Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/371/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814200575 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:7814200575.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: B. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X., F. I., do 30.06.2016 za účasti dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 42309166, zastúpený splnomocneným advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, o zaplatenie 230,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 42309166, zastúpeného splnomocneným advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti rozsudku Okresného súdu Revúca číslo konania 7C/35/2014-155 zo dňa 29.09.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolanie Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 42309166, zastúpeného splnomocneným advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti rozsudku Okresného súdu Revúca číslo konania 7C/35/2014-155 zo dňa 29.09.2016 vo výroku, ktorým uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 230,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,14 eur a vo výške 9% ročne zo sumy 230,51 eur od 21.08.2010 do zaplatenia o d m i e t a . II. Rozsudok Okresného súdu Revúca číslo konania 7C/35/2014-155 zo dňa 29.09.2016 vo výroku, ktorým súd rozhodol o trovách prvoinštančného konania m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. III. Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 42309166, zastúpenému splnomocneným advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 230,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,14 eur a vo výške 9% ročne zo sumy 230,51 eur od 21.08.2010 do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že dňa 23. 11. 2006 bola uzatvorená zmluva o úvere medzi pôvodným veriteľom W. W., a.s. so sídlom v O. a žalovaným, ako úverovým dlžníkom, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol jednorazovo žalovanému úver vo výške 995,82 eur (30 000,- Sk), ktorý bol žalovaný povinný vrátiť v pravidelných mesačných splátkach za dohodnutých úverových podmienok v zmysle zmluvy o úvere. Žalovaný poskytnutý úver nezaplatil, pričom žalobca si uplatňuje 7 nezaplatených splátok po 32,93 eur, splatných od 20.02.2010 do 20.08.2010, spolu vo výške 230,51 eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 27.09.2012 postúpila W. W., a.s., ako pôvodný veriteľ a postupca, svoju pohľadávku s príslušenstvom zo zmluvy o úvere na žalobcu, ako postupníka a dňa 16.10.2012 oznámil postúpenie žalovanému. Súd prvej inštancie uplatnený nárok v danom konaní právne posúdil s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d/ zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa § 392 ods. 1 a 2 a § 497 Obchodného zákonníka, v spojení s ustanoveniami § 2 písm. a/, b/ a c/ bod. 3, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1, 2, 4 písm. a/ a ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka a právne posúdil zmluvu o úvere uzavretú dňa 23.11.2006 v zmysle prechodného ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona číslo 258/2001 Z.z., ako aj spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2008. Súčasne však súd konštatoval, že na uvedenom právnom posúdení nič nemení, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom. V konaní dovtedajší vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a súd sa tak v prvom rade vysporiadal s dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 konštatoval, že hoci právna úprava účinná od 01.04.2015 prelomila zásadu prednosti aplikácie Obchodného zákonníka pred Občianskym zákonníkom vyjadrenú v ustanovení § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom jedná sa o hmotnoprávne ustanovenie a v zmysle teórie občianskeho hmotného práva, ak nie je ustanovené inak, spravuje sa právny vzťah ustanoveniami hmotného práva účinnými v čase jeho vzniku. Pokiaľ ide o ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015 súd prvej inštancie uviedol, že časť súdnej praxe zaujala vo svojich rozhodnutiach názor, že podľa tohto znenia mala v spotrebiteľských vzťahoch v otázke posudzovania premlčania zmluvných vzťahov prednosť aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka a novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 toto ustanovenie len precizovala a upresnila kvôli nejednotnosti výkladu ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015. Súd prvej inštancie s týmto názorom nesúhlasil, nakoľko sa domnieval, že žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka vzhľadom na definíciu spotrebiteľskej zmluvy neustanovuje, že spotrebiteľskými zmluvami sú len zmluvy upravené v Občianskom zákonníku a teda nevylučuje, že spotrebiteľskými zmluvami sú aj zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku. Ďalej súd uviedol, že úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku je úpravou všeobecnou, nie špeciálnou, vzťahujúcou sa výlučne na vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, pričom ustanovenia o premlčaní nie sú teda inými ustanoveniami upravujúcimi právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Pokiaľ vedľajší účastník na strane žalovaného poukázal vo svojom vyjadrení na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.01.2013, sp. zn. 5MCdo 20/2009, súd je toho názoru, že toto rozhodnutie nehovorí o tom, že všeobecný odkaz na aplikáciu Obchodného zákonníka uvedený vo VOP v prípade absolútnych obchodov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ale hovorí o tom, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je ustanovenie vo všeobecných podmienkach, v ktorých je v spotrebiteľských vzťahoch formulárovo určená voľba aplikácie Obchodného zákonníka na daný vzťah v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené potom bol súd prvej inštancie toho názoru, že pri právnych vzťahoch vzniknutých do 31.03.2015 treba aj v spotrebiteľských vzťahoch rešpektovať hierarchiu prednostnej aplikácie Obchodného zákonníka a podporne aplikáciu Občianskeho zákonníka. Súd preto námietku premlčania vznesenú v konaní dovtedajším vedľajším účastníkom na strane žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, keď konštatoval, že nárok žalobcu sa premlčuje v štvorročnej premlčacej dobe, pričom počiatok plynutia premlčacej doby súd vyhodnotil počnúc dňom 21.02.2010, teda dňa nasledujúceho od splatnosti splátky najskôr splatnej dňa 20.02.2010 a pokiaľ žaloba došla na súd dňa 14. 1. 2014, uplatnený nárok podľa právneho posúdenia súdu prvej inštancie premlčaný nie je. Vzhľadom na uvedené potom súd žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nárok v zmysle žalobného petitu. O náhrade trov prvoinštančného konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku a konštatoval, že nakoľko žalobca mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd na náhradu trov konania zaviazal žalovaného a vedľajšieho účastníka na jeho strane spoločne a nerozdielne a to z dôvodu, že vedľajší účastník, aj keď koná iba sám za seba, má v zmysle ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. účinného v čase jeho vstupu do konania, v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník (strana sporu), popri ktorom v konaní vystupuje. Pokiaľ účelom jeho vstupu do konania je ochrana práv žalovaného, neúspech žalovaného vo veci je preto aj neúspechom vedľajšieho účastníka na jeho strane, ktorý ho v konaní podporuje a preto neúspech vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nemožno odčleniť od neúspechu žalovaného. V závere rozsudku súd uviedol, že o výške a prijímateľovi náhrady trov konania bude v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 a § 263 Civilného sporového poriadku rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podalo v zákonom stanovenej lehote odvolanie Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 42309166, zastúpené splnomocneným advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 a to v celom jeho rozsahu, teda voči obom výrokom napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedol, že z nepochopiteľných dôvodov súd aplikoval v danom prípade štvorročnú premlčaciu dobu, pričom z ustálenej súdnej praxe, ako aj z dôvodovej správy k novele ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že v spotrebiteľských vzťahoch sa uplatňujú všeobecného ustanovenia Občianskeho zákonníka (nielen o premlčaní) aj v prípade, keď by sa inak mali uplatniť normy obchodného práva, pokiaľ je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Doterajší vedľajší účastník na strane žalovaného poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014. Arbitrárnosť rozhodnutia vo vzťahu k premlčaniu možno vyvodiť aj z toho, že jediným podkladom pre uplatnenie štvorročnej premlčacej doby v danom spotrebiteľskom spore bolo rozhodnutie krajského súdu Českej republiky, ignorujúc rozhodnutia najvyšších súdnych autorít na Slovensku. Vzhľadom na uvedené odvolateľ má za to, že bolo porušené ustanovenie článku 2 Civilného sporového poriadku a navrhuje, aby ho odvolací súd právne posúdil nárok žalobcu ako premlčaný. Ohľadom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania odvolateľ argumentoval, že ako vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, pričom bol naplnený účel jeho vstupu a to ochrana spotrebiteľa. Žalobcovi svojimi úkonmi nespôsobil žiadne navýšenie účelne vynaložených trov konania, nespôsobil predĺženie konania, ani nijakým spôsobom nezavinil neúspešný výsledok sporu a nie je preto žiaden dôvod, aby ho súd zaviazal na úhradu trov konania spoločne so žalovaným. Navrhuje preto, aby výrok o trovách konania odvolací súd zmenil tak, že ich vzhľadom na charakter a činnosť spotrebiteľského združenia primerane znížiť, respektíve zaviaže na ich náhradu len žalovaného. Odvolateľ je toho názoru, že práve posudzovaná vec je prípadom, v ktorom by mali byť aplikované dôvody hodné osobitného zreteľa. Vedľajší účastník nerozporuje istinu, ani celkový žalobcom požadovaný nárok, jeho úspešnosť je stopercentná, ak dosiahne akékoľvek zníženie žalovanej sumy voči žalovanému, ku ktorému by inak bez jeho vstupu do konania nedošlo. Nie je preto možné posudzovať nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi paušalizovane, práve naopak, je potrebné zohľadniť jeho mieru úspechu v časti, v ktorej do konania vstupoval, nakoľko svojim procesným postupom chránil žalovaného ako spotrebiteľa. Odvolateľ zdôraznil, že v danom prípade vedľajší účastník bol v konaní neúspešný len z dôvodu prekvapivého a nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu o náhrade trov konania preto považuje za formalistické a nesprávne. Poukázal zároveň na postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý je neziskové občianske združenie, ktorého cieľom je ochrana spotrebiteľa a postavenie žalobcu, ktorý pri svojom podnikaní dosahuje značný zisk. Zároveň odvolateľ uviedol, že ani z jedného ustanovenia Civilného sporového poriadku o trovách konania nevyplýva, že by pri povinnosti zaplatiť trovy konania úspešnému účastníkovi mal vysloviť súd náhradu trov konania spoločne a nerozdielne. Žalovaný a vedľajší účastník nie sú nerozluční spoločníci, solidarita je zásadne prípustná zo zákona a v danom prípade medzi hlavným a vedľajším účastníkom v súdenej veci neexistuje taký hmotnoprávny vzťah, ktorý by odôvodňoval uloženie povinnosti nahradiť trovy konania žalobcu spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na uvedené potom odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a vyslovil, že žalovaný a vedľajší účastník majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, eventuálne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 42309166, sa vyjadril žalobca a uviedol, že má za to, že súd na daný prípad správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno- záväzkový vzťah a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 23.11.2006, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa podľa názoru žalobcu na účastníkov danej úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka a taktiež novelizovaným ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nespravovali nároky vzniknuté pred 1. januárom 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1. januárom 2008. To znamená, že pokiaľ pred 1. januárom 2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1. januárom 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1. januárom 2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalobca na podporu svojho právneho názoru poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, z ktorých vo vyjadrení k odvolaniu aj citoval. Žalobca taktiež zastáva názor, že z ustanovenia § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého z čiastkového záväzku stane splatným celý záväzok, plynie premlčacia doba od splatnosti nesplneného záväzku. Teda v prípade, ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku, plynie premlčacia doba od tohto vyhlásenia, inak pre každé čiastkové plnenie samostatne, respektíve až od konečnej splatnosti úveru. Žalobca tak zotrváva na názore, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok úveru spolu s príslušenstvom odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých splátok až do zaplatenia, nakoľko nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný. Vzhľadom na uvedené potom žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 4. Žalovaný sa k odvolaniu Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO : 42309166 nevyjadril. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku II. toho uznesenia a odvolanie smerujúce voči meritórnemu výroku rozsudku odvolací súd podľa ustanovenia § 386 písm. b/ CSP odmietol, ako podané neoprávnenou osobou. 6. Krajský súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis -zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V danej veci súd prvej inštancie rozhodoval, ako aj odvolacie konanie začalo, už v čase po nadobudnutí účinnosti novej procesnej úpravy Civilného sporového poriadku. 7. Z konštatovanej skutočnosti, že odvolacie konanie začalo už za účinnosti novej procesnej úpravy Civilného sporového poriadku, je potom nutné posúdiť aj otázku prípustnosti podaného opravného prostriedku, funkčnej príslušnosti o tomto opravnom prostriedku rozhodnúť, ako aj oprávnenosť subjektov podať odvolanie. 8. Civilný sporový poriadok upravuje okruh subjektov, ktoré sú oprávnené podať odvolanie, za predpokladu jeho prípustnosti. 9. Podľa ustanovenia § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 10. Vychádzajúc z ustanovenia § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný. 11. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods. 1 a 2 CSP). 12. Podľa ustanovenia § 81 CSP, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. 13. Podľa ustanovenia § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. Subjekt podľa odseku 1 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu (§ 95 ods. 2 CSP). 14. Podľa ustanovenia § 291 ods. 1 CSP, spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného zástupcu. 15. Podľa ustanovenia § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou. 16. Odvolací súd pokiaľ skúmal prípustnosť podaného odvolania a oprávnenosť subjektu, ktorý odvolanie v danej veci podal, bol povinný sa ako s prvoradou otázkou vysporiadať s procesným postavením občianskeho združenia, ktoré odvolanie podalo, a to z hľadiska legitimity na vykonávanie akýchkoľvek procesných úkonov v súdnom sporovom konaní z hľadiska právnej úpravy platnej a účinnej v čase začatia odvolacieho konania. 17. Odvolací súd žiadnym spôsobom nespochybňuje argument odvolateľa, že ako občianske združenie, zabezpečujúce ochranu práv spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vstúpilo do konania legitímne a to zahlásením vstupu do konania podaním zo dňa 23.07.2014, pričom jeho vstup umožňovala v tej dobe platná a účinná procesná úprava ustanovenia § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, čím tento subjekt nadobudol procesné postavenie vedľajšieho účastníka v konaní na strane žalovaného - spotrebiteľa. Okresný súd Revúca uznesením č.k. 7C/35/2014-101 zo dňa 25.08.2015 pripustilo vedľajšie účastníctvo Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO : 42309166 do konania, pričom predmetné uznesenie súdu prvej inštancie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/115/2016-134 zo dňa 30.06.2016. Takéto procesné postavenie občianskeho združenia, zabezpečujúce ochranu práv spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, však zodpovedalo právnej úprave platnej a účinnej do 30.06.2016. 18. Civilný sporový poriadok, platný a účinný od 01.07.2016, už procesný inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje a nepozná. Okrem strany sporu (ako hlavného účastníka sporu), Civilný sporový poriadok upravuje intervenienta, ako subjekt, ktorý sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom, avšak má právny záujem na výsledku konania (§ 81 CSP), a tiež iné subjekty zúčastňujúce sa konania (šiesta hlava 1. časti CSP), medzi ktoré patria aj tzv. osobitné subjekty, ktorými sú v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 CSP orgány verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, avšak výlučne za predpokladu. že s tým strana, na ochranu práv ktorej má takýto osobitný subjekt vystupovať, súhlasí. Civilný sporový poriadok ďalej upravuje možnosť spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch (2. hlava 3. časti CSP) dať sa v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného zástupcu (§ 291 ods. 1 CSP), takéto zastúpenie však vyžaduje udelenie plnomocenstva spotrebiteľa pre takýto subjekt. 19. Podľa ustanovenia § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. 20. Hoci ani dovtedajší vedľajší účastník na strane žalovaného, ani samotný žalovaný nepodali osobitný návrh na jeho pripustenie do odvolacieho konania podľa ustanovenia § 95 CSP v procesnom postavení osobitného subjektu, no odvolací súd, dôsledne rešpektujúc v súčasnosti platnú právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 95 ods. 1 CSP, umožňujúcu súdu aj bez návrhu pribrať do konania právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, si prejudiciálne vyhodnotil, že na pribratie dovtedajšieho vedľajšieho účastníka do konania neboli v danom prípade naplnené zákonné podmienky a predpoklady. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 95 ods. 1 CSP je na zvážení súdu, či je potrebná účasť takéhoto subjektu v konaní (vychádzajúc zo zákonného znenia ustanovenia § 95 ods. 1 CSP „môže súd aj bez návrhu do konania pribrať“). Vychádzajúc však striktne z dikcie zákonného ustanovenia § 95 ods. 1 CSP je však zjavné z okolností konkrétneho sporu, že nevyhnutný predpoklad pre pribratie osobitného subjektu do konania je súhlas strany, na ochranu práv ktorej by mal tento subjekt vystupovať, pričom žalovaný je nedosiahnuteľný, keďže má v obci Gemerské Teplice evidovaný pobyt bezdomovca a súdne zásielky doručované mu prostredníctvom úradnej tabule obce si nepreberá. Bez žalovaného súd ani ex offo nie je oprávnený do konania osobitný subjekt pribrať. 21. Pokiaľ aj občianske združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa nadobudlo na základe vlastného procesného úkonu - zahlásenia vstupu do konania - procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného - spotrebiteľa v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej do 30.06.2016, nadobudnutím účinnosti procesnej úpravy Civilného sporového poriadku od 01.07.2016 sa však vedľajší účastník netransformoval na intervenienta. Právna úprava § 93 O.s.p. je zachovaná v ustanovení § 95 CSP. V prípade vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní do 30.06.2016 má súd prvej inštancie možnosť postupovať tak, že po 01.07.2016 vyzve (pôvodného) vedľajšieho účastníka, či sa cíti byť intervenientom (či má právny záujem na výsledku konania), resp. osobitným subjektom (napr. v prípade spotrebiteľských združení). Pokiaľ ide o spotrebiteľské združenia, do úvahy prichádzajú dve možnosti, a to súd poučí spotrebiteľa o tom, že sa môže nechať zastúpiť spotrebiteľským združením na základe plnej moci (§ 89 ods. 1 v spojení s ustanovením § 291 ods. 1 CSP), alebo v prípade, ak si spotrebiteľ nezvolí spotrebiteľské združenie ako svojho zástupcu, môže ho súd do konania pribrať ako osobitný subjekt. Predpokladom na pribratie osobitného subjektu do konania je však nevyhnutný súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať, pričom nie je postačujúci súhlas daný ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pretože je nevyhnutné rešpektovať novú procesnú normu a je potrebné získať nový súhlas strany s pribratím osobitného subjektu. Odvolací súd však poznamenáva, že takýto postup by prichádzal do úvahy v konaní, ktoré prebieha a nebolo ukončené do 01.07.2016. Odvolacie konanie však v konkrétnom prípade začalo až dňa 15.11.2016, teda už v čase novej právnej úpravy civilného sporového procesu. Je tak zrejmé, že v čase odvolacieho konania neboli splnené ani jedna z uvedených podmienok pre to, aby odvolací súd mohol konštatovať legitimitu procesného účastníctva subjektu, ktorý podal odvolanie. Odvolací súd v nadväznosti na argumenty odvolateľa poukazuje na pravidlo ultraaktivity spočívajúce v tom, že ak by zákonodarca mal v úmysle nechať nejaký procesný inštitút „dožiť“, upravil by to explicitne v prechodných ustanoveniach novej procesnej normy. Od 01.07.2016 však výslovná úprava v Civilnom sporovom poriadku upravujúca postavenie vedľajšieho účastníka absentuje úplne, v čom je zrejmý legislatívny zámer zákonodarcu. Spotrebiteľské združenie nespĺňa predpoklady intervencie podľa CSP, alternatívou môže byť osobitný subjekt podľa § 95 CSP, ktorý poskytuje ochranu práv spotrebiteľovi, ktorý však nevyhnutne vyžaduje výslovný súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať, prípadne osobitné procesné splnomocnenie na zastupovanie spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore, ako zástupcu spotrebiteľa ( § 291 ods. 1 CSP). Z hľadiska nutnosti rešpektovania aktuálnej právnej úpravy platnej a účinnej v čase začatia odvolacieho konania, potom nemožno skutočnosť, že nová procesná úprava už neupravuje určité procesné účastníctvo, preklenúť ani prechodným ustanovením § 470 ods. 2 CS (ako si podľa právneho názoru odvolacieho súdu mylne vyvodil súd prvej inštancie, ktorý aj v čase vyhlásenia rozsudku za účinnosti Civilného sporového poriadku konal a ukladal povinnosť procesnému subjektu, ktorý však už nová procesná úprava nepozná), pretože v zmysle tohto intertemporálneho ustanovenia je potrebné s vedľajším účastníkom konať (a teda o jeho odvolaní aj rozhodnúť) výlučne len v prípadoch, ak bolo odvolanie podané do 30.06.2016, pretože v takomto prípade právne účinky odvolania podaného do 30.06.2016 ostávajú zachované, kde prípustnosť odvolania sa posudzuje podľa O.s.p.. V konkrétnom prípade však o takýto prípad celkom zjavne nejde, odvolacie konanie začalo v čase účinnosti už novej procesnej úpravy a to podaním odvolania dňa 15.11.2016, preto prípustnosť podania odvolania dovtedajším vedľajším subjektom už nemožno vyvodzovať s poukazom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP. 22. Odvolací súd z uvedených dôvodov odvolanie Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 42309166, zastúpeného splnomocneným advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, smerujúceho proti meritórnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré však už nemá žiadne procesné postavenie v spore a teda mu ani neprináležia žiadne procesné práva (ani právo podať odvolanie), podľa ustanovenia § 386 písm. b/ CSP odmietol, ako podané neoprávnenou osobou 23. Napriek tomu, že dovtedajší vedľajší účastník už v čase rozhodovania odvolacieho súdu nemal žiadne procesné postavenie subjektu, ktorý je v zmysle ustanovenia § 359 a 360 CMP oprávnený odvolanie podať, za účelom nutnosti rešpektovania legitímnych očakávaní dovtedajších účastníkov konania a v záujme zachovania právnej istoty bol odvolací súd povinný rozhodnúť o odvolaní smerujúcom voči výroku súdu prvej inštancie priamo sa dotýkajúceho práv dovtedajšieho vedľajšieho účastníka, nakoľko súd prvej inštancie priamo uložil tomuto subjektu povinnosť. 24. Vzhľadom na horekonštatované skutočnosti, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu - s poukazom na zákonné možnosti a subjekty, ktorým súčasná procesná úpravu platná a účinná od 01.07.2016 umožňuje v spore vystupovať, už odvolateľovi nesvedčí od tohto dátumu žiadne procesné postavenie, je potom aj nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý ešte aj v čase vyhlásenia rozsudku za účinnosti už novej procesnej úpravy nielenže s „vedľajším účastníkom“ konal, no aj mu uložil výrokom rozsudku povinnosť náhrady trov konania žalobcovi a to v rozpore s procesným i hmotným právom spoločne a nerozdielne so žalovaným. Odvolací súd, reagujúc na konkrétne odvolacie dôvody dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, považuje za oprávnený jeho argument, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku ani len v náznakoch nezdôvodnil, z akého zákonného dôvodu uložil procesne neúspešnému žalovanému a dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane povinnosť spoločne a nerozdielne sa podieľať na náhrade trov konania procesne úspešného žalobcu. Uloženie určitej povinnosti solidárnym spôsobom spoločne a nerozdielne je možné len v prípadoch zákonom vymienených, súd sám svojvoľne svojim rozhodnutím nemôže zakladať nerozlučné - solidárne procesné spoločenstvo v spore, ktoré zo žiadnej zákonnej normy nevyplýva. Súd správne vychádzal v danej veci zo zásady procesného úspechu a priznal náhradu trov konania procesne úspešnej strane, avšak procesne neúspešnou stranou v konaní je žalovaný, ktorému aj následne vyplynula povinnosť nahradiť trovy konania plne procesne úspešnej strane sporu - žalobcovi. Niet však zákonného ustanovenia, ktoré by umožňovalo súdu uložiť povinnosť nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne strane sporu a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do konania podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom v danom čase, nakoľko pri týchto účastníkoch nešlo ani v čase platnosti a účinnosti O.s.p. o nerozlučné procesné spoločenstvo. Nielenže tomuto subjektu nesvedčilo nerozlučné procesné spoločenstvo v spore, nebol nositeľom solidárnych záväzkov spolu so žalovaným, no v čase rozhodovania nemal ani žiadne procesné postavenie v spore a rozhodnutie súdu, ktorý niekomu, kto v konaní už nevystupoval/nemal vystupovať ukladal akúkoľvek povinnosť, bolo vecne nesprávne a bolo preto nutné ho zmeniť. 25. Keďže súd rozsudkom žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobca mal v spore plný procesný úspech a odvolací súd preto zmenil výrok rozsudku o náhrade trov konania a v súlade so zásadou procesnej úspešnosti konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal procesne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania výlučne vo vzťahu k žalovanému, ako procesne plne neúspešnej strane sporu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením. 26. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách prvoinštančného konania podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP) a vyslovil, že Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO : 42309166, zastúpenému splnomocneným advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a to s poukazom na odôvodnenie tohto uznesenia a prijatý záver, že jeho procesné účastníctvo s účinnosťou od 01.07.2016 ex lege zaniklo. Keďže tak v odvolacom konaní je procesne úspešný subjekt, ktorý nie je stranou sporu, pričom však súd je oprávnený priznať náhradu trov konania výlučne len strane sporu (§ 255 CSP), nemožno, hoci procesne úspešnému subjektu, priznať trovy konania. 28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).