obsahuje údaj o účele úveru, ktorým je vyplatenie existujúcich úverov úverom. Konečná splatnosť úveru bola určená na 20. september 2028. Zmluva mala byť uzavretá 9. mája 2014. 26. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľom v zmysle ods. 4 je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 27. Povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru upravuje § 1 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z. na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 1 ods. 3 písm. c), citovaného zákona však spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako 10 rokov. Je nepochybné, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver podľa citovaného zákona, keď je nepochybné, že tento úver je zabezpečený záložným právom a lehota splatnosti je podstate 14 rokov. 28. Hoci nejde o spotrebiteľský úver, neznamená to, že uzavretá zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou. Odvolací súd dodáva, že samotná právna úprava v Občianskom zákonníku je vnútroštátnou právnou úpravou všeobecného charakteru, pričom nie je vylúčené, že popri tejto všeobecnej právnej úprave právny poriadok obsahuje aj ďalšiu všeobecnú právnu úpravu občianskoprávnych vzťahov, ale aj ďalšiu právnu úpravu vzťahov rešpektujúcich špecifiká tej ktorej oblasti, ktorú upravuje. Takouto právnou úpravou je napr. právna úprava v zákone číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákon č. 161/2011 Z. z. ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a ďalšie. Citované ustanovenie § 52 OZ je ustanovením, ktoré určuje niektoré predpoklady pre to, aby daný vzťah bolo možné označiť ako sa spotrebiteľsky a ďalej posúdiť, či tento vzťah bude podliehať režimu spotrebiteľských sumou. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v danom prípade vzhľadom na subjekt na strane dodávateľa a spotrebiteľov možno konštatovať, že bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. 29. Vyššie uvedené posúdenie má vplyv na zodpovedanie nastolenej otázky miestne príslušného súdu. Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Tzn., že vecne príslušným je vždy okresný súd, miestne príslušným na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd, ktorý je alebo by bol miestne príslušný na konanie vo veci samej. Žalovaný argumentoval s poukazom na ustanovenie § 20 a v podstate aj na § 13 a 15 CSP, ktorý upravuje všeobecnú miestnu príslušnosť, keď tvrdil, že miestne príslušným na konanie je súd podľa sídla žalovaného. V odvolaní však nejakým spôsobom nevenoval pozornosť ustanoveniu § 19 CSP z neznámeho dôvodu, keď išlo o podstatnú námietku, relevantné ustanovenie pre rozhodnutie vo veci, hoci vo veci podal odvolanie na 59 stranách. Ustanovenie § 19 písm. d) CSP totiž upravuje, že popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Citované ustanovenie § 19 CSP umožňuje žalobcovi vybrať si medzi všeobecným súdom žalovaného upraveným v § 13 a všeobecným súdom žalovaného upraveným v § 19. Toto právo výberu je dané len žalobcovi, pričom mu patrí do podania žaloby. Možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber patrí výlučne žalobcovi, pričom žalobca sa príslušnosti danej na výber nemusí v žalobe samotne výslovne dovolávať, je povinný uviesť skutočnosti rozhodné na posúdenie príslušnosti. Z podania nepochybne vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľka sa domáha práva vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. K definícii pojmu spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy odvolací súd dodáva, že zákon o ochrane spotrebiteľa číslo 250/2007 Z. z. definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolenia. Zákon o ochrane spotrebiteľa nepoužíva pojem dodávateľ, ktorý je zaužívaný v Občianskom zákonníku, ale predávajúci, keď predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolenia. Žalobkyňa podľa citovaného ustanovenia § 19 písm. d) CSP si zvolila na podanie žaloby Okresný súd Rimavská Sobota, v obvode ktorého má bydlisko. Ak teda tento súd vo veci rozhodoval, konal miestne príslušný súd, právo na zákonného sudcu nebolo porušené a námietka žalovaného v tomto smere nie je dôvodná. 30. Pokiaľ však žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie § 327 CSP, jeho námietka je v plnom rozsahu dôvodná. Podľa tohto ustanovenia platí, že ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 31. V tejto súvislosti treba poukázať na znenie ustanovenia § 129, podľa ktorého v zmysle ods. 1 platí, že ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote … K tomu treba dodať, že zákonodarca prihliadol na nový charakter predbežných opatrení, keď podľa § 324 ods. 1 CSP súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a aj po jeho skončení. V tejto súvislosti treba zohľadniť aj znenie ustanovenia § 123 ods. 2 CSP, podľa ktorého podanie vo veci samej je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ak to z povahy veci vyplýva. Z hľadiska právnej teórie "vec sama“ je súdnou praxou vykladaný jednotne ako vec, ktorá je tým predmetom, pre ktorý sa konanie vedie. Zavedenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak to vyplýva z povahy veci, do podania vo veci samej, súvisí s tým, že nová právna úprava neodkladných opatrení súdu radikálne mení doterajšiu koncepciu predbežných opatrení s ohľadom na nevyhovujúcu nadväznosť na exekučné konanie. Opúšťa totiž doterajší charakter predbežne poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť podaný pred začatím konania, ale aj po jeho skončení, pričom pokiaľ na neodkladné opatrenie nebude nadväzovať konanie vo veci samej, t. j. v uznesení nebude uložená povinnosť navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby podal žalobu, považuje sa za podanie vo veci samej (§ 336 CSP). Pôjde o také prípady, v ktorých petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude totožný s prípadným výrokom vo veci samej (§ 338 2 CSP). Taktiež sa to bude vzťahovať na prípady, v ktorých návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude podaný po skončení konania vo veci samej (§ 338 CSP). 32. Pretože v danom prípade bola podaná žaloba, na základe ktorej začalo konanie vo veci samej, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno považovať za podanie vo veci samej, preto sa aplikuje ustanovenie § 327 CSP, keď ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Tzn., že okresný súd nevyzýva na odstránenie vád podania. Preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v takomto prípade musí obsahovať predpísané náležitosti, musí byť zrozumiteľný, určitý. Pokiaľ návrh tieto náležitosti nespĺňa, súd je povinný ho odmietnuť a nemôže o ňom meritórne rozhodovať. 33. Je tu namieste poukázať na skutočnosť, že pre kontradiktórne konanie, ktoré je ovládané dispozičným princípom, je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej zástupcu. Obmedzí sa iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu. Pokračovaniu v konaní bránia také vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. Ide o vady predovšetkým vo vzťahu k všeobecným náležitostiam návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 v nadväznosti na § 132 a 127 CSP, keď absentuje podpis, vymedzenie, čoho sa navrhovateľ konkrétne domáha. Treba pripomenúť, že osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nespôsobujú stav brániaci pokračovaniu v konaní. Vadou v zmysle jeho neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti nie je to, že návrhu nemožno vyhovieť z hľadiska splnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a naopak, vadou návrhu rozhodne v tomto zmysle je, ak takéto podanie vrátane petitu je neúplné, nezrozumiteľné a neurčité, teda neobsahuje atribúty vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Vzhľadom na predmet konania ako aj uplatnené právo žalobkyňou je potrebné zdôrazniť určitosť, individualizáciu práva, ktorého sa doma, pričom toto nemôže robiť súd, ako sa to stalo v danom prípade, kedy absolútne nahradil povinnosti žalobkyne. Žalobkyňa v tomto prípade je zodpovedná za obsah podania, v ktorom vyjadruje svoju vôľu, ako má súd rozhodnúť. Súd túto vôľu nemôže dotvárať, podanie opravovať, či akýmkoľvek spôsobom dopĺňať, pretože môže nastať situácia, že nemusí byť v súlade s vôľou žalobkyne. Potom je pravdivá argumentácia žalovaného, že súd v takomto prípade rozhodol ultra petitum, pretože rozhodoval o niečom, čoho sa žalobkyňa vôbec nedomáhala, čo v konečnom dôsledku znamená porušenie zásady rovnosti zbraní, súd svojím spôsobom žalobkyni nadŕžal. Tento postup nemožno považovať za dovolený a odôvodnenie súdu prvej inštancie v tomto smere za prijateľné, pretože pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nemá žiadnu "manévrovaciu“ možnosť okrem nápravy formálnych a pravopisných chýb. 34. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úplne absentuje dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností, pretože tvrdenia a opisy žalobkyne sú všeobecné, nekonkrétne, ťažko identifikovateľné ku konkrétnej veci, okrem niekoľkých faktografických údajov (ust. § 326 ods. 1 CSP). Taktiež absentuje opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Podľa ods. 2 povinnosťou navrhovateľa je pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, pričom je správny argument žalovaného, že nebola priložená podstatná listina, a to záložná zmluva. Treba len zdôrazniť, že podmienky vzniku potreby neodkladnej úpravy pomerov nemožno generalizovať a súd musí vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je vyhodnotiť relevantnú mieru pravdepodobnosti vo vzťahu k ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ riadne osvedčil. Na základe opísania rozhodujúcich skutočností, priložených dôkazov okresný súd nemal dostatok priestoru, aby tieto skutočnosti posúdil. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). 35. Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 písm. e) CSP medzi všeobecné náležitosti podania patrí aj podpis. Zákon expressis verbis vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne (§ 91 ods. 1 CSP). Vzhľadom na význam a procesné účinky zastúpenia je táto formálna požiadavka opodstatnená. Z hľadiska písomnej formy môže mať splnomocnenie listinnú alebo elektronickú podobu (§ 125 ods. 1 CSP). V danom prípade absentuje vlastnoručný podpis navrhovateľky na splnomocnení aj návrhu na nariadení neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je nepochybné, že návrh podal F. H., ktorý ho aj vlastnoručne podpísal, k žalobe pripojil plnú moc pre právneho zástupcu, ktorú mala udeliť navrhovateľka práve F.. F. H.. Je však nepochybné, že ide o fotokópiu, pričom pokiaľ navrhovateľka udelila plnú moc, túto skutočnosť musela preukázať originálom plnej moci, návrh v takomto prípade mal obsahovať originál plnej moci vlastnoručne podpísaný navrhovateľkou. Podpis v danom prípade by bolo možné nahradiť elektronickým podpisom, čo však preukázané z obsahu spisu nebolo. Treba zdôrazniť, že podpis podania slúži na overenie toho, že úkon skutočne robí osoba v podaní označená. To platí aj o udelení plnej moci, keď navrhovateľka podpisom mala potvrdiť svoju vôľu vyjadrenú v podaní. Podpis sleduje funkciu označovaciu, tzn., označuje toho, kto podanie robí, taktiež deklaračnú funkciu, teda potvrdzuje, že ten, kto príslušný právny úkon urobil, toto podanie skutočne urobiť chcel a že ide o prejav jeho vlastnej vôle a napokon dôkaznú funkciu, teda overuje totožnosť toho, kto podanie urobil. Toto všetko platí aj vo vzťahu k udeleniu plnej moci. Pri podaní v listinnej podobe sa podpisom rozumie vlastnoručný podpis podávateľa na listine. Podpisom sa rozumie rukou napísané priezvisko alebo iný identifikačný znak osoby, pričom podpis nemusí byť čitateľný, spravidla by malo byť čitateľné aspoň prvé písmeno a z ďalších ťahov by mala vyplývať poznateľnosť skutočnosti, že ide o podpis. Preto možno uzavrieť, že podpis treba považovať za vlastnou rukou písaný znak alebo slovo, pri ktorom nie je pochybnosť o tom, že ide o prejav vôle osoby, ktorá ho robí. Aj žalobkyňa splnomocnila na podanie žaloby zástupcu, tento sa musí preukázať splnomocnením, ktoré spĺňa vyššie uvedené atribúty, rozhodne nepostačuje plná moc, ktorá je slabo čitateľná, neoriginálna a prestavuje iba fotokópiu iného dokumentu. Je preto zrejmé, že podanie nespĺňalo náležitosti ani v tomto smere, teda v podstate bolo podané osobou, ktorá k takémuto úkonu nebola riadne splnomocnená. Vzhľadom na ustanovenie § 327 CSP nebolo povinnosťou súdu odstraňovať vady splnomocnenia. 36. Odvolací súd konštatuje, že sú v celom rozsahu opodstatnené námietky žalovaného vo vzťahu k určitosti, zrozumiteľnosti a vykonateľnosti petitu navrhovaného neodkladného opatrenia. Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Y., vyplýva, že byt číslo XX, kde ako vlastník je uvedená navrhovateľka, je zaťažený troma záložnými právami, a to záložným právom v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., ako aj exekučným záložným právom na nehnuteľnosti v prospech oprávneného Profi Credit Slovakia, s.r.o. Z navrhovaného výroku nie je zrejmé, ktorého záložného práva sa má žalovaný zdržať. Nie je rozhodujúce, či podľa obsahu spisu je to stranám sporu zrejmé, z hľadiska tretích osôb a vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia ide o nedostatočnú identifikáciu, čo robí návrh nezrozumiteľným. Je taktiež pravdou, že byt nie je dostatočne identifikovaný, keď skutočne byt nemá súpisné číslo XXX, definovaný spôsobom, aby bol nezameniteľný, pokiaľ okresný súd tieto údaje doplnil, ako bolo vyššie uvedené, jeho postup bol v rozpore so zákonom, keď rozhodol nad požadovaný návrh. Ani súdom špecifikovaná uložená povinnosť žalovanému nie je správne definovaná, určitá, pretože nepostačuje len povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby. Taktiež nemožno nechať nepovšimnutým, že navrhovateľka sa domáhala dvoch petitov, pričom aj druhý je nezrozumiteľný, neurčitý z dôvodov vyššie uvedených. Súd však o druhom výroku vôbec nerozhodol. 37. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný namietal, že okresný súd limitoval platnosť neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 13 Csp/65/2018, jeho námietky nie sú dôvodné, ako aj tie, ktoré smerujú k námietke zákonného sudcu vo vzťahu k podanému návrhu vo veci samej a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dané skutočnosti vyplývajú z rozvrhu práce, nikdy neboli a nie sú výkladovo problémové, hoci žalovaný vo svojich námietkach sa snaží v danej skutočnosti vidieť zásadný problém. Vzhľadom na vyššie dostačujúce uvedené argumenty odvolací súd sa podrobne nevenoval zdôvodneniu vo vzťahu k uvedenej námietke, len stručne uvádza, že zapisovanie nových návrhov do registra, prideľovanie súpisných čísiel je dostatočne upravené v rozvrhu toho ktorého súdu, teda aj v danej veci, keď nie je vylúčené, že v jednom podaní strana sporu môže podať návrh tak na začatie konania ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Zákon umožňuje podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia samostatne pred podaním návrhu vo veci samej, kedy je takémuto návrhu pridelená samostatná spisová značka, pokiaľ však v jednom podaní sa uplatňujú tak návrh na začatie konania vo veci samej ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nejde o dve samostatné podania, ako sa domnieva žalovaný, ale obidve veci dostávajú jednu spisovú značku v zmysle rozvrhu práce. Je samozrejmé, že pokiaľ navrhovateľ aj limituje trvanie neodkladného opatrenia, nemá inú možnosť pri písaní návrhu ako uviesť, že toto bude trvať napr. do právoplatného skončenia veci samej. Podľa § 330 ods. 1 CSP platí, že súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas. Určenie času môže byť vyjadrené aj tak, ako to požadovala navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. To, že súd určil konkrétnu spisovú značku, ktorá po podaní návrhu bola pridelená, nie je vadou a vo vzťahu k žalovanému ide o formalistický výklad. V danom prípade rozhodne nemožno mať za to, že navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred konaním vo veci samej. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, keď odvolací súd dospel k záveru, že podanie treba odmietnuť, sa nezaoberal ďalšími námietkami žalovaného, ktoré z hľadiska rozhodnutia podľa ustanovenia § 327 CSP nie sú rozhodujúce, keď v ďalších námietkach sa žalovaný venuje správnosti rozhodnutia, zároveň zasahuje svojimi argumentami aj voči tvrdeniam, ktoré sa týkajú už veci samej a nesúvisia s nariadením neodkladného opatrenia. O trovách konania, ktoré vznikli v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým bude rozhodnuté vo veci samej. 39. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).